Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-16T/18/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany, samosudcom Mgr. Pavlom Macháčom, v trestnej veci obžalovaného U.. O. P., pre prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 26. novembra 2018, takto

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý

U.. O. P., narodený XX.XX.XXXX v Z., trvalé bydlisko W.. G. XX/XX, Z.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

v období od mesiaca júl 2013 až máj 2016 vrátane, nezaplatil ako samostatne zárobkovo činná osoba vykonávajúca činnosť pod menom U.. O. P. Realitná kancelária, s miestom podnikania W.. G. Č.S. XX/XX, Z., IČO: XXXXXXXX, splatné odvody na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a rezervný fond, ktoré mu boli predpísané rozhodnutiami Sociálnej poisťovne so sídlom v I., pobočky J. číslo 700-0410-325514-GC04/14 zo dňa 31.01.2014, za obdobie 07/2013 - 12/2013, vo výške 781,62 eur, číslo 700-0412-419114-GC04/14 zo dňa 07.08.2014, za obdobie 01/2014 - 06/2014, vo výške 800,52 eur, číslo 700-0410-607915-GC04/15 zo dňa 19.02.2015, za obdobie 07/2014 - 12/2014, vo výške 800,52 eur, číslo 700-0412-375515- GC04/15 zo dňa 05.08.2015, za obdobie 01/2015 - 06/2015, vo výške 819,42 eur a číslo 700-0411-391516-GC04/16 zo dňa 12.07.2016, za obdobie 07/2015 - 06/2016, vo výške 1.672,62 eur, hoci mal finančné prostriedky aspoň na ich čiastočnú úhradu, čím mu vznikol voči Sociálnej poisťovni so sídlom v I., pobočka J., K.. T. číslo XX/A Trnava, za uvedené obdobie dlh vo výške 4.613,60 eur,

