Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_4T-93-2021.pdf
PDF · 119.02 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/93/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Petrou Pavlisovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9. marca 2022, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
A. T., N.. X.X.XXXX M. R., Y. R., C. A. R., Q. H. XXXX/X, Y. R.
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
dňa 20. mája 2020, v čase okolo 13.55 hod., v meste Levoča, okres Levoča, na ulici Železničný riadok v smere jazdy na ulici Pri strelnici, v stave vylučujúcom spôsobilosť, viedol nákladné motorové vozidlo továrenskej značky Fiat Ducato, evidenčného čísla: R. XXXBE, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, čo bolo zistené vykonaním dychovej skúšky elektronickým prístrojom Alcotest 7510, sériového čísla ARMF-0617, kedy mu v čase o 14.03 hod. uvedeného dňa bola nameraná hodnota 0,52 mg/l alkoholu v dychu,
t e d a
- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
č í m s p á ch a l
- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona
z a t o m u u k l a d á
Podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona mu výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, 2, 3 Tr. zákona ukladá trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 70 (sedemdesiat) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi podal dňa 2.12.2021 na tunajší súd obžalobu na obvineného A. T. pre skutok popísaný vo výroku tohto rozsudku, ktorý právne kvalifikoval ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Súd vo veci vydal dňa 6.12.2021 trestný rozkaz, proti ktorému podal obvinený cestou obhajkyne v zákonnej lehote odpor, a preto súd nariadil hlavné pojednávanie.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku.
Obžalovaný A. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že uvedeného dňa išiel okolo 14.00 hod. vozidlom Fiat Ducato, ktorého evidenčné číslo si nepamätá, lebo ho mal požičané od kamaráta V. B., po náklad. Alkohol nepožil. Pri strelnici v Levoči ho zastavili policajti, kde pri prvom meraní v dychu mal hodnotu 0,52 mg/l. Po 20 minútach prišiel druhý odber, kde mu v dychu bolo nameraných 0,44 mg/l. Potom ho policajti obmedzili na osobnej slobode, odviezli do Nemocnice Poprad. V Poprade mu zobrali tretí odber, kde mu bolo nameraných 0,40 mg/l a prezrel ho lekár s tým, či môže ísť do CPZ-ky. Z nemocnice ho previezli na políciu Poprad. V CPZ-ke bol asi 24 hodín a na druhý deň ráno ho prepustili domov. Odvtedy sa nedialo nič. Zo sídliska na ul. Francisciho 45 v Levoči bral dodávku a pri strelnici v Levoči ho zastavili policajti. Vozidlom mohol prejsť asi 3 km. Alkohol požil naposledy večer predtým zhruba okolo 20.00 hod. až 22.00 hod. Bol to destilát, bolo to asi 7 dcl. Keď išiel riadiť vozidlo, tak alkohol necítil. Na odber krvi po dychovej skúške sa nežiadal. Policajtom nebol poučený o odbere krvi. V minulosti bol odsúdený za riadenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu v Holandsku asi v roku 2017. Dostal finančnú pokutu a podmienku. Zákaz činnosti nedostal.
Prokurátor navrhol odstrániť rozpory vo výpovedi obžalovaného zo dňa 21.5.2020, a to na začiatku jeho výpovede druhý a tretí riadok ohľadom evidenčného čísla vozidla a spoločnosti, ďalej druhá v strede výpoveď na čl. 31, kde obžalovaný hovorí o odbere krvi a následne za tým, kde obžalovaný v prípravnom konaní uvádza, kedy pil doma alkohol.
Podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku samosudkyňa poverila prokurátora čítaním častí výpovede z prípravného konania vo vyššie uvedených bodoch.
Obžalovaný k prvej časti výpovedi ohľadom evidenčného čísla auta a spoločnosti E. B. T..Y.. uviedol, že s tým súhlasí, je to pravda. Dnes to nepovedal, lebo si to nepamätal. K druhej čítanej časti výpovede prokurátorom na čl. 31 ohľadom odberu krvi uviedol, že policajti ho nepoučili o odbere krvi. Uviedol, že vetu „na odber krvi po poučení sa nežiadal“ nepovedal, nevie, prečo je to tam napísané. K prokurátorom čítanej časti výpovede na čl. 31 ohľadom toho, že posledný alkohol mal obžalovaný vypiť dňa 20.5.2020 okolo 04.00 hod. ráno, pričom začal dňa 19.5.2020 okolo 17.00 hod. obžalovaný uviedol, že je to tak, tak vypovedal. Dnes tak nehovoril, lebo si to už nepamätá, sú tomu už 2 roky.
