Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24P-143-2017.pdf
PDF · 95.29 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/143/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal.: O. T. X., O.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny P., pochádzajúci z matky U. X., E.. X., O.. XX.XX.XXXX, V. E. XX, XXX XX P., právne zastúpenej ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Konštantínova 3, Prešov, a z otca: O. T. L., O.. XX.XX.XXXX, V. F. Z. XX, XXX XX Z., Š., zastúpený BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., Františkánske námestie 4, Prešov, v konaní o zvýšenie výživného a zrušenie styku otca, takto
rozhodol:
I. mení rozsudok Okresného súdu Prešov, č. k. XXP/XXX/XXXX zo dňa 16.4.2012 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca pre maloletého O. X. T., nar. X.X.XXXX zo sumy 200 Eur mesačne, na sumu 300 Eur mesačne od 1.6.2017 do 31.8.2018 a na sumu 400 Eur mesačne od 1.9.2018 opakovane do budúcna, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred,
II. dlžné výživné za obdobie od 1.6.2017 do 30.11.2018 pre maloletého O. vo výške 2.100 Eur povoľuje súd otcovi splatiť v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku,
III. v prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamieta,
IV. návrh matky na zmenu styku zamieta,
V. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa svojim návrhom zo dňa 2.6.2017 domáhala zvýšenia výživného na maloletého O. od podania návrhu a to zo sumy 200 Eur mesačne na sumu 500 Eur mesačne, plus 300 Eur na úspory.
2. Zároveň svojim návrhom zo dňa 7.6.2017 navrhovala zrušiť styk otca s maloletým dieťaťom.
3. Súd spojil tieto konania na jedno spoločné konanie, ktoré sa viedlo pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX.
4. Otec s návrhom nesúhlasil.
5. Opatrovník navrhoval zvýšiť výživné, výšku ponechával na uváženie súdu na základe vykonaného dokazovania. Čo sa týka zmeny styku, navrhoval, aby súd zohľadnil skutočnosť, že maloletý sa bojí lietať.
6. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, výsluchom dieťaťa, spisom tunajšieho súdu 28P/18/2013, 24P/472/2010 a zistil tento skutkový stav:
7. Maloletý O. pochádza zo vzťahu rodičov, otec je občan Š. M..
8. O úprave práv a povinností rozhodol súd svojim rozsudkom sp. zn. 24P/472/10 zo dňa 16.4.2012, kedy zveril maloletého O. do starostlivosti matky a zo strany otca určil výživné vo výške 200 Eur. Rozsudok sa stal právoplatný 11.7.2012. V tom čase bol škôlkarom. Otec bol vypočutý španielskym súdom, súhlasil s určením výživného vo výške 200 Eur.
9. Následne prebehlo konanie o úpravu styku otca s maloletým, ktoré sa viedlo na tunajšom súde pod sp. zn. 28P/18/2013. V tomto konaní aj za pomoci Referátu poradensko-psychologických služieb došlo napokon medzi účastníkmi k uzavretiu rodičovskej dohody, kde sa rodičia dohodli na stretávaní sa nasledovne:
„otec je oprávnený stretávať sa s maloletým O. na území Slovenskej republiky 10 dní v období od 1.
- 20. februára, 10 dní od 1. do 20. mája a 10 dní od 1. do 20. septembra každý kalendárny rok, a to v pracovných dňoch od 12.00 hod. a počas víkendov a sviatkov od 10.00 hod., aspoň 8 hodín každý deň s tým, že bez prítomnosti matky strávi otec s maloletým v roku 2014 4 hodiny a v roku 2015 6 hodín,
otec je povinný 10 dní vopred oznámiť matke presný termín príchodu na územie Slovenskej republiky a odchodu do Š.,
otec je oprávnený stretávať sa s maloletým na území Š. v mieste bydliska otca a v jeho okolí 10 dní od 1. do 20. júla každý kalendárny rok aspoň 8 hodín každý deň s tým, že bez prítomnosti matky strávi otec s maloletým v roku 2014 4 hodiny a v roku 2015 6 hodín, pokiaľ sa rodičia nedohodnú inak,
matka je povinná 10 dní vopred oznámiť otcovi presný termín príchodu do Š. a odchodu na Slovensko,
matka a otec sú povinní hradiť si svoje cestovné náklady spojené s realizáciou práva styku otca s maloletým dieťaťom,
otec je povinný uhradiť matke náklady na ubytovanie a stravu v mieste bydliska otca v Z. v Š. v roku 2014,
náklady maloletého spojené s realizáciou styku v Š., t.j. cestovné, ubytovanie a stravu je povinný hradiť otec,
otec je oprávnený stretávať sa s maloletým O. prostredníctvom skypu každú nedeľu od 12.30 hod. do 13.00 hod. a každú stredu od 12.30 hod. do 13.00 hod. a prostredníctvom telefonátu každý štvrtok o 16.00 hod.,
otec je povinný zabezpečiť a uhradiť maloletému O. výučbu španielskeho jazyka počas školského roka dvakrát týždenne,“
10. Matka na pojednávaní uviedla, že nenavrhuje zrušiť styk otca s maloletým dieťaťom, ale navrhuje ho upraviť tak, aby chodil otec na styk s dieťaťom, aby sa najprv zblížili a vytvorili si vzťah.