t e d a

- vo väčšom rozsahu nezaplatil poistné na sociálne poistenie,

č í m s p á ch a l

- prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 278 odsek 1 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno j), § 38 odsek 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba na 30 (tridsať) mesiacov. Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona a § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona sa mu ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe Sociálnej poisťovni, so sídlom v I., pobočka J., ulica K.. T. číslo XX/A J.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra Piešťany podala na tunajší súd 27. februára 2018 obžalobu sp. zn. 610/16/2204 (ďalej len obžaloba) na U.. O. P. (ďalej len obžalovaný) pre skutok uvedený v obžalobe, právne kvalifikovaný ako prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 odsek 1 Trestného zákona. K dokazovaniu Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchmi obžalovaného, pracovníčky poškodenej organizácie a znalkyne a oboznámil čítaním listinné dôkazy založené v spise. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný. Ku skutku uviedol, že podniká ako samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej tiež SZČO) od roku 1991 nepretržite až doposiaľ. Venoval sa realitám, poradenskej činnosti i znaleckej činnosti. Za to obdobie nikdy nevyužíval diery v zákone, nešpekuloval, naopak poctivo si plnil svoje daňové a odvodové povinnosti, žiadne platby od Sociálnej poisťovne nežiadal. V katastri obce G. S. vlastní so spoločníkom pozemky o rozlohe 73 hektárov, mali s nimi investičný plán. Do roku 2006 podnikal úspešne, no v tom roku sa mu začali finančné problémy, ktoré mu spôsobila vtedajšia starostka obce G. S., ktorá mu platobnými výmermi predpísala daň z nehnuteľností, ktorú následne od neho aj exekučne vymáhala. Išlo o nezákonný postup starostky, za ktorý bola už aj právoplatne odsúdená v trestnom konaní, no náhrady škody sa obžalovaný od nej nedočkal, keďže sa zbavila majetku. Podstatné je, že vtedy ostal úplne bez prostriedkov, lebo mu všetky peniaze zobrali exekútori. Trvalo dlho, kým sa veci na súdoch vyriešili, podával námietky voči exekúciám, niektoré exekúcie už boli zastavené a peniaze mu vrátili, o niektorých sa dosiaľ nerozhodlo a má v nich blokované peniaze. V roku 2008 z toho všetkého ochorel na onkologické ochorenie a trpel aj psychickými problémami. Aby mohol prežiť a pokračovať v podnikaní, zobral si 8.8.2008 v banke úver 3.000.000 Sk, ktorý zabezpečil záložným právom k pozemkom. Asi 20% úveru dal na dlhy, splatil pôžičky od súkromných osôb, ostatné vložil do projektu súvisiaceho s tými pozemkami. Úver splácal, popri tom platil aj odvody so Sociálnej poisťovne, no v roku 2013 už nevládal splácať všetko, tak sa sústredil na splácanie úveru, aby neprišiel o pozemky. Splátky boli od 800 do 1.000 eur mesačne, podľa toho ako sa menila úroková sadzba. V roku 2013 prišiel aj o licenciu súdneho znalca v odvetví oceňovanie nehnuteľností, lebo už nemal prostriedky na preškolenie, tým pádom prišiel o príjem zo znaleckej činnosti. Znalca robil od roku 1986. V Sociálnej poisťovni naposledy všetko vyrovnal v máji 2013. V roku 2014 sa mu vrátilo onkologické ochorenie, v určitých obdobiach nebol preto schopný pracovať a zarábať. Napriek jeho snahe splácať úver sa mu to nedarilo. V roku 2014 mal nízke príjmy a v roku 2015 mal už také nízke príjmy, že Sociálna poisťovňa rozhodla, že k 1.7.2016 už obžalovaný nemá povinnosť platiť odvody. V roku 2016 už nedosahovali jeho príjmy ani životné minimum. Nakoniec sa s bankou dohodol na dobrovoľnej dražbe jeho pozemkov, bola aj opakovaná dražba, zatiaľ sa ich predať nepodarilo. Aktuálne banke dlhuje asi 66.000 eur. Po skončení vyšetrovania, kedy bolo možné v tejto veci využiť účinnú ľútosť dodatočným zaplatením dlhu, nemal peniaze, už mu nikto nechcel požičať. Ten dlh chce zaplatiť z prostriedkov, ktoré mu budú vyplatené po dražbe nehnuteľností, už podnikol k tomu smerujúce kroky. Podnikanie neukončil preto, lebo onkologického pacienta so zdravotnými problémami by nikto nezamestnal, bývalo mu často zle, nevidel iné východisko. O splátky poisťovňu nežiadal, lebo tá už dlh vymáhala cez exekútora O.. Š., toho požiadal, no nevyhovel mu. Či exekútor od neho niečo aj vymohol, to si obžalovaný nepamätá, ale sumu 4.613,60 eur ako svoj dlh uznáva, nenamieta jeho výšku. Okrem Sociálnej poisťovne dlhuje aj zdravotnej poisťovni okolo 2.000 eur. K svojim osobným a majetkovým pomerom obžalovaný uviedol, že v roku 2013 sa rozviedol, neskôr sa aj odsťahoval od exmanželky, lebo nebol schopný jej prispievať na chod domácnosti, aktuálne býva v podnájme v piešťanskom penzióne svojho spoločníka A.. Momentálne sú jeho príjmy nízke, okolo 200