Na otázky obhajkyne obžalovaný odpovedal, že nevie, na základe čoho mu boli vykonané až tri dychové skúšky. Uviedol, že na lekárskej prehliadke v Poprade mu lekár nechcel vziať krv, ani sa ho na to nepýtal, iba ho prehliadol, či je schopný ísť do CPZ. Pri prehliadke u lekára bol prítomný aj príslušník polície. Uviedol, že nevie, prečo je v uznesení o vznesení obvinenia napísané, že chodil zo strany na stranu a nevie prečo nebol urobený policajtmi fotosnímok, pretože nechodil zo strany na stranu. Touto udalosťou nespôsobil žiadnu škodu ani na sebe, ani na majetku a ani na tretích osobách. Policajti po tom, čo nastúpil do vozidla, prišli asi o cca 5 minút a ho zadržali. Myslí si, že ho niekto nahlásil. Od augusta 2020 do 6.12.2021 s ním neboli vykonané žiadne úkony.
Svedok A.. Q. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pri spísaní uznesenia o vznesení obvinenia vychádzal z úradného záznamu hliadky, ktorá obžalovaného zastavila, ktorá ho následne po vykonaní dychovej skúšky obmedzila na osobnej slobode. Potom obžalovaného zadržiaval. V úradnom zázname, ktorý je súčasťou písomných podkladov, ktoré mu hliadka predložila k obmedzeniu osobnej slobody, je aj spôsob zastavenia, miesto zastavenia, čas, teda všetky podklady, z ktorých vychádzal pri spísaní uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Jazdu obžalovaného nevidel, nebol účastný na mieste. Prvýkrát sa s ním stretol až keď mu ho hliadka priviedla ako osobu obmedzenú na osobnej slobode na oddelenie. Hliadka na mieste pracuje s takými záznamovými zariadeniami, ktoré má v inštruktáži, teda ktoré sú súčasťou ich služobných pomôcok, čiže ak nemali vozidlo vybavené kamerovým systémom, tak nemali ako natočiť fotosnímok. Ak sa zastavuje vozidlo, tak málokedy, respektíve nie vždy je možné každé jedno zastavenie vozidla natočiť a až následne vozidlo zastaviť. Jediný podklad, z ktorého vychádzal pri vete „zo strany na stranu“, je v úradnom zázname, ktorý spisujú obidvaja členovia hliadky, t. j. veliteľ a člen hliadky, ktorí sú tam podpísaní, čiže to je uvedené ako dôvod zastavenia, preto je to aj vo výrokovej časti uznesenia. Je bežné, že sa robia aj tri dychové skúšky, dokonca tri dychové skúšky sú minimum, ktoré sa vykonávajú, lebo tie dychové skúšky sa vykonávajú až kým po sebe dve klesajúce hodnoty nie sú, čiže kvôli tomu sa pristupuje k tomu, že sa dychová skúška vykonáva viackrát. Vo vzťahu k právnej kvalifikácii je pre neho smerodajná vždy prvá dychová skúška, tie ďalšie dve sú pomocné, aby sa následne dalo určiť, keď je to nejaká hraničná hodnota alebo potom z výsluchu obvineného vyplynie, že tvrdil, že vypil až po zastavení alebo rôzne iné skutočnosti, tak potom spätným prepočtom znalcov sa to dá vypočítať, avšak z jednej dychovej skúšky znalec to nevie spätne vypočítať. Čiže je to bežné, dokonca tri dychové skúšky sú minimum. Niekedy je robených dychových skúšok násobne viac. Dychové skúšky obžalovaného mali klesajúcu