Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/14/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v spore žalobkyne: R. M., X. XX.XX.XXXX, L. XXX XX S. Č.. XXXX, štátna občianka SR, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Štefan Strýček - advokát, F. Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 36 942 987 proti žalovanému: C. L., X. XX.XX.XXXX, L. O. XXX/X, XXX XX J., štátny občan SR, zastúpený: JUDr. Bronislava Garajová, advokátka, Železničná 291, 987 01 Poltár, IČO: 37 958 623 o zaplatenie sumy 12.500 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 12.500 Eur a úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 12.500 Eur od 17.07.2016 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobkyňa doručila súdu prvej inštancie dňa 07.05.2018 žalobu o zaplatenie bezdôvodného obohatenia v sume 12.500 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy od 17.07.2016 do zaplatenia. Žiadala priznať náhradu trov konania. V žalobe tvrdila, že so žalovaným žili ako druh a družka od roku 2004 do 16.07.2016, kedy bola nútená aj s dvomi deťmi, pochádzajúcimi z ich vzťahu so žalovaným, odsťahovať sa od žalovaného. Dovtedy bývali v byte vo vlastníctve žalovaného. V roku 2011 dal žalovaný vyhotoviť kúpnu zmluvu na základe ktorej jej mal predať polovicu tohto bytu č. XX vo vchode č. X na 3.poschodí bytovom dome súpisné číslo XXX postavenom na parcele č. „C“ KN č. 2122, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území J., vedenom Okresným úradom Poltár, katastrálnym odborom. Kúpnu zmluvu obe strany podpísali, tiež aj návrh na vklad. Žalobkyňa si vybavila hypotekárny úver v Tatrabanke a dňa 09.06.2011 suma z neho vo výške 10.520 Eur bola pripísaná na jej účet A. R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a v ten istý deň ju poukázala na účet žalovaného vedený vo VÚB a.s. číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX. Ide o účet žalovaného, s ním disponoval len on, čo preukázala výpisom z 25.04.2018 k tomuto účtu, z ktorého žalovaný platí výživné. Žalovaný návrh na vklad nepodal, stále sa na niečo vyhováral. Žalobkyňa sa nemohla stať vlastníčkou polovice bytu aj napriek tomu, že zaplatila celú kúpnu cenu 12.500 Eur tak, že 10.520 zaplatila prevodom na účet žalovaného a zvyšok 1980 Eur uhradila tak, že splatila dlhy žalovaného. Následne sa vzťahy medzi stranami zhoršili, žalovaná sa musela odsťahovať zo spoločnej domácnosti aj s deťmi a požiadala žalovaného o vrátenie kúpnej ceny vo výške 12.500 Eur. Žalovaný jej odmietol vydať kúpnu zmluvu, nepodal ani návrh na vklad a odmietol vrátiť kúpnu cenu. Žalobkyňa požiadala o pomoc políciu a Okresného prokurátora v Lučenci, na príkaz ktorého žalovaný vydal žalobkyni kúpnu zmluvu a táto dňa 22.06.2016 podala návrh na jej vklad do katastra nehnuteľností. Okresný úrad Poltár katastrálny odbor rozhodnutím č. V 516/17 z 19.07.2017 konanie o vklade prerušil na dobu 15 dní z dôvodu, že v kúpnej zmluve vyhotovenej žalovaným absentovali niektoré zákonné náležitosti. Dňa 04.08.2017 žalovaný doručil Okresnému úradu Poltár, katastrálnemu odboru odstúpenie od zmluvy a ako dôvod odstúpenia uviedol, že žalobkyňa mu nevyplatila kúpnu cenu. Okresný úrad Poltár katastrálny odbor konanie o vklade zastavil rozhodnutím z 08.08.2017 z dôvodu, že neboli odstránené nedostatky kúpnej zmluvy a zároveň uviedol, že odstúpením žalovaného od kúpnej zmluvy sa nezaoberal. Žalobkyňa stále spláca hypotekárny úver, ktorým zaplatila kúpnu cenu za byt a ktorú použil žalovaný pre svoje potreby. Napriek viacerým výzvam pred podaním žaloby žalovaný dlžnú sumu nezaplatil. Na list zástupcu žalobkyne z 05.04.2018, ktorý prevzal, reagoval listom z 10.04.2018 v ktorom svoj záväzok uznal, avšak v nižšej výške, pričom jeho tvrdenia v liste nie sú pravdivé, celú kúpnu cenu vo výške 10.520 Eur žalovaný použil výlučne pre svoju potrebu. Žalobkyňa žiadala priznať úrok z omeškania od 17.07.2016, čo je deň nasledujúci po odsťahovaní sa žalobkyne zo spoločnej domácnosti.

