Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34P-189-2018.pdf
PDF · 71.04 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/189/2018
Uznesenie
Okresný súd Trenčín vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa O. O. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, dieťa rodičov: matky S. V., trvale bytom I. E. XXX a otca K. V., trvale bytom O. XXXX/XX D, E., t. č. bytom A. XXX, L., XXXX I., o návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti a o úprave styku, takto
rozhodol:
Vyhlasuje sa, že Okresný súd Y. n e m á právomoc vo veci konať.
Konanie s a z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec dieťaťa svojím návrhom žiadal, aby súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a zároveň, aby upravil styk toho rodiča, v ktorého osobnej starostlivosti sa maloletý nebude nachádzať s maloletým. Z obsahu spisu vyplynulo, že otec dieťaťa žije vo Švajčiarsku, kde sa s ním od 29.06.2018 so súhlasom matky zdržuje aj maloletý O. O., ktorý tam od septembra tohto roku navštevuje základnú školu.
2. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
3. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
4. Podľa článku 3 písm. b) Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa uzavretý 19. októbra 1996 (ďalej len „Haagsky dohovor“), opatrenia uvedené v článku 1 sa môžu týkať najmä: opatrovníckeho práva vrátane práv týkajúcich sa starostlivosti o osobu dieťaťa, najmä určiť miesto jeho pobytu, a práva na styk s dieťaťom vrátane práva odviesť dieťa na obmedzený čas na iné miesto, ako je miesto jeho obvyklého pobytu.
5. Podľa článku 5 bod 1. Haagskeho dohovoru, právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt.
6. Podľa článku 5 bod. 2 Haagskeho dohovoru, ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa na územie iného zmluvného štátu, nadobudnú s výnimkou ustanovenia článku 7 právomoc orgány štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa.
7. Podľa článku 9 bod 1. Haagskeho dohovoru, ak sa orgány zmluvného štátu uvedeného v článku 8 ods. 2 domnievajú, že v konkrétnom prípade sú v lepšej situácii na posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa, môžu buď - požiadať príslušný orgán zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt, priamo alebo prostredníctvom ústredného orgánu toho štátu, aby sa im povolilo prevziať právomoc a prijať ochranné opatrenia, ktoré považujú za potrebné, alebo - vyzvať účastníkov, aby sami podali taký návrh orgánom zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt.
8. Jednou z podmienok konania, ktorú súd musí vždy skúmať, je i právomoc súdov Slovenskej republiky. Súdna právomoc je procesná podmienka a jej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každom stupni, pričom jej nedostatok je neodstrániteľný, a preto záver o nedostatku právomoci zásadne vedie k zastaveniu konania. Pomer právomoci slovenských súdov k právomoci súdov iných štátov zásadne riešia medzinárodné zmluvy.
9. V danej veci ide o konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Ide o občianskoprávny vzťah s medzinárodným prvkom, pretože sa maloleté dieťa spolu s otcom držiava vo Švajčiarsku, a preto súd postupoval v zmysle medzinárodných dohovorov, ktorými sú obe krajiny viazané. Týmto dohovorom je Dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa uzavretá 19. októbra 1996 (Haagsky dohovor), ktorý upravuje právomoc súdov v časti zverenia maloletého dieťaťa a úpravy styku.
10. Zo znenia Haagskeho dohovoru vyplýva, že za rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci súdov zmluvných štátov tohto dohovoru sa považuje obvyklý pobyt dieťaťa a posúdenie, či došlo k oprávnenému premiestneniu maloletého dieťaťa z jedného zmluvného štátu do iného zmluvného štátu. Pojem „obvyklý pobyt“ je v súčasnosti štandardným pojmom používaným v medzinárodných právnych nástrojoch. Keďže v Haagskom dohovore nie je definovaný, súd pri posúdení otázky, či dieťa má obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí zobrať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Pre pojem obvyklého pobytu je typický jeho objektívny charakter, preto úmysel osoby zdržiavať sa na nejakom mieste nie je pre jeho posudzovanie rozhodujúci. Podstatným je, kde sa osoba fakticky prevažne zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života. Zároveň nemožno pri posudzovaní obvyklého pobytu opomenúť ani cieľ, ktorý prijatie tohto pojmu ako kritéria určujúceho právomoc súdov sledovalo. Týmto cieľom bola predovšetkým snaha o aplikáciu kritéria, ktoré je voči dotknutej osobe najspravodlivejšie a ktoré zabezpečuje, aby o veci týkajúcej sa určitej osoby konal súd štátu, ktorý je k danej osobe „najbližší“. To znamená súd miesta, kde sa dotknutá osoba prevažne nachádza, aby sa táto mohla bez problémov konania zúčastniť a kde je predpoklad, že sa nachádza väčšina dôkazných prostriedkov potrebných pre rozhodovanie vo veci.
11. Maloletý O. O. sa od XX.XX.XXXX so súhlasom matky oprávnene zdržiava vo I. spolu so svojim otcom, kde od septembra tohto roku maloletý navštevuje aj školské zariadenie. Tým maloletý O. O. nadobudol vo I. svoj obvyklý pobyt, pretože sa vo I. sústreďuje jeho každodenné stredisko záujmov. Preto v otázke zverenia dieťaťa a úpravy styku má právomoc rozhodnúť v zmysle citovaného článku 5 ods. 1 Haagskeho dohovoru švajčiarsky orgán ako orgán obvyklého pobytu dieťaťa.
12. V danom prípade by mohol do úvahy prichádzať postup podľa článku 9 ods. 1 Haagskeho dohovoru, teda možnosť tunajšieho súdu požiadať príslušný orgán Švajčiarska o povolenie prevziať právomoc, čo by prichádzalo do úvahy vtedy, ak by slovenský súd bol v lepšej situácii na posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. N. však berúc do úvahy dlhodobé zdržiavanie sa maloletého vo I. nepovažoval za účelné ani hospodárne využiť túto možnosť požiadania švajčiarskeho orgánu o povolenie prevziať právomoc, a to aj s poukazom na to, že prístup tunajšieho súdu k maloletému dieťaťu je výrazne obmedzený, teda v záujme maloletého dieťaťa je, aby o ňom rozhodol súd, ktorý je k nemu najbližšie.
13. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že nebola založená právomoc tunajšieho súdu konať a rozhodnúť vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému O. O.. Preto súd vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať.
14. Nedostatok právomoci súdov Slovenskej republiky je neodstrániteľnou prekážkou konania, preto súd konanie v zmysle citovaných zákonných ustanovení zastavil. Návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu môže otec dieťaťa podať na príslušnom švajčiarskom orgáne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.