Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/230/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. R. XXX, zastúpený: Právne centrum, s. r. o., so sídlom Mýtna 42, Bratislava, IČO: 36 698 873, proti žalovanému: AGROSTAAR KB spol. s r. o., so sídlom Kráľov Brod 2, IČO: 36 229 156, zastúpený advokátom: JUDr. Jozef Czibula, so sídlom Vlčany 749, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 25C/141/2012 -244 zo dňa 30. marca 2015, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 1.923,54 eura k rukám právneho zástupcu žalovaného v lehote troch dní. Po právnej stránke súd rozsudok odôvodnil § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len , § 16 ods. 1 písm. a), b), c), § 19 ods. 3 písm. c), zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, § 3 ods. 1 písm. e) a f) nar. vl. SR 238/2010 Z.z. Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa po pripustení zmeny žaloby (uznesením na pojednávaní 01.12.2014) domáhal nahradenia vôle za žalovaného, ako predávajúceho, pri uzatváraní (so žalobcom ako kupujúcim) kúpnej zmluvy o odplatnom prevode vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 6/35 k nehnuteľnostiam, ktoré v žalobe bližšie špecifikoval. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom označených nehnuteľností. Predávajúci, Slovenský pozemkový fond (ďalej len SPF) uzavrel kúpnu zmluvu so žalovaným k spoluvlastníckemu podielu bez toho, aby predmet kúpnej zmluvy, spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam ponúkol na odkúpenie žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi. SPF bol povinný v zmysle zákona ponúknuť ostatným podielovým spoluvlastníkom na kúpu spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti a mal im umožniť uplatniť si svoje zákonné predkupne právo. Toto však predávajúci SPF neučinil, nikdy žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi spoločných nehnuteľností nezaslal písomnú ponuku na uplatnenie predkupného práva, ani žalobcovi žiadnym iným spôsobom neumožnil uplatniť si predkupné právo k prevádzaným spoluvlastníckym podielom predávajúceho. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu (v zrušujúcom uznesení) v rámci doplneného dokazovania súd prvej inštancie skúmal, či došlo v súdenom prípade k porušeniu predkupného práva žalobcu. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že k porušeniu predkupného práva žalobcu došlo, čo vyplynulo z vyjadrenia zástupcu predávajúceho Slovenského pozemkového fondu (ďalej len SPF). Predávajúci sa riadil pri predaji špeciálnym zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom a nariadením vlády SR č. 238/2010 Z.z. ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností Slovenským pozemkovým fondom, účinným od 01.06.2010. Tento zákon SPF neumožnil previesť nehnuteľnosti na iného, len na žalovaného, ktorý nesporne je poľnohospodárskym podnikom a pozemky sa nachádzajú preukázateľne v zastavanom areáli stavbami žalovaného, ktorý zároveň je vlastníkom priľahlých pozemkov v poľnohospodárskom areáli. Tieto stavby boli vyhotovené právnym predchodcom žalovaného na účely poľnohospodárskej výroby. Predávajúci, tak ako to zdôraznil aj zástupca predávajúceho na súdnom pojednávaní sa riadil zásadou „lex specialis derogat legi generali“. Konkurenčným zákonným ustanovením v tomto prípade totiž je ustanovenie § 140 o predkupnom práve spoluvlastníkov. Pravdepodobne túto dvojkoľajnosť si následne uvedomil i zákonodarca a preto zák. č. 115/2014 Z.z. doplnil ustanovenie § 19 zák. č. 180/1995 Z.z. odsekom 4 (ktorý znie: „Pri prevode vlastníctva k pozemkom z dôvodov uvedených v odseku 3 písm. c) až g) sa nepoužije ustanovenie § 140 . Práve na základe toho, úplne len v teoretickej rovine, pokiaľ by návrh smeroval na určenie neplatnosti právneho úkonu z dôvodu nedodržania ustanovenia § 140 a súd by vyslovil neplatnosť právneho úkonu, predávajúci (SPF) opäť by nemal možnosť inému predať predmetnú nehnuteľnosť len žalovanému. Na základe toho súd dospel k záveru, že predávajúci konal pri prevode vlastníctva predmetných pozemkov v súlade s príslušnými špeciálnymi zákonnými ustanoveniami a preto platne previedol svoj spoluvlastnícky podiel na žalovaného. Preto nebolo možné vysloviť v danom prípade v rámci všeobecnej ochrany spoluvlastníka, že by predávajúci obišiel predkupné právo žalobcu. Procesne úspešnému žalovanému súd priznal nárok na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku z titulu jeho právneho zastúpenia vo výške 1.923,54 eura, ktoré v rozsudku presne špecifikoval.