2. Žalovaný súdu prvej inštancie doručil písomné vyjadrenie k žalobe 30.08.2018 a v ňom najmä namietal, že žalobkyňa zaplatila na jeho účet vo VÚB, a.s. IBAN: XXXX XXXX XXXXX XXXX XXX dňa 10.06.2011 len sumu 10.520 Eur, a že ostatné peniaze použili strany pre potrebu spoločnej domácnosti z dôvodu, že žalobkyňa bola spoludisponujúcou osobou na účte žalovaného. Dňa 10.06.2011 vybrala sumu 5.000 Eur, pri výbere bol prítomný žalovaný a peniaze boli použité na splatenie úveru v Poštovej banke a.s., úver bol použitý na rekonštrukciu bytu, dňa 13.06.2011 vybrala už sama z účtu sumu 4.200 Eur, pri výbere žalovaný nebol prítomný, peniaze boli uložené v domácnosti v hotovosti a použili ich na bežnú spotrebu (spotreba vody, elektriny, kúrenie, spoločný fond, TV, potraviny, oblečenie, obuv, internet, telefóny, škola, škôlka, zariadenie detskej izby - koberce, elektronika, bicykle, rybárske udice, atď.). Niektoré veci kupovali na splátky, žalobkyňa poberala približne 3 roky čiastočný invalidný dôchodok asi 140 Eur, nepracovala, niektoré veci boli kupované na jej meno, ale peniaze odovzdal žalovaný. Takto bolo potrebné dňa 13.06.2011 urýchlene zaplatiť dlžobu 1.163,75 Eur v Stavebnom bytovom družstve Lučenec - dlh z vyúčtovania služieb a na spoločnom fonde, zo sumy vybratej dňa 13.06.2011 bola v tento deň zaplatená suma 842,53 Eur. Ďalej hradili zálohové platby za byt, ktoré vkladali na účet bytového družstva v OTP banke, a.s. pričom družstvu stále dlhovali. Dňa 21.07.2011 bola zaplatená suma 305 Eur, 31.08.2011 153,42 Eur, 24.11.2011 766,40 Eur, 25.09.2012 1.574,11 Eur. Za spotrebu vody, kúrenia a do spoločného fondu bolo uhradených v rokoch 2011 až 2016 11.310 Eur a na týchto nákladoch bola povinná sa žalobkyňa podieľať rovnakým dielom so žalovaným. Celkovo uhradili strany sporu za elektrinu v rokoch 2011 až 2016 2016 Eur, za TV-pevný rozvod 416,40 Eur a platby za internet 836,46 Eur. Toto všetko platili z príjmu žalovaného (hoci žalovaný vo vyjadrení napísal z príjmu žalobcu) ako aj zo sumy 4.200 Eur pričom výrazne pomáhala matka žalovaného pôžičkami synovi ako aj samotnej žalobkyni. Peniaze pravdepodobne použila žalobkyňa aj na úhradu nákladov o ktorých žalovaný nevedel, keďže boli uložené v hotovosti v domácnosti a mohla nimi voľne disponovať. Keďže suma 5.000 Eur bola použitá spôsobom ako vo vyjadrení tvrdil, na splatenie úveru na rekonštrukciu bytu, úver bol splatený v roku 2011, tak sumu 5.000 Eur nemožno považovať za kúpnu cenu za byt a namietal premlčanie pohľadávky. Suma 4.200 Eur bola vybratá žalobkyňou, postupne minutá na bežnú spotrebu v spoločnej domácnosti, preto žiadal žalobu zamietnuť. Žalovaný ďalej tvrdil, že „Od prevodu bytu teda sporové strany upustili, peniaze vybrala z účtu žalovaného samotná žalobkyňa. Zmenil sa účel jej využitia. Sporové strany peniazmi uhradili úver použitý na rekonštrukciu bytu a peniaze minuli na bežnú spotrebu.“ Namietol žalobkyňou tvrdenú skutočnosť, že žalobkyňa peniaze poukázala na jeho účet a boli považované za kúpnu cenu a súčasne vzniesol námietku premlčania pohľadávky žalobkyne.

