Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Cob-90-2018.pdf
PDF · 116 KB
Case nature
Subarea
8Cob/90/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivety Sopkovej, v spore žalobcu: O.. D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. ulica č. XX, Q., podnikajúcim pod obchodným menom Ing. Jozef Vychovalý - STAVEX, s miestom podnikania Šafárikova ulica 2741/12, Trenčín, IČO: 11 747 412, právne zastúpeného: D.. O. U., A. ulica X., T., proti žalovanému: SPP - distribúcia a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 8Cb/9/2018-28 zo dňa 23. marca 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie o nariadenie neodkladného opatrenia z a s t a v u j e.
Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie tak, že žalovanému uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k odstráneniu, odpojeniu meracieho zariadenia plynu - plynomeru a odpojenia dodávky plynu na odbernom mieste žalobcu: Ing. Jozef Vychovalý - STAVEX, Šafárikova ulica č. 12, Trenčín, v prevádzke Trenčianska ulica č. 2238/48, Nové Mesto nad Váhom, IČO 11 747 412, a to v súvislosti s dôvodom odpojenia - uplatnenie náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom v období od 05.12.2016 do 13.09.2017 v sume 11.977,- Eur. Výrokom II. poučil strany, že žalovaný môže podať voči žalobcovi žalobu na zaplatenie náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom. Výrokom III. rozhodol o trovách konania tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zdôvodňoval tým, že je vlastníkom nehnuteľností, v ktorých vykonáva podnikateľskú činnosť v rozsahu priloženého výpisu zo živnostenského registra. Jeho prevádzka je napojená na všetky potrené inžinierske siete, vrátane plynu. V roku 2016 ukončil odber plynu od obchodnej spoločnosti SPP a.s., ktorý bol dodávaný cestou jeho obchodnej spoločnosti SPP - distribúcia a.s. a uzavrel zmluvu o dodávke plynu s obchodnou spoločnosťou S. G. s.r.o. Dňa 4. decembra 2016 bol prostredníctvom zamestnanca žalovaného urobený odpočet spotreby plynu k uvedenému dátumu. Ďalší odpočet spotreby bol vykonaný 31.12.2016. Žalobcovi bol doručený list žalovaného sp. zn. DS/563/2017 zo dňa 09.10.2017 spolu s protokolom, kde žalovaný si uplatňuje náhradu škody vo výške 11.977,46 Eur. Žalobca listom zo dňa 20.10.2017 vyslovil nesúhlas s vyúčtovaním údajnej škody z titulu neoprávneného odberu. Dňa 23. februára 2018 sa dostavil k žalobcovi technik, ktorý mu oznámil, že je daná objednávka na odpojenie plynu v jeho objekte. Žalobca sa bránil, že doposiaľ nie je ukončené vyšetrovanie vo veci neoprávneného odberu, ktorý vyšetruje OR PZ v F. E. na základe trestného oznámenia, ktoré podal na neznámeho páchateľa. Listom zo dňa 09.10.2017
žalovaný oznámil žalobcovi, že ak zaplatí požadovanú sumu naraz, bude mať 20 % zľavu, čo samo o sebe spochybňuje škodu samotnú, avšak zároveň sa mu vyhráža trestným stíhaním, konkurzom, exekúciou a pod. Žalobca tvrdí, že so žalovaným nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu, zmluvu o dodávke plynu mal uzatvorenú so spoločnosťou SPP, a.s. a svoje povinnosti voči svojmu dodávateľovi plynu si riadne plní. Žalobca je názoru, že neboli naplnené základné podmienky vzniku zodpovednosti za škodu, lebo nebol preukázaný samotný nárok, podmienky vzniku zodpovednosti za škodu, nebol preukázaný samotný vznik skutočnej škody, ani kedy a či vôbec došlo k poškodeniu plynomeru, protiprávne konanie žalobcu, a ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním. Žalobca poukázal na to, že z ustanovení zákona o energetike vyplýva, že odberateľ je povinný uhradiť len skutočnú vzniknutú škodu, ak vznikla. Za uvedenej situácie sa cíti byť bezprostredne a vážne ohrozený pripravovaným konaním žalobného s dôvodným podozrením, že žalovaný naplní svoje tvrdenie o odpojení meracieho zariadenia a dodávky plynu do jeho objektu a dôjde k reálnemu vzniku škody, ohrozenia jeho majetku, k sťaženiu až znemožneniu výkonu podnikateľskej činnosti a tiež k ohrozeniu zamestnanosti jeho zamestnancov. Žalobca tvrdil, že je tu osvedčená potreba nariadiť neodkladné opatrenie, nakoľko mu hrozí vznik