- 300 eur mesačne, má pretrvávajúce zdravotné problémy. Mesačné výdavky má od 300 - 400 eur, na bývanie, špeciálnu stravu, aby mohol vôbec fungovať. Čo sa týka majetku, vlastní nepojazdné auto, polovicu záhrady na G.. Dlhy má celkovo asi 80.000 eur. Čo sa týka toho pozemkového projektu, na ktorom pracuje od roku 2008, ide o pozemky v celkovej rozlohe 87 hektárov v katastroch obcí G. S. a P.. Ak sa podarí ten projekt, mohli by za ne zo spoločníkom získať minimálne 3.400.000 eur. S tými pozemkami voľne disponovať nemôže, sú na nich exekučné záložné práva, ako už skôr uviedol. Svedkyňa A.. Y. G., ktorú súd vypočul na hlavnom pojednávaní 24.09.2018, uviedla, že od 1.4.1998 pracuje v Sociálnej poisťovni, ktorú zastupuje pred súdmi a orgánmi činnými v trestnom konaní a doložila poverenie na zastupovanie aj v tejto trestnej veci. Ďalej uviedla, že 30.6.2016 podali na obžalovaného ako SZČO trestného oznámenie, nakoľko neplatil povinné odvody, čím mu vznikol dlh 4.613,60 eur a to za obdobie od 07/2013 do 05/2016. Na úhradu dlžného poistného vyzývaný nebol, nakoľko to zákon Sociálnej poisťovni neukladá. Naopak, zákon umožňuje odvádzateľom, ktorí majú finančné problémy, resp. sklz v platení poistného, podať žiadosť o splátkový kalendár, čo obžalovaný nevyužil. Ani počas vymáhania pohľadávok neevidujú komunikácia s obžalovaným. Ďalej uviedla, že obžalovanému bola registrácia ukončená k 30.06.2016. Buď bola ukončená z dôvodu, že skončil živnostenské podnikanie alebo z dôvodu že nevznikla povinnosť platiť odvody, na podklade podaného daňového priznania, presne to uviesť nevie. Sú prepojení s daňovým úradom, zamestnanci poisťovne také veci sledujú, pokiaľ zistia, konajú ex offo. Dlžné poistné bolo predpísané šiestimi rozhodnutiami, päť sa vymáhalo prostredníctvom súdneho exekútora O.. Z. Š. Y. S., posledné prostredníctvom administratívneho výkonu rozhodnutia. Z dlžnej sumu 4.613,60 eur nebolo do dnešného dňa nič zaplatené, ani exekučne vymožené. Súd na hlavnom pojednávaní vypočul znalkyňu z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, U.. C. W.. Tá pri výsluchu uviedla, že v tejto trestnej veci vypracovala znalecký posudok č. 6/2017 a doplnenie č. 1 k tomuto znaleckému posudku a v celom rozsahu sa pridržiava svojich záverov. Zo záverov posudku a jeho dodatku vyplynulo, že obžalovaný mal v období od 7/2013 do 5/2016 dostatok finančných prostriedkov na pravidelnú úhradu bežného poistného do Sociálnej poisťovne v lehote splatnosti. Pokiaľ ide o odpoveď na otázku, či mal dostatok finančných prostriedkov na úhradu tak bežného poistného v lehote splatnosti a súčasne dostatok finančných prostriedkov na úhrady všetkých predchádzajúcich povinností voči Sociálnej poisťovni po lehote splatnosti v plnej výške, tak na to mal v období celého roka 2013 a z roku 2014 do 27.3.2014 (povinnosti od 7/2013 - 2/2014), a od 31.5.2014 - 30.9.2014 (povinnosti 7/2013 - 8/2014) a od 30.11.2014 do 8.12.2014 (povinnosti 7/2013 - 11/2014). Celé obdobie neskôr sú možnosti úhrad bežného poistného v lehote splatnosti v plnej výške, no povinností po lehote splatnosti mohol uhradiť už len čiastočne. Svoje závery znalkyňa zhrnula do tabuliek. Napr. k dátumu 8.12.2014 mohla byť uhradená povinnosť za obdobie 10/2014 v lehote splatnosti v sume 133,42 eur a súčasne povinnosti za obdobie 7/2013 - 10/2014 po lehote splatnosti v celkovej sume 1.996,92 eur. Zo záverov ďalej vyplynulo, že v rokoch 2015 a 2016 mali príjmy obžalovaného klesajúcu tendenciu, čo sa odrážalo na zostatku finančných prostriedkov a následne aj na schopnosti splácania odvodových povinností. Pokiaľ ide o pohyb finančných prostriedkov, tak obžalovaný má v rokoch 2013