3. Žalobkyňa v duplike z 11.09.2018, doručenej súdu 13.09.2018 doručila list žalovaného zo 07.09.2018 a jeho matky p. P. L. z 27.08.2018 a 04.09.2018 ako aj svoj list zo 06.09.2018 a 10.09.2018, ktorými odpovedala na listy žalovaného a jeho matky, ktorými neuznala ani postúpenie pohľadávky, ani započítanie pohľadávky, nakoľko sa podľa nej jedná o vymyslené údajné pôžičky, ktoré jej nikdy neboli poskytnuté. Tvrdila, že ak na spoločný účet matka žalovaného poslala nejaké peniaze, tie použil žalovaný (jej syn) pre seba, prípadne niečo deťom kúpil, keďže žalovaný málokedy pracoval. To, že išlo o peniaze ktoré si požičal žalovaný, k tomu, že išlo o peniaze žalovaného (požičané od matky) svedčí aj uznanie dlhu, dohoda o úroku a dohoda o splátkach zo dňa 09.08.2016. Posledné peniaze poslala matka žalovaného žalovanému 11.07.2016 (podľa jej listu z 27.08.2016 a 09.08.2016) a žalovaný tento dlh voči matke uznal. Zároveň upriamila pozornosť súdu na to, že žalovaný svojim listom zo 07.09.2018 de facto a de iure uznal jej pohľadávku v celom rozsahu, vo výške 12.500 Eur, keď sa snažil započítať svoju neexistujúcu pohľadávku voči ňou uplatnenou pohľadávkou. Žalobkyňa ešte vo vyjadrení z 19.09.2018, ktoré bolo súdu doručené 24.09.2018, tvrdila, že žalovaný klame a zavádza a takto sa správal počas ich celého spolužitia. K tvrdeniu žalovaného o výbere sumy 4.200 Eur uviedla, že bola použitá na vyplatenie ďalších dlhov žalovaného a výdavkov, lebo žalobkyňa vždy musela žalovaného „ťahať z problémov“.

Peniaze boli v kredenci, kasa bola spoločná, pokiaľ sám žalovaný peniaze neschoval alebo neprehral, čo sa stávalo pravidelne a prehrával veľké sumy. Žalovaný mal požičané peniaze od kamarátov, od kolegyne, ktorej nebol schopný vrátiť peniaze na druhý mesiac ako sa dohodli, nakoniec ich musela vrátiť žalobkyňa, pričom pri vracaní peňazí sa dozvedela, že zo 100 Eur bolo 200 Eur a cítila sa trápne. V období, o ktorom žalovaný písal, že bola použitá suma 4.200 Eur ešte nemali počítač, takže nemohol platiť za internet, neplatila sa škola, lebo dcéra bola ešte škôlkarka a syn nebol narodený. Koberce mali všetky pôvodné, do ona kúpila koberec do detskej izby po narodení syna z bazáru. Bicykel mal od bývalého šéfa a dcéra mala bicykel od krstných rodičov. Bicykel pre žalobkyňu bol kúpený ešte pred úverom, udice sa z tejto sumy nekupovali, lebo prvú dostal na tridsiatku od žalobkyne v roku 2010, ostatné sa kupovali neskôr, aj to znovu kupovala ona, vždy na Vianoce. Nebola si vedomá toho, že po splatení dlhov opätovne kupovali niečo na splátky, ak áno, tak to potvrdzuje len konanie žalovaného, ktorý sa zadlžoval bez jej vedomia a peniaze použil výlučne pre svoju potrebu. Poukázala na to, že žalovaný bol mimo realitu, mimo rodinného života, o čom svedčí aj jeho zmienka o jej dôchodku, ktorá je nepravdivá, lebo dôchodok má priznaný od 02.06.2011, teda nie tri roky pred úverom. Za nepravdivé považovala tvrdenie žalovaného, že dával peniaze, nakoľko keby aj zarábal, ako iní otcovia rodín a nevyhováral sa, že nebude robiť za 500 Eur, tak by nemal dlhy a nebol by gamblérom. Zúčastnil sa aj sedení závislých v Banskej Bystrici - v starej nemocnici, kde s ním bola dvakrát, čo svedčí o míňaní peňazí pre žalovaného a nie pre rodinu. Bolo to niekedy v mesiacoch máj - jún 2016. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že pravidelné mesačné náklady spojené s užívaním bytu, boli povinní platiť, bol to práve žalovaný, ktorý túto povinnosť zanedbal. Jeho tvrdenia o rekonštrukcii bytu považovala za nehoráznu lož, byt sa vôbec nerekonštruoval, v obývačke stiahli tapety, vymaľovali steny, dlážka je pôvodná, nábytok sa upravil pred narodením dcéry a v tomto stave byt zostal, až kým neodišla zo spoločnej domácnosti aj s deťmi. Gauč sa menil ešte pred úverom. Na spálňu jej požičala peniaze stará mama, ktorá ich nechcela späť, a bolo to v čase, keď ešte dcéra bola maličká. Kúpeľňa je pôvodná, tak isto aj chodba a kuchyňa. Okná sa menili pred úverom, len v kuchyni ostalo pôvodné, pretože ho nebolo z čoho vymeniť. Za absolútnu lož považovala tvrdenie žalovaného o pôžičkách matky žalovaného pre ňu a klamstvo žalovaného o tom, že o tom že „od prevodu bytu strany upustili, upustil od toho len žalovaný, a to napriek tomu, že žalobkyňa ho viackrát vyzvala, aby podal návrh na vklad. Taktiež sa nezmenil účel platby, nakoľko sa jednalo o zaplatenie kúpnej ceny, čo žalovaný uznal.“ Nárok nepovažovala za premlčaný. K tvrdeniu o započítaní pohľadávok uviedla, že žalovaný so svojou matkou vyrábajú a produkujú dodatočné listiny, ktorými sa snažia o zníženie nároku žalobkyne, pričom týmto konaním de facto uznávajú pohľadávku žalobkyne voči žalovanému. Započítaním pohľadávky uznal v celom rozsahu nárok žalobkyne, pričom žalobkyňa neuznala žiadnu pohľadávku matky žalovaného voči nej, ani postúpenie tejto pohľadávky. Ide o vymyslené, údajné pôžičky, ktoré jej neboli nikdy poskytnuté. Nakoniec žalovaný uznal svoj dlh a so svojou matkou uzavrel aj dohodu o jej splátkach dňa 09.08.2016. Doklady ktoré žalovaný predložil spolu s vyjadrením žaloby považovala za irelevantné, bezpredmetné, lebo nemajú žiaden právny vzťah k ňou zaplatenej kúpnej cene.