11. Matka na pojednávaní, čo sa týka úpravy styku poukazovala, že styk nefungoval. Otec mal prísť na Slovensko, ale v roku 2015 bol vo februári a potom až v máji 2016 a v apríli 2018. Vždy prišiel tak na 3 a pol dňa a ten vzťah medzi nim a synom sa neobnovil. Oni boli v Š. trikrát. Keď sa štvrtýkrát matka chystala na cestu, tak ho oslovila, či jej preplatí cestu, resp. časť cesty a otec jej povedal, že nemá peniaze. Boli problémy už pri treťom pobyte v Š., kedy jej to nepreplatil, prvý a druhý krát áno. Matka uviedla, že by chcela dodržiavať tú dohodu, na ktorej sa dohodli v konaní 28P/18/2013, avšak zo strany otca nebola ochota a komunikácia. Chcela, aby O. mal vzťah s otcom, mal ho silne vybudovaný, ale on nechce ísť do Š.P.. Chcela by perspektívne, aby bol schopný chodiť do Španielska sám, aby tam nemusela byť s ním. A podľa nej by bolo vhodné, aby otec na začiatku chodil aspoň trikrát do roka, na dlhšie obdobie aspoň desiatich dní, aby dieťa stále chcelo s ním ísť do Š..
12. Čo sa týka zvýšenia výživného, matka poukazovala, že O. chodí do štvrtého ročníka na základnej škole, platí mu mesačne obedy 23 Eur, školský klub 12 Eur, poistku 18,86 Eur, ZUŠ 23 Eur. Pracovala v administratívnej firme, jej príjem bol 500 Eur v hrubom, od júna 2018 je nezamestnaná. Má príspevok 225 Eur, plus rodinné prídavky, prácu si hľadá, ale zatiaľ sa jej to nepodarilo. Býva s mamou, prispieva jej na bývanie 100 Eur. Matka uviedla, že otec dlhuje na výživnom 2.600 Eur, pretože výživné pravidelne neplatí. Celkovo ten dlh je 2.600 Eur. Matka podporuje syna ohľadne Š. a španielskeho jazyka. Prihlásila ho na M., kde je španielčina v rámci vyučovania.
13. Otec na pojednávaní 24.9.2018 vypovedal, že podľa neho ten kontakt so synom nefungoval tak ako mal. Keď bol O. v Š., matka mu bránila stretávať sa s inými deťmi. Mal kontakty v Š. len so slovenskou rodinou a slovenskými priateľmi. Ten kontakt, ktorý otec má, je podľa dohody, ktorú rodičia uzavreli. So skypom nie je problém, ale osobný kontakt je problematický pre neho ako otca. Cesta tu ho stojí okolo 2.000 Eur a na to jednoducho nemá. Podľa neho by bolo ideálne, keby do Š. prišiel O. na celé letné prázdniny, aby sa ten vzťah nejako vybudoval. Pred pojednávaním bol tu na víkend, v piatok bol s nim tri hodiny, v sobotu trochu doobeda, trochu poobede a v nedeľu celý deň. Otec si myslí, že ho O. vníma ako priateľa a kamaráta, nie ako otca. O. mu povedal, že nechce ísť do Š., ale myslí si, že je zmanipulovaný a nastavený tunajšou rodinou. Otec uviedol, že urobil všetko preto, aby ten styk fungoval, v predchádzajúcom konaní boli spolu u psychológa, uzavreli rodičovskú dohodu. Podľa neho jedinou cestou, aby bol so synom, je nejaké dlhšie obdobie v Š.P.. Má príjem okolo 800 Eur, obrovské náklady, platí 700 Eur hypotéku, dostáva eurofondy ako poľnohospodár. Predložil súdu aj daňové priznania v španielskom jazyku. Otec potvrdil, že prestal platiť výživné, mal finančné problémy, pretože mu nevyplatili dotácie od štátu. Musel si vyplatiť pôžičky. Otec potvrdil, že výživné, ktoré dlhuje, zaplatí v najbližšom čase, chce sa podieľať na výžive, ale myslí si, že na výžive by sa mala podieľať aj matka. Otec potvrdil, že sa učí po slovensky a je s O. schopný komunikovať trošku aj v slovenčine. Myslí si, že do budúcnosti je podstatné, aby O. prišiel na dlhšie obdobie do Š., aby sa ten vzťah rozvinul. Pre neho to, aby prišiel na Slovensko, dva krát, tri krát do roka nie je aktuálne, pretože nemá na to peniaze. Ak príde tu, tak môže tráviť s nim len pár hodín, ak by bol v Š., tak by s nim bol celý čas.
