Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/40/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej, vo veci navrhovateľky: T. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., H. XX/XX, zastúpenej: JUDr. Darina Kučerová, advokátka so sídlom Považská Bystrica, Železničná 90/12 a otca dieťaťa: H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., P.. H. XXXX/XX, zastúpeného: JUDr. Zuzana Jankoviechová, advokátka so sídlom Považská Bystrica, M.R.Štefánika 157/45, o príspevok na výživu nevydatej matky, na odvolanie navrhovateľky a odvolanie otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 3Pc/31/2017-206 zo dňa 29. mája 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil otcovi dieťaťa povinnosť prispieť navrhovateľke na úhradu jej výživy po 60,- eur mesačne za obdobie od 01. 09. 2016 do 28. 12. 2017, t.j. celkovo 954,19 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Otcovi dieťaťa ďalej uložil povinnosť poskytnúť navrhovateľke príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 83,95 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka sa v konaní domáhala uloženia povinnosti otcovi dieťaťa prispievať jej na výživu sumou 200,- eur od narodenia dieťaťa. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka pred pôrodom dosahovala u zamestnávateľa RAVEN, a.s., priemerný mesačný príjem 550,23 eur netto. Následne po pôrode jej bolo vyplácané materské, a to v období od 06.11.2015 do 21.07.2016, v priemere vo výške 503,67 eur mesačne (priemer vypočítaný z vyplatených dávok materského za obdobie od 14.01.2016 do 14.07.2016). V mesiaci 8/2016 jej bolo vyplatených celkovo 554,50 eur (351,30 eur materské + 203,20 eur rodičovský príspevok). Od 01.09.2016 jej príjem tvoril už len rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur, resp. 213,20 eur. Do príjmu navrhovateľky v období od 01.09.2016 nemožno zarátať rodinné prídavky a výživné 200,- eur od otca dieťaťa, nakoľko tieto štátne sociálne dávky a výživné slúžia výlučne na výživu a výchovu nezaopatreného dieťaťa, nie na výživu navrhovateľky. Ani vyplatenie jednorazového príspevku pri narodení dieťaťa vo výške 829,86 eur nemá vplyv na príjem navrhovateľky, keďže tento jej bol jednak vyplatený v mesiaci 3/2016, jednak slúži na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca, nie navrhovateľky. Otec dieťaťa v konaní tvrdil, že navrhovateľka má príjem i z doučovania angličtiny, resp. prekladu diplomových prác a podobne. Navrhovateľka tieto tvrdenia otca dieťaťa popierala, uvádzala, že od pôrodu angličtinu nedoučuje. Navrhovateľka predložila výpis z účtu - prehľad transakcií, z ktorého okrem iného vyplývajú aj príjmy od T. D. - matky navrhovateľky, a to v nasledovných sumách a v nasledovných dňoch: 05.12.2017 vo výške 30,-eur, 13.11.2017 vo výške 192,- eur, 15.08.2017 vo výške 212,- eur, 25.04.2017 vo výške 200,- eur, ďalej príjem od D. J. dňa 21.11.2016 vo výške 50,- eur, príjem od O. D. dňa 10.11.2016 vo výške 50,- eur, príjem od D. N. dňa 07.06.2016 vo výške 45,- eur, dňa 03.05.2016 vo výške 72,- eur a dňa 04.04.2016 vo výške 107,- eur, a tiež aj príjem od D. U. dňa 17.05.2016 vo výške 115,- eur. Súd prvej inštancie neuveril tvrdeniam navrhovateľky, že sa nevenuje doučovaniu angličtiny. V konaní vypočutá svedkyňa D.. N. D. D. je jedinou spoločníčkou a zároveň konateľkou spoločnosti Linguis, s.r.o., Beluša, ktorá spoločnosť okrem iného zabezpečuje aj kurzy anglického jazyka, čo bolo preukázané príspevkom na sociálnej sieti. Navrhovateľka tvrdila, že nikdy pre danú spoločnosť nepracovala, nevyučovala angličtinu za odmenu, čo v podstate dosvedčila i svedkyňa D.. D. D., ktorá uviedla, že ak navrhovateľka viedla kurz, tak len z dôvodu, že vykonávala prax bez nároku na odmenu. Súd však tomuto tvrdeniu navrhovateľky a výpovedi svedkyne neuveril. Svedkyňa a zároveň i navrhovateľka tvrdili, že jediným príjmom od svedkyne v prospech navrhovateľky bola suma 500,- eur za pomoc pri organizovaní a rozšírení jazykovej školy, ktorú čiastku mala svedkyňa navrhovateľke splácať či už v hotovosti, resp. prevodom na účet. Toto splácanie mal preukazovať i spomínaný prehľad transakcií. Podľa názoru súdu je krajne neštandardné, aby sa dlh splácal v sumách uvedených vo výpise, teda napr. v sume 72,- eur, prípadne 107,- eur, nakoľko je zvykom splácať dlh v zaokrúhlených sumách, napr. na celé desiatky. Okrem toho, otec dieťaťa