- 2014 v účtovníctve účtované vklady vlastných finančných prostriedkov, súčasne na konci roka 2013 a 2014 je účtované vrátenie vlastných peňažných prostriedkov. V roku 2013 je účtovaná suma vrátených peňažných prostriedkov 5000 eur, teda mierne vyššie ako ročná minimálna mzda, no v danom roku neboli v účtovníctve žiadne výdavky na osobnú spotrebu. V roku 2014 je účtovaná suma vrátených peňažných prostriedkov 7000 eur a súčasne sú v danom roku účtované aj výdavky na osobnú spotrebu v sume 4250 eur, celkovo je táto sumu výrazne vyššia ako ročná minimálna mzda. V rokoch 2015 a 2016 boli účtované výdavky na osobnú spotrebu, ktoré nedosahovali ani polovicu ročnej minimálnej mzdy a neboli vrátené žiadne vlastné peňažné prostriedky. Zo záverov znalkyne ďalej vyplynulo, že v celom analyzovanom období mal obžalovaný výrazne vyššie záväzky ako stav majetku, čo je spôsobené úverom od Dexia banka Slovensko a.s. vo výške 2.500.000 Sk. Splátka úveru činila 28.000 Sk, splatná k 20. dňu v mesiaci. Úver je zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam, ale aj zmenkou. V roku 2013 a 2014 bol úver splácaný nepravidelne, posledná splátka bola v mesiaci 8/2014. V rokoch 2015 a 2016 sa už neevidujú žiadne splátky. Na hlavnom pojednávaní na otázky strán znalkyňa uviedla, že ak by prihliadla aj na iné platobné povinnosti obžalovaného, ktoré mal (odvody do zdravotnej poisťovne, splátky úveru), mohlo by to mať vplyv na platobnú schopnosť obžalovaného. Neposudzovala to, nemala to v zadaní. Pokiaľ ide o príjmy obžalovaného zo živnosti, tak v roku 2013 boli 12.365 eur, v 2014 boli 11.580 eur, v 2015 len 2.813,51 eur a v roku 2016 bol príjem 1.230 eur. Na otázku, či pri vyhotovovaní znaleckého posudku boli zohľadňované aj nejaké nevyhnutné náklady na živobytie obžalovaného, keďže sa jedná o SZČO, znalkyňa uviedla, že pri bežnom posudzovaní zohľadňujú nie životné minimum, ale minimálnu mzdu. V danom prípade zohľadnená nebola, nakoľko v posudku uviedla, že obžalovaným boli realizované výbery, teda vrátenie vlastných finančných prostriedkov, plus mal výdavky na osobnú spotrebu. Za celé to obdobie bezmála 19.000 eur si vrátil a minul na osobnú spotrebu. Kvôli tomu minimálna mzda nebola priznávaná, bolo by to duplicitne, lebo si peniaze vracal a sám seba uprednostnil pred štátom. Keď to za celé sledované obdobie znalkyňa spočítala, tak to bolo výrazne vyššie ako minimálna mzda. Brala to ako sumár, nebrala to po rokoch, nakoľko tie prostriedky aj v pokladni sa ťahajú do ďalšieho obdobia, takže to brala ako sumár, nakoľko v jednom roku bolo veľmi výrazne vyššie vyplatené ako v ostatných. Znalkyňa ďalej dodala, že v znaleckom posudku odpovedala na otázky podľa zadania vyšetrovateľky, neprináleží jej komentovať zadané otázky. Na podanie posudku mala všetky potrebné podklady, vychádzala z účtovníctva obžalovaného, nepotrebovala od obžalovaného žiadne vysvetlenia, stačili je podklady, ktoré si bol povinný ako SZČO viesť.

K svojej odbornosti znalkyňa uviedla, že sa znaleckej činnosti venuje od roku 2004, od roku 2012 je zapísaná ako znalec do zoznamu znalcov v odbore ekonómia a manažment, účtovníctvo, daňovníctvo a kontroling. Ročne spracuje približne 12 posudkov, záleží od rozsahu. Pokiaľ ide o zadané otázky v tejto veci, boli bežné, niekedy sú podrobnejšie, niekedy menej, záleží aj od toho, o aký druh trestnej činnosti. Obžalovaný k výpovedi znalkyne a k jej znaleckému posudku uviedol, že prostriedky na pokladni boli virtuálne, ak by tam boli reálne, tak by ich použil na úhradu poistného. Taktiež namietal, že sa pri vypracovávaní posudku resp. pri zadaní otázok nikto nezaoberal jeho zlým zdravotným stavom v uvedenom období. Tiež sa v posudku vôbec neprihliadlo na jeho práva garantované Ústavou Slovenskej republiky, predovšetkým právo na dôstojný život a na zabezpečenie podnikania takým spôsobom, aby sa mohol uživiť, aby mohol realizovať podnikanie a chrániť si svoje zdravie a zabezpečovať svoje základné povinnosti. K námietkam obžalovaného znalkyňa uviedla, že jeho zdravotný stav nemala ako zakomponovať do posudku. Pokiaľ obžalovaný hovorí o fiktívnej pokladni, tak obžalovaný si je sám zodpovedný za spôsob vedenia účtovníctva, z ktorého znalkyňa vychádzala. Na hlavnom pojednávaní boli ďalej oboznámené zo spisového materiálu rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktorými bolo predpísané nezaplatené poistné, konkrétne