2. Po podaní odvolania žalobcu odvolací súd rozsudkom z 19.12.2016 č.k. 23Co 518/2015 rozsudok súdu prvej inštancie po pojednávaní zmenil a žalobe žalobcu vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi. Odvolací súd vychádzal zo zistenia, že medzi účastníkmi bolo nesporné, že žalovaný je poľnohospodárskym podnikom a že spolu so žalobcom (okrem iných fyzických osôb) a pôvodne aj SPF boli spoluvlastníkmi nehnuteľností špecifikovaných v žalobe. Žalovaný na základe kúpnej zmluvy z 05.03.2012, zavkladovanej 17.05.2012 nadobudol ďalšiu časť nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele 3/10 od SPF, pričom zmluva o prevode vlastníctva z 05.03.2012 bola uzatváraná aj podľa zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Spornou otázkou ostalo, či pri prevode spoluvlastníckeho podielu zo SPF na žalovaného na základe kúpnej zmluvy z 05.03.2012 bolo porušené predkupné právo žalobcu na kúpu podielu na nehnuteľnostiach, pomerne podľa veľkosti podielov, ktoré je upravené v § 140 OZ. Pri posudzovaní sporej otázky v danom prípade, podľa názoru odvolacieho súdu (na rozdiel od prvoinštančného súdu) bolo potrebné aplikovať gramatický výklad § 19 ods. 3 zák. č. 180/1995 Z.z., ktorý vyslovene uvádza, že fond môže previesť vlastníctvo k pozemkom podľa § 16 ods. 1 písm. b) a c) na vlastníka stavieb, ak je dôvodom prevodu usporiadanie vlastníctva k pozemkom zastavaným stavbami do 24.06.1991 na účely poľnohospodárskej výroby. Z použitého pojmu v zákone „môže“ bolo potrebné dospieť k záveru, že SPF nemusel pozemky pod stavbami predať výlučne vlastníkovi stavieb (ale mohol), ako to prezentoval žalovaný a SPF v stanovisku z 30.05.2014 k tomuto súdnemu konaniu (č.l. 191). Ak SPF mienil na žalovaného po vzájomnej dohode previesť svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, musel v tom čase postupovať v súlade s platnými právnymi predpismi v čase uzatvárania zmluvy o prevode vlastníctva z 05.03.2012 (č.l. 12). V tom čase citované ustanovenie § 19 ods. 4 (o neaplikácii ustanovenia § 140 pri prevode nehnuteľností podľa zák. č. 180/1995 Z.z. uvedený zákon neobsahoval, preto bolo povinnosťou predávajúceho, SPF, ako účastníka zmluvy o prevode vlastníctva z 05.03.2012 ponúknuť prevádzaný spoluvlastnícky podiel na predaj všetkým spoluvlastníkom nehnuteľností. Zo stanoviska SPF z 30.05.2014 vyplynulo, že účastníci zmluvy z 05.03.2012 aj postupovali v súlade s cit. ust. § 140 OZ, pretože v stanovisku SPF uviedol, že žalovaný predložil vyjadrenia spoluvlastníkov predmetných pozemkov a v stanovisku ich bližšie špecifikuje. Zároveň SPF v stanovisku konštatuje, že vyjadrenie od žalobcu nebolo predložené, lebo SPF mal informáciu od žalovaného, že so žalobcom rokuje o odpredaní spoluvlastníckeho podielu žalovanému. Aj keď by účastníci rokovali o odkúpení spoluvlastníckeho podielu žalobcu, nezbavovalo to SPF zabezpečiť pri prevode spoluvlastníckeho podielu zabezpečiť vyjadrenie žalovaného k realizácii predkupného práva k prevádzanému spoluvlastníckemu podielu zo SPF na žalovaného. Odvolací súd sa priklonil k právnemu názoru žalobcu, že pri uzatváraní zmluvy zo dňa 05.03.2012 medzi SPF a žalovaným bolo porušené predkupné právo žalobcu upravené v § 140 OZ. Neobstojí právny názor súdu prvej inštancie, že v danej veci bolo potrebné aplikovať len ustanovenia osobitného zákona, zák. č. 180/1995 Z.z. Vlastnícke právo je jedným z ústavných práv, ktorému je poskytovaná rozsiahla ochrana a obmedzenie vlastníckeho práva je možné len v nevyhnutnej miere a na základe zákona (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR). Vlastnícke právo upravujú (okrem iných) ustanovenia Občianskeho zákonníka a je potrebné ich aplikovať podporne popri ustanoveniach osobitného zákona. Ak do 01.05.2014 osobitný zákon (§ 19 zák. č. 180/1995 Z.z.) nevylučoval použitie § 140 pri prevodoch vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, t.j. týmto konkrétnym spôsobom neobmedzoval výkon práva patriaceho žalobcovi v súvislosti so spoluvlastníctvom k veci, bolo potrebné ho aplikovať a pri prevode pozemkov pri uzatváraní zmluvy o prevode vlastníctva z 05.03.2012 medzi SPF a žalovaným aj dodržať. Predkupné právo sa realizuje tým spôsobom, že spoluvlastník, ktorý chce previesť svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti na inú osobu, musí ho ostatným spoluvlastníkom ponúknuť na predaj (v súlade s § 605 . Ak sa prevádza nehnuteľnosť, musí ísť o výslovný prejav vôle a musí byť písomný. V prípade porušenia predkupného práva nedochádza bez ďalšieho k absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ale spoluvlastník má právo sa od nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj (cit. § 603 ods. 3 . Nadobúdateľovi tak vzniká na základe výzvy oprávneného spoluvlastníka povinnosť ponúknuť mu podiel na kúpu za podmienok, za ktorých tento podiel získal. V prípade, ak nadobúdateľ túto povinnosť nesplní, môže sa spoluvlastník domáhať, aby jeho prejav vôle bol nahradený rozhodnutím súdu v zmysle § 161 ods. 3 OSP (§ 229 . V prejednávanej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný odmietol na žalobcu previesť spoluvlastnícky podiel (zodpovedajúci veľkosti spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti žalobcu) na nehnuteľnostiach za rovnakých podmienok, za akých ich získal od SPF. Žalovaný zároveň nepreukázal v konaní, že by SPF pri prevode nehnuteľností splnil predpoklad stanovený v § 140 a písomne, výslovne ponúkol žalobcovi spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach na predaj a nevyvrátil tým tvrdenie žalobcu, že bolo porušené predkupné právo žalobcu. Počas konania tiež bolo preukázané, že žalobca sa účinne nedomohol vyslovenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu (zmluvy o prevode vlastníctva z 05.03.2012) podľa § 40a OZ. Ak má byť rozsudkom súdu nahradené vyhlásenie vôle žalovaného o kúpe nehnuteľnosti, obsah tejto zmluvy súd uvedie vo výroku rozsudku, alebo vo výroku rozsudku uvedie odkaz na obsah pripojeného písomného vyhotovenia kúpnej zmluvy, ktorá sa stáva súčasťou výroku rozsudku.