tvrdil a navrhovateľka toto nepoprela, že navrhovateľka doučovala jeho i D. U. angličtinu (síce ešte v čase, keď bola navrhovateľka tehotná), pričom v prehľade transakcií figuruje i platba od D. U.. Navrhovateľka síce uviedla, že platba 115,- eur od menovanej je za predaj mobilného telefónu, svoje tvrdenia však žiadnym spôsobom nepreukázala. Meno D. J. zasa figuruje na dochádzkovej listine v súvislosti s doučovaním angličtiny predloženej otcom dieťaťa, tvrdenia navrhovateľky v súvislosti s D. J. a tiež aj D. O. zostali len v rovine nepodložených tvrdení, žiadnym spôsobom nepreukázanými. Súd prvej inštancie neuveril tvrdeniam navrhovateľky, že sumy pripísané na účet navrhovateľky od jej matky T. D. sú finančné prostriedky, ktoré mali pokryť trovy advokáta v súvislosti so súdnymi trovami. Navrhovateľka totiž uvedené tvrdila ohľadne všetkých finančných prostriedkov, ktoré jej boli pripísané na účet od jej matky. Okrem toho, tieto tvrdenia rovnako žiadnym spôsobom nepreukázala. Z jej výpovede vyplynulo, že súdne konania prebiehali buď v roku 2016, resp. v 1/2017 a 8/2017, pričom v týchto obdobiach neboli navrhovateľke od jej matky, s výnimkou sumy 212,- eur dňa 15.08.2017, poskytnuté žiadne financie. Tieto financie podľa názoru súdu nie sú ani plnením od matky ako pomoci navrhovateľke, nakoľko je neobvyklé, aby rodič prispel svojmu dieťaťu nezaokrúhlenými sumami. Keďže navrhovateľka nepreukázala súdu pôvod týchto peňazí, súd má za to, že predstavujú príjem, ktorý je spôsobilý ovplyvniť výšku príspevku na výživu zo strany otca dieťaťa. Súd prvej inštancie v zmysle čl. 16 ods. 1 nezohľadnil v konaní listinné dôkazy predložené otcom dieťaťa (e-maily medzi navrhovateľkou a N. D. D., G. H., H. Y., T. D.), nakoľko tieto listinné dôkazy boli získané nezákonným spôsobom, bez predchádzajúceho súhlasu navrhovateľky. D.. N. D. D. na požiadavku súdu, aby predložila e-mailovú komunikáciu medzi ňou a navrhovateľkou (za účelom preukázania dohadovania si termínov výučby anglického jazyka) uviedla, že nemá k dispozícii žiadnu konverzáciu s navrhovateľkou za obdobie rokov 2016-2017. Vzhľadom k tomu, že súd konštatoval nezákonnosť získania dôkazov predložených v tomto konaní, konkrétne e-mailov medzi navrhovateľkou a tretími osobami, a z toho dôvodu potom súd predmetné dôkazy pri prejednávaní a rozhodovaní nezohľadnil, nebol dôvod nariaďovať znalecké dokazovanie z oblasti IT za účelom preukázania, resp. potvrdenia pravosti predložených e-mailov zo strany otca dieťaťa a preverenia, z akej IP adresy boli e-maily zasielané. Otec dieťaťa okrem toho navrhol, aby súd vykonal dokazovanie znalcom z odboru IT - výpočtovej techniky za účelom zabezpečenia mailovej komunikácie medzi navrhovateľkou a D.. N. D. D. v rokoch 2016,2017 kvôli preukázaniu toho, ako často a v akom rozsahu navrhovateľka vyučovala angličtinu. Súd má za to, že vykonanie takéhoto dôkazu by bolo neprimeraným zásahom do ústavou garantovaného práva nielen navrhovateľky, ale aj tretej osoby, ktorá nie je účastníčkou konania, na ochranu listového tajomstva, tajomstva dopravovaných správ a iných písomností nehovoriac o tom, že k porušeniu tajomstva iných písomností a záznamov môže dôjsť len v prípade, ktorý ustanoví zákon (napr. ). Súd prvej inštancie preto nepristúpil k nariadeniu navrhovaného znaleckého dokazovania. Po rozpočítaní celkovej výšky príjmu navrhovateľky od vyššie uvedených fyzických osôb v sume 1.073,- eur na dobu 2 rokov, predstavuje priemerný príjem matky iným titulom než titulom rodičovského príspevku 44,71 eur mesačne. Na druhej strane, otec dieťaťa je zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie 12/2015 - 3/2018 vo výške 1.568,51 eur (táto suma je už očistená o sumu predstavujúcu spotrebu pohonných hmôt na súkromné účely a sumu stravného poskytovaného zamestnávateľom). Súd pri výpočte čistého priemerného zárobku prihliadol na výšku príjmu vrátane exekúcií, nakoľko podľa názoru súdu je potrebné zohľadniť aj to, že platenie exekučných trov vyvolal práve otec dieťaťa, keď riadne a včas nezaplatil výživné na maloletého D., čo viedlo navrhovateľku k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie. Súd teda v zmysle § 75 ods. 1 zákona o rodine prihliadol i na to, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal časti svojho príjmu. Po odpočítaní výživného na maloletého D. 200,- eur mesačne, sumy 300 eur, ktorú podľa čestného