Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/226/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Silviou Rovňánkovou v právnej veci žalobcu: G.. D. P., W. P. X. X, Q., Č. H., proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy 7.000,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a . II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 05.08.2015 sa žalobca domáha od žalovaného náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 7.000,- eur s 12% úrokom z omeškania od 01.09.2015 do zaplatenia, ako aj náhrady trov súdneho konania. 2. Svoj nárok odôvodnil tým, že ako žalobca podal na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.06.2000 žalobu na úhradu 3.793,57 eur (114.285,- Sk) s príslušenstvom proti žalovanému: Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Komenského 50, Košice, IČO: 36 570 460. Žaloba bola vedená pod č.k. 4Cb/456/2001. Uviedol, že vec 4Cb/456/2001 mala prieťahy od 30.06.2000 do marca 2015 takmer 15 rokov, ktoré sú v rozpore s § 6 OSP, ako aj právom žalobcu podľa čl. 38 ods. 2 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. V súlade so závermi ESĽP, napr. vo veci Apicella vs. Taliansko žalobca požaduje náhradu škody 500,- eur za každý rok prieťahov, celkom v sume 7.000,- eur. Uvedené prieťahy i nesprávny úradný postup vyvolali a vyvolávajú u žalobcu pocity frustrácie, stresu a beznádeje, že právo je prikryté bezprávím. Žalobca trpí ťažkou nevyliečiteľnou chorobou, diagnóza G 33 a aj vďaka uvedeným prieťahom a stresom sa jeho stav zhoršil. To všetko je dovŕšené tým, že žalobca je živiteľom početnej rodiny a vďaka uvedeným prieťahom nemá sám prostriedky na platenie svojich záväzkov, je v platobnej neschopnosti a sám je podrobený exekučnému konaniu. Žalobca tvrdí, že konanie trvalo abnormálne dlhú dobu 2000 - 2015. Dochádzalo k porušovaniu zákonnej povinnosti úradných orgánov postupovať v súlade so zákonom, teda bez prieťahov. Žalobca podal u žalovaného dňa 30.03.2015 žiadosť o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 7.000,- eur, čo však zostalo bez odozvy. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 28.01.2016 vyjadril svoj názor, že v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. nie je všeobecný súd v konaní o náhradu škody podľa tohto zákona kompetentný preskúmať skutočnosť, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Všeobecný súd môže rozhodnúť o priznaní náhrady škody až v prípade, ak už oprávnený orgán (Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy v konaní, prípadne disciplinárny senát alebo Európsky súd pre ľudské práva) rozhodol o existencii prieťahov v konaní. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, resp., že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, rozhodnutie vydané ESĽP alebo Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z uvedeného vyplýva absencia základnej podmienky pre posúdenie

a rozhodnutie súdu o náhrade škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Vo vzťahu k označenému nesprávnemu úradnému postupu Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4Cb/456/2001, žalovaný poukázal na skutočnosť, že podaním zo dňa 18.06.2015 žalobca krajskému súdu oznámil, že žalobu berie v celom rozsahu späť. O podanom návrhu rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 4Cb/456/2001 zo dňa 31.07.2015 tak, že konanie zastavil; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.09.2015. 