škody. Po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobcom predložených listinných dôkazov a po posúdení veci podľa ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, 3, § 326 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 336 ods. 1 až 4 a § 337 ods. 1 až 3 CSP súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP bol podaný dôvodne, pretože žalobca osvedčil skutočnosti tvrdené v návrhu, ktoré preukazujú dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobca osvedčil, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie F. E. nad R., ide o nehnuteľnosti - parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 151 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 463 m2, zastavané plochy a nádvoria, stavba s.č. XXXX na parc. č. XXXX/X, zapísaná ako budova. Zo strany žalovaného bolo žalobcovi zaslané vyúčtovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom zo dňa 09.10.2017 za obdobie od 05.12.2016 do 13.09.2017 v sume 11.977,46 Eur, ku ktorej malo dôjsť na odbernom mieste žalobcu - Trenčianska 2238/48, Nové Mesto nad Váhom. V predmetnom liste zo dňa 09.10.2017 žalovaný upozornil žalobcu, že v prípade, ak neuhradí vyčíslenú škodu, resp. neuzatvorí dohodu o úhrade tejto škody formou notárskej zápisnice, môže byť z jeho strany vykonané odpojenie vykonané demontážou plynomera, prípadne fyzickým odpojením, s plánovaným pristúpením k demontáži dňa 13.11.2017. Podľa tvrdení žalobcu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, dňa 23.02.2018 sa k nemu dostavil technik s oznámením, že má objednávku na odpojenie plynu na predmetnom objekte. Žalobca nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného o spôsobení škody neoprávneným odberom, vo veci podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Súd prvej inštancie konštatoval, že je nepochybné, že zo strany žalobcu došlo k preukázaniu takého stavu faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi ním a žalovaným súdnym rozhodnutím. Žalobca teda preukázal naliehavosť situácie a tiež osvedčenie ohrozenia nároku, ktorého ohrozenie podložil konkrétnymi skutočnosťami. Fyzickým odpojením žalobcu od plynu zo strany žalovaného by mohlo dôjsť k vzniku škody na strane žalobcu, ako i k sťaženiu, resp. i k znemožneniu vykonávania podnikateľskej činnosti žalobcu, pretože predmetný objekt žalobca užíva za účelom podnikania. Súd prvej inštancie uviedol, že nariadením neodkladného opatrenia v rozsahu uvedenom vo výroku jeho rozhodnutia nedôjde k neprimeranému zásahu do práv a oprávnených záujmov žalovaného. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nakoľko nepostupoval podľa § 336 CSP a neuložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej, podľa § 337 CSP poučil strany, že žalovaný môže podať voči žalobcovi žalobu na zaplatenie náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom. Uviedol tiež, že pokiaľ bude rozhodovať vo veci samej, aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovie, pričom poukázal na to, že zrušenie neodkladného opatrenia je možné i na návrh podľa § 334 CSP, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Pretože žalobca bol v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspešný, priznal mu plnú náhradu trov konania.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Bol toho názoru, že o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal uloženia povinnosti zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k odpojeniu plynomera na odbernom mieste žalobcu v súvislosti s nárokom na náhradu škody, vyčíslenú ním, žalovaným, mal rozhodovať všeobecný súd žalovaného, ktorým je Okresný súd Bratislava II. Uviedol, že návrh žalobcu, ktorého výsledkom je nariadenie neodkladného opatrenia zakazujúceho žalovanému odpojiť odberné plynové zariadenie žalobcu od distribučnej siete, nie je návrhom, v zmysle ktorého by sa žalobca
