Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_26Ek-806-2018.pdf
PDF · 73.92 KB
Case nature
Subarea
26Ek/806/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného SPP distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava - Ružinov, IČO 35 910 739 proti povinnému DEVILS, s.r.o., so sídlom Platanová alej 2436, 945 01 Komárno, IČO 36 547 344, o vymoženie 135.133,64 eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jozefom Štorekom Exekútorský úrad Nové Zámky, Bezručova 16, 940 01 Nové Zámky, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Ek/806/2018 zo dňa 11.10.2018 takto
rozhodol:
Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Ek/806/2018 zo dňa 11. 10.2018 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 26Ek/806/2018 zo dňa 11.10.2018, ktoré vydal vyšší súdny úradník, zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že preskúmaním exekučného titulu, návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ako aj vyjadrenia oprávneného zistil, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie povinného je podanie mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania ako aj podanie návrhu na odklad vykonateľnosti exekučného titulu. Exekučný súd v tomto bode zdôrazňuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Ďalej uviedol, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, kde bola povinnému uložená povinnosť uhradiť oprávnenému pohľadávku vo výške 135.133,64 eur s prísl., ktorá nebolo dobrovoľne zo strany povinného splnená. Konštatoval, že podanie dovolania ako aj návrhu na odklad vykonateľnosti exekučného titulu nie je inou skutočnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Preto vychádzajúc z právneho názoru, že podanie dovolania ako aj návrhu na odklad vykonateľnosti exekučného titulu, nemá samo o sebe žiaden vplyv na vykonateľnosť a právoplatnosť exekučného titulu a vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný okrem argumentu o padaní uvedených návrhov neuviedol v návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, vyšší súdny úradník podaný návrhu na zastavenie exekúcie považoval za nedôvodný. V ďalšom bode odôvodnenia vyšší súdny úradník uviedol, že z platného právneho poriadku vyplýva, že do vykonateľnosti rozhodnutia pri jeho napadnutí dovolaním môže byť primárne zasiahnuté len tými orgánmi, ktoré o uvedených prostriedkoch nápravy konajú a rozhodujú. Aj keby povinný predložil súdu právoplatné rozhodnutie o odklade vykonateľnosti rozhodnutia
(exekučného titulu), tak súd by pri ďalšom postupe musel prihliadať aj na to, že odklad vykonateľnosti má len dočasný charakter. Z tohto dôvodu aj ďalší procesný postup musí zodpovedať jeho dočasnosti a nie je preto bez ďalšieho dôvodom na to, aby súd vyhovel návrhu na zastavenie exekúcie. Nad rámec uvedeného súd uviedol, že odklad vykonateľnosti rozhodnutia (exekučného titulu) možno použiť len ako dôvod na odklad exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm. h), teda nie ako dôvod na zastavenie exekúcie. Súd opätovne skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Z vyššie uvedených dôvodov preto vyšší súdny úradník dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinného, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 61k ods. 1, § 61k ods. 2 a § 61k ods. 5 Exekučného poriadku.
4. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že rozhodnutie trpí procesnými vadami, a to čo do nedostatku odôvodnenia, keď sa súd nevysporiadal s relevantným námietkami. Rovnako v sťažnosti povinný tvrdil, že súd vec nesprávne právne posúdil. Povinný naďalej trvá na svojom návrhu na zastavenie exekúcie, nakoľko po vzniku exekučného titulu nastali relevantné skutočnosti, ktoré bránia podľa názoru povinného vymáhateľnosti nároku K prvému dôvodu sťažnosti, t. j. nedostatočnosti odôvodnenia povinný poukázal na článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, konkrétne na čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, pričom Európsky súd pre ľudské práva, (ďalej len „ESĽP“) v rámci svojej rozhodovacej činnosti judikoval význam a nevyhnutnosť odôvodňovania súdnych rozhodnutí, pričom zároveň vymedzil aj základné zásady, ktoré pri tejto činnosti súdu musia byť rešpektované a zachované. Právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru zaväzuje súdy k odôvodňovaniu rozhodnutí, avšak nemôže byť chápané tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument (Van de Hurk v. Holandsko, rozsudok z19. apríla1994). V prípade, ak by sa súdne rozhodnutie obmedzovalo iba na samotný výrok, bez ďalšieho odôvodnenia, len ťažko by bolo možné považovať konanie v ktorom bolo vydané, za spravodlivé (Karakasis v Grécko, rozsudok zo17.októbra 2000) Povinný v sťažnosti konštatuje nedostatok odôvodnenia súdneho rozhodnutia a má za to, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné. Preto nespĺňa vyššie uvedené základné atribúty rozhodnutia a tak porušuje garantované právo povinného na spravodlivý súdny proces. Povinný taktiež konštatuje, že súd vec nesprávne právne posúdil. Naďalej je vo veci relevantné podanie mimoriadneho opravného prostriedku a to spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie je v celom rozsahu nesprávne a dochádza ním k intenzívnemu poškodzovaniu povinného a ohrozeniu jeho podnikateľskej činnosti tak, ako to uviedol vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný je toho názoru, že nesprávnosť rozhodnutia je len otázkou času, kedy príde k odkladu vykonateľnosti a k následnému zrušeniu exekučného titulu. Preto povinný sťažnosť uzavrel s návrhom, aby súd vydal uznesenie, ktorým napadnuté uznesenie zruší.
5. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
8. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver a sudca sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Povinný síce namietal nedostatočnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ale v celej svojej dlhej sťažnosti neuviedol, v čom mala nepreskúmateľnosť spočívať. Naopak súd má za to, že vyšší súdny úradník dostatočným a až vyčerpávajúcim spôsobom v bodoch 12. až 17. odôvodnenia ozrejmil, prečo podania mimoriadneho prostriedku spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti nie sú žiadnou skutočnosťou brániacou vykonateľnosti exekučného titulu a teda skutočnosťou smerujúcom k zastaveniu exekúcie ako takej. Teda naopak napadnuté uznesenia spĺňa kritéria dané judikatúrou ESĽP ako aj vyššie citovanými rozhodnutiami.
11. Navyše exekučný súd dodáva, že samotné podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku nemá vplyv na prebiehajúce exekučné konanie, ktoré je vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Teda nijakým spôsobom nezasahuje do existentnosti judikovaného nároku. Takýto vplyv na exekúciu má len jedine právoplatný výsledok konania o mimoriadnom opravnom prostriedku, ktorým bolo vyhovené podávateľovi tohto procesného úkonu. Podaním dovolania nemožno nutne očakávať, že mu aj bude vyhovené, byť akokoľvek subjektívne sa to môže zdať povinnému. Prijatie názoru povinného, že podaním dovolania možno očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku zrušenia alebo zmeny exekučného titulu, by nútilo exekučný súd zaoberať sa otázkou rozhodnutia vydaného v inom konaní, resp. zaoberať sa otázkou, na ktorú nemá kompetenciu, keďže úlohou exekučného konania nie je opätovné riešenie sporov, resp. prieskum právoplatných rozhodnutí, ale nútený výkon nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi.
12. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Ek/806/2018 zo dňa 11.10.2018 zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.