prehlásenia jeho rodičov mesačne vynakladá na úhradu nákladov spojených s bývaním a sumy 433,- eur titulom splátky úveru, ktorý si otec zobral pred narodením dieťaťa, mu zostáva dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohol prispievať na výživu navrhovateľky sumou 60,- eur mesačne, a to bez ohrozenia vlastnej výživy. V konaní bol preukázaný pokles príjmov u navrhovateľky a to v priemere o 337,03 eur, resp. o 347,03 eur (550,23 eur mínus 213,20 eur, resp. 203,20 eur) - uvedená suma je bez prihliadnutia na sumu 44,71 eur; s prihliadnutím na túto sumu sa jedná o pokles v priemere o 292,32 eur, resp. 302,32 eur oproti priemernému príjmu, ktorý dosahovala v čase, keď bola zárobkovo činná. Vzhľadom na príjem navrhovateľky preukázaný v konaní vo výške 247,91 eur, resp. 257,91 eur mesačne (rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur, resp. 213,20 eur + iný príjem v priemere 44,71 eur), na jej odôvodnené potreby súvisiace s bežnými výdavkami, ako sú jedlo, ošatenie, hygiena, ako i so zdravotným stavom navrhovateľky za situácie, že sa celodenne stará o maloletého D., ku ktorému má vyživovaciu povinnosť, má súd za to, že suma 60,- eur titulom príspevku na výživu navrhovateľky je primeraná. Skutočnosť, že navrhovateľka od 9/2016 neprispieva svojej matke na bývanie, nemôže jej byť na ťarchu, a to kvôli tomu, že sa tak dohodli práve z dôvodu nízkeho príjmu navrhovateľky. Ako vyplynulo z dokazovania, dokiaľ navrhovateľka mala dostatočný príjem napr. z materského, svojej matke prispievala na bývanie vo výške 220,- eur. Navrhovateľka, ak by nežila v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá jej takto vyšla v ústrety, musela by mesačne vynakladať finančné prostriedky vo výške niekoľko desiatok, možno stoviek eur, aby bola schopná zabezpečiť sebe a synovi bytovú potrebu. V zmysle ustanovenia § 74 ods. 1 zákona o rodine možno príspevok na výživu nevydatej matky priznať po dobu 2 rokov najneskôr od narodenia dieťaťa - v danom prípade prichádzalo do úvahy priznať príspevok za obdobie od 28.12.2015 do 28.12.2017. Súd však uvedený príspevok priznal navrhovateľke až od 01.09.2016, nakoľko až od tohto mesiaca sa jej znížil podstatným spôsobom jej príjem na sumu 203,20 eur, resp. 213,20 eur. Za obdobie od 01.09.2016 do 28.12.2017 predstavuje celková výška daného príspevku sumu 954,19 eur (15 mesiacov krát 60,- eur + suma 54,19 eur ako pomerná časť mesiaca 12/2017). Uvedenú sumu je otec dieťaťa povinný matke zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Navrhovateľka tiež žiadala, aby jej otec dieťaťa uhradil náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom vo výške 500,- eur, pričom ich v špecifikácii vyčíslila na sumu 1.346,49 eur. Súd ako dôvodne uplatnenú priznal navrhovateľke úhradu týchto nákladov vo výške 83,95 eur a vo zvyšku návrh zamietol. Navrhovateľka totiž preukázala iba vynaloženie sumy 131,64 eur titulom nákupu vecí do pôrodnice , sumy 70,- eur za 7 ciest tam a späť v súvislosti s návštevami Vsetínskej nemocnice, a.s. v dňoch 11.12.2015, 18.12.2015, 21.12.2015, 23.12.2015, 26.12.2015 a 28.12.2015 za účelom kontrol, resp. pôrodu + jedna cesta zameraná na oboznámenie sa s nemocnicou (vynaloženie čiastky 10,- eur na jednu cestu tam a späť je primerané vzhľadom k sume za pohonné hmoty, zakaždým najazdených 104 kilometrov /52 km x 2/, a výšky základnej náhrady na 1 km 0,183 eur), ďalej sumy 98,95 eur a sumy 267,32 eur za nákup oblečenia (čl. 60 a 152 spisu). Táto preukázaná suma predstavuje celkovo 567,91 eur, čo po rozdelení na polovicu je 283,95 eur. Nakoľko však otec dieťaťa preukázateľne pred pôrodom zaplatil navrhovateľke sumu 200,- eur na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, súd ho zaviazal zaplatiť navrhovateľke len sumu 83,95 eur (283,95 eur mínus 200,- eur). Ostatné špecifikované výdavky navrhovateľka nepreukázala. Navrhovateľka preukazovala nákup oblečenia, hygienických potrieb, výživových doplnkov, prípadne vitamínov listinnými dôkazmi