4. K žalobcom uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 7.000,- eur spolu s príslušenstvom žalovaný uviedol, že v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. je potrebné preukázať vznik samotnej nemajetkovej ujmy a ak je preukázaná, tak nemožnosť uspokojiť nárok prostredníctvom iného satisfakčného prostriedku. Nemajetková ujma v peniazoch sa teda uhrádza iba ak je vznik nemajetkovej ujmy nepochybne preukázaný a samotné konštatovanie porušenia práva nepostačuje. V danom prípade žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy a neodôvodnil ani nevyhnutnosť jej úhrady v peniazoch. Nakoľko nebola preukázaná existencia nemajetkovej ujmy, vznik nároku na jej náhradu vôbec nevznikol. Žalobca nepreukázal existenciu ani výšku uplatňovanej nemajetkovej ujmy, keďže neurčité všeobecné konštatovanie (prieťahy spôsobili právnu neistotu, dlhodobý stres, bezvýchodnosti situácie a podieľajú sa na rozvoji ťažkej nevyliečiteľnej choroby) neodôvodňujú, akým spôsobom bola žalobcovi tvrdenými prieťahmi v konaní spôsobená škoda, automaticky ani nezakladajú nárok na náhradu škody v podobe nemajetkovej ujmy a nezbavujú žalobcu povinnosti tvrdenia hodnoverne preukázať vznik nemajetkovej ujmy v jednotlivých oblastiach života. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu ohľadom existencie právnej neistoty žalovaný okrem už uvedeného poznamenal, že stav právnej istoty, vyplývajúci zo súdneho konania, môže byť eliminovaný iba po právoplatnom skončení takéhoto konania. Inými slovami, k stavu právnej istoty dochádza právoplatným rozhodnutím súdu, v danom prípade rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach o zastavení konania. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu vznikla škoda v podobe nemajetkovej ujmy, rovnako nepreukázal a neodôvodnil ani výšku požadovanej náhrady tejto škody. Žalovaný považoval stanovenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v rozpore so znením § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z.. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 6 zákona č. 215/2006 Z. z., v zmysle ktorého celková suma odškodnenia poskytnutá podľa citovaného zákona nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy, preto sa požadovaná výška náhrady nemajetkovej ujmy žalobcom javí ako nanajvýš neprimeraná v porovnaní s možným odškodnením pri zásahoch do práv obetí násilných trestných činov. 5. V súvislosti s uplatňovaným príslušenstvom žalovaný uviedol, že v konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch skutočnosť, či žalobcovi ako poškodenému patrí vôbec priznaná náhrada v peniazoch a v akej výške, závisí od rozhodnutia súdu, pričom rozsudok o priznanie náhrady nemajetkovej ujmy má konštitutívny charakter. Omeškanie žalovaného tak v tomto prípade nemohlo vzniknúť pred tým, ako vznikla samotná povinnosť poskytnúť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Omeškanie tak vzniká až po uplynutí lehoty na plnenie, vyplývajúce z rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom na to, že nejde o majetkovú pohľadávku zo záväzkového právneho vzťahu podľa názoru žalovaného priznanie úroku z omeškania pri peňažnom zadosťučinení neprichádza do úvahy. 6. Žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal, že by v konaní vedenom Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 4Cb/456/2001 boli zistené, resp. konštatované prieťahy príslušným orgánom, žalobca nevyužil všetky zákonné prostriedky, ak sa domnieval, že v konaní došlo k nečinnosti. Nepreukázal vznik a nezdôvodnil výšku nemajetkovej ujmy, ktorej náhradu si v konaní uplatňuje a v konečnom dôsledku nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaný uviedol, že si nárok na náhradu trov konania neuplatňuje. 7. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 08.03.2016; žalobca súdu nepredložil žiadne ďalšie prostriedky procesného útoku. 8. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie dňa 25.05.2018, na ktorom žalobca uviedol, že sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn. 4Cb/456/2001 zo dňa 29.10.2016 bola predsedom súdu JUDr. Volkaiom posúdená ako nedôvodná, avšak predseda súdu vôbec nevyhodnotil dobu od podania žaloby v roku 2000 a skončením konania dňa 31.07.2015. Čiže kľúčová otázka, či po dobu pätnástich rokov trvajúce súdne konanie je s prieťahmi alebo bez nich, zostala nezodpovedaná. Z uvedeného dôvodu sa žalobca obrátil na predsedu súdu sťažnosťou zo dňa 28.02.2018, avšak predseda súdu znovu odmietol riadne vyhodnotiť dobu 15 rokov trvajúce súdne konanie. Žalobca predložil súdu krátkou cestou listinné dôkazy - vybavenie sťažnosti predsedom krajského súdu a zároveň uviedol, že ide o dôkazy, že vedenie Krajského súdu v Košiciach sa dvakrát odmietlo zaoberať svojou povinnosťou vyhodnotiť, či 15 rokov je už dobou s prieťahmi, či bez nich a znemožňuje tak okresnému reparačnému súdu v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. riadne vyhodnotiť, či požadovaná výška odškodnenia nemajetkovej ujmy

7.000,- eur za 15 rokov prieťahov je primeraná a či je možné ich priznať. Vedenie Krajského súdu v Košiciach tak dvakrát bezdôvodne a bez opory v zákone blokuje postup podľa zákona č. 514/2003 Z. z.. V tejto situácii nezostáva iné, ako navrhnúť, aby reparačný súd postupoval v súlade s judikatúrou ESĽP, kde napríklad vo veci Apicella vs. Taliansko ESĽP judikoval, že za jeden rok prieťahov prináleží odškodnenie vo výške 1.000,- až 1.500,- eur, pokiaľ však o odškodnení sa rozhodne na úrovni právneho štátu, tak ESĽP akceptuje výšku odškodnenia na nižšej úrovni 500,- až 750,- eur. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie ESĽP. 9. K prednesu žalobcu žalovaný uviedol, že žalobcovi nič nebránilo počas celého konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach od roku 2000 do roku 2015, aby sa riadne, v súlade so zákonom, domáhal odstránenia ním tvrdených prieťahov, či už podaním sťažnosti predsedovi súdu, resp. sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky. Žalobca bol nečinný v tomto smere takmer 14 rokov a snaží sa prenáša svoju nečinnosť a ním tvrdené následky na žalovaného. Krajský súd pri vybavovaní sťažnosti žalobcu z roku 2017 a 2018 (predložené súdu na pojednávaní dňa 25.05.2018 - pozn. súdu) postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi, keďže konanie vedené pred Krajským súdom v Košiciach bolo v roku 2015 právoplatne skončené. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. sú špecifikované podmienky, ktoré musia byť splnené pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu. S prihliadnutím na uvedené žalovaný zotrval na tom, že žalobca nedisponuje titulom pre uplatnenie nároku na náhradu škody a teda nie je splnený základný predpoklad. Následne uvádzané rozhodnutia zo strany žalobcu, ako aj výpočty prípadnej nemajetkovej ujmy sú s prihliadnutím na neexistenciu titulu irelevantné. Žalobcom uvádzané skutočnosti mohol žalobca kedykoľvek uviesť v sťažnosti adresovanej predsedovi súdu počas konania pred Krajským súdom v Košiciach alebo sťažnosti adresovanej Ústavnému súdu Slovenskej republiky. 10. Žalobca sa nestotožnil s názorom žalovaného ohľadne aplikácie novely zákona č. 514/2003 Z. z., účinnej od 01.01.2013, konkrétne s ustanovením § 9 ods. 2, kedy je potrebné obrátiť sa so sťažnosťou na predsedu príslušného súdu. Poukázal na to, že predmetné konanie prebiehalo v rokoch 2000 až 2015. Predseda Krajského súdu v Košiciach, ako vyplýva z vybavenia žalobcom predložených sťažností, sa odmietal zaoberať súdnym konaním, ktoré už bolo skončené a vôbec skutočnosťami do minulosti. Žalobca má za to, že priemerná dĺžka súdneho konania prvej inštancie by mala byť v rozpätí 1 - 1,5 roka. Slovenská republika v zmysle článku 7 ods. 5 Ústavy SR je viazaná okrem iného Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd, článok 6 ods. 1, ktorý upravuje, že súdne konania majú byť rozhodnuté v primeranej lehote. 