- poistné za obdobie 07/2013 - 12/2013 bolo predpísané rozhodnutím číslo 700-0410-325514-GC04/14 zo dňa 31.01.2014 vo výške 781,62 eur,

- poistné za obdobie 01/2014 - 06/2014 bolo predpísané rozhodnutím číslo 700-0412-419114-GC04/14 zo dňa 07.08.2014 vo výške 800,52 eur,

- poistné za obdobie 07/2014 - 12/2014 bolo predpísané rozhodnutím číslo 700-0410-607915-GC04/15 zo dňa 19.02.2015 vo výške 800,52 eur,

- poistné za obdobie 01/2015 - 06/2015 bolo predpísané rozhodnutím číslo 700-0412-375515-GC04/15 zo dňa 05.08.2015, vo výške 819,42 eur a

- poistné za obdobie 07/2015 - 06/2016 bolo predpísané rozhodnutím číslo 700-0411-391516-GC04/16 zo dňa 12.07.2016, vo výške 1.672,62 eur. Zo správy súdneho exekútora O.. Z. Š. vyplynulo, že voči obžalovanému ako povinnému vykonával exekúcie v prospech oprávnenej Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava na podklade exekučných titulov

- právoplatných a vykonateľných rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava - pod sp. zn. EX 194/2015 pre ex. titul číslo 700-0410-325514-GC04/14 na sumu 781,62 eur, z ktorej vymohol čiastku 118,90 eur a ďalej pod sp. zn. EX 936/2015 pre ex. titul číslo 700-0412-419114-GC04/14 na sumu 800,52 eur a ex. titul číslo 700-0410-607915-GC04/15 na sumu 800,52 Eur a pod sp. zn. 506/2016 pre ex. titul číslo 700-0412-375515-GC04/15 na sumu 819,42 Eur, z ktorých už nič nevymohol. Ďalej z jeho správy vyplynulo, že voči obžalovanému v roku 2013 viedol exekučné konanie v prospech oprávnenej Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava na podklade ďalších exekučných titulov, kde jedna exekúcia sp. zn. EX 3528/2013 skončila vymožením pohľadávky 1.085,63 eur a ďalšia exekúcia pod sp. zn. EX 1300/2015 z roku 2015 na sumu 358,26 eur nebola úspešná, nič sa nevymohlo. Exekútor v správe uviedol, že počas exekúcie zistil nehnuteľný majetok obžalovaného katastri obcí G. S., P. W. G., ktorý zaťažil exekučným záložným právom. Na hlavnom pojednávaní súd taktiež oboznámil daňové priznania k dani z príjmov obžalovaného za roky 2013 až 2015, ako aj výpisy z bežného účtu obžalovaného vedeného v Prima banka Slovenska, a.s. za obdobie rokov 2013 - 6/2016. Z potvrdenia banky vyplynulo, že účet je od roku 2014 exekučne blokovaný exekútorom O.. Z. S., ktorý vymáha pohľadávky Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. vo výške 1.549,60 eur a tiež exekútorom JUDr. Pavlom Šajánekom, ktorý vymáha pohľadávku Sociálnej poisťovne vo výške 2.225,64 eur. Z listín predložených obžalovaným na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že je vlastníkom motorového vozidla zn. Subaru, rok výroby 1998, ktoré bolo dočasne vyradené z evidencie vozidiel. Zároveň je toto vozidlo exekučne blokované. Z notárskej zápisnice predloženej obžalovaným na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že 21.8.2017 sa konalo v G. druhé kolo dobrovoľnej dražby nehnuteľností v k. ú. P. vo vlastníctve obžalovaného, ktoré boli znaleckým posudkom ocenené na sumu 207.900,35 eur. Dražba nebola úspešná, nakoľko sa jej nikto nezúčastnil. Správy a relácie na obžalovaného Z lustrácie REGOB vyplynulo, že obžalovaný je rozvedený, má dve plnoleté deti a trvalý pobyt evidovaný na adrese uvedenej vo výroku. Z registra trestov GP SR vyplynulo, že obžalovaný nebol súdne trestaný. Z lustrácie v systéme AVÍZO, súdy a STA vyplynulo, že sa aktuálne proti nemu iné trestné stíhanie nevedie. Z databázy súdov vyplynulo, že sa voči obžalovanému vedú viaceré exekučné konania.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplynulo, že má evidovaný jeden priestupok na úseku cestnej premávky z roku 2015, za ktorý mu bola uložená bloková pokuta 20 €. Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplynulo, že obžalovaný je vedený v ich evidencii ako SZČO od 10.9.1991. V správe o povesti vypracovanej mestom Z.