14. Matka uviedla, že O. v tomto veku ešte nezvládne let sám. Mal zlú skúsenosť na letisku a z lietania má traumu.
15. Súd vypočul maloletého O. bez prítomnosti rodičov, len za prítomnosti opatrovníka. O. potvrdil, že má otca rád a že chce s nim udržiavať vzťah. Nechce však chodiť do Š. sám, ale len s mamou, pretože sa bojí lietať. Sám potvrdil to, že je na mamu naviazaný, chcel by teda chodiť s ňou. V Š. sa mu páčilo, bolo tam teplo, má tam kamarátov. Vo svojej výpovedi sa stále vracal k lietaniu, mal zjavne z toho traumu. Maloletému bola počas výsluchu vysvetlená dôležitosť vzťahu s otcom aj so španielskou identitou, ktorú samotný O. má. O. uviedol, že to chápe a že s otcom má vzťah a že chce s nim mať vzťah aj naďalej.
16. Otec pred posledným pojednávaním vyplatil dlh na výživnom, čo potvrdila aj matka. Matka trvala na zvýšení výživného na 500 Eur a 300 Eur na úspory.
17. Právny zástupca otca trval na tom, že to je neprimerané a neodzrkadľuje to potreby dieťaťa a hlavne ani realitu na strane otca.
18. Matka uvádzala, že trvá na zmene styku tak, ako to navrhovala, aby na čas si dieťa zvyklo na Slovensku a potom bol styk v Š.. Otec nenavrhoval zmenu styku.
19. Z predložených španielskych daňových priznaní vyplýva ročný príjem otca v roku 2015 24.458 Eur, 62.405 Eur v roku 2017, v roku 2016 34.518 Eur.
20. Otec na margo týchto daňových priznaní uviedol, že v roku 2017 mu boli vyplatené nedoplatky dotácii štátu. Súd mal tieto daňové priznania k dispozícií len v španielčine. Z daňových priznaní vyplývajú aj jednotlivé výdavky, ktoré otec mal počas jednotlivých rokov.
21. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
24. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
25. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
27. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
28. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
29. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
30. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci výživného opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne, okolnosťami na strane povinného resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne vývojom životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine).
31. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k zmene pomerov došlo. Od poslednej úpravy uplynula doba 5 rokov. Maloletý medzičasom nastúpil na základnú školu, s čím má matka spojené zvýšené výdavky. Zvýšené výdavky má matka aj s jazykovou prípravou dieťaťa. Je zrejmé, že k zmene pomerov nastalo aj vývojom životných nákladov a vekom maloletého dieťaťa a bolo teda dôvodné pristúpiť k zvýšeniu výživného.