11. Žalovaný reagoval na vyjadrenie žalobcu, že predmetné ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. bolo platné a účinné v čase podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, v čase podania žaloby na súd. Novela zákona bola prijatá bez prechodných a záverečných ustanovení. Bol toho názoru, že žalobca opomína, že si nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatňuje podľa osobitného právneho predpisu, ktorý upravuje podmienky, ktoré musia byť splnené pre úspešné uplatnenie nároku. Ani platné a účinné znenie citovaného paragrafu nebráni účastníkom konania, aby boli úspešní pri uplatňovaní nároku na náhradu škody, avšak predpokladá, že účastníci konania, v ktorom namietajú prieťahy, sa riadne zaujímajú o svoje konanie, domáhajú sa odstraňovania prieťahov počas trvania konania, a to prostriedkami, či už sťažnosťou predsedovi súdu, alebo sťažnosťou na Ústavný súd Slovenskej republiky. Žalobca dosiaľ neuviedol, prečo sa nedomáhal nápravy a prečo nenamietal prieťahy počas súdneho konania pred Krajským súdom v Košiciach. Keby podal sťažnosti riadne a včas v priebehu rokov 2001 až 2015, sťažnosti by boli riadne prešetrené a žalobca by hypoteticky (ak by súdy dospeli k existencii prieťahov) si mohol úspešne uplatniť nárok podľa osobitného predpisu. Túto nečinnosť sa však snaží zhojiť až po právoplatnom skončení konania a prenášať túto zodpovednosť na žalovaného, s čím však žalovaný nesúhlasí. 12. Žalobca na otázku súdu, či boli z jeho strany vyvíjané aktivity na odstránenie tvrdených prieťahov v rokoch 2001 až 2015 v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4Cb/456/2001, žalobca uviedol, že sudcom v tom čase boli doručované žiadosti na nariadenie termínu pojednávania. Sám si nie je stopercentne istý, či bola podávaná sťažnosť na prieťahy predsedovi súdu alebo nie, ale domnieva sa, že v archíve súdu by sa takáto sťažnosť našla. Ústavná sťažnosť podávaná nebola. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že je toho názoru, že takéto sťažnosti podané žalobcom neboli, nakoľko by žalobca nevyvinul svoju aktivitu (podanie sťažnosti na prieťahy) až v roku 2016 a 2018, čo podľa názoru žalovaného bola až reakcia na vyjadrenie žalovaného k žalobe ako podmienka na uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy. Preto tvrdenia žalobcu uvedené na pojednávaní označil za účelové. Žalobca po vyjadrení žalovaného od roku 2016 mal dostatočný čas na predloženie dôkazov, ak by takýmito disponoval. Nakoľko sa žalobca zaviazal predložiť súdu listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, súd odročil pojednávanie a zaviazal žalobcu, aby tieto listinné dôkazy predložil súdu v lehote 30 dní.

13. V stanovenej lehote žalobca súdu žiadne prostriedky procesného útoku nepredložil. 14. Na pojednávaní dňa 26.11.2018 žalobca elektronickým podaním doručeným súdu toho istého dňa ospravedlnil svoju neúčasť a zároveň vyjadril súhlas s rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Žalobca v podaní uviedol, že vedenie Krajského súdu v Košiciach naďalej odmieta vysloviť záver, či doba 15 rokov počas obdobia 2001 až 2016 bola vo veci 4Cb/456/2001 zaťažená prieťahmi alebo nie. Alibizmus krajský súd ospravedlňuje tým, že sa môže k prieťahom vyjadriť len v konaniach doposiaľ neskončených. Novela zákona č. 514/2003 Z. z. o „nutnosti“ hodnotiť prieťahy najskôr vedením súdu a až následne reparačným súdom platí až od 01.01.2013. Preto v prejednávanom spore je námietka žalovaného, že chýba stanovisko krajského súdu nadbytočná a žalovaný nemôže novelu vracať 13 rokov späť až do roku 2001. Je evidentné, že 15 rokov trvajúce konanie 4Cb/456/2001 bolo zaťažené