- potvrdeniami o uskutočnení kartovej operácie. Z uvedených listinných dôkazov však vyplýva len to, že v konkrétny deň uvedený v danom potvrdení vykonala T. D. platbu kartou v konkrétnom obchode/ lekárni zameranom na predaj rôznych tovarov. Z uvedených listinných dôkazov však nie je zrejmé, čo navrhovateľka v danom obchode/lekárni a pod. kúpila a zároveň to, či daný tovar si navrhovateľka zadovážila v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom. E-maily medzi navrhovateľkou a dulou H. G. nepreukazujú navrhovateľkino tvrdenie, že na túto konkrétnu pôrodnú asistentku vynaložila sumu 100,- eur; toto tvrdenie nepreukazuje ani následne doložený cenník stiahnutý z internetu, keďže je zrejmé, že sa jedná o cenník inej pôrodnej asistentky než tej, s ktorou komunikovala navrhovateľka mailom. Navrhovateľka tiež tvrdila, že vynaložila sumu 20,- eur za príplatky u gynekológa. Najskôr uviedla, že tieto príplatky boli za krvné testy , následne tvrdila, že sa jednalo o poplatok za USG vyšetrenie s biopsiou , no a jej posledná verzia prezentovaná na pojednávaní dňa 29.03.2018 bola tá, že 15,- eur vynaložila za vystavenie tehotenskej knižky a 15,- eur za sono prietoky. Aj napriek tomu, že navrhovateľka predložila cenník - zoznam zdravotných výkonov, nepreukázala, že práve v súvislosti s jej tehotenstvom bol zo strany jej gynekológa vykonaný spoplatnený zdravotný výkon, za ktorý zaplatila aspoň 20,- eur. Je pritom všeobecne známe, že zdravotná starostlivosť tehotným ženám je poskytovaná v plnej miere bezplatne, ibaže by sa jednalo o nadštandardné úkony. Pokiaľ navrhovateľka stratila tehotenskú knižku, v dôsledku čoho jej za nové vystavenie lekár zaúčtoval nejaký poplatok, súd nevidí dôvod, aby na tomto poplatku akýmkoľvek spôsobom participoval otec dieťaťa, keďže tento nesúvisí s poskytovaním zdravotnej starostlivosti navrhovateľke v čase, keď bola tehotná. Navrhovateľka teda vynaloženie danej sumy nepreukázala.Navrhovateľka v súvislosti s jej tvrdeniami, že počas tehotenstva používala olej proti striám, šípkový olej, resp. kozmetiku pre tehotné, alebo aj rôzne vitamíny a bylinky uvedené v špecifikácii nákladov na č.l. 59 spisu, nepredložila žiadne dôkazy preukazujúce skutočnosť, že tento tovar si skutočne pre seba zakúpila a že v danom čase, teda v roku 2015 boli ceny týchto tovarov tak, ako ich navrhovateľka vyčíslila. Navrhovateľka teda nepreukázala ani vynaloženie peňazí v súvislosti so zvýšenou hygienou, s vitamínmi a výživovými doplnkami. Rovnako tak nepreukázala že: a/ navštevovala kurzy tehotenskej jogy, v akom rozsahu a koľko zaplatila za hodinu, b/ si zakúpila aniball a príslušenstvo v hodnote 50,- eur, c/ si zakúpila 3 ks nočných košieľ á cca 18,90 eur/kus a župan v hodnote 29,08 eur, prezuvky do nemocnice v hodnote 7,50 eur, ako aj popôrodný pás v hodnote 14,30 eur. Otec dieťaťa žiadal, aby súd vyžiadal z M-bank riadny výpis z účtu navrhovateľky, resp. jej matky dôvodiac, že v predloženom prehľade transakcií nie sú podľa neho uvedené všetky položky (chcel nimi preukázať aj ďalšie iné príjmy). Navrhovateľka predložila prehľad transakcií za žiadané obdobie, pričom sú v ňom uvedené aj vyššie uvedené príjmové položky od N. D., D. J. a D. O., D. U. a matky navrhovateľky. Podľa názoru súdu je nelogické tvrdenie, že navrhovateľka upravila prehľad transakcií odstraňovaním (napr. aj príjmových) položiek, ak zároveň v ňom ponechala príjmové položky uvedené vyššie, ktorých ňou tvrdený pôvod riadne nepreukázala. Súd má za to, že prehľad transakcií je úplný, žiadanú listinu nevyžiadal a dôkaz nevykonal.V súvislosti s požiadavkou otca dieťaťa na navrhovateľku, aby táto predložila dôkazy ohľadne vynaloženia finančných prostriedkov na zakúpenie aniballu, absolvovania kurzu tehotenskej jogy, zabezpečenia pôrodnej asistentky a platieb u gynekológa, nákupu probiotík Probiofix v sume 84,12 eur, súd uvádza, že pokiaľ navrhovateľka neprodukovala v konaní dôkazy preukazujúce vynaloženie finančných prostriedkov na uvedené, neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k ňou tvrdeným skutočnostiam, čo nie je na ujmu otca dieťaťa. Uvedený záver o neunesení dôkazného bremena zo strany navrhovateľky sa týka i požiadavky otca dieťaťa na predloženie čestného prehlásenia od D. U. ohľadne predaja telefónu zn. Blackberry. Nakoľko súd neuveril tvrdeniam navrhovateľky, že peniaze uvedené v prehľade transakcií čl. 194 spisu a nasl. od D.. D. D. sú splátkami sumy 500,- eur titulom odmeny za pomoc pri organizovaní a rozšírení jazykovej školy, ale že sú to peniaze práve za doučovanie angličtiny, čo v podstate otec dieťaťa mienil týmto dôkazom preukázať, nebolo potrebné žiadať D.. D. D. o oznámenie účtu, z ktorého posielala navrhovateľke peniaze. Otec dieťaťa v priebehu konania oznámil, že na výsluchu svedka H. netrvá, súd preto