Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Er-4989-2014.pdf
PDF · 68.69 KB
Case nature
Subarea
18Er/4989/2014
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: Z. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Š. XXX/XX, XXX XX H. C., proti povinnému: F. K., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX Z., prechodne bytom Ž. XXX/ XX, XXX XX H., o vymoženie uloženej povinnosti na zameškanom výživnom za obdobie od 11.3.2013 do 30.4.2015 vo výške 1.388,40 Eur, bežného výživného vo výške 70 Eur mesačne od 1.5.2015 a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora JUDr. Ing. Miroslava Pallera pod sp. zn. EX 605/2014 z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Na úrade súdneho exekútora JUDr. Ing. Miroslava Pallera sa pod sp. zn. EX 605/2014 vedie exekúcia na návrh oprávneného doručený na úrad súdneho exekútora dňa 3.11.2014, a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného Rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 12C 36/2013-62 zo dňa 27.3.2014. Okresný súd Martin poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo vyššie uvedenej exekučnej veci poverením č. 5506 134607 zo dňa 28.9.2015.
2. Dňa 23.8.2018 predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 18.8.2018, v ktorom povinný žiadal exekúciu zastaviť. Svoj návrh povinný odôvodnil tým, že si vyživovaciu povinnosť plní riadne, a to priamo oprávnenej a zameškané výživné, ako aj trovy exekúcie sú vyrovnané. Súdny exekútor k predmetnému podaniu povinného uviedol, že nežiada rozhodnúť o trovách exekúcie, pričom zároveň potvrdil tvrdenie povinného, a síce, že trovy exekúcie sú uhradené.
3. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170401> neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
5. Podľa ustanovenia § 58 ods.1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa ustanovenia § 80 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
7. Súd mal zo strany súdneho exekútora preukázané, že povinný uhradil zameškané výživné a zároveň riadne a včas platí aj bežné výživné vo výške 70 Eur mesačne. Oprávnená na výzvu súdu zo dňa 7.9.2018 ohľadom toho, či so zastavením exekúcie súhlasí, nereagovala, hoci jej výzva bola riadne doručená. S ohľadom na tú skutočnosť, že povinný uhradil súdnemu exekútorovi aj trovy exekúcie v predpísanom rozsahu, súd postupoval v zmysle vyššie cit. ust. § 80 v spojení s ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a predmetnú exekúciu zastavil. Urobil tak z dôvodu, že boli naplnené všetky zákonné predpoklady, a síce exekúcia sa vedie už len pre bežné výživné (povinný uhradil zameškané výživné a tiež trovy exekúcie) a bol splnený aj zákonný predpoklad, že povinný bude výživné i naďalej plniť dobrovoľne.
8. Ďalej súd rozhodoval o trovách exekúcie.
9. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
10. Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
11. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
12. Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. Súdny exekútor v podaní doručenom súdu dňa 23.8.2018 výslovne uviedol, že nežiada rozhodnúť o trovách exekúcie, nakoľko tieto povinný uhradil. Z toho dôvodu mu nemohol súd ich náhradu priznať, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.