3. Po podaní dovolania žalovaným Najvyšší súd SR rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie uznesením z 31.7.2018 sp. zn. 2Cdo 114/2017.

4. Najvyšší súd SR uznesenie odôvodnil tým, že z bohatej právnej doktríny (napr. Mrva, M., Turčan, M. Interpretácia a argumentácia v práve. Bratislava: Wolters Kluwer, 2016; Hanuš, L. Právni argumentace nebo svévole. Úvahy oprávu, spravedlnosti a etice. Praha: C. H. Beck, 2008; Melzer, F. Metodologie nalézáni práva. Úvoddoprávni argumentace. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2009; Holländer, P. Ústavnčprávni argumentace. Ohlédnutípo deseti letech Ústavniho soudu. Praha: Linde nakladatelství s.r.o., 2003) významne rozvíjajúcej teoretické premisy interpretácie právnej normy vyplýva, že výklad právnej normy nie je jednoduchou záležitosťou, ale naopak ide o komplexnú záležitosť vyžadujúcu si aplikáciu viacerých výkladových metód. Poznanie výkladových metód, ale predovšetkým ich náležitá aplikácia, je tak nevyhnutnou súčasťou činnosti každého orgánu aplikujúceho právo. Výlučné používanie v právnej praxi jazykového výkladu neobstojí a neraz môže viesť k objektívne nesprávnym a nespravodlivým právnym záverom. Aj to je dôsledkom toho, že v súčasnosti má uplatňovanie jazykového výkladu v aplikačnej praxi skôr klesajúcu tendenciu. Významne k tomu prispel nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. Pl. 33/1997, podľa ktorého jednoznačne neudržateľným momentom používania práva je jeho aplikácia vychádzajúca len z jeho jazykového výkladu. Jazykový výklad predstavuje len prvotné priblíženie sa k aplikovanej právnej norme. Je len východiskom pre objasnenie a ujasnenie si jej zmyslu a účelu (k čomu slúži i rada ďalších postupov, ako je logický a systematický výklad, výklad e ratione legis atď.). Mechanická aplikácia abstrahujúca, resp. neuvedomujúca si, a to buď úmyselne alebo v dôsledku nevzdelanosti, zmysel a účel právnej normy, robí z práva nástroj odcudzenia a absurdity. Tento prístup k jazykovému výkladu bol prezentovaný v rade ďalších súdnych rozhodnutí (napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 1133/2007, I. ÚS 1894/2012 či Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 243/2007, III. ÚS 308/2012, a to aj v rozhodnutiach všeobecných súdov). Znamená to, že súd nie je absolútne viazaný doslovným výkladom zákonného ustanovenia, ale môže alebo musí sa od neho odchýliť v prípade, ak to vyžaduje zo závažných dôvodov účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku. Je pritom nutné sa vyvarovať ľubovôle; rozhodnutie súdu sa musí zakladať na racionálnej argumentácii (bližšie napríklad nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. Pl. ÚS 21/1996).