dôkaz jeho výsluchom nevykonal. Rovnako tak súd nevykonal výsluch svedka J., nakoľko sa nepodarilo zabezpečiť prítomnosť svedka (§ 198 ods. 3 . Navrhovateľka i otec dieťaťa žiadali priznať trovy konania. Navrhovateľka dôvodila, že otec dieťaťa má dostatok finančných prostriedkov na to, aby jej zaplatil trovy konania; otec dieťaťa svoju požiadavku na priznanie nároku na náhradu trov konania neodôvodnil. Konanie vo veciach výživného na plnoleté osoby je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku (ďalej len „CMP“). V zmysle § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Formuláciou „ak tento zákon neustanovuje inak“ je zdôraznená výnimočnosť uplatnenia nároku na náhradu trov konania v prípadoch, ak to zákon výslovne pripúšťa. V ustanovení § 52 je upravené všeobecné pravidlo, ktoré však môže byť prelomené len v dvoch prípadoch, a to upravených v § 53 a 55 CMP. Nakoľko sa v súdenom prípade nejedná o konanie vo veciach rodičovstva, resp. vo veciach notárskych úschov (§ 53 , prichádzalo by do úvahy priznať niektorému z účastníkov náhradu trov konania podľa § 55 CMP. Uvedené ustanovenie však umožňuje súdu priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov za predpokladu, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Pri hodnotení tohto kritéria sú relevantné práve okolnosti prejednávanej veci, nemali by to byť výlučne len osobné, majetkové a zárobkové pomery účastníkov, súd však môže hodnotiť aj to, ktorý z účastníkov spôsobil, že konanie muselo prebehnúť (odborná literatúra ako príklad uvádza napr. podanie šikanózneho návrhu, kedy navrhovateľ podá návrh na rozvod manželstva, manželka s rozvodom nesúhlasí, na pojednávaní sa navrhovateľ nedostaví, manželka však áno, pričom z dôvodu, že manželka vyhlási, že netrvá na prejednaní veci, súd konanie zastaví). V predmetnej veci súd nevzhliadol žiadne okolnosti prípadu, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať niektorému z účastníkov konania náhradu trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku v časti vo výroku, ktorým bol otec dieťaťa zaviazaný prispievať navrhovateľke na úhradu výživy a na poskytnutie príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom (prvý a druhý výrok) podal včas odvolanie otec dieťaťa, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania alebo aby návrh zamietol. Namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy, konkrétne zabezpečenie výpisu z účtu M- bank a, a.s., ktorého majiteľom je matka žalobkyne, keďže prehľad transakcií, ktorý žalobkyňa súdu predložila, nebol podľa jeho názoru úplný, nebolo z neho ani zrejmé, že sa jedná o účet matky žalobkyne. Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie ohľadom nezákonnosti listinných dôkazov, ktoré predložil: e-mailová komunikácia medzi žalobkyňou a N. D. D., G. H., H. Y., T. D., pretože tieto neboli získané nezákonným spôsobom - bez súhlasu žalobkyne. Žalobkyňa o skutočnosti, že týmito e - mailami disponuje, vedela od počiatku, neexistuje žiaden zákonný dôvod, pre ktoré by nemali by tieto listinné dôkazy brané pri rozhodovaní súdu prvej inštancie do úvahy. Uvedené listiny preukazujú, že svedkyňa N. Ďurovcová D. nehovorila na pojednávaní pravdu, keď tvrdila, že žiadnou komunikáciou s navrhovateľkou nedisponuje. Skutočnosť, že na jej počítač nenainštaloval aplikáciu, pomocou ktorej si mohol zasielať jej e-maily na svoj počítač a meniť ich obsah, bolo možné preukázať znalcom z odboru IT, ktorý dôkaz súd taktiež odmietol vykonať. Poukázal na to, že žalobkyňa neuniesla v konaní dôkazné bremeno, keď nepreukázala výdavky v súvislosti s pôrodom a tehotenstvom, najmä pokiaľ ide o cenník lekárskych služieb Gynecare, spol. s r.o., výdavky na dulu, aniball, oblečenie, vitamíny a lekárske vyšetrenia. Žalobkyňa podala návrh takmer 2 roky od narodenia dieťaťa, životný štandard, ktorý v konaní prezentovala (návšteva súkromných ambulancií, súkromných detských centier) svedčí o tom, že nebola odkázaná na príspevok, naopak mala dostatok finančných prostriedkov na pokrytie nadštandardných potrieb. Letnú dovolenku trávi v zahraničí, z čoho je zrejmé, že má príjem z doučovania anglického jazyka. Rozporoval aj vyčíslenie jeho priemerného čistého príjmu za obdobie 12/2017 do 03/2018 vo výške 1 568,51 eur, z ktorého súd vychádzal, pretože priemerný čistý príjem v dotknutom období predstavuje sumu 1 300,- eur s tým, že z tejto sumy je potrebné ešte odpočítať stravné a výdavky na PHM (služobné vozidlo) na súkromné účely. Účelom príspevku na výživu nevydatej matky nie úplne nahradiť nevydatej matke výpadok príjmov ani vyrovnať príjmy oprávnenej a povinného, ale len poskytnúť primeraný príspevok na úhradu jej výživy, čo však súd prvej inštancie nevzal do úvahy. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. K odvolaniu pripojil výplatnú pásku za mesiac august 2017, z ktorej vyplýva čistá mzda vo výške 1 234,43 eur.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti vo výroku, ktorým bol návrh vo zvyšku zamietnutý a proti výroku o trovách konania (tretí a štvrtý výrok) podala včas odvolanie aj navrhovateľka. Namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Žiadala napadnutý rozsudok v časti príspevku na úhradu výživy matky zmeniť tak, že príspevok na výživu vo výške 200, - eur bude určený odo dňa narodenia syna (28.12.2015) a bude jej priznaný príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom vo výške 500,- eur. Zároveň si uplatnila trovy prvoinštančného aj odvolacieho konania. Uviedla, že nemôže obstáť tvrdenie súdu, že jej príjem sa znížil až od 01.09.2016. V bode 74 rozsudku sa uvádza, že priemerný čistý mesačný zárobok otca bol od roku 2015 do roku 2018 vo výške 1568,51 eur a hoci rodičia dieťaťa nie sú manželia a teda nemajú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, práve príspevok na výživu nevydatej matky by nemal byť nevýhodnejší voči matke ako príspevok na manželku. Zákonodarca mal úmysel tieto práva žien a ich postavenie zrovnoprávniť. Z príjmu, ktorý otec maloletého dosahuje, je suma 60,- eur mesačne neprimeraná možnostiam a schopnostiam otca dieťaťa, ale aj potrebám nevydatej matky. Súdu sú všeobecne známe náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom, zvlášť pokiaľ ide o prvorodičku. Kým bola tehotná a s otcom dieťaťa vychádzala, doklady si neodkladala, pričom si musela zakúpiť ošatenie, hygienické potreby, obuv. Zvýšili sa jej náklady na výživu, dopravu k lekárom, rôznu literatúru, ktoré zvýšené náklady kryla jej matka. Dokladmi preukázala, že matka jej peniaze poskytovala na účet, tvrdenie súdu, že sa nejednalo o zaokrúhlenú sumu neobstojí. Súd mohol vypočuť matku, čo ale neurobil. Preukázala vynaloženie nákladov vo výške 1 346,49 eura, ale súd jej priznal len 83,95 eura, pričom súd len zrátal doklady, ktoré mal k dispozícii. Takto striktne vyrátaná suma nezodpovedá obvykle vynaloženým nákladom tehotných žien a matiek počas tehotenstva po pôrode. Uplatnená suma 500,- eur spojená s tehotenstvom a pôrodom je sumou primeranou aj pri započítaní sumy, ktorá mala byť darom pri sviatku navrhovateľky a rovnala by sa asi polovici zo špecifikácie, ktorú vyčíslila. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, vo veci išlo o dôvody hodné osobitného zreteľa. Otec dieťaťa nebol ochotný mimosúdne sa dohodnúť, konanie prebiehalo od roku 2017, bolo odročované z dôvodov nezmyselných žiadosti otca a predkladania nezákonných dôkazov. V súčasnosti poberá len rodičovský príspevok, ktorý príjem je v značnom nepomere s príjmom otca dieťaťa.

5. Otec dieťaťa sa k odvolaniu navrhovateľky písomne vyjadril tak, že účelom príspevku na výživu nevydatej matky nie je nahradiť matke výpadok príjmov ani vyrovnať príjmy nevydatej matky a povinného, ale len poskytnúť primeraný príspevok na úhradu výživy. Nejde o výživné, iba o príspevok na výživu. Zákonné vymedzenie rozsahu príspevku na výživu nevydatej matky je dané kritériom primeranosti, tento príspevok je užší ako v prípade vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov. Opätovne poukázal na nezrovnalosti vo výpovedi navrhovateľky a svedkyne N.. Navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné bremeno, pretože nepreukázala deklarované výdavky v súvislosti s pôrodom a tehotenstvom. Väčšina výdavkov, ktoré si uplatnila, mala iba všeobecný charakter, nepredložila žiadne konkrétne doklady, z ktorých by bolo zrejmé, že skutočne vynaložila náklady na ich zakúpenie. Celkovo na všetky náklady spojené s pôrodom a tehotenstvom uhradil navrhovateľke sumu 913,40 eura. Okrem toho jej prispel na výživu sumou dvakrát po 100,- eur. Navrhovateľke ponúkol zabezpečenie služieb gynekológa, ktorý jej bol ochotný sa ujať, ale ona ho odmietla. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, týkajúcim sa nároku na náhradu trov konania.