domáhal priznania nároku na náhradu škody, a teda žalobca nemôže argumentovať ustanovením § 19 písm. b) CSP. Miestnu príslušnosť podľa tohto ustanovenia by si žalobca mohol zvoliť len v prípade, ak by mu konaním žalovaného bola spôsobená škoda a návrhom podaným na súd sa domáhal priznania nároku na náhradu škody. Ďalej uviedol, že žalobca rovnako nemôže argumentovať ustanovením § 19 písm. a) CSP, podľa ktorého je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má žalovaný miesto výkonu práce podľa pracovnej zmluvy, keďže žalovaným nie je fyzická osoba zamestnanec a vyššie uvedené ustanovenie sa týka sporov, v ktorých na strane žalovaného vystupuje fyzická osoba a alternatívna miestna príslušnosť je určená s poukazom na miesto výkonu práce uvedené v pracovnej zmluve tejto konkrétnej fyzickej osoby. Podľa názoru žalovaného odvolaním napádané rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a prvoinštančný súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že súd prvej inštancie nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že odpojením žalobcu od žalovaným prevádzkovanej distribučnej siete by mohlo dôjsť k vzniku škody na strane žalobcu, avšak neuviedol, akej škody a v akej výške. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že prevádzku spotrebičov nachádzajúcich sa na odbernom mieste žalobcu je možné zabezpečiť aj prostredníctvom propán-butánu a zásobníkov na tento plyn dostupných u viacerých dodávateľov, prípadne prostredníctvom spotrebičov využívajúcich elektrickú energiu resp. spotrebičov využívajúcich biomasu či pevné palivo, preto existencia pripojenia odberného plynového zariadenia žalobcu k distribučnej sieti žalovaného nie je nevyhnutnou podmienkou pokračovania v jeho podnikateľskej činnosti. Uviedol, že žalobca mal dostatočný časový priestor na to, aby svoju prevádzku resp. spotrebiče, na využívanie iného média (napr. propán - butánu) prispôsobil. S takýmto názorom sa stotožnil aj Krajský súd v Trenčíne v uznesení č. k. 16Cob/2/2016 zo dňa 25.01.2016. Žalovaný uviedol, že podmienky, za akých môže odpojiť akékoľvek odberné plynové zariadenie od ním prevádzkovanej distribučnej siete pritom v spojení s ustanovením § 19 ods. 2 ZoE vyplývajú z článku 9 Technických podmienok zverejnených v úplnom znení na jeho webovom sídle. Poukázal na skutočnosť, že medzi ním a žalobcom došlo k písomnej komunikácii ohľadne jeho nároku na zaplatenie škody, ako aj k uskutočneniu stretnutia medzi ním a zástupcom žalobcu, na základe ktorých navrhol žalobcovi uzavretie dohody na nižšiu, než pôvodne uplatnenú sumu a na splácanie zníženej pohľadávky. Jeho nárok však žalobca neakceptoval a za neoprávnene odobratý plyn doposiaľ nezaplatil. Na nariadenie neodkladného opatrenia teda podľa názoru žalovaného nebol dôvod. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že pokiaľ žalovaný namieta miestnu príslušnosť súdu, s týmto tvrdením nemožno súhlasiť a to už len z toho dôvodu, že v konaní aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní konal v jeho mene zamestnanec jeho strediska v F. nad R.. Žalobca je toho názoru, že nie je rozhodujúca veľkosť čo do počtu osôb, výroby, služieb a pod. účastníka konania, ale skutočnosť, že akúkoľvek organizačnú zložku má v obvode územne príslušného súdu. Žalobca je toho názoru, že v podanom návrhu na vydanie neodkladného nariadenia podrobne a presne zdôvodnil, z akého dôvodu o vydanie žiada. Predložil dostatok dôkazov o tom, že má skutočný právny záujem na tom, aby sa zabránilo hroziacim negatívnym následkom, ktoré by mohli žalobcu postihnúť, ak by došlo k odpojeniu plynu. Dôkazu, ktorý priložil žalovaný v prílohe, na rozdiel od žalobcu chýba predovšetkým preukázanie skutočného právneho záujmu, ktorý si vyžaduje okamžitú ochranu. Žalobca poukázal na právnu úpravu § 324 a nasl. CSP týkajúcu sa zákonných predpokladov a podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Ďalej poukázal na rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky v súvislosti s uplatňovaním nárokov žalovaného na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť údajným poškodením plomby na plynomere. Zdôraznil, že z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný sa domáha náhrady škody vo výške 11.977,46 Eur, pričom má ísť o údajnú škodu. ktorá mu mala vzniknúť údajným poškodením plomby na plynomere, avšak je zarážajúce, že žalovaný, ktorý je podnikateľský subjekt s monopolným postavením na trhu, do dnešného dňa nepodal žiadny žalobný návrh na uplatnenie náhrady škody, ktorú mu on mal spôsobiť. Zrejme ani sám žalovaný si nie je istý, či by dokázal preukázať svoj nárok. K vyjadreniu žalovaného, že on mal možnosť si zadovážiť náhradný zdroj ako propán - butánovú stanicu a s tým spojené úpravy nepovažoval za potrebné sa vyjadriť. Konštatoval, že on svoj zmluvný vzťah so žalovaným riadne ukončil, nekupuje plyn od neho, ale od iného predajcu, preto nie je zrejmé, o čo žalovanému vlastne ide, ak medzi nimi nie je zmluvný vzťah a žalovaný nepodal žalobu na vymáhanie údajnej škody. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného v celom rozsahu zamietol s tým, že žalovaný bude znášať všetky trovy konania.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu poukázal na skutočnosť, že rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, na ktoré sa žalobca vo svojom vyjadrení odvoláva, je možné s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/51/2017 zo dňa 22. marca 2018, považovať za prekonané. Najvyšší súd sa stotožnil s právnym názorom, podľa ktorého v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nie je potrebné skúmať a preukazovať aj to, či meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo spotrebu zemného plynu. Žalovaný uviedol, že priznania práva na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená, sa bude domáhať na vecne a miestne príslušnom súde tak, aby nehrozilo uplatnenie námietky premlčania. Zdôraznil, že žiaden všeobecne záväzný predpis nestanovuje lehotu na podanie žaloby na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu s tým, že ak by v danej lehote podaná nebola, musel by ju súd odmietnuť. Uviedol, že on pred podaním žaloby na príslušnom súde využíva prostriedky mimosúdneho vymáhania pohľadávok a na súdy sa so svojimi nárokmi obracia až potom, keď je mimosúdne vymáhanie neúspešné, tak, aby zo strany dlžníka nehrozilo úspešné podanie námietky premlčania. Nárok bez existencie hrozby úspešného uplatnenia námietky premlčania môže v danom prípade uplatniť na súde do 13.09.2019. Ak mimosúdne vymáhanie pohľadávky nebude úspešné, využije svoje právo a priznania nároku na zaplatenie dlžnej sumy voči žalobcovi sa bude domáhať na súde. Zotrval na argumentácii uvedenej v podanom odvolaní a navrhol mu vyhovieť.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
6. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.
7. Žalovaný založil dôvody svojho odvolania okrem iného aj na námietke miestnej nepríslušnosti súdu prvej inštancie, keď poukázal na skutočnosť, že navrhované neodkladné opatrenie má smerovať k uloženiu mu povinnosti zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k odpojeniu plynomera na odbernom mieste žalobcu. Žalovaný namietal, že nariadenie neodkladného opatrenia v žalobcom navrhovanom smere nie je návrhom, v zmysle ktorého by sa žalobca domáhal priznania nároku na náhradu škody, preto ust. § 19 písm. b) CSP v danom prípade nie je možné aplikovať na založenie miestnej príslušnosti súdu prvej inštancie. Okrem toho miestna príslušnosť prvoinštančného súdu nemôže byť založená ani podľa § 19 písm. a) CSP, lebo žalovaný v tomto prípade nie je fyzická osoba zamestnanec. Žalovaný teda namietal, že súd prvej inštancie nebol miestne príslušným súdom na rozhodovanie o nariadení neodkladného opatrenia, a že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal rozhodovať jeho všeobecný súd, ktorým je Okresný súd Bratislava II.
8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom (ďalej len súd prvej inštancie) dňa 26.02.2018 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 324 CSP. Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že tento návrh bol podaný samostatne, bez toho, aby bola podaná aj žaloba vo veci samej. Navrhovaným neodkladným opatrením sa žalobca domáhal, aby súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k odstráneniu, odpojeniu meracieho zariadenia plynu - plynomeru a odpojenie dodávky na odbernom mieste žalobcu s miestom podnikania v Trenčíne, s prevádzkou v Novom Meste nad Váhom, Trenčianska ulica č. 48.
9. Podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. príslušnosť súdu ustanoví zákon.
10. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
12. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
13. Podľa § 36 ods. 1 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný.
14. Podľa § 36 ods. 2 CSP, príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.
15. Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
16. Podľa § 15 ods. 1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.
17. Podľa § 41 CSP, súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania.
18. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
19. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
20. Podľa § 161 ods. 3 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
21. Ústavný princíp zákonného sudcu treba pokladať za celkom neopomenuteľnú podmienku výkonu súdnej moci, pretože na jednej strane dotvára a upevňuje sudcovskú nezávislosť a na strane druhej predstavuje pre účastníka konania záruku, že na rozhodnutie o jeho veci sú povolané súdy a sudcovia podľa vopred ustanovených zásad tak, aby bola zachovaná zásada pevného a náhodného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený - pre rôzne dôvody a rozličné účely - výber súdov a sudcov „ad hoc“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 239/04-149 zo dňa 26.09.2005). Procesný postup, v ktorom o veci účastníka konania nerozhodol zákonný sudca, resp. súd zriadený v súlade so zákonom, je nezlučiteľný s garanciami vyplývajúcimi z čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Rozhodnutie vydané v takomto konaní nemôže byť ústavne akceptovateľné. Súčasťou základného práva na zákonného sudcu, resp. na súd zriadený zákonom je preto nevyhnutne požiadavka, aby prípadné námietky účastníka súdneho konania ohľadne porušenia uvedených práv boli náležite preskúmané a aby sa súd príslušný o týchto námietkach rozhodovať, s nimi preskúmateľným spôsobom vysporiadal (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 116/06 zo dňa 05.09.2006). Samotná skutočnosť, že sudcovia konajúci na okresnom súde a krajskom súde boli ustálení ako zákonní sudcovia postupom podľa platného rozvrhu práce, nepostačuje na záver o tom, že naozaj konali ako zákonní sudcovia. Prvoradou podmienkou správneho ustálenia osoby zákonného sudcu je totiž správne ustálenie vecnej, resp. miestnej príslušnosti konajúceho súdu. Iba taký sudca, určený podľa rozvrhu práce, ktorý je sudcom vecne s miestne príslušného súdu ustanoveného zákonom, je zákonným sudcom v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, resp. nezávislým a nestranným sudcom podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 283/09 zo dňa 29.11.2009).
22. Z obsahu spisu vyplýva, že súdu prvej inštancie bol dňa 26.02.2018 doručený len návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 324 CSP. V prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol podľa ustanovenia § 324 ods. 2 CSP vecne príslušný na jeho nariadenie okresný súd. Miestna príslušnosť je upravená v ust. § 13 až 21 CSP. Podľa § 13 CSP na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. Odvolací súd zastáva názor, že v prejednávanej veci sa nejedná o prípad osobitnej miestnej príslušnosti uvedený v ustanovení § 19 písm. a), b) CSP tak, ako to tvrdil žalobca vo svojom návrhu v súvislosti s miestnou
príslušnosťou Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom. Žalovaný označený v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je totiž právnickou osobou - akciovou spoločnosťou so sídlom v Bratislave, a nie fyzickou osobou s určeným miestom výkonu práce podľa pracovnej zmluvy, tak, ako to predpokladá ust. § 19 písm. a) CSP. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s názorom žalobcu, že je daná príslušnosť súdu prvej inštancie podľa § 19 písm. b) CSP, v zmysle ktorého popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v obvode ktorého nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody, pričom podľa tvrdenia žalobcu takou skutočnosťou je hrozba odpojenia, ktorú žalovaný mieni vykonať na adrese odberného miesta žalobcu v Novom Meste nad Váhom. Žalobca totiž s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nepodal žalobu vo veci samej - čiže žalobu o náhradu škody, a nejde pritom o neodkladné opatrenie, ktorým by bolo možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu. Preto nie je daná ani miestna príslušnosť na výber, keď príslušnosť súdu sa určuje podľa okolností v čase začatia vzniku konania, ktorej by sa žalobca mohol domáhať žalobou o náhradu škody. Nejde o okolnosť, ktorá by už existovala v čase začatia konania, podľa ktorej sa určuje príslušnosť súdu. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je ani konaním o náhradu škody, a preto miestna príslušnosť daná na výber podľa § 19 písm. b) CSP nemôže byť daná.
23. Súd prvej inštancie, ktorému bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručený, nemal možnosť v zmysle ustanovenia § 41 CSP v čase začatia konania pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúmať miestnu príslušnosť podľa ustanovenia § 13 a nasl. CSP, lebo v danej veci nie je daná výlučná miestna príslušnosť iného súdu podľa ustanovenia § 20 CSP a žalovaný nenamietal miestnu príslušnosť, pričom tak ani nemohol urobiť, nakoľko sa o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dozvedel až z doručeného rozhodnutia súdu prvej inštancie a k nemu pripojenému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 331 ods. 1 veta prvá CSP). Námietku miestnej nepríslušnosti uplatnil žalovaný v odvolaní proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia. Ak teda súd prvej inštancie pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 41 CSP skúmal len miestnu príslušnosť podľa ustanovenia § 20 CSP a zistil, že výlučná miestna príslušnosť iného okresného súdu nie je daná, nemal možnosť zaoberať sa námietkou miestnej príslušnosti, lebo tú žalovaný uplatnil až po rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v odvolacom konaní a odvolanie bolo prvým procesným úkonom, ktorý žalovanému patril.
24. Súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Procesnými podmienkami sú také vlastnosti súdu a strán, ktoré umožňujú dosiahnuť cieľ civilného sporového konania. Na strane súdu patria k podmienkam konania také vlastnosti, ktoré sú vymedzením jeho práv a povinností vykonávať ako orgán štátu civilné sporové konanie a na základe jeho výsledkov rozhodovať. K nim patrí jednak právomoc súdu, ale tiež jeho príslušnosť, a to tak vecná, ako aj funkčná a miestna. K podmienkam konania na strane strán patria také ich vlastnosti, ktoré im umožňujú vystupovať v konaní v postavení strán a ktoré im zároveň umožňujú mať subjektívne procesné práva a povinnosti a svojimi úkonmi ich nadobúdať. Ide o procesnú subjektivitu a aj spôsobilosť procesnú. U zástupcov strán prichádza do úvahy spôsobilosť byť zástupcom a nutnosť preukázať oprávnenie na zastupovanie. K tzv. negatívnym procesným podmienkam, či prekážkam, patria prekážka začatého konania (litispendencia) a prekážka veci rozsúdenej (res iudicata). Nedostatok procesných podmienok môže byť jednak neodstrániteľný, jednak odstrániteľný. Z ustanovenia § 161 CSP vyplýva, ako má súd postupovať v prípade, keď zistí neodstrániteľný alebo odstrániteľný nedostatok niektorej procesnej podmienky. Neodstrániteľný je taký nedostatok procesnej podmienky, odstránenie ktorého za danej právnej úpravy nie je možné. Odstrániteľný je taký nedostatok procesnej podmienky, k odstráneniu ktorého môže súd prispieť za prípadnej súčinnosti niektorej zo strán sporu.
25. Nedostatok procesnej podmienky miestnej príslušnosti je podľa aktuálne platnej právnej úpravy v zásade odstrániteľným nedostatkom podmienok konania. Podľa platnej úpravy v čase začatia konania na súde prvej inštancie osobitnou kategóriou je konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v prípadoch, v ktorých nebola daná výlučná miestna príslušnosť podľa ustanovenia § 20 CSP pričom žalovaný v odvolacom konaní námietku miestnej príslušnosti uplatnil. V uvedenej procesnoprávnej situácii treba nedostatok procesnej podmienky miestnej príslušnosti považovať za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Tento nedostatok podmienky konania totiž znamená zároveň úplnú negáciu základného práva na zákonného sudcu. Pri kolízii medzi právom žalobcu na účinnú
a rýchlu dočasnú ochranu práv a právom žalovaného na zákonného sudcu je povinnosťou všeobecných súdov postupovať tak, aby sa poskytla ochrana obom týmto právam. Z ústavnoprávneho hľadiska je totiž neakceptovateľné, aby právo navrhovateľa na účinnú a rýchlu dočasnú ochranu práv bolo uprednostnené do tej miery, že tým dôjde k úplnému popretiu práva žalovaného na zákonného sudcu (mutatis mutandis nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 76/2011 zo dňa 14.09.2011). Ako vyplýva z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 510/2012-48 zo dňa 05.06.2013, ak navrhovateľ podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia na miestne nepríslušný súd a miestna príslušnosť nevyplývala z § 88 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase začatia konania a navrhovateľ ani nevystupoval v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ, pričom odporca v odvolacom konaní námietku miestnej príslušnosti uplatnil, potom muselo byť konanie bez ďalšieho zastavené pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Ak totiž v dôsledku postupu navrhovateľa nebolo možné poskytnúť vôbec ochranu právu odporcu na zákonného sudcu, potom nebolo možné ani poskytnúť ochranu právu navrhovateľa na urýchlené a účinné rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľ teda v uvedenej situácii nesie procesnoprávnu zodpovednosť za výsledok konania v prípade, keďže sa obrátil na miestne nepríslušný súd. 26. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a po zistení, že žalovaný má sídlo v obvode Okresného súdu Bratislava II, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a postupom podľa § 391 ods. 1 CSP v spojení s § 161 ods. 2 CSP konanie o nariadenie neodkladného opatrenia zastavil. Odvolací súd sa ďalej nezaoberal ostatnými odvolacími námietkami žalovaného, pretože vzhľadom na vyššie uvedené posúdenie veci sú irelevantné.
27. Keďže predmetom konania bol len návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, (teda nie aj konanie o veci samej), a týmto rozhodnutím sa konanie končí, odvolací súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP žalobca procesne zavinil zastavenie konania, preto odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262ods. 2 CSP).
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).