32. Súd pristúpil k zvýšeniu výživného na základe zisteného skutkového stavu vo vzájomnej súvislosti s výdavkami na maloletého a s príjmom otca. Pri príjme otca vychádzal súd z daňových priznaní, ale aj z výdavkov, ktoré otec má. Súd si nemyslí, že pomery samostatne zarábajúcich roľníkov v Š.P. aj s dotáciami odôvodňujú možnosť prispievať na úspory maloletého v zmysle ust. § 63 ods. 3, keďže táto situácia nebola preukázaná a nevyplýva to ani zo všeobecných vedomostí súdu a zo životnej úrovne na Š. juhu. Príjem otca a zmena pomerov na strane maloletého však sú dôvodné na zvýšenie bežného výživného. Súd zvýšil bežné výživné na maloletého O. zo sumy 200 Eur na sumu 300 Eur za obdobie od podania návrhu do začiatku tohto školského roka, teda do 31.8.2018 a následne od 1.9.2018 na výšku 400 Eur. Súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že posledná úprava výživného bola v roku 2012 a zmena pomerov na strane pomerov preukázateľne nastala. Súd musel zohľadniť príjem otca ako aj príjem matky za obdobie, kedy bola zamestnaná. Čo sa týka príjmu matky, súd vychádzal zo štatistických údajov v Slovenskej republike a to nízkej miery nezamestnanosti a voľných pracovných miest a teda, že by matka mohla pracovať minimálne za mzdu 500 Eur a z tejto mzdy matky aj vychádzal pri svojom rozhodovaní. V tomto súhrne faktov má súd za to, že zvýšenie výživného od podania návrhu je dôvodné (od poslednej úpravy do podania návrhu uplynula doba 5 rokov!) avšak je dôvodné pristúpiť diferencovane k zvýšeniu výživného a zvýšiť výživné v dvoch etapách. Z tohto dôvodu súd zvýšil výživné následne od 1.9.2018 (nový školský rok) dvojnásobne poukazujúc na vek maloletého s rastom nákladov pri vstupe do vyššieho ročníka.
33. Keďže súd výživné od podania návrhu, teda od 1.6.2017 do rozhodnutia súdu do 30.11.2018 vznikol otcovi dlh vo výške 2.100 Eur (15 mesiacov x 100 Eur; 3 mesiace x 200 Eur). Keďže sa jedná o vyššiu sumu a otec prednedávnom zaplatil dlh na výživnom vo vyššej výške, povolil súd otcovi splatiť tento dlh v lehote 6 mesiacov, čo sa javí ako primeraná lehota na zaplatenie dlhu.
34. V prevyšujúcej časti súd návrh matky na zvýšenie výživného s poukazom na vyššie uvedené právne zdôvodnenie zamietol.
35. Súd zamietol aj návrh na zmenu styku, ktorý podala matka. Matka navrhovala, aby otec prišiel na Slovensko v roku aspoň tri krát a až následne, aby maloletý odišiel do Š. na styk.
36. Súd poukazuje na konanie vo veci 28P/18/2013, kedy rodičia po dlhšom konaní za pomoci Referátu poradensko-psychologických služieb uzavreli rodičovskú dohodu. Súd nezistil žiadne skutočnosti takého charakteru, ktoré by odôvodňovali zmenu tohto rozhodnutia v súčasnej dobe. Maloletý má vzťah s otcom, čo potvrdil vo svojej výpovedi a v podstate matka aj potvrdila, že styku otca s maloletým nebráni. Jej návrh bol len v tom, že si myslí, že ten vzťah s otcom nie je rozvinutý a že by bolo vhodné ho rozvinúť práve na území Slovenskej republiky. Súd si však nemyslí, že úprava styku má odzrkadľovať predstavy rodiča, ktorému je dieťa zverené do starostlivosti. Súd v tejto situácii poukazuje na to, že matka s otcom maloletého žila v Š., v Š. sa aj maloletý O. narodil. Toto rozhodnutie matky nebolo náhodné a za toto rozhodnutie matka predsa nesie zodpovednosť. To, že otec súhlasil s premiestnením maloletého na Slovensko neznamená, že pozícia rodiča, ktorý má dieťa zverené do starostlivosti, má byť silnejšia ako toho druhého rodiča. Otec sa chce s maloletým stretávať a upravený styk na základe rodičovskej dohody je upraveným stykom po vzájomnej dohode medzi nimi. Z výpovedi maloletého vyplýva, že maloletý do Š. aj chce ísť, problém má iba s lietaním na základe jednej zlej skúsenosti z letiska. Ak matka deklaruje, že chápe to, že maloletý má španielsku identitu po otcovi a deklaruje ochotu, že bude otcovi vychádzať v ústrety, mala by urobiť všetko preto, aby s maloletým prekonali jeho strach z lietania a aby styk sa mohol realizovať tak, ako sa pôvodne dohodli na území Š.P. M.. Styk maloletého s otcom by mal postupne smerovať k tomu, aby maloletý sa stretával s otcom na území Š. sám. Súd chápe, že v tomto období to ešte nie je realizovateľné, preto úprava styku, ktorú si rodičia dohodli, je zatiaľ postačujúca a je v záujme maloletého.
37. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP a určil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný súd Prešov v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).