4. Súd na základe skutkových tvrdení žalobkyne, popretí skutkových tvrdení žalovaného, prečítaním žaloby, vyjadrenia k žalobe, dupliky žalobkyne, kúpnej zmluvy, návrhu na vklad vlastníctva do katastra bez dátumu, výpisu z účtu žalobkyne o prevode kúpnej ceny 10.520 Eur na účet žalovaného, návrhu na vklad vlastníctva z 22.06.2017 podaného žalobkyňou, rozhodnutia Okresného úradu Poltár, katastrálny odbor sp.zn. V 516/17 z 19.07.2017, odstúpenia od kúpnej zmluvy žalovaným zo 04.08.2017, výzvy žalobkyne z 05.04.2018 a odpovede žalovaného z 10.04.2018, započítania pohľadávky žalovaným zo 07.09.2018, Uznania dlhu, dohody o úroku a dohody o splátkach z 09.08.2016, ako aj listinných dôkazov tvoriacich súdny spis, zistil tento skutkový stav:

5. Strany sporu žili spolu ako druh a družka od roku 2004 do 16.07.2016 v byte žalovaného spolu s ich maloletými deťmi. Žalobkyňa v konaní preukázala, že žalovaný dal vyhotoviť kúpnu zmluvu (bez dátumu), (dátum uzavretia kúpnej zmluvy bol 02.06.2011, uviedol ho sám žalovaný v odstúpení od kúpnej zmluvy zo 04.08.2017). Predmetom kúpnej zmluvy bola 1 bytu č. XX vo vchode č. X na 3.poschodí, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 619/28856, ktorý je zapísaný Okresným úradom Poltár, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Poltár, obci J. a okrese J. a bytový dom súpisné číslo XXX stojí na parcele číslo „C“ KN 2122 za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu 12.500 Eur. Predmet zmluvy bol dohodnutý v zmluve I kúpnej zmluvy a cena v bode V. zmluvy, kúpna cena bola dohodnutá dohodou z hodnoty predávanej nehnuteľnosti v sume 25.000 Eur, kupujúca ju mala uhradiť do 30 dní od podpísania kúpnej zmluvy z poskytnutého hypotekárneho úveru na účet predávajúceho v Slovenskej sporiteľni, a.s. číslo účtu: XXXXXXXXXX, kód banky 0900. Bol vyhotovený návrh na vklad vlastníctva do katastra (bez dátumu a podpísaný oboma stranami sporu).