nesprávnym úradným postupom s prieťahmi a je nutné 15 rokov trvajúci nesprávny postup odškodniť. Výšku nemajetkovej ujmy žalobca opiera o obdobné prípady, ktoré riešil ESĽP. 15. Žalovaný zotrval na svojej argumentácii o nenaplnení základného predpokladu pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Napriek tomu, že žalobcovi bola poskytnutá dodatočná lehota a zároveň mal žalobcu od roku 2001 dostatok času na uplatnenie si nároku z titulu tvrdených prieťahov v konaní pred Krajským súdom v Košiciach, túto skutočnosť nepreukázal, a teda nepreukázal ani nesprávny úradný postup. Pokiaľ ide o citovanie rozsudkov ESĽP a Ústavného súdu SR žalovaný poznamenal, že uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy podľa osobitného predpisu je svojou úpravou odlišným predpisom ako napríklad uplatnenie finančného odškodnenia podaním sťažnosti na Ústavný súd SR alebo ESĽP. Ak si žalobca uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. musí preukázať nielen vznik nemajetkovej ujmy, ale aj výšku, a to s ohľadom na kritériá upravené v tomto zákone. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nevzniká automaticky. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že žalovaný nemôže novelu vrátiť 13 rokov spätne, žalovaný uvádza že novela zákona č. 412/2012 Z. z. bola prijatá bez prechodných a záverečných ustanovení. Sám žalobca vymedzil obdobie tvrdených prieťahov od roku 2001 do roku 2016. Žalobcovi nič nebránilo, aby v tomto období podnikol kroky, či už podaním sťažnosti na Ústavný súd SR pre porušenie práva konať bez zbytočných prieťahov alebo podať žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podľa zákona č. 514/2003 Z. z.. S prihliadnutím na doteraz vykonané dokazovanie a predložené listiny mal žalovaný za to, že žalobca nepreukázal naplnenie zákonnej podmienky, teda nedisponuje titulom pre uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 16. Súd vykonal dokazovanie z písomných a ústnych vyjadrení sporových strán, ako aj z predložených listinných dôkazov: Sťažnosť na prieťahy zo dňa 22.02.2017, Sťažnosť na prieťahy zo dňa 28.02.2018, Vybavenie sťažností predsedom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.01.2017, Vybavenie podania zo dňa 20.03.2018, na základe ktorých ustálil nasledovný skutkový stav: 17. Žalobca podal dňa 30.06.2000 (dátum uvedený v žalobe, pravdepodobne išlo chybu v písaní a správne má byť označený rok 2001, ako vyplýva zo spisovej značky) na Krajskom súde v Košiciach žalobu o zaplatenie 114.285,- Sk s príslušenstvom proti žalovanému Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Komenského 50, Košice. Konanie bolo vedené pod spisovou značkou 4Cb/456/ 2001. Žalobca podaním zo dňa 18.06.2015 oznámil Krajskému súdu v Košiciach, že žalobu berie v celom rozsahu späť. Po podanom návrhu rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 4Cb/456/2001 zo dňa 31.07.2015 tak, že konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.09.2015. 18. Žalobca nepredložil súdu Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy adresovanú žalovanému, ktorá je jedným z predpokladov na úspešné uplatnenie si daného nároku súdnou cestou. Žalovaný túto skutočnosť nenamietol, preto súd dospel k záveru, že nárok bol žalovaným riadne prerokovaný a v stanovenej lehote nedošlo zo strany žalovaného ani k čiastočnej úhrade uplatneného nároku. 19. Predseda Krajského súdu v Košiciach dňa 27.01.2017 vybavil sťažnosti žalobcu zo dňa 29.10.2016, 27.12.2016 a 29.12.2016, doručené Krajskému súdu dňa 29.12.2016, ktorými žalobca namietal prieťahy v minulosti v konaniach vedených na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 14Cb/32/1998, 4Cb/456/2001, 17Rob/811/1997, 3Co/169/2011, 14Cb/458/1998 a 1K/398/1995, s poukazom na § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o súdoch“), tak že oznámil sťažovateľovi, že sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovanie zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva. Uviedol, že sťažnosťou sa možno domáhať nápravy v prípadoch, ak v prebiehajúcich súdnych konaniach, ktorých je sťažovateľ účastníkom alebo stranu v konaní, dochádza k porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z ustanovenia § 63 zákona o súdoch nevyplýva pre