6. Navrhovateľka sa k vyjadreniu otca dieťaťa písomne vyjadrila tak, že v konaní nebolo preukázané, že by počas rodičovskej dovolenky vyučovala anglický jazyk, dôkazy predložené otcom dieťaťa boli získané nezákonné. Časť dokladov nemala k dispozícii, ale žalovaný nepoprel, že by využívala lekársku starostlivosť, služby duly, a že by nemala zakúpený aniball, oblečenie, pričom je všeobecne známe, že každá tehotná žena berie vitamíny, aby sa dieťa vyvíjalo. Súd pri určení priemerného zárobku otca dieťaťa vychádzal z listín, obsiahnutých v spise, otec dieťaťa v odvolaní predložil len výplatnú pásku za mesiac august 2017. 7. Otec dieťaťa sa k uvedenému písomnému vyjadreniu navrhovateľky ďalej písomne vyjadril tak, že zotrval na svojich tvrdeniach uvedených už v predchádzajúcich písomných podaniach. V mailovej komunikácii navrhovateľky sa dostal náhodou, informoval ju, že má prístup k jej mailovej schránke a že by si mala zmeniť heslo. Nie je pravdou, že by v konaní nenamietal výdavky navrhovateľky na lekársku starostlivosť, služby duly, aniball, oblečenie a podobne, naopak opakovane žiadal, aby predložila doklady o ich zakúpení. Tvrdenia navrhovateľky mal za účelové.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení § 2 ods. 1,2, § 65 a 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

9. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) nebolo potrebné na prejednanie odvolania navrhovateľky a odvolania otca dieťaťa nariaďovať pojednávanie.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Navrhovateľka v odvolaní uplatnila odvolací dôvod, týkajúci sa nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ . Otec dieťaťa deklaroval odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ .

13. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.

14. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

15. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku vyčerpávajúcim spôsobom vyporiadal so skutkovou i právnou argumentáciou strán vznesenou v prvostupňovom konaní, pričom v odvolacom konaní účastníci neuviedli žiadne nové skutkové či právne argumenty, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, ako aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na podrobné a presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vzťahujúceho sa k veci samej, s ktorým odôvodnením, sa v plnom rozsahu identifikuje (§ 387 ods. 2 .

17. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd udáva nasledovné:

18. V danom prípade sa navrhovateľka svojim návrhom domáhala určenia príspevku na výživu nevydatej matky sumou 200,- eur mesačne od 28.12.2015 a náhrady nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 500,- eur. 19. Z ustanovenia § 74 zákona o rodine vyplývajú dva nároky nevydatej matky: nárok na príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a nárok na príspevok na jej výživu po dobu maximálne 2 roky. Pokiaľ ide o náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom (náklady súvisiace s obstaraním tehotenských šiat, obuvi, špeciálnej, resp. zlepšenej stravy, vitamínov, ovocia, zeleniny nad bežnú spotrebu, cestovné náklady v súvislosti s vyšetreniami, náklady na lieky, pobyt v nemocnici, lekársky zákrok, lieky a ďalšie náklady, ak nie sú úplne alebo vôbec uhrádzané zo systému poistenia), matka musí predložiť dôkazy o takto vynaložených nákladoch. Súd uzná len odôvodnené náklady a určí, v akej časti je tieto náklady povinný znášať otec dieťaťa, pričom v zmysle gramatického výkladu sa na priznanie toho nároku nevzťahuje kritérium primeranosti, ale všeobecné zákonné kritéria pre výživné. Na druhej strane, rozsah príspevku na výživu matky je podmienený kritériom primeranosti. Podmienkou na priznanie príspevku nie je odkázanosť matky, čo znamená, že priaznivé majetkové pomery matky nevylučujú priznanie tohto príspevku a príspevok nie je odôvodnený neschopnosťou matky samostatne sa živiť. Jeho základom sú tehotenstvo a narodenie dieťaťa a s tým súvisiaca zmena sociálnej situácie matky, ktorá spravidla príde o príjmy z pracovného, resp. iného pomeru a súčasne zvýšené výdavky spojené s týmito skutočnosťami. Súd zisťuje konkrétne náklady a potreby matky i zákonné hľadiská pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného, potencionalitu príjmov, súlad s dobrými mravmi). Skúmajú sa príjmové a majetkové pomery matky. Nie je relevantné, či matka vykonávala zárobkovú činnosť v období predchádzajúcom tehotenstvu, alebo poberala príspevky zo systému sociálneho zabezpečenia. Vyživovacia povinnosť otca k dieťaťu nie je priznaním týchto príspevkov dotknutá. Podľa ustálenej judikatúry (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované pod R 25/1967) k nákladom, spojeným so zadovážením výbavičky treba prihliadať pri vymeriavaní výživného pre dieťa, nie pri rozhodovaní o nárokoch matky podľa § 74 zákona o rodine.