6. Žalobkyňa v konaní preukázala, že dohodnutú kúpnu cenu žalovanému zaplatila, lebo jej bol poskytnutý hypotekárny úver v Tatra banke, a.s. a dňa 09.06.2011 jej suma z tohto úveru vo výške 10.520 Eur bola pripísaná na účet žalobkyne číslo: IBAN R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX; v ten istý deň poukázala sumu 10.520 Eur na účet žalovaného vedený vo VÚB, a.s. číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že zostatok kúpnej ceny 1.980 Eur uhradila tak, že splatila dlhy žalovaného. Vzťahy medzi stranami sporu sa zhoršili, žalobkyňa sa aj s maloletými deťmi musela odsťahovať z bytu žalovaného, žalovaný nebol ochotný žalobkyni vydať kúpnu zmluvu, ani návrh na vklad a preto žalobkyňa požiadala o pomoc políciu. Rozhodoval poverený príslušník Obvodného oddelenia PZ Poltár pod sp.zn. ČVS: ORP-121/PT-LC-2016, ktorý dňa 06.03.2017 podľa § 197 ods. 1 písm. d/ Tr. por. odmietol vec podozrenia zo spáchania skutku právne kvalifikovaného ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. Proti uzneseniu povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ Poltár podala žalobkyňa (poškodená) sťažnosť, prokurátor Okresnej prokuratúry Lučenec uznesením č.k. 4 Pn 24/17/6606-6 dňa 16.03.2017 jej sťažnosti vyhovel, zrušil uznesenie povereného príslušníka a uložil mu, aby vo veci znova konal a rozhodol. Potom ako žalobkyňa vyššie uvedeným postupom získala kúpnu zmluvu, podala dňa 22.06.2017 návrh na vklad, ktorý v ten istý deň doručila Okresnému úradu Poltár, katastrálnemu odboru. Vkladové konanie bolo vedené pod č. V 518/2017. Okresný úrad Poltár, katastrálny odbor rozhodol dňa 19.07.2017 o prerušení vkladového konania na dobu 15 dní v zmysle § 31a písm. c) zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov. Dňa 04.08.2017 žalovaný písomne odstúpil od kúpnej zmluvy tvrdiac, že kupujúca nezaplatila kúpnu cenu v lehote splatnosti (č.l. 22 spisu). Okresný úrad Poltár, katastrálny odbor rozhodol dňa 18.08.2017 o zastavení konania o vklade vlastníckeho práva z dôvodov neodstránenia vád kúpnej zmluvy v ním poskytnutej lehote 15 dní, „hoci mu dňa 04.08.2017 bolo doručené odstúpenie od kúpnej zmluvy, jednostranne účastníkom C. L. z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny v lehote splatnosti. Zároveň bol doručený doklad z pošty, že táto písomnosť bola doručená na poštovú prepravu pre účastníčku R. M.. Správny orgán však nemá oprávnenie skúmať, či podmienky odstúpenia od zmluvy boli naplnené. Toto oprávnenie prináleží len príslušným súdom.“

7. Napriek tomu, že žalovaný ako dôvod odstúpenia od kúpnej ceny uviedol nezaplatenie kúpnej ceny žalobkyňou, vo svojej písomnej odpovedi zo dňa 10.04.2018 na výzvu žalobkyne zo dňa 05.04.2018 na zaplatenie sumy 10.500 Eur uviedol, že suma bola použitá na splácanie starších pôžičiek, bytové zariadenie a na kúpu elektrospotrebičov, ktoré si vzala žalobkyňa, ale najmä to, že „som pripravený splácať polovicu zostatku úveru zo sumy 10.520 Eur. Navrhol som, aby sme sa stretli v pobočke Tatra banky, a.s. kde by som si vybavil aj úver na refinancovanie polovice úveru.“ V priebehu konania sa žalovaný bránil tým, že sumu 9.200 Eur vybrala žalobkyňa (10.06.2011 5.000 Eur, v jeho prítomnosti a bola použitá na splatenie úveru v Poštovej banke, a.s., ktorý bol použitý na rekonštrukciu bytu a 13.06.2011 vybrala sama žalobkyňa sumu 4.200 Eur, ktorá bola uložená v domácnosti, postupne minutá na bežnú spotrebu). Pokiaľ by mal žalobkyni vydať ňou žiadané bezdôvodné obohatenie, vydal by ho dvakrát.