predsedu súdu povinnosť prešetrovať, či v skončených súdnych konaniach na ním riadenom súde došlo v minulosti k prieťahom v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 4Cb/456/2001. Uviedol, že krajský súd dňa 31.07.2015 pripustil späťvzatie žaloby a konanie zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.07.2015. Preto vo vzťahu k uvedeným už skončeným súdnym konaniam konštatoval predseda Krajského súdu nedôvodnosť sťažností podaných žalobcom. 20. V podaní žalobcu zo dňa 22.02.2017 označené ako „Sťažnosť na prieťahy“ žalobca uviedol, že podanie predsedu krajského súdu zo dňa 27.01.2017 obsahuje štatistiku, kedy konanie začalo a kedy skončilo. Podľa jeho názoru však došlo k nepochopeniu, či obchádzaniu dôvodu sťažnosti, keď uvedené súdne konania zjavne trvali mnoho rokov, napríklad spor 4Cb/456/2001 od roku 2000 do roku 2015, čiže 15 rokov. Podľa názoru žalobcu bolo povinnosťou predsedu súdu analyzovať, či v konaniach dochádzalo k prieťahom, teda k nesprávnemu úradnému postupu - 15 rokov trvajúca vec je pochopiteľne nesprávnym úradným postupom s prieťahmi. Primeranou je doba 1 až 2 roky, ale nie doba 15 rokov. Po novelizácii zákona č. 514/2003 Z. z. je povinnosťou účastníka, ktorý namieta prieťahy a neprimeranú dĺžku obrátiť sa na vedenie daného súdu a podať sťažnosť. Potom je povinnosťou vedenia súdu týchto 15 rokov neprimeranej dĺžky analyzovať a objektívne vyjadriť stanovisko, či daná doba, 15 rokov, je neprimeraná a uviesť dôvody, prečo to trvalo 15 rokov, teda ako postupoval štátny orgán, či konanie bolo zložité, ako sa správal účastník, prípadne ďalšie kritériá. Nič z toho však v odpovedi zo dňa 24.01.2017 sa nenachádza a preto žalobca žiadal, aby jeho sťažnosť na prieťahy bola riešená zákonným a ústavným spôsobom. 21. Žalobca sa obrátil na predsedu Krajského súdu v Košiciach podaním zo dňa 28.02.2018 s označením „sťažnosť na prieťahy“ a nesprávny úradný postup Krajského súdu v Košiciach v konaní 4Cb/456/2001 v rokoch 2001 až 2015, 14 rokov. Dopytoval sa na dôvody prieťahov, keď bežné súdne konanie trvá na Krajskom súde v Košiciach najdlhšie 1 až 1,5 roka. Uviedol, že jeho sťažnosť v tejto veci zo dňa 29.12.2016 bola podaním pod Spr. 215/2016 zo dňa 27.01.2017 stroho vybavená tak, že predmetné súdne konanie bolo skončené dňa 31.07.2015, avšak neboli uvedené dôvody, prečo trvalo 14 rokov, kde boli prieťahy a kto ich zavinil. Mal za to, že doposiaľ nebola splnená povinnosť o jeho sťažnosti na prieťahy objektívne a nestranne rozhodnúť, čo predsedovi súdu ukladá zákon o súdoch a judikatúra k nemu. Ako správa krajského súdu je predseda povinný, keď nechal kumulovať 14 rokov prieťahov a tieto neodstránil a v súčasnosti sa nechce k dôvodom prieťahov vyjadriť, čím porušuje nielen zákon o súdoch a ústavu, ale aj zákon č. 514/2003, ktorý vyjadriť sa k prieťahom, nečinnosti, nesprávnemu úradnému postupu v paragrafe 9 ods. 1 a ods. 2 predsedom súdu ukladá za povinnosť. 