5. Aj tu pri aplikácii právnej normy odvolací súd prednostne aplikoval gramatický výklad (jeden zo základných druhov jazykového výkladu). Svoju pozornosť upriamil na sémantiku slova „môže“ uvedeného v § 19 ods. 3 zák. č. 180/1995 Z.z. a prirodzeným myšlienkovým postupom dospel k záveru, že význam slova „môže“ nezodpovedá významu slova „musí“. Vyvodil z toho, že SPF nemusel pozemky pod stavbami predať výlučne vlastníkovi stavieb, ale len mohol. V tejto súvislosti zdôraznil, že v danom čase bolo povinnosťou SPF ponúknuť prevádzaný spoluvlastnícky podiel na predaj všetkým spoluvlastníkom nehnuteľností. K odstráneniu tejto povinnosti zákonodarcom došlo totiž až v roku 2014, a to vložením nového odseku (4) do ustanovenia § 19 zák. č. 180/1995 Z.z., ktorým bolo pri prevode vlastníctva k pozemkom vylúčené použitie ustanovenia § 140 OZ. SPF si za vtedy platného právneho stavu túto povinnosť vo vzťahu k žalobcovi nesplnil, čoho právnym následkom je podľa rozhodnutia odvolacieho súdu povinnosť žalovaného predať konkretizované nehnuteľnosti, predtým v správe SPF, žalobcovi. Odvolací súd k správnemu pochopeniu právnej normy aplikoval jazykový výklad ako výlučný, t. j. bez toho, aby jej text podrobil ostatným druhom výkladu - logickému, systematickému, historickému a z týchto výkladov vychádzajúcemu teleologickému výkladu, ktorý predstavuje vrchol interpretačných úvah. Výklad právnej normy len začína pri slovách zákona (jazykový výklad), pokračuje však systematickými súvislosťami, musí rešpektovať aj genézu zákona, pričom jeho zavŕšenie predstavuje poznanie účelu zákonného ustanovenia. Aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 341/2007 vyplýva, že viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického (jazykového) výkladu aplikovaných zákonných ustanovení; ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky totiž nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona. Zákon č. 180/1995 Z.z. patrí k najdôležitejším predpisom pozemkového práva, ktorého predmetom je nielen úprava konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov, ale aj nakladanie s niektorými pozemkami a oprávnenia SPF. Podľa dôvodovej správy si plošné rozšírenie pozemkov s nedoloženým vlastníctvom vyžiadalo doplniť jestvujúce, nateraz ale neúplné pravidlá náhradného disponovania s týmito pozemkami, do uceleného systému. Zákon č. 180/1995 Z.z. presne vymedzuje okruh pozemkov, ktorými disponuje SPF, a to vrátane procedurálneho postupu ich menovitého určenia a zároveň ucelene formuluje postavenie SPF pri nakladaní s pozemkami. SPF nakladá s rôznymi pozemkami, okrem iného aj s pozemkami s nezisteným vlastníkom (§ 16 ods. 1 písm. b) zák. č. 180/1995 Z.z.). SPF nemôže tieto pozemky sám užívať, ale ich prenajíma na účely poľnohospodárstva alebo lesného hospodárstva, prípadne v súlade s rozhodnutím príslušného orgánu štátnej správy vydaného podľa osobitných predpisov dočasne aj na iný účel. Ak tieto pozemky nemožno využívať na tieto účely, fond ich môže prenajímať aj na iný účel. SPF môže (ale nemusí) aj previesť vlastníctvo