8. Žalobkyňa ešte doručila súdu listinné dôkazy: pokus o zmier z 27.08.2018 (č.l. 98 spisu), ktorým ju matka žalovaného vyzvala na zaplatenie sumy 2.530 Eur s príslušenstvom z dôvodu, že „v rokoch 2015

- 2016 som Vám opakovane požičiavala rôzne sumy, ktoré ste používali pre vlastnú potrebu. Peniaze som Vám vkladala na účet vedený v SLSP, a.s. SK78 0900 0000 0050 7208 0196 takto: 21.12.2015 50 Eur, 10.11.2015 80 Eur, 10.12.2015 50 Eur, 04.12.2015 150 Eur, 08.12.2015 50 Eur, 22.10.2015 50 Eur, 29.09.2015 250 Eur, 12.05.2016 50 Eur, 28.04.2016 1500 Eur, 16.03.2016 60 Eur, 03.06.2016 40 Eur, 28.06.2016 40 Eur, 28.06.2016 50 Eur, 13.01.2016 100 Eur, 11.07.2016 50 Eur. Peniaze som Vám požičiavala, nakoľko ste vtedy bola nezamestnaná. Celkovo som Vám požičala sumu 2530 Eur. V súčasnosti ste zamestnaná, máte trvalý príjem.“ Súčasne vyzvala žalobkyňu, aby jej dlžnú sumu vrátila najneskôr do 31.08.2018 prevodom na účet.

9. Matka žalovaného oznámila žalobkyni písomným podaním 04.09.2018, že dňa 03.09.2018 postúpila pohľadávku v sume 2530 Eur, ktorú voči nej eviduje z opakovaných pôžičiek v rokoch 2015-2016 na postupníka C. L. K. L. - žalovaného. Na pokus o zmier a postúpenie pohľadávky matkou žalovaného reagovala žalobkyňa písomne dňa 06.09.2018 tak, že považuje za klamstvo, že by si v rokoch 2015 a 2016 požičala tvrdené sumy, lebo v skutočnosti išlo o pôžičku žalovanému (synovi), o čom svedčí aj list žalovaného z 26.09.2016, ktorý adresoval Okresnému súdu v Čadci ako aj Uznanie dlhu, dohoda o úroku a dohoda o splátkach z 09.08.2016 podpísaná matkou žalovaného a žalovaným. Zdôraznila, že z požičaných peňazí nepoužila pre svoju potrebu ani euro. Neuznala nárok uplatňovaný pokusom o zmier, ani postúpenie pohľadávky, pretože žiadnu pohľadávku voči nej matka žalovaného nemá. Dňa 07.09.2018 žalovaný oznámil žalobkyni aj súdu prvej inštancie započítanie pohľadávky a z dôvodu, že „na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcom P. L. K.. Š. a postupníkom C. L. som sa stal veriteľom pohľadávky v sume 2.530 Eur z titulu viacerých pôžičiek v rokoch 2015-2016. Týmto si započítavam pohľadávku v sume 2530 Eur proti pohľadávke 12.500 Eur uplatnenými vami ako žalobkyňou v konaní OS Lučenec 8C/14/2018“.

10. Súd po vyhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach konštatuje, že žaloba žalobkyne je dôvodná.

11. Žalobkyňa uplatnila nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia v sume 12.500 Eur s príslušenstvom od žalovaného z dôvodu, že uvedená suma predstavovala kúpnu cenu za polovicu bytu vo vlastníctve žalobcu, na predaji ktorého sa dohodli v dobe, keď žili spolu ako druh a družka a preto dal žalovaný vyhotoviť aj kúpnu zmluvu. Hoci na kúpnej zmluve dátum nebol, medzi stranami nebolo sporné, že bola uzavretá 02.06.2011 (tento dátum uviedol žalovaný v právnom úkone odstúpenia od kúpnej zmluvy) a tiež nebol spor o tom, že predávajúci - žalovaný chcel žalobkyni za dohodnutú kúpnu cenu polovicu svojho bytu predať. Spor vznikol preto, že žalobkyňa hoci zaplatila kúpnu cenu za jednu polovicu bytu žalovanému (podľa bodu 6. tohto rozsudku) nestala sa jeho podielovou spoluvlastníčkou, žalovaný jej zaplatenú kúpnu cenu nevrátil, vzniklo mu na jej úkor bezdôvodné obohatenie. Žalovaný po zaplatení kúpnej ceny žalobkyňou v júni 2011 nedoručil kúpnu zmluvu s návrhom na vklad Okresnému úradu Poltár, katastrálnemu odboru, žalobkyňa návrh na vklad podať nemohla, lebo žalovaný jej kúpnu zmluvu nevydal, stalo sa tak až v roku 2017 (po rozhodnutí prokurátora voči uzneseniu povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ Poltár). Žalobkyňa podala návrh na vklad vlastníckeho práva dňa 22.06.2017, ale v priebehu vkladového konania žalovaný dňa 14.08.2017 od kúpnej zmluvy odstúpil. Kúpna zmluva medzi stranami sporu bola dvojstranný právny úkon, ktorým predávajúci (žalovaný) a kupujúca (žalobkyňa) prejavili svoju zhodnú vôľu - predať a kúpiť jednu polovicu bytu vo vlastníctve žalobcu. To, že žalovaný sa po šiestich rokoch rozhodol jednostranne od kúpnej zmluvy odstúpiť, hoci mu žalovaná už v roku 2011 kúpnu cenu zaplatila a tú jej doteraz nevrátil, nemohlo vyvolať tie účinky, že žalovaný si ponechá kúpnu cenu za polovicu svojho bytu, naďalej zostane jeho výlučným vlastníkom, ale najmä to, že obe zmluvné strany od prevodu vlastníckeho práva k bytu upustili, zmenili účel využitia zaplatenej kúpnej ceny a preto žalovanému žiadne bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne nevzniklo ako sa žalovaný mylne domnieva.