22. Predseda krajského súdu podaním zo dňa 20.03.2018 oznámil žalobcovi, že jeho sťažnosť bola vybavená listom Spr 215/2016 zo dňa 27.01.2017 a na tomto vybavení predseda krajského súdu zotrváva. S vybavením sťažnosti sa stotožnilo aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, keď v rámci prešetrenia vybavenia sťažnosti vo vzťahu k právoplatne skončenému súdnemu konaniu na krajskom súde listom sp. zn. 31356/2017/151 zo dňa 09.05.2017 uviedlo, okrem iného, že zo zákona o súdoch, v zmysle, ktorého sa možno sťažnosťou domáhať nápravy v prípadoch, ak v prebiehajúcich súdnych konaniach dochádza k porušovaniu práva na verejné prerokovanie bez zbytočných prieťahov, nevyplýva pre predsedu súdu povinnosť prešetrovať, či už v skončených veciach došlo v minulosti k prieťahom. Predmetom konania o sťažnosti je aktuálne, pretrvávajúce porušovanie práva na riadne prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, keďže v prípade zistenia prieťahov v konaní zo strany predsedu súdu je potrebné prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Predmetom konania o sťažnosti na prieťahy v konaní tak nie je zisťovanie porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré nastalo v minulosti a v súčasnosti predmetné konanie na danom súde už neprebieha, nakoľko v skončenom konaní nie je možné prijať opatrenia na prípadné odstránenie zistených nedostatkov. Keďže konania uvádzané v sťažnostiach žalobcu sú právoplatne skončené, resp. zo zákona prerušené, neprichádza v týchto konaniach do úvahy prijatie akýchkoľvek prípadných opatrení smerujúcich k odstráneniu zistených nedostatkov, preto bola sťažnosť žalobcu zo dňa 05.03.2018 odložená bez ďalších opatrení ako nedôvodná. 23. Podľa § 470 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, účinný v čase podania žaloby (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci, nesprávnym úradným postupom. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. Podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva. Podľa § 63 ods. 1 zákona o súdoch, sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 64 ods. 1 až 3 zákona o súdoch, účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania, a odstránenie zistených nedostatkov. Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti. Ak je to na riadne vybavenie sťažnosti potrebné, vypočuje sa sťažovateľ a vyjadria sa k nej osoby, proti ktorým sťažnosť smeruje, alebo ďalšie osoby, ktoré môžu pomôcť pri prešetrení sťažnosti. Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, a ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.

24. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobnému nároku žalobcu nie je možné poskytnúť súdnu ochranu. Žalobca sa žalobou domáha zaplatenia nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Krajského súdu v Košiciach, konkrétne zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 4Cb/456/2001, ktoré mali podľa tvrdenia žalobcu trvať počas celého súdneho konania, po dobu 15 rokov. 25. Súd v priebehu súdneho konania ustálil, že žalobca sa domáha svojho nároku podľa zákona č. 514/2003 Z. z., keď podľa tvrdenia v žalobe dňa 30.03.2015 požiadal žalovaného o odškodnenie nemajetkovej ujmy vo výške 7.000,- eur, čo malo zostať bez odozvy. Súd nemal preukázané, že žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená Krajským súdom v Košiciach, čo je v zmysle § 15 ods. 1 v spojení s § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. základným predpokladom pre uplatnenie nároku žiadateľa na súde. Nakoľko žalovaný danú skutočnosť nenamietal, mal súd za to, že táto podmienka bola splnená. 