tendenciu, teda boli vykonané iba tri, lebo dve po sebe klesajúce, z tých vie znalec najlepšie počítať. Riadi sa svojou praxou, mal desiatky prípadov, kedy priberal znalcov na prepočet, pozná ich metodiku práce, čiže vie, koľko dychových skúšok je na to, aby sa to náležite objasnilo. Čo sa týka nejakej ich internej metodiky, tak tie opakované dychové skúšky nie sú uvedené nikde, nevie teraz povedať, či sú v nejakých prípisoch alebo usmerneniach. Ich nariadenie o vykonávaní dohľadu sa o opakovaných dychových skúškach nezmieňuje, čiže vychádza to len z praxe, je to tak zaužívané a robia to tak roky. Krv sa obžalovanému nebrala z dôvodu, že boli vykonané dychové skúšky, čiže následne po vykonaní dychovej skúšky, ktorá je pozitívna, je obvinený alebo podozrivý poučený o možnosti podrobiť sa odberu krvi na vlastnú žiadosť. Obvinený takúto možnosť dobrovoľne nevyužil, čiže pre nich sú smerodajné dychové skúšky. To, že bol poučený o možnosti odberu krvi a sám sa na tú krv nežiadal, tak to je určite súčasťou spisového materiálu. Znalec sa priberá väčšinou ak sú hodnoty dychovej skúšky hraničné. Pozitívna dychová skúška z hľadiska súdnej praxe je 0,48 mg/l, čiže ak sú hraničné hodnoty od 0,49 - 0,50 mg/l, tak vtedy je pribratý znalec, aby ustálil hladinu alkoholu v krvi v čase vedenia vozidla. Ak sú hodnoty preukázateľné vyššie, tak nie je dôvod na pribratie znalca, pretože dychová skúška sama o sebe má výpovednú hodnotu. Je to možné, že ak v čase vykonania dychovej skúšky mal obvinený hladinu ako tvrdí obhajkyňa 0,52 mg/l vydychovaného vzduchu, klesajúce hodnoty preukazujú to, že v čase vedenia vozidla táto hodnota bola určite minimálne 0,52 mg/l a pravdepodobne vyššia, lebo kým sa pristúpi k vykonaniu dychovej skúšky od zastavenia vozidla, uplynie určitá doba, za ktorú sa pár miligramov môže odbúrať, čiže klesajúca hodnota hovorí o tom, že alkohol bol vypitý, teda skonzumovaný určitú dobu pred tým, ako bol obvinený zastavený, teda nie bezprostredne, lebo alkoholová krivka najskôr má nejaký nábeh a potom postupne hladina alkoholu klesá. Hovorí to zo svojej praxe, lebo nie je znalec. Z dychových skúšok pri koncipovaní uznesenia o vznesení obvinenia mal preukázané za to, že hodnota v čase vedenia vozidla bola určite minimálne 0,52 mg/l, ak nie väčšia. Z klesajúcich dychových skúšok on osobne nevidel žiadny dôvod na pribratie znalca a hladinu 0,52 mg/l už nepovažuje za hraničnú. Hodnota 0,49 mg/l je pozitívna dychová skúška, ktorá po prepočte na promile je už stav vylučujúci spôsobilosť. Hodnota 0,49 mg/l je hranica, kedy sa zisťuje, či je to priestupok alebo trestný čin. Ak by obvinený nafúkal 0,48 mg/l, jednalo by sa o priestupok. Hodnota 0,49 mg/l a viac je už je trestný čin. Hodnota 0,49 mg/l je červená hranica, kedy je pribratie znalca odôvodnené. Hodnoty 0,50 mg/l, 0,51 mg/l, 0,52 mg/l už nie sú hraničné hodnoty, a preto nevidel dôvod na pribratie znalca. Odbúravanie alkoholu je individuálne.