12. Podľa § 451 zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

14. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

15. Dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že po odstúpení žalovaného od kúpnej zmluvy došlo ku zastaveniu vkladového konania a žalobkyňa sa tak ocitla v situácii, že hoci kúpnu cenu žalovanému zaplatila, nestala sa podielovou spoluvlastníčkou bytu.

16. Pokiaľ žalovaný v konaní tvrdil, že žalobkyňa vybrala z jeho účtu, v jeho prítomnosti dňa 10.06.2011 sumu 5.000 Eur a dňa 13.06.2011 sumu 4.200 Eur, to sporné medzi stranami nebolo. Strany zhodne tvrdili, že suma 5.000 Eur bola použitá na splatenie úveru v Poštovej banke, a.s., žalovaný tvrdil, že úver bol použitý na rekonštrukciu bytu, pričom byt je v jeho vlastníctve. Žalobkyňa poprela tvrdenia žalobcu o rekonštrukcii bytu, žalovaný jej tvrdenia ničím nevyvrátil. Preto výber sumy 5.000 Eur a účel jej využitia žalovaným nemohol znamenať nezaplatenie kúpnej ceny žalobkyňou a už vôbec nie upustenie od prevodu vlastníckeho práva k bytu.

17. Žalovaný v rámci obrany ničím nevyvrátil tvrdenia žalobkyne o tom, že v skutočnosti to bol on, ktorý počas doby vzájomného spolužitia zadlžoval domácnosť opakovanými pôžičkami poskytnutými fyzickými osobami a jeho matkou, ktoré však boli použité výlučne žalovaným na jeho potreby. Nevyvrátil tvrdenie žalobkyne, že v júni 2016 sa dvakrát zúčastnil sedení v Banskej Bystrici a snažil sa s pomocou odborníka zbaviť svojej závislosti. Tiež ničím nevyvrátil tvrdenia žalobkyne o tom, že prečo nemohla byť suma 4.200 Eur použitá na ten účel, ktorý tvrdil on (v tej dobe nemali počítač), nemohli platiť internet, neplatila sa škola, dcéra chodila do škôlky, byt nebol rekonštruovaný v takom rozsahu ako tvrdil žalovaný, koberce boli pôvodné a prvú udicu mu kúpila v roku 2010 na tridsiate narodeniny... atď. Nakoniec podľa názoru súdu je bez právneho významu k predmetu sporu tvrdenie žalovaného o spotrebovaní sumy 4.200 Eur v domácnosti a o podieľaní sa žalobkyne rovnakým dielom na výdavkoch v domácnosti v priebehu rokov 2011-2016. Práve naopak, sa logickým javí aj tvrdenie žalobkyne o tom, že zvyšok kúpnej ceny v sume 1.980 Eur, žalovanému zaplatila, a bol tiež použitý na dlhy žalovaného.

18. Súd poukazuje na tvrdenia žalovaného v jeho písomnej odpovedi zo dňa 10.04.2018 (ktorou reagoval na výzvu žalobkyne zo dňa 05.04.2018 pred podaním žaloby) o tom, že je pripravený splácať polovicu zostatku úveru zo sumy 10.520 Eur, ale aj započítanie pohľadávky v sume 2.530 Eur žalovaným dňa 07.09.2018 proti pohľadávke žalobkyne 12.500 Eur. Žalovaný zrejme účelovo zabudol, že už dňa 09.08.2016 písomne uznal dlh a uzavrel dohodu o úroku a dohodu o splátkach voči svojej matke p. P. L.j, ktorú použil ako dôkaz v konaní o výživnom na maloleté deti, vedenom na Okresnom súde v Čadci (toto tvrdila na pojednávaní žalobkyňa a žalovaný jej tvrdenie ničím nevyvrátil).