26. V prejednávanom spore je nespornou skutočnosť, že dĺžka súdneho konania, vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4Cb/456/2001, bola od podania žaloby až po právoplatné skončenie vo veci, štrnásť rokov (vec napadla v roku 2001 a právoplatne bola skončená v roku 2015). Otáznou zostáva skutočnosť, či možno napriek výraznej dĺžke konania hovoriť o tom, že toto súdne konanie bolo postihnuté prieťahmi. Za prieťah sa v zmysle ustálenej judikatúry považuje obdobie dlhšie ako šesť mesiacov, počas ktorého súd nevykonal žiadny úkon. Prieťahy v súdnom konaní je oprávnený v zmysle zákona o súdoch konštatovať na základe podanej sťažnosti sporovej strany, na základe šetrenia v súdnom spise a vyjadrenia zákonného sudcu v prebiehajúcom súdnom konaní, predseda príslušného súdu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca sa počas trvania súdneho konania v rokoch 2001 až 2015 neobrátil na predsedu Krajského súdu v Košiciach so sťažnosťou na prieťahy. Urobil tak až potom, ako žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 28.01.2016 upozornil na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.. Sťažnosti žalobcu zo dňa 29.10.2016, 27.12.2016 a 29.12.2016 vyhodnotil predseda krajského súdu v súlade so zákonom o súdoch ako nedôvodné, a to z dôvodu, že cieľom tohto inštitútu je predovšetkým odstránenie zistených nedostatkov v prebiehajúcich súdnych konaniach. Keďže sťažovateľ (žalobca) namietal prieťahy v už skončenom súdnom konaní, predsedovi krajského súdu neukladá žiadne zákonné ustanovenie, aby vykonal v takomto konaní šetrenie. V rovnakých intenciách informoval sťažovateľa aj nadriadený orgán (Ministerstvo spravodlivosti SR) v rámci prešetrenia vybavenia sťažnosti. 27. Žalobca sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ktorý vo svojom ustanovení § 9 ods. 2, účinný od 01.01.2013, v čase podania žaloby, upravuje predpoklad, za splnenia ktorého súd bude rozhodovať o uplatnenom nároku, či už majetkovej alebo nemajetkovej ujmy sporovej strany, a tým je konštatovanie dôvodnosti podanej sťažnosti predsedom súdu, na ktorom sa viedlo súdne konanie s namietanými prieťahmi. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca nepodal predsedovi Krajského súdu v Košiciach v priebehu súdneho konania 4Cb/456/2001 sťažnosť na prieťahy. K argumentácii žalobcu, že novela zákona č. 212/2012, ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bola účinná až od 01.01.2013, a nie je ju teda možné aplikovať na celé súdne konanie, súd poukazuje na skutočnosť, že táto novela bola prijatá bez prechodných a záverečných ustanovení, žaloba bola podaná za jej účinnosti a taktiež súdne konanie bolo skončené v čase jej účinnosti. Navyše súd nemá za preukázané, že by žalobca počas súdneho konania vyvíjal akúkoľvek aktivitu, smerujúcu k odstráneniu prípadných prieťahov, ktoré taktiež nie sú preukázané. 28. Žalobca sa vo svojich, či už písomných alebo ústnych, vyjadreniach v súvislosti s výškou uplatneného nároku odvoláva na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, kedy súd priznal sťažovateľom určitú výšku finančnej satisfakcie za zistené prieťahy v súdnom konaní. Súd v tejto súvislosti uvádza, že sa jedná o iný právny postup, ktorý nie je možné subsumovať pod toto súdne konanie. Na ochranu účastníka konania, ktorého právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, slúžia iné inštitúty ako žaloba o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z. z. podaná na všeobecnom súde. 29. Súd dospel k záveru, že v prejednávanom spore nebol splnený základný predpoklad na priznanie uplatneného nároku, nakoľko žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu. Z uvedeného dôvodu sa súd v ďalšom už nezaoberal ostatnými predpokladmi na priznanie nároku (vznik ujmy a príčinnej súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou ujmou) a žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. 30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa čl. 17 Základných princípov CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 31. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení 255 ods. 1 a čl. 17 Základných princípov a v konaní plne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.