Znalkyňa V.. A. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v čase o 14.03 hod. bol nameraný výsledok 0,52 mg/l. Je to bežná prax, ak zastavia vodiča alebo ak na niekoho je podozrenie z trestného činu pod vplyvom alkoholu, že sa robí opakovaná dychová skúška na alkohol s tým istým drägerom a to kvôli tomu, že sa vyhodnocuje, či sa jedná o požitie alkoholu práve v tomto okamihu, lebo ak by to bolo požitie alkoholu v priebehu pol hodiny, tak hladina alkoholu zvykne väčšinou stúpať, ale keďže išlo o to, že obžalovaný pil alkohol v noci a o štvrtej ráno prestal, to znamená, že ide o zostatkový alkohol a tým
pádom pri opakovaných skúškach dochádza k poklesu hodnôt alkoholu v dychu pri tom istom drägeri. To znamená laicky povedané, keby teraz vypila jedno pivo a dajú jej fúkať, nafúka hodnotu, ktorá by bola napr. 0,25 mg/l a dajú jej v priebehu pol hodiny fúkať, je možné, že hladina alkoholu stúpa, ale keď to je s odstupom hodín od štvrtej rána a potom by bola zastavená o 13.55 hod. to znamená, že alkohol požila v noci a vyprcháva. Metabolizmus spôsobuje to, že hladina alkoholu ide dole, lebo alkohol vyprcháva z organizmu a štiepi sa v pečeni alkoholdehydrogen to znamená, že je to úplne v poriadku. To, že je vykonaná dychová skúška aj tretíkrát je bežná prax. Človek, ktorý nafúka hodnotu 0,52 mg/l alkoholu v dychu, z medicínskeho hľadiska nie je bezpečné, aby viedol motorové vozidlo. Hodnota 0,52 mg/l je ľahká opitosť. U nášho zákonodarného systému má byť 0,00 alkoholu v dychu.
Svedok V. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje ako policajt a išlo o štandardné zastavenie vozidla zastavovacím terčíkom. Vodič bol zákonne poučený, opýtal sa ho, či požil alkohol pred jazdou, zostatkový alkohol, nejakú návykovú látku alebo potraviny, ktoré by mohli zmariť jeho dychovú skúšku, spýtal sa ho, či porozumel poučeniu, povedal, že porozumel a bola vykonaná dychová skúška s výsledkom nad jedno promile a postupovali štandardne v zmysle zákona. Po 15 minútach bola vykonaná druhá dychová skúška, hodnoty s odstupom času si nepamätá. Vodič bol poučený aj o tom, že keď si nie je vedomý, môže ísť na odber krvi, avšak to odmietol, všetko podpísal, nežiadal sa na odber krvi. Bol poučený v plnom rozsahu, štandardne poučený. Pamätá si, že nešlo o superrýchle konanie, lebo vodič mal nejaký skutok v Holandsku, takže nemohol byť riešený v superrýchlom konaní. Vodič, obžalovaný podpísal namerané dychové skúšky, poučenie o dychovej skúške, kde bol poučený, či nepožil pred jazdou alkohol, nejaký zostatkový alkohol, nejakú inú návykovú látku, nejaké potraviny, ktoré by mohli ovplyvniť dychovú skúšku, potom ďalšie o zadržaní vodičského preukazu. Na mieste mu bol zadržaný vodičsky preukaz. Záznam o výkone dychovej skúšky, ako aj záznam o skutku vyhotovil on, je tam aj jeho podpis. Sú tam uvedené vykonané dychové skúšky, v ktorom čase boli vykonané s odstupom časov tak ako má byť, ako aj tretia dychová skúška. Na mieste boli viac ako 15 minút, lebo viac ako po 15 minútach sa vykonáva dychová skúška a vodič bol poučený o tom, že môže ísť na odber krvi. Na odber krvi sa nežiadal, preto dýchol aj tretiu dychovú skúšku, záznam o tom vyhotovil on. Vodič to dobrovoľne podpísal. Keby to nechcel podpísať, tak by tam napísal, že to odmietol podpísať. Záznam o výsledku objasňovania priestupku tiež písal on. Je tu jeho hodnosť, jeho podpis. Obžalovaný bol na mieste zastavený zastavovacím terčom a boli tam dlhšie. Nevie, či neprebiehala vtedy nejaká dopravná bezpečnostná akcia alebo niečo také. Obžalovaného zastavil zastavovacím terčíkom, keď prichádzal. Pri priestupkoch zvyknú robiť aj fotosnímky, ale pri trestnom čine nerobia žiadny záznam, nevie, či mali auto so sejtronom, t. j. kamera umiestnená vo vozidle, ktorá natáča. Nevie, akým vozidlom vtedy boli, bude to napísané v zázname akým vozidlom. Videl vozidlo obžalovaného ako prichádzalo od predajne Billa, je tam zákruta a vodič prešiel do protismeru, potom sa vrátil naspäť a z toho dôvodu ho zastavili. Jazda v protismere je závažné porušenie pravidiel cestnej premávky § 137 zákona o cestnej premávke, keď niekto bezdôvodne prejde do protismeru, je to závažný priestupok. Obžalovaný rezal zákrutu, bol v protismere, zastavili ho, porušil priestupok, bezdôvodná jazda v protismere je zakázaná, zastavili ho štandardne, požiadali ho, aby predložil doklady, vykonali dychovú skúšku, ktorá bola pozitívna nad jedno promile, a to je už trestný čin. Oni ako hliadka eskortovali obžalovaného do nemocnice v Poprade. Nežiadal sa na odber krvi. Dokumentáciu o poučení obžalovaný podpisoval hneď po vykonaní dychovej skúšky, všetky veci podpisoval na mieste. Obžalovaný jednoznačne jazdil pod vplyvom alkoholu a je chlapské si to priznať.