19. Z obsahu uznania dlhu vyplýva, že žalovaný uznal svoj záväzok vo výške 18.527 Eur z bezúročných pôžičiek poskytnutých mu v minulosti a túto sumu s úrokom 3 % ročne sa zaviazal zaplatiť v splátkach vyplývajúcich z bodu III. uznania dlhu. Súd tento právny úkon žalovaného v kontexte s pokusom o zmier z 27.08.2018, ktorý zaslala matka žalovaného žalobkyni vyhodnotil tak, že ňou požičané peniaze v rokoch 2015-2016, (prvá pôžička bola z 10.11.2015 a posledná z 11.07.2016 spolu v sume 2.530 Eur) sú v skutočnosti pôžičkou poskytnutou žalovanému a súčasťou pôžičky v sume 18.527 Eur s úrokom 3 % ročne, ktorú žalovaný uznal dňa 09.08.2016. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že matka žalovaného, až v priebehu tohto súdneho konania žiadala žalobkyňu o zaplatenie požičanej sumy, lebo súd uveril tvrdeniu žalobkyne, že uvedená suma 2.530 Eur nie je jej dlhom, nepožičala si ju, je dlhom žalovaného. Bez právneho významu sú tak ďalšie právne úkony žalovaného z 07.09.2018 o započítaní pohľadávky 2.530 Eur, ale aj oznámenie o postúpení pohľadávky matkou žalovaného zo 04.09.2018. Uvedená pohľadávka nebola postupiteľná, lebo žalobkyňa žalovanému nedlhovala žiadnu sumu, práve naopak, žalovaný doteraz nevrátil žalobkyni dohodnutú kúpnu cenu za predaj polovice bytu od ktorej odstúpil. Žalovaný v konaní nepreukázal svoje tvrdenie, že od prevodu bytu sporové strany upustili, keď žalobkyňa spolu s ním vybrala sumu 5.000 Eur a sama sumu 4.200 Eur. Súčasne nepreukázal svoje tvrdenie o zmene účelu využitia zaplatenej kúpnej ceny žalobkyňou v sume 12.500 Eur. Súd považuje tvrdenia žalobcu za špekulatívne, účelové, s cieľom vyhnúť sa svojej povinnosti voči žalobkyni vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré mu vzniklo tým, že bez právneho dôvodu doteraz žalobkyni nevrátil ňou zaplatenú kúpnu cenu 12.500 Eur za polovicu bytu v jeho vlastníctve, k predaju ktorého nikdy nedošlo, lebo žalovaný jednostranne od kúpnej zmluvy odstúpil.

20. Súd naopak dospel k záveru, že žalovaný už vo svojom liste z 10.04.2018 (pred podaním žaloby na súd) de facto uznal svoj záväzok z kúpnej zmluvy. Tým podľa názoru súdu priznal, že žiadnu časť z kúpnej ceny žalobkyni doteraz nevrátil, použil ju pre svoje potreby a neskôr v priebehu konania produkoval dôkazy (postúpenie pohľadávky, započítanie pohľadávky žalovaným zo 07.09.2018, ale aj spotrebovaní sumy 4.200 Eur v domácnosti), aby znížil žalobkyňou uplatnené bezdôvodné obohatenie proti nemu.

21. Žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania nároku, ktorú súd považoval za nedôvodnú. Žalobou bol uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (premlčacia doba asi § 103 , keďže k odstúpeniu od kúpnej zmluvy žalovaným došlo dňa 04.08.2017 a žalobkyňa podala žalobu dňa 27.04.2018, čiže včas v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, ktorá je zachovaná.

22. Z týchto dôvodov súd žalobe žalobkyne vyhovel, nepovažoval za dôvodné vykonať dôkaz - výsluch matky žalovaného, tento dôkaz v súvislosti s uplatneným právnym nárokom žalobkyňou a obranou žalovaného, vrátane listinných dôkazov - uznania dlhu žalovaným a dohody o splátkach zo dňa 09.08.2016 bol bez právneho významu.

23. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť dlžnú sumu a úrok z omeškania v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

24. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z § 262 ods. 1 C.s.p. z ktorého vyplýva, „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“ Súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z § 255 ods. 1 C.s.p. z ktorého vyplýva, „Súd prizná strane náhrade trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“ V tomto prípade bola žalobkyňa v konaní úspešná v plnom rozsahu, zásadne má nárok na náhradu trov konania.

25. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.