k týmto pozemkom, avšak len v prípadoch ustanovených zákonom (§ 18 ods. 3 zák. č. 180/1995 Z.z.). Dôvody prevodu vlastníctva (aj) k pozemkom s nezisteným vlastníkom sú taxatívne uvedené v § 19 ods. 3 zák. č. 180/1995 Z.z. Jedným z týchto dôvodov je usporiadanie vlastníctva k pozemkom zastavanými stavbami do 24.06.1991 na účely poľnohospodárskej výroby (§ 19 ods. 3 písm. c) zák. č. 180/1995 Z.z.). Účelom tejto právnej normy je tak výslovná potreba doriešiť právne vzťahy vlastníkov stavieb, ktorými sú poľnohospodárske nehnuteľnosti, k pozemkom s neznámym vlastníkom, na ktorých sa tieto stavby nachádzajú. Ak by bolo cieľom zákonodarcu vysporiadať vzťahy medzi jednotlivými spoluvlastníkmi pozemkov vrátane neznámych spoluvlastníkov navzájom, musel by zvoliť inú právnu konštrukciu a zároveň jej zákonnú legitimitu aj patrične zdôvodniť. Zrejme aj to bolo príčinou toho, že vzhľadom na nejednotnú právnu prax bolo s účinnosťou od 01.05.2014 do predmetnej právnej úpravy výslovne zakotvené, že tu neplatí predkupné právo spoluvlastníkov k pozemkom (zákon č. 115/2014 Z.z., ktorým sa mení a .... ) všeobecne vyplývajúce z ustanovenia § 140 OZ. Aj týmto spôsobom bol zdôraznený vzťah medzi zák. č. 180/1995 Z.z. ako právnou normou lex specialis a ako právnou normou lex generalis. V konečnom dôsledku by totiž realizáciou predkupného práva nedošlo vôbec k usporiadaniu právnych vzťahov medzi vlastníkmi pozemkov a vlastníkom/vlastníkmi na nich zastavaných stavieb slúžiacich na poľnohospodárske účely, ale by sa tým len právne konštituovali právne vzťahy medzi jednotlivými vlastníkmi pozemkov navzájom. Z týchto dôvodov je potrebné súhlasiť s argumentáciou SPF, že gramatický výklad slova „môže“ sa vzťahuje výslovne k úvahe SPF, t. j. či vlastníctvo k pozemkom s neznámym vlastníkom prevedie na vlastníka stavieb na nich nachádzajúcich sa alebo nie. V žiadnom prípade však SPF nedisponuje odvolacím súdom extenzívne vykladaným právom previesť vlastníctvo k pozemkom zastavaným stavbami do 24.06.1991 (pred účinnosťou zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku) a slúžiacim naďalej poľnohospodárskej výrobe komukoľvek. Tomu svedčí aj výklad logický, systematický a v neposlednom rade aj výklad teleologický. Skúmaním objektívneho zmyslu § 19 ods. 3 písm. c) zák. č. 180/1995 Z.z. touto optikou nemožno prísť k inému právnemu záveru ako tomu, že jeho účelom je rozhodnúť výslovne v prospech (alebo neprospech) vlastníka poľnohospodárskej usadlosti, ktorá sa nachádza aj na pozemkoch s neznámym vlastníkom. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd konštatoval, že dovolanie žalovaného bolo nielen prípustné, ale tiež dôvodné a spočívalo v nesprávnom právnom posúdení (§ 432 ods. 1 veci odvolacím súdom a preto dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zrušení napadnutého rozhodnutia dovolacím súdom (§ 449 ods. 1 a po vrátení veci na ďalšie konanie, zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 , viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 , dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

7. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný je poľnohospodárskym podnikom a že spolu so žalobcom (okrem iných fyzických osôb) a pôvodne aj SPF boli spoluvlastníkmi nehnuteľností špecifikovaných v žalobe. Žalovaný na základe kúpnej zmluvy z 05.03.2012, zavkladovanej 17.05.2012 nadobudol ďalšiu časť nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele 3/10 od SPF, pričom zmluva o prevode vlastníctva z 05.03.2012 bola uzatváraná aj podľa zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Spornou otázkou ostalo, či pri prevode spoluvlastníckeho podielu zo SPF na žalovaného na základe kúpnej zmluvy z 05.03.2012 bolo porušené predkupné právo žalobcu na kúpu podielu na nehnuteľnostiach, pomerne podľa veľkosti podielov, ktoré je upravené v § 140 OZ.

8. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

9. Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.

10. Podľa § 16 ods. 1 písm. b) a c) zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom Fond nakladá podľa tohoto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami k nezisteným vlastníkom, alebo ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií, alebo ak sa nepreukáže inak, ak ide o lesné pozemky, obdobne postupuje správca.

11. Podľa § 19 ods. 3 cit. zák. Fond alebo správca môže previesť vlastníctvo k pozemkom podľa § 16 ods. 1 písm. b) a c), ak dôvodom prevodu je usporiadanie vlastníctva k pozemkom zastavaným stavbami do 24.06.1991 na účely poľnohospodárskej výroby.

12. Podľa § 19 ods. 4 cit. zák. ( účinného od 01.05.2014) pri prevode vlastníctva k pozemkov z dôvodov uvedených v odseku 3 sa nepoužije ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka.

13. Ako už uviedol Najvyšší súd v uznesení zo dňa 31.07.2018 bolo povinnosťou odvolacieho súdu použiť logický, systematický a v neposlednom rade aj teleologický výklad citovaných právnych noriem (a nie gramatický). Zákon č. 180/1995 Z.z. totiž patrí k najdôležitejším predpisom pozemkového práva, ktorého predmetom je nielen úprava konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov, ale aj nakladanie s niektorými pozemkami a oprávnenia SPF. Podľa dôvodovej správy si plošné rozšírenie pozemkov s nedoloženým vlastníctvom vyžiadalo doplniť jestvujúce, nateraz ale neúplné pravidlá náhradného disponovania s týmito pozemkami, do uceleného systému. Zákon č. 180/1995 Z.z. presne vymedzuje okruh pozemkov, ktorými disponuje SPF, a to vrátane procedurálneho postupu ich menovitého určenia a zároveň ucelene formuluje postavenie SPF pri nakladaní s pozemkami. SPF nakladá s rôznymi pozemkami, okrem iného aj s pozemkami s nezisteným vlastníkom (§ 16 ods. 1 písm. b) zák. č. 180/1995 Z.z.). SPF nemôže tieto pozemky sám užívať, ale ich prenajíma na účely poľnohospodárstva alebo lesného hospodárstva, prípadne v súlade s rozhodnutím príslušného orgánu štátnej správy vydaného podľa osobitných predpisov dočasne aj na iný účel. Ak tieto pozemky nemožno využívať na tieto účely, fond ich môže prenajímať aj na iný účel. SPF môže (ale nemusí) aj previesť vlastníctvo k týmto pozemkom, avšak len v prípadoch ustanovených zákonom (§ 18 ods. 3 zák. č. 180/1995 Z.z.). Dôvody prevodu vlastníctva (aj) k pozemkom s nezisteným vlastníkom sú taxatívne uvedené v § 19 ods. 3 zák. č. 180/1995 Z.z. Jedným z týchto dôvodov je usporiadanie vlastníctva k pozemkom zastavanými stavbami do 24.06.1991 na účely poľnohospodárskej výroby (§ 19 ods. 3 písm. c) zák. č. 180/1995 Z.z.). Účelom tejto právnej normy je tak výslovná potreba doriešiť právne vzťahy vlastníkov stavieb, ktorými sú poľnohospodárske nehnuteľnosti, k pozemkom s neznámym vlastníkom, na ktorých sa tieto stavby nachádzajú. Ak by bolo cieľom zákonodarcu vysporiadať vzťahy medzi jednotlivými spoluvlastníkmi pozemkov vrátane neznámych spoluvlastníkov navzájom, musel by zvoliť inú právnu konštrukciu a zároveň jej zákonnú legitimitu aj patrične zdôvodniť. Zrejme aj to bolo príčinou toho, že vzhľadom na nejednotnú právnu prax bolo s účinnosťou od 01.05.2014 do predmetnej právnej úpravy výslovne zakotvené, že tu neplatí predkupné právo spoluvlastníkov k pozemkom (zákon č. 115/2014 Z.z., ktorým sa mení a .... ) všeobecne vyplývajúce z ustanovenia § 140 OZ. Aj týmto spôsobom bol zdôraznený vzťah medzi zák. č. 180/1995 Z.z. ako právnou normou lex specialis a ako právnou normou lex generalis. V konečnom dôsledku by totiž realizáciou predkupného práva nedošlo vôbec k usporiadaniu právnych vzťahov medzi vlastníkmi pozemkov a vlastníkom/vlastníkmi na nich zastavaných stavieb slúžiacich na poľnohospodárske účely, ale by sa tým len právne konštituovali právne vzťahy medzi jednotlivými vlastníkmi pozemkov navzájom. Z týchto dôvodov je potrebné súhlasiť s argumentáciou SPF, že gramatický výklad slova „môže“ sa vzťahuje výslovne k úvahe SPF, t.j. či vlastníctvo k pozemkom s neznámym vlastníkom prevedie na vlastníka stavieb na nich nachádzajúcich sa alebo nie. V žiadnom prípade však SPF nedisponuje odvolacím súdom extenzívne vykladaným právom previesť vlastníctvo k pozemkom zastavaným stavbami do 24.06.1991 (pred účinnosťou zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku) a slúžiacim naďalej poľnohospodárskej výrobe komukoľvek. Skúmaním objektívneho zmyslu § 19 ods. 3 písm. c) zák. č. 180/1995 Z.z. touto optikou nemožno prísť k inému právnemu záveru ako tomu, že jeho účelom je rozhodnúť výslovne v prospech žalovaného. Z týchto dôvodov (odvolací súd bol viazaný právnym názorom dovolacieho súdu v zmysle § 455 nebolo možné súhlasiť s právnym názorom žalobcu vyslovenom počas konania pred súdom prvej inštancie a v podanom odvolaní, že pri predaji spoluvlastníckeho podielu kúpnou zmluvou z 05.03.2012 uzavretou medzi SPF a žalovaným bolo porušené predkupné právo žalobcu a jeho žaloba je dôvodná.