Na hlavnom pojednávaní boli v zmysle § 269 Tr. poriadku čítané nasledovné listinné dôkazy:
Záznam o vykonaní dychovej skúšky analyzátorom dychu na zistenie prítomnosti alkoholu z ktorého vyplynulo, že obžalovaný bol riadne poučený o tom ako sa vykonáva vyšetrenie na zistenie alkoholu, čo znamená odmietnutie podrobiť sa vyšetreniu. Súčasťou poučenia je aj poučenie o tom, že vodič má právo žiadať o lekárske vyšetrenie spojené s odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu aj bez predchádzajúcej dychovej skúšky. Čas vykonania 1. dychovej skúšky bol o 14:03:15 hod s výsledkom 0,52 mg/l v dychu. Čas vykonania opakovanej dychovej skúšky bol o 14:23:33 hod s výsledkom 0,44 mg/l v dychu a čas vykonania ďalšej dychovej skúšky bol o 14:55:48 hod s výsledkom 0,40 mg/l v dychu. Na zázname je uvedené meno a podpis príslušníka Policajného zboru N.W.. V. Š. a podpis vodiča, t. j. obžalovaného.
Zápis o dychových skúškach z Okresného riaditeľstva Policajného zboru Poprad, Okresného dopravného inšpektorátu z ktorého vyplynulo, že dňa 20.5.2020 boli vykonané tri dychové skúšky
prístrojom Dräger Alcotest 7510, číslo ARMF 0617. V čase o 14:03:15 hod bola obžalovanému nameraná hodnota 0,52 mg/l v dychu, v čase o 14:23:33 hod. hodnota 0,44 mg/l v dychu a v čase o 14:55:48 hod. hodnota 0,40 mg/l v dychu. Všetky tri zápisy o dychovej skúške sú podpísané obžalovaným.
Certifikát o overení podľa § 25 zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 0432/321.08/20 z ktorého vyplynulo, že ho vydala Slovenská legálna metrológia, n.o. Banská Bystrica. Ide o Analyzátor dychu Dräger, typ Alcotest 7510 classic, výrobné číslo ARMF-0617 s meracím rozsahom od 0,00 až 3,00 mg/l, ktorého používateľom je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Výsledkom overenia bolo zistené, že meradlo zodpovedá schválenému typu, požiadavkám.
Z tabuľky na prepočet jednotiek vyplynulo, že hodnota 0,52 mg/l predstavuje 1,08 promile.
Zo Záznamu o skutku na úseku cestnej dopravy vyplynulo, že ho spísal N.. V. Š.. Vodičom bol obžalovaný A. T., dátum a hodina spáchania skutku dňa 20.5.2020 v Levoči, železničný riadok 2873 v smere na ulicu Pri Strelnici. Konanie bolo opísané ako jazda pod vplyvom alkoholu, vozidlo jazdiace zo strany na stranu. Vodič bol vyšetrený na prítomnosť alkoholu v dychu s hodnotou 0,52 mg/l, opakovanou hodnotou 0,44 mg/l a 0,40 mg/l. V zázname je uvedené, že vodič nežiadal lekárske vyšetrenie a bola mu zakázaná ďalšia jazda. Vodič podal vyjadrenie: „Včera večer som oslavoval až do rána, pil som vodku, dnes som šiel autom po materiál a nebol som si vedomý, žeby som nafúkal, ľutujem to.“
Z Inštruktážneho záznamu oddelenia výkonu služby vyplynulo, že inštruktáž vyhotovil K.. V.. K. K. a inštruktáž vykonal N.W.. V. Š.. Čas výkonu služby dňa 20.5.2020 od 8.00 hod. do 20.00 hod.