Ť. obžalovaný nebol bližšie hodnotený. K hodnoteniu dôkazov Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán (tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov). Prihliadol pritom len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Z vykonaného dokazovania mal súd bez pochybností za preukázané, že skutok uvedený v skutkovej vete výroku o vine sa stal a že ho spáchal obžalovaný. Zo spáchania skutku ho usvedčuje okrem vlastnej výpovede aj výpoveď svedkyne A.. Y. G., ďalej znalecký posudok, ale aj listinné dôkazy založené v spise. Nebolo sporné medzi stranami a vykonaným dokazovaním, že obžalovaný bol od roku 1991 samostatne zárobkovo činná osoba vykonávajúca činnosť pod menom U.. O. P. Realitná kancelária, s miestom podnikania W.. G. Č. XX/XX, Z.Ť., IČO: XXXXXXXX a že bol povinný platiť do Sociálnej poisťovne odvody na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a rezervný fond. Taktiež bolo preukázané, čo obžalovaný ani nespochybňoval, že Sociálnej poisťovni splatné poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a rezervný fond za obdobie mesiacov júl 2013 až máj 2016 vrátane nezaplatil, čím mu vznikol dlh voči Sociálnej poisťovni v celkovej výške 4.613,60 eur. O existencii tohto dlhu svedčia aj samotné rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktoré boli riadne oboznámené a súd ich premietol aj v skutkovej vete výroku o vine rozsudku súc toho názoru, že pôvodné znenie obžaloby nebolo v tomto smere dostatočne konkrétne. Ide však o zmenu takpovediac kozmetickú, ktorá nijako nemení totožnosť skutku. Jednota skutku je zachovaná nielen totožnosťou konania obžalovaného, ale aj spôsobeného následku. Pokiaľ ide o disproporciu medzi súčtom súm predpísaných citovanými rozhodnutia, ktorá činí 4.874,70 eur a ustálenou sumou dlhu 4.613,60 eur, treba uviesť, že čiastku 118,90 eur vymohol od obžalovaného exekútor O.. Z. Š. a suma 142,20 eur predstavuje poistné za mesiac jún 2016, ktorý mesiac už nespadá do žalovaného obdobia. Na z pohľadu obžalovaného kľúčovú obranu, že nemal dostatok finančných prostriedkov na úhradu poistného, dalo odpoveď znalecké dokazovanie, ktorým bol bezpečne preukázaný opak. Znalkyňa jasne uviedla, že obžalovaný mal počas žalovaného obdobia dostatok finančných prostriedkov na úhradu bežného poistného do Sociálnej poisťovne v lehote splatnosti a tiež na čiastočnú úhradu poistného po lehote splatnosti. K námietke obžalovaného, že peniaze na pokladni, z ktorých znalkyňa vychádzala, neboli reálne k dispozícii, treba uviesť, že za správnosť vedenia si účtovníctva zodpovedá samotný obžalovaný, preto pokiaľ o peniazoch na pokladni účtoval, treba mať za to, že nešlo o fiktívne peniaze, ale o jeho disponibilné (použiteľné) prostriedky. Znalkyňa dala jasnú odpoveď aj na ďalšiu námietku obžalovaného, prečo nezohľadnila u fyzickej osoby - živnostníka jeho výdavky na osobnú spotrebu aspoň na úrovni životného minima, keď uviedla, že podľa účtovníctva boli obžalovaným realizované výbery hotovosti označené buď ako vrátenie vlastných finančných prostriedkov, alebo ako výdavky na osobnú spotrebu, ktoré sumy v žalovanom období dosiahli bezmála 19.000 eur, teda čiastku, ktorá v súhrne výrazne prevyšuje minimálnu mzdu pripadajúcu na jednotlivé žalované mesiace. Obžalovanému treba tiež pripomenúť, že osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, je podnikateľom a podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Kľúčové je spojenie - za účelom dosiahnutia zisku - preto ak obžalovanému podnikanie v konečnom dôsledku už neprinášalo zisk, tak strácalo svoj ekonomický zmysel a mal ho ukončiť, nie vytvárať nové dlhy. Pokiaľ stále veril v lepšiu budúcnosť svojho podnikania, mohol eventuálne v zlom životnom období svoju živnosť len pozastaviť, čím by mu nevznikali každý mesiac nové dlhy titulom nezaplatených odvodov do Sociálnej či zdravotnej poisťovne. Ani jednu z týchto možností nevyužil, naopak dlhodobo sa v podnikaní spoliehal na neistú udalosť v budúcnosti - predaj pozemkov, ku ktorému ešte ani v roku 2018 nedošlo. Čo sa týka námietky obžalovaného, že znalecké dokazovanie nezohľadňovalo fakt, že mal aj iné platobné povinnosti, nielen voči Sociálnej poisťovni, k tomu treba uviesť, že ak sa podnikateľ dostane do situácie, že ako dlžník nemá dostatok finančných prostriedkov na uhradenie všetkých svojich splatných záväzkov je povinný všetkých svojich veriteľov (daňový úrad, Sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa, obchodní partneri a iní) uspokojovať pomerne a rovnomerne, čo obžalovaný neurobil. Ak podnikateľ nie je schopný uhrádzať tak prevádzkové náklady, odvody povinných platieb a iné, musí prispôsobiť hospodárenie tak, aby si mohol plniť všetky svoje povinnosti, prípadne svoje podnikanie ukončiť. K odmietnutiu návrhu na vykonanie dôkazu Súd postupom podľa § 272 odsek 3 Trestného poriadku odmietol návrh obžalovaného na doplnenie znaleckého dokazovania v tom smere, aby pri posudzovaní jeho schopnosti platiť poistné do Sociálnej poisťovne v sledovanom období boli zohľadnené aj jeho ostatné záväzky, napr. zdravotné poistenie, splátky úveru, náklady na základné životné potreby a iné ako nadbytočný. Súd považoval závery znalkyne za dostatočné pre rozhodnutie v tejto trestnej veci. Znalkyňa v posudku preskúmala výdavky obžalovaného a jasne uviedla, že v žalovanom období zdravotné odvody obžalovaný neplatil a od 8/2014 nesplácal ani bankový úver. Taktiež sa vyjadrila k otázke zohľadnenia životného nákladov. K právnej kvalifikácii skutku Nezaplatenie dane a poistného Podľa § 278 odsek 1 Trestného zákona, kto vo väčšom rozsahu nezaplatí splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Podľa § 125 odsek 1 Trestného zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu. Objektom tejto skutkovej podstaty trestného činu je záujem štátu na včasnom zaplatení dane, poistného na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie. Ide o trestnoprávny postih za nesplnenie záväzku, ktorý vyplýva z príslušných daňových zákonov a zákonov o sociálnom poistení, zdravotnom poistení a dôchodkovom sporení. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v tom, že páchateľ nezaplatí daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie v lehote splatnosti, ktorá je určená zákonom. V danom prípade páchateľ nekoná to, čo mu zákon prikazuje, teda neplní svoju zákonnú povinnosť zaplatiť splatnú daň alebo poistné. Rozhodujúcim pre posúdenie trestnej zodpovednosti bude určenie splatnosti dane resp. poistného. Čo sa týka poistného, ide o poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, sú splatné "v deň určený na výplatu príjmu" zamestnanca - porovnaj § 143 ods. 2 zákona NR SR č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, § 17 ods. 1 zákona NR SR č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, resp. § 28 ods. 2 zákona NR SR č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov, kde platí analogická situácia ("v deň splatnosti poistného podľa osobitného predpisu"). Páchateľom tohto trestného činu bude špeciálny subjekt - platiteľ dane, platiteľ poistného na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie. Ide o úmyselný trestný čin, pričom úmysel sa musí vzťahovať aj na okolnosť, že ide o nezaplatenie dane, poistného na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú splatné. Predpokladom trestnej zodpovednosti je solventnosť platiteľa dane. V kontexte tohto stručného právneho rozboru je zrejmé, že skutok uvedený v skutkovej vete výroku o vine rozsudku napĺňa zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 odsek 1 Trestného zákona, lebo obžalovaný v žalovanom období vo väčšom rozsahu (4.631,60 eur) nezaplatil Sociálnej poisťovni splatné poistné na sociálne poistenie, hoci mal dostatok finančných prostriedkov aspoň na ich čiastočnú úhradu. Obžalovaný konal ako trestne zodpovedný páchateľ. Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd jeho konanie v oboch skutkoch ako konanie v nepriamom úmysle, lebo vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Na záver treba uviesť, že vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaného nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona. Zo spôsobu vykonania činu a jeho následku, okolností, za ktorých bol spáchaný, miere zavinenia a pohnútky obžalovaného, po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečin. K výroku o treste