14. Odvolací súd ani na návrh žalobcu vo veci nevytýčil pojednávanie (v záujme hospodárnosti konania a nezyšovania trov konania), pretože pri rozhodovaní vo veci samej bol povinný rešpektovať právny názor dovolacieho súdu vyjadrený v uznesení z 31.07.2018 a preto nepovažoval za potrebné vo veci nariaďovať pojednávanie za akýmkoľvek účelom. Strany sporu boli vypočuté, dokazovanie bolo vykonané a žalobca ani neodôvodnil, prečo by malo byť pojednávanie nariadené. Podľa názoru odvolacieho súdu nenariadením pojednávania vo veci samej nedôjde k porušeniu žiadneho procesného práva strany sporu. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že právny názor dovolacieho súdu je minimálne diskutabilný, pretože nebolo bližšie zdôvodnené, či použitý výklad zákona nesmeruje proti jeho vyslovenému zneniu a nemohlo by ísť o výklad contra legem (spôsobujúci stav právne neistoty), keďže § 19 ods. 4 osobitného zákona v čase uzatvárania kúpnej zmluvy z 05.03.2012 medzi SPF a žalovaným nebol účinný. Ak SPF poukazoval vo vyjadrení na to, že nehnuteľnosť mohla byť predaná výlučne žalovanému ako subjektu podnikajúcemu v oblasti poľnohospodárskej výroby, vlastníkovi stavby slúžiacej na poľnohospodárke účely (vlastníka poľnohospodárskej usadlosti) a nie komukoľvek, k uvedenému je potrebné dodať, že žalobcu nemožno považovať za kohokoľvek, pretože aj naďalej ostal spoluvlastníkom nehnuteľností (pozemkov), na ktorých žalovaný vykonáva podnikateľskú činnosti v oblasti poľnohospodárstva spoločne so žalovaným, len v menšom rozsahu.

15. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s § 387 ods. 1 ako vecne správny v rozsahu napadnutom v odvolaní potvrdil.

16. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 a § 453 ods. 3 nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom a dovolacom konaní v celom rozsahu úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .