Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-90-2018.pdf
PDF · 84.91 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/90/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému: W. R., bytom U. č. XXX, o vymoženie 2.529,54 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 9Er/1900/2017-40 zo dňa 08. augusta 2018, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na § 243h ods. 1, § 44 ods. 1, 2 a 3, § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 53 ods. 1, 2, 3, 5 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník a smernicu Rady č. 93/13/EHS. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp.zn. SRSAspA 00277/15, ktorý bol vydaný dňa 07.07.2016. Súd prvej inštancie preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a dospel k záveru, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, ktorý by mohol tvoriť podklad na vykonanie exekúcie. Zistil, že dňa 08.09.2003 bola medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou uzavretá Zmluva č. 374298905, na základe ktorej právny predchodca oprávneného poskytol povinnému peňažné prostriedky. Pôvodný oprávnený, Slovenská sporiteľňa, a.s., zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2012 postúpila pohľadávku v celkovej výške 3.080,12 eur súčasnému oprávnenému. Dňa 05.02.2013 bola medzi oprávneným a povinným uzavretá Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, súčasťou ktorej bola aj rozhodcovská doložka uzavretá v bode 5. Súd prvej inštancie poukázal predovšetkým na to, že predmetný zmluvný vzťah vznikol dňa 08.09.2003, pričom v tom čase definíciu spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľa upravoval zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Ďalej preskúmal zmluvu č. 374298905 zo dňa 08.09.2003, dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach s rozhodcovskou doložkou zo dňa 05.02.2013. Uzavrel, že tento právny vzťah založený zmluvou je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Mal za to, že medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a z tohto dôvodu sa považoval za spotrebiteľa. Na druhej strane je nepochybné, že právny predchodca oprávneného uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto ho považoval za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní bolo podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že povinný nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené na predtlačenom formulári, nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Skonštatoval, že povinný si svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy neplnil, a preto si oprávnený uplatnil svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky z Dohody o záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 05.02.2013. Ďalej ustálil, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda je naň potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Vychádzajúc zo znenia Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 05.02.2013 mal za to, že ide o formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok oprávneného vo forme povolenia splátok dlhu, ktorého skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej doby na uplatnenie nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou doložkou, ktorá je tiež súčasťou tohto dokumentu. Zastával názor, že povinný nemal možnosť akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť znenie tejto dohody. Dohoda bola uzavretá na podporu a sledovanie cieľa oprávneného s úmyslom predĺžiť premlčaciu dobu desiatich rokov. Podľa súdu prvej inštancie sa dohoda javila ako uzavretie splátkového kalendára, avšak povinný, ak chcel plnil v splátkach musel túto listinu podpísať ako celok, a tým podpísal aj dohodu o uznaní záväzku, ktorá bola súčasťou dokumentu. Ďalej uviedol, že pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka), ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré tvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy podľa názoru súdu prvej inštancie spĺňa všetky podmienky tak z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu Smernice Rady 93/13/EHS, aby mohla byť kvalifikovaná ako nekalá. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. Uzavrel, že pri uzatváraní Dohody o splátkovom kalendári a uznaní záväzku došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje, alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresované alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Vzhľadom na uvedené je dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ako nekalá obchodná praktika neplatná. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že pri uzatváraní predmetnej dohody zo dňa 05.02.2013 došlo k nekalej obchodnej praktike v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z., pričom takéto konanie považoval aj za rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predmetný právny úkon vyhodnotil teda ako neplatný, v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Uzavrel, že existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy založil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil. Poukázal na úpravu spotrebiteľského rozhodcovského konania, zákonom č. 335/2014 Z.z., ktorý sprísnil úpravu spotrebiteľského rozhodcovského konania, či už pri uzatváraní samotnej rozhodcovskej zmluvy, ako aj v požiadavkách na vznik a činnosť rozhodcovských súdov a konaní pred nimi. Významnou zmenou bola aj novela Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r). Výsledkom procesu úpravy bol zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pričom oprávnený uviedol, že sa podrobil všetkým legislatívnym zmenám a postupoval pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy podľa platných právnych predpisov. Kategoricky odmietal domnienku súdu prvej inštancie, že rozhodcovská zmluva bola podmienkou uzatvorenia zmluvy. Dal do pozornosti, že povinný mal nielen možnosť predmetnú rozhodcovskú zmluvu nepodpísať, ale v zmysle bodu 3.3 tejto rozhodcovskej zmluvy mohol od nej bez udania dôvodu odstúpiť. Uviedol, že rozhodcovská zmluva je uzatvorená na samostatnom dokumente a obsahovo aj formálne oddelená od dohody o uznaní záväzku. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru ani poskytnutie splátkového kalendára na dlžnú sumu. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoE/58/2017 zo dňa 28.12.2017, uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 9CoE/265/2015 zo dňa 28.01.2016 a tiež uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2CoE/173/2017 zo dňa 21.12.2017. Dal do pozornosti tiež skutočnosť, že zmluva na základe ktorej boli povinnému poskytnuté finančné prostriedky bola uzatvorená dňa 08.09.2003, pričom rozhodcovská zmluva bola uzavretá až 05.02.2013, teda po deviatich rokoch od poskytnutia finančných prostriedkov. Ďalej uviedol, že rozhodcovská zmluva je formulovaná alternatívne, teda dáva zmluvným stranám na výber, na ktorý rozhodcovský, resp. všeobecný súd sa v prípade sporu obrátia. Podľa názoru oprávneného, ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal by samostatný zákon na jeho úpravu. Vzhľadom na to, že zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní umožňuje, aby boli spotrebiteľské spory za určitých podmienok prejednané na rozhodcovskom súde zriadenom podľa tohto zákona, nie je potom možné pripustiť, aby rozhodcovský rozsudok vydaný podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nebol považovaný za exekučný titul, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu. V súvislosti s úvahami súdu prvej inštancie o tom, že rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, oprávnený poukazuje na § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Toto len potvrdzuje, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vzhľadom na uvedené je podľa oprávneného zrejmé, že splnil všetky podmienky stanovené zákonom a preto nie je dôvod na to, aby exekučný súd považoval uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v zmysle zákona za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Oprávnený zastáva názor, že rozhodnutie exekučného súdu je arbitrárne bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia a v predmetnom konaní splnil všetky zákonné náležitosti. Záverom poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3 MCdo 11/2011 zo dňa 26.09.2011. V zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má oprávnený právo, aby vecne príslušný súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Dodal, že namietaným postupom a rozhodnutím súdu došlo k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušeniu princípov právnej istoty, čím bolo oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Na záver dodal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepresvedčivé, bez jasnej a zrozumiteľnej úvahy súdu pri aplikácii relevantných ustanovení právnych predpisov na konkrétny právny vzťah, ktorý by mal oporu v skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho spisu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP.
5. V prejednávanej veci sa oprávnený, návrhom na vykonanie exekúcie spísaným súdnym exekútorom dňa 22.03.2017, domáhal vymoženia istiny vo výške 2.529,54 eur s príslušenstvom. Exekučným titulom v predmetnej veci bol rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, sp. zn. SRSAspA 00277/15, zo dňa 07.07.2016. K návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený predložil aj Zmluvu o kontokorentnom úvere uzavretú dňa 08.09.2003, Všeobecné obchodné podmienky, Dotazník k Dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a Rozhodcovskej zmluve zo dňa 05.02.2013 a Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 05.02.2013, súčasťou ktorej bola aj rozhodcovská doložka (bod 5). Následne súd prvej inštancie o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol napadnutým uznesením tak, že túto zamietol.
6. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo predčasné, vydané bez vykonania potrebného dokazovania. V prejednávanej veci súd prvej inštancie skonštatoval, že pri uzatváraní Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 05.02.2013 došlo k nekalej obchodnej praktike (§ 53, 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy) a zároveň túto dohodu považoval za rozpornú s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka), v dôsledku čoho vyhodnotil uzavretú rozhodcovskú doložku ako neplatnú. Avšak odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal skutočnosťami, či dojednaná rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne, resp. či jej podpis bol podmienkou uzavretia Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 05.02.2013, ktorej je súčasťou (bod 5). Vzhľadom na uvedené uzavrel, že súd prvej inštancie nesprávne právne prejednávanú vec posúdil, keď neskúmal konkrétne okolnosti uzavretia rozhodcovskej doložky dňa 05.02.2013 a okolnosti podpisu Dotazníka k Dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 05.02.2013.
7. Podľa názoru odvolacieho súdu, bez individuálneho posúdenia vyššie uvedených skutočností, dojednaná rozhodcovská doložka nevyvoláva nerovnováhu medzi účastníkmi konania a nie je spôsobilá viesť k značnej procesnej nevýhode jednej z procesných strán. V prejednávanej veci bola povinnej daná možnosť výberu medzi tým, či o vzájomných sporoch zo zmluvy uzavretej dňa 08.09.2003 bude príslušný rozhodovať rozhodcovský súd alebo všeobecný súd. Povinná však možnosť výberu nevyužila a nevyznačením nesúhlasu v predznačenom políčku Dotazníka zo dňa 05.02.2013 vyslovila súhlas s príslušnosťou rozhodcovského súdu na prejednávanie a rozhodovanie sporov v súvislosti s predmetnou zmluvou zo dňa 08.09.2003 a návrh rozhodcovskej doložky ako aj samotnú rozhodcovskú doložku prijala. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/80/2017 zo dňa 26.07.2018.
8. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. c/ CSP.
9. V ďalšom konaní, s poukazom na § 391 ods. 2 CSP, bude úlohou súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie zamerané na zistenie okolností, za ktorých bola uzavretá Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 05.02.2018 a intenzite poskytnutia informácií zo strany oprávneného pri vypĺňaní dotazníka k Dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a rozhodcovskej zmluve (napr. výsluchom povinnej). Následne na základe zistených skutočností opätovne posúdi žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).