Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-4Er/2415/2008

Uznesenie

Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému E. K., F.. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. XXX, o vymoženie sumy 1 586,95 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Súd súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Matejovovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

III. Súd oprávnenému a povinnému náhradu trov exekúcie nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom zo 7.8.2008, podaným ešte jeho právnym predchodcom a doručeným súdnemu exekútorovi 11.8.2008, domáha vykonania exekúcie v neprospech povinného pre vymoženie 1 586,95 € s príslušenstvom na podklade exekučného titulu. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené 25.8.2008 súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Matejovovi.

2. Z výpisu z obchodného vestníka SR súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22OdK/199/2017 z 29.11.2017 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného a povinný bol oddlžený. Uznesenie bolo zverejnené v obchodnom vestníku SR 5.12.2017 pod č. 231/2017.

3. Dňa 6.2.2018 si súdny exekútor uplatnil náhradu trov exekúcie vo výške 111,14 €.

4. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "EP" alebo "Exekučný poriadok") v znení neskorších predpisov exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

5. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

6. Podľa § 57 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

7. Podľa § 166a ods. 1 písm. a/ zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZoKR") ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň").

8. Podľa § 167f ods. 1 ZoKR na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

9. Podľa § 167f ods. 2 ZoKR ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

10. Vzhľadom k tomu, že v tomto konaní sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť s poukazom na § 166a ods. 1 písm. a/ ZoKR uspokojená iba v konkurze, súd v súlade s § 57 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013 v spojení s § 167f ods. 2 ZoKR exekúciu zastavil.

11. Podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.12.2011 ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

12. Podľa § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.12.2011 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

13. Podľa § 203 ods. 3 EP v znení účinnom od 1.1.2012 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

14. Následne si súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora musel ujasniť, ktorú právnu úpravu použiť, pretože exekučné konanie začalo pred účinnosťou zákona č. 348/2011 Z. z. Tento zákon upravil rozhodovanie o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na povinného, avšak neupravil prechodné ustanovenia k tejto otázke. Zákonodarca tak nedal odpoveď na túto otázku formou intertemporálneho ustanovenia. Súd má za to, že nakoľko exekučné konanie začalo pred 1.1.2012, je potrebné použiť právnu úpravu účinnú do 31.12.2011. Ústavný súd SR v uznesení č. k. III. ÚS 568/2016-12 z 13.9.2016 konštatoval, že pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie procesného práva, ktoré má však materiálnu povahu. Práve tento charakter tohto práva pri absencii prechodného ustanovenia znemožňuje použitie všeobecnej intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaných znení procesných predpisov. Túto zásadu možno aplikovať pri procesných pravidlách, len pokiaľ jej použitie nenaráža na princíp zákazu retroaktivity, ktorý platí aj v procesnom práve. Podstata tohto princípu, ktorý je jedným zo základných princípov právneho štátu v materiálnom ponímaní, spočíva v tom, že nová práva úprava nesmie zhoršiť materiálne postavenie subjektu práva, v tomto prípade účastníka konania. Inými slovami, že účastník konania vstupuje do konania s dôverou v právo s tým uvedomením, že len pri právom predvídateľných okolnostiach jasných mu už pri začatí konania bude materiálne znášať neúspešnosť konania (exekúcie) a že tieto nebudú menené, resp. až budú menené, nebudú sa vzťahovať na neho. Táto jeho dôvera nesmie byť narušená, nová práva úprava nesmie rozšíriť tieto prípady, a tak zhoršiť jeho pozíciu. S týmto vedomím musel vstúpiť do konania aj súdny exekútor (v časti trov konania účastník), a preto jeho pozícia pri aplikácia staršej právnej úpravy v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov musí zostať nezmenená. V súlade s uvedeným súd o náhrade trov exekúcie rozhodol podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2011.

15. Súd nepopiera, že súdny exekútor má nárok na náhradu skutočných výdavkov, ktoré mu vznikli s výkonom exekučnej činnosti a odmenu za úkony, ktoré už vykonal. Pri náhrade trov exekúcie v zásade platí, že ich znáša povinný a exekútorovi vzniká proti povinnému pohľadávka. Vyhlásením konkurzu však už súdny exekútor nemá možnosť si pohľadávku v exekučnom konaní uspokojiť podľa § 200 ods. 3 Exekučného poriadku. Pohľadávka exekútora tak nadobúda charakter pohľadávky konkurznej, ktorú si exekútor musí prihlásiť do konkurzu. Pokiaľ teda v danom exekučnom konaní exekútorovi vznikla proti povinnému, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, pohľadávka titulom trov exekúcie, súdny exekútor si ju mal prihlásiť ako pohľadávku proti podstate v konkurznom konaní (per analogiam § 48 druhá veta z. č. 7/2005 Z. z.) a nie požadovať náhradu vyčíslených trov exekúcie od oprávneného.

16. Súd skúmal aj to, či v konaní nie sú splnené podmienky ustanovené Exekučným poriadkom na výnimočné zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie. Súd by mohol podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.12.2011 zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie v prípade jeho zavinenia. Oprávnený však nenesie žiadnu zodpovednosť na tom, že sa počas exekúcie povinný dostal do konkurzu. Keďže oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, nie je mu možné uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Rovnako nie sú splnené podmienky na znášanie trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.12.2011, nakoľko v danom prípade súd nerozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, ale exekúcia bola zastavená z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, povinný bol oddlžený a v konaní sa voči povinnému vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze. Vzhľadom na uvedené súd nemohol ani oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora.

17. Súd preto z vyššie uvedených dôvodov rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie voči žiadnemu z účastníkov exekučného konania nepriznal poukazujúc pri tom aj na názor Ústavného súdu SR. "V konečnom dôsledku môže nastať stav, že nároky súdneho exekútora pri výkone exekúcie nebudú uspokojené. Ide o riziko, ktoré súdny exekútor nesie a ktoré je kompenzované jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie. Riziko s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za vykonanú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (rozhodnutie ÚS SR č. III. ÚS 432/08-16 z 16.12.2008).

18. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.10.2013 výslovne neobsahuje komplexnú úpravu náhrady trov exekúcie všetkých účastníkov konania. Aj keď je z vyššie citovaného § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 zrejmé, že zákonodarca v zásade predpokladal, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému a súdnemu exekútorovi, i rozhodnutie o trovách exekúcie musí zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Súd má preto za to, že aj povinný má nárok na náhradu trov exekúcie, ale výlučne vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, ktoré procesne zavinil oprávnený. Ak teda Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.10.2013 komplexne neupravuje náhradu trov exekúcie všetkých účastníkov konania, neupravuje možnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému, avšak ani túto možnosť priamo nevylučuje, je potrebné s poukazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 primerane aplikovať § 256 ods. 1 a o náhrade trov exekúcie oprávneného a povinného rozhodnúť podľa zásady procesného zavinenia zastavenia konania (exekúcie). O náhrade trov exekúcie oprávneného a povinného preto súd rozhodol tak, že oprávnenému a povinnému náhradu trov exekúcie nepriznal s poukazom § 256 ods. 1 a contrario, keď dospel k záveru, že vzhľadom na oprávnenosť vedia exekúcie a následný dôvod jej zastavania nikomu z nich nemohol pričítať skutočnosť, že exekúcia bola zastavená.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.