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Za súdený prečin bolo možné uložiť trest odňatia slobody až na tri roky alebo niektorý z alternatívnych trestov. Pri ukladaní trestu taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, ktorý pomer má vplyv na trestnú sadzbu. U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a síce, že pred spáchaním činu viedol riadny život (§ 36 písmeno j) Trestného zákona). Priťažujúcu okolnosť súd nezistil. V konečnom súčte u obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich nad priťažujúcimi okolnosťami (1:0), preto v súlade s ust. § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona došlo k modifikácii trestnej sadzby znížením hornej hranice o jednu tretinu, teda súd ukladal trest odňatia slobody v rozpätí do 2 rokov (tzv. modifikovaná trestná sadzba). Pri určovaní druhu trestu dospel súd k záveru, že obžalovanému je namieste uložiť trest odňatia slobody, lebo pre alternatívne spôsoby trestania (peňažný trest, trest povinnej práce) neboli splnené zákonné podmienky (obžalovaný je jednak nemajetný, jednak má zdravotné problémy), no tiež by v tomto prípade zjavne tieto formy trestania neviedli k dosiahnutiu účelu trestu sledovaného Trestným zákonom. Pri určovaní konkrétnej výmery trestu odňatia slobody potom súd v rámci modifikovanej trestnej sadzby uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, teda v dolnej tretine modifikovanej trestnej sadzby. Zároveň ale súd dospel k záveru, že na prevýchovu a nápravu obžalovaného nie je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný a že účel splní aj trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na primerane dlhú skúšobnú dobu, keďže obžalovaný dosiaľ súdne trestaný nebol, preto možnosti jeho prevýchovy a nápravy súd hodnotí vysoko pozitívne. Za primerane dlhú v tomto prípade súd považoval skúšobnú dobu na 30 (tridsať) mesiacov, teda v strede zákonného rozpätia 1 až 5 rokov, počas ktorej bude mať obžalovaný dostatok času, aby Sociálnej poisťovni dlžné poistné 4.613,60 eur zaplatil, ktorú povinnosť mu súd podľa § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona súčasne uložil. Vedený vyššie rozpísanými úvahami považoval súd takto uložený trest za dostatočný tak na nápravu obžalovaného, ako aj ochranu spoločnosti. Zároveň podľa názoru súdu uložený trest zodpovedá potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a je tak dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli . K absencii výroku o náhrade škody V posudzovanom prípade si poškodená Sociálna poisťovňa v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 4.613,60 eur z titulu dlžného poistného. Súd poškodenú Sociálnu poisťovňu podľa § 256 odsek 3 Trestného poriadku nepripustil na hlavné pojednávanie s uplatneným nárokom na náhradu škody, nakoľko si podľa § 46 odsek 3 Trestného poriadku uplatnila taký majetkový nárok, ktorý nie je nárokom na náhradu škody uplatniteľným v tzv. adhéznom konaní (súd o ich priznaní nerozhoduje ani v konaní podľa Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015 Z. z. v znení zákona č. 87/2017 Z. z., nakoľko nejde o vec patriacu do pôsobnosti súdov). Nárok štátu na zaplatenie poistného per se nie je nárokom na náhradu škody trestným činom, ale nárokom vyplývajúcim priamo zo zákona, a to konkrétne § 141 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok. V písomne (trojmo) podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného,

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech,

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech,

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli,

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.