Z Rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu vyplynulo, že bolo vydané dňa 3.6.2020 Okresným dopravným inšpektorátom Levoča voči A. T. z dôvodu podozrenia z porušenia Zákona o cestnej premávke a naplnenia skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky.
Z výsledkov Európskeho vyšetrovacieho príkazu v spojení so správou z Eurojustu vyplynulo, že Holandský súd Amsterdam vydal dňa 16.1.2015 voči A. T. rozhodnutie za skutok spáchaný dňa 30.10.2011. Policajný sudca mu uložil peňažnú pokutu vo výške 500 €, alternatívne 10 dní väzby, z čoho 250 €, alternatívne 5 dní väzby podmienečne so skúšobnou dobou 2 roky. Typ spisu sú uvedené Trestné rozsudky. Popisom rozsudku je „riadenie vozidla pod vplyvom alkoholu.“ Nejde o správne nariadenie, či rozhodnutie.
Zo správy Mesta Levoča na obžalovaného vyplynulo, že je slobodný. Mesto Levoča neeviduje žiadny prípad prejednania priestupku, ani iného správneho deliktu u menovaného.
Zo správy podanej zamestnávateľom obžalovaného Z. B., B..T..Y.. Spišská Nová Ves vyplynulo, že obžalovaný je v pracovnom pomere od 18.1.2017. Plní si svoje pracovné povinnosti, dodržiava pracovný čas, nedochádza k porušovaniu pracovnej disciplíny.
Z odpisu registra trestov na obžalovaného vyplynulo, že bol doposiaľ raz súdne trestaný, a to rozhodnutím súdu RtB Amsterdam, Holandsko, dňa 16.1.2015, sp. zn. 96-106929-14, právoplatným dňa 16.1.2015, za jazdu pod vplyvom alkoholu. Bola mu uložená pokuta 500 €, skúšobná doba 2 roky od 30.1.2015 do 28.1.2017.
Z Výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplynulo, že obžalovaný nemá záznam v registri priestupkov.
Z Evidenčnej karty vodiča vyplynulo, že dňa 20.5.2020 mu bol zadržaný vodičský preukaz rozhodnutím Okresného riaditeľstva Poprad, okresný dopravný inšpektorát Levoča za jazdu pod vplyvom alkoholu.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku jednotlivo a v ich súhrne, pričom zistil, že skutok prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky sa stal tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný v konaní pred súdom vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku. Potvrdil, že uvedeného dňa išiel okolo 14.00 hod. vozidlom Fiat Ducato po náklad. Pri strelnici v Levoči ho zastavili policajti, kde
pri prvom meraní v dychu mal hodnotu 0,52 mg/l. Po 20 minútach prišiel druhý odber, kde mu v dychu bolo nameraných 0,44 mg/l. Potom ho policajti obmedzili na osobnej slobode, odviezli do Nemocnice Poprad. V Poprade mu zobrali tretí odber, kde mu bolo nameraných 0,40 mg/l a prezrel ho lekár s tým, či môže ísť do CPZ-ky. Potvrdil, že alkohol požil, avšak naposledy večer pred jazdou okolo 20.00 hod. až 22.00 hod. Pri odstraňovaní rozporov z jeho výpovede z prípravného konania potvrdil, že naposledy užil alkohol o 04.00 hod. ráno dňa 20.5.2020. Bol to destilát, asi 7 dcl. Keď išiel riadiť vozidlo, tak alkohol necítil. Uviedol, že na odber krvi po dychovej skúške sa nežiadal. Uviedol však, že policajtom nebol poučený o odbere krvi. V minulosti bol odsúdený za riadenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu v Holandsku asi v roku 2017. Dostal finančnú pokutu a podmienku. Zákaz činnosti nedostal.
V konaní je obžalovaný usvedčovaný výpoveďou svedka V. Š., príslušníka polície, ktorý obžalovaného v uvedený deň v rámci výkonu svojej činnosti zastavil. Uviedol, že išlo o štandardné zastavenie vozidla zastavovacím terčíkom, nakoľko bolo spozorované, že vodič jazdil zo strany na stranu. Svedok uviedol, že vodiča, t. j. obžalovaného, riadne zákonne poučil. Bola vykonaná dychová skúška s výsledkom 0,52 mg/l, teda nad jedno promile a preto postupovali štandardne v zmysle zákona. Po 15 minútach bola vykonaná druhá dychová skúška. Uviedol, že poučil obžalovaného aj o tom, že môže ísť na odber krvi, avšak tento sa na odber krvi nežiadal. Tiež svedok uviedol, že nemohlo ísť o superrýchle konanie, lebo vodič mal nejaký skutok v Holandsku. Tvrdenia svedka sú podporené listinnými dôkazmi, t. j. záznamom o výkone dychovej skúšky, ako aj záznamom o skutku na úseku cestnej dopravy, ktoré obžalovaný ako vodič dobrovoľne, vlastnoručne podpísal. Na základe zistení svedka, príslušníka polície, bolo voči obžalovanému začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie príslušníkom polície A.. Q. N., ktorý bol taktiež na súde vypočutý na návrh obhajoby. Svedok tiež potvrdil, že je bežné, že sa robia aj tri dychové skúšky a vo vzťahu k právnej kvalifikácii je pre neho smerodajná vždy prvá dychová skúška, ďalšie dve sú pomocné. Taktiež potvrdil, že obžalovaný nevyužil možnosť dobrovoľne sa podrobiť odberu krvi, bol riadne poučený o možnosti odberu krvi a na krv sa nežiadal. Uviedol, že znalec sa priberá väčšinou ak sú hodnoty dychovej skúšky hraničné, t. j. 0,49 mg/l - 0,50 mg/l, avšak u obžalovaného nešlo už o hraničnú hodnotu. Aj na súde vypočutá znalkyňa V.. A. K. potvrdila, že je bežná prax, ak zastavia vodiča, ak je podozrenie z trestného činu pod vplyvom alkoholu, že sa robí opakovaná dychová skúška na alkohol s tým istým drägerom a to kvôli tomu, že sa vyhodnocuje, či sa jedná o požitie alkoholu práve v tomto okamihu. Znalkyňa uviedla, že ak by išlo o požitie alkoholu v priebehu pol hodiny, tak hladina alkoholu zvykne väčšinou stúpať. Obžalovaný však pil alkohol v noci a o štvrtej ráno prestal, to znamená, že ide o zostatkový alkohol a tým pádom pri opakovaných skúškach dochádza k poklesu hodnôt alkoholu v dychu pri tom istom drägeri.
Súd uvádza, že niet pochýb o tom, že obžalovaný naplnil skutkovú podstatu prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Viedol motorové vozidlo, po zastavení hliadkou polície mu bola nameraná hodnota 0,52 mg/l alkoholu v dychu certifikovaným prístrojom, čo predstavuje hodnotu 1,08 promile. Z medicínskeho hľadiska, ktoré je akceptovateľné aj doterajšou súdnou praxou, vodič motorového vozidla nie je schopný bezpečne viesť motorové vozidlo, ak hladina alkoholu v jeho krvi dosiahne 0,48 mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu, čo je hladina alkoholu v krvi 1,00 g/kg, teda jedno promile.
K obhajobou spochybňovaným dychovým skúškam opakovaným dýchaním s jedným a tým istým prístrojom súd dodáva, že v prípade, že osoba fúka opakovane je známe, že výsledok dychovej skúšky môže mať nižšiu hodnotu, čo ale nemá za následok procesnú neúčinnosť výsledku dychovej skúšky ako dôkazu v trestnom konaní, uvedené bolo vysvetlené aj výpoveďou znalkyne, či svedkov.
Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 277 ods. 2 Trestného poriadku odmietol návrh obhajoby na vyžiadanie vyjadrenia od Slovenského metrologického ústavu a taktiež odmietol aj návrh obhajoby na určenie znalca na vypracovanie znaleckého posudku vo vzťahu k trom nameraným rozdielnym hodnotám alkoholu v dychu.
Súd uvádza, že ide o nedôvodné návrhy obhajoby, nijako by tieto dôkazy nevyvrátili skutočnosť, že obžalovaný jazdil pod vplyvom alkoholu a to, že je úplne bežné a zákonné, že boli vykonané tri dychové skúšky tým istým meracím prístrojom v priebehu jednej hodiny u obžalovaného je potvrdené a podporené vykonaným dokazovaním, t. j. výpoveďou znalkyne a svedkov, ako aj súdnou praxou.
Obžalovaný takto svojím konaním naplnil pojmové znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona tým, že viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu.
Po objektívnej stránke obžalovaný porušil záujem chránený trestným zákonom, ktorým je ochrana života a zdravia ľudí, alebo ich majetku.
Obžalovaný konal minimálne v nepriamom úmysle podľa § 15 písm. b/ Tr. zákona, pretože vedel, že svojím konaním môže spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom spočívajúcom v ochrane ľudského života a zdravia alebo majetku v súvislosti s činnosťou, ktorú vykonávajú osoby v stave po požití návykových látok, ktorý podstatne znižuje ich psychické funkcie na takúto činnosť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z ustanovení § 31 a § 34 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad jeho ukladania. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle v ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol na spôsob spáchania činu - úmyselným zavinením, následok, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného nezistil poľahčujúcu okolnosť. Priťažujúcou okolnosťou v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zákona je to, že už bol v minulosti súdne trestaný. Vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností, súd v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zákona zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Trestná sadzba prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v odseku 1 je až na jeden rok. Vzhľadom na uvedené mu súd uložil trest podmienečný na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby, t. j. v trvaní 4 (štyroch) mesiacov. Skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia mu súd uložil na spodnej hranici, t. j. v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov. Súd uvádza, že oproti trestnému rozkazu, kde mu uložil peňažný trest na spodnej hranici, v konaní pred súdom mu uložil trest podmienečný z dôvodu, že pri trestnom rozkaze súd zohľadnil jeho priznanie sa a oľutovanie svojho konania v prípravnom konaní, avšak na hlavnom pojednávaní obžalovaný vinu poprel. Ak by súd uložil obžalovanému peňažný trest na hlavnom pojednávaní, tak tento pri zohľadnení § 38 ods. 4 Tr. zákona by bol pre neho neprimerane prísny. Vzhľadom na povahu skutku súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel. Nakoľko bol obžalovaný v minulosti už právoplatne odsúdený za jazdu pod vplyvom alkoholu hoci Holandským súdom, súd musel túto skutočnosť premietnuť aj do trestu, preto mu podľa § 61 ods. 3 Tr. zákona uložil trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby v odseku 2. Súd dodáva, že podľa § 61 ods. 2 Tr. zákona, trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden až desať rokov. Pri treste zákazu činnosti súd nezohľadnil prevahu priťažujúcich okolností, nakoľko by to bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a už mu súd ukladal trest zákazu činnosti zvýšený, t. j. v trvaní 70 (sedemdesiat) mesiacov. Na argumenty obhajoby, že obžalovaný mal byť riešený v superrýchlom konaní súd uvádza, že uvedené nebolo možné, a to práve s poukazom na odsúdenie obžalovaného holandským súdom, ktoré bolo potrebné v prípravnom konaní dať preložiť. Súd dodáva, že v zmysle § 7b ods. 2 Tr. zákona právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie v trestnom konaní na účely trestného konania sa zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Podľa § 438e Tr. zákona na odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie podľa § 7b ods. 2 Tr. zákona sa neprihliada, ak nadobudlo právoplatnosť pred 1. januárom 2013. Súd uvádza, že rozhodnutie Holandského súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 16.1.2015 a preto v zmysle zákona bolo potrebné na neho prihliadať pri ukladaní trestu.
Takto uložený trest súd považuje za zákonný a spravodlivý, ktorým dôjde k naplneniu účelu trestu tým, že bude zabezpečená prevýchova obžalovaného a zabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti, teda individuálna prevencia a súčasne sa naplní aj prvok generálnej prevencie spočívajúci vo výchovnom pôsobení trestu na ostatných, ktorých odradí od páchania trestnej činnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody. Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.