20. V súdenej veci navrhovateľka v odvolaní namietala, že jej príjem sa znížil už odo dňa narodenia dieťaťa (28.12.2015), a teda príspevok na výživu jej patrí od uvedeného dňa. Odvolací súd toto tvrdenie vyhodnotil ako nedôvodné, pretože z dokazovania, vykonaného súdom prvej inštancie jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľka pred pôrodom dosahovala u zamestnávateľa priemerný mesačný príjem 550,23 eur netto. Následne v období od 06.11.2015 do 21.07.2016 jej bolo vyplácané materské, v priemere vo výške 503,67 eur mesačne. V mesiaci 8/2016 jej bolo vyplatených celkovo 554,50 eur (351,30 eur materské + 203,20 eur rodičovský príspevok). Až od 01.09.2016 jej príjem tvoril už len rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur, resp. 213,20 eur, a teda záveru súd prvej inštancie, že až od tohto dňa došlo k zásadnému zníženiu jej príjmu v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom, niet čo vytknúť. Pokiaľ ide o namietanú výšku určeného mesačného príspevku na výživu matky rozsah príspevku na výživu matky, tento je podmienený kritériom primeranosti. Súd prvej inštancie v konaní správne a v dostatočnom rozsahu zisťoval konkrétne náklady a potreby matky i zákonné hľadiská pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (schopnosti, možnosti, majetkové pomery otca dieťaťa) a svoje závery, formulované na základe rozsiahleho dokazovania vo veci náležitým spôsobom v napadnutom rozsudku odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd zdôrazňuje, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

21. Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní namietala, že výška ňou uplatnených nákladov súvisiacich s tehotenstvom a pôrodom v sume 500,- eur, je primeraná, odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľku v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno a musí produkovať dôkazy o takto vynaložených nákladoch . Súd prvej inštancie nemohol vo veci vychádzať len z predpokladaných výdavkov matky, hoci ňou písomne vyčíslených, keď sama navrhovateľka v prvoinštančnom i v odvolacom konaní potvrdila, že doklady, preukazujúce vynaloženie ňou tvrdených nákladov, k dispozícii nemá. a odvolacia námietka navrhovateľky je potom nedôvodná. 22. Otec dieťaťa v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy, týkajúce sa vyučovania angličtiny navrhovateľkou a z toho plynúcich príjmov navrhovateľky, a to e- mailovú komunikáciu medzi navrhovateľkou a tretími osobami. Odvolací súd pripomína ( a to i v súvislosti s odvolacou námietkou otca dieťaťa ohľadne nevykonania ním navrhnutého dôkazu - výpis z účtu matky navrhovateľky), že dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie ( rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, nie strán sporu.

23. Pokiaľ ide o nevyžiadanie si výpisov z účtu matky navrhovateľky, súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku jasne a zrozumiteľne vysvetlil, z akých dôvodov tento dôkaz nevykonal, jeho argumenty sú logické a výstižné, pričom otec dieťaťa v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iný záver odvolacieho súdu a teda táto odvolacia námietka otca dieťaťa dôvodná nebola.

24. Po preskúmaní veci ďalej odvolací zistil, že súd prvej inštancie správne odmietol vykonať listinné dôkazy- e- mailovú komunikáciu medzi navrhovateľkou a tretími osobami, predložené otcom dieťaťa, ako nezákonné. Článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky garantuje základné právo na súdnu ochranu. Ide o verejné subjektívne právo, ktorého naplnenie je nevyhnutným predpokladom na reálne uplatnenie ďalších základných práv a slobôd. V podmienkach právneho štátu je právomoc súdov pri poskytovaní ochrany právam a oprávnených záujmov strán vymedzená princípom legality, zakotveným v článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V súlade s týmto článkom môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zásadne neakceptovateľný z ústavnoprávneho hľadiska je výkon spravodlivosti spôsobom, ktorý sa prieči objektívnemu právu. Je pravdou, že strana, ktorá navrhla vykonanie nezákonného dôkazu (prípadne ho sama obstarala) je rovnako nositeľom základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vo všeobecnej rovine je oprávnená domáhať sa účinnej a efektívnej právnej ochrany, avšak vykonanie nezákonného dôkazu by bolo stotožniteľné s poskytnutím autoritatívnej súdnej ochrany orgánom štátnej moci za súčasného nelegitímneho zásahu do právnej sféry dotknutých osôb. Odvolací súd na podporu svojich záverov poukazuje na právne závery prijaté Najvyšším súdom ČR v rozsudku sp.zn. 21Cdo/1009/98 zo dňa 21.10.1998 (R 39/99), podľa ktorého ak navrhne účastník občianskeho súdneho konania na preukázanie svojich tvrdení dôkaz, ktorý bol vyhotovený alebo účastníkom získaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a ktorého vyhotovením alebo získaním došlo k porušeniu práv inej fyzickej alebo právnickej osoby, súd takýto dôkaz ako neprípustný nevykoná. Opačný postup by mal za následok to, že porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu by sa premietlo do skutkového stavu veci zisteného súdom, a tým i do rozhodnutia vydaného na jeho základe. Prihliadnutím k nezákonným dôkazom by súd zaťažil konanie vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ak má byť občianske súdne konanie jednou zo záruk zákonností, nie je možné pripustiť, aby pri činnosti súdov, ktorou je zabezpečovaná ochrana práv fyzických a právnických osôb, dochádzalo k porušovaniu alebo využívaniu porušenia iných práv týchto osôb. Na uvedenom nič nemení ani tzv. zákonná licencia podľa § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá celkom zjavne predpokladá iné úradné účely, ako je vykonávanie nezákonného dôkazu v občianskom súdnom konaní. Ide o úradné účely, pri ktorých je zásah do osobnostných práv vykonávaný na základe konkrétneho zákona. Ustanovenia čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1 bránia, aby týmto zákonom bol civilným procesný kódex. Naviac, pomerne jednoduchým spôsobom môže strana zmeniť nositeľa výpovednej hodnoty dôkazného prostriedku, tak ako tomu bolo napokon v prejednávanej veci, keď adresát emailovej komunikácie navrhovateľky (svedkyňa Andrea Ďurovcová Malovcová) bol vypočutý na pojednávaní ako svedok a túto svedeckú výpoveď ako prípustný dôkazný prostriedok súd prvej inštancie riadne zhodnotil a uviedol, k akým záverom na jej základe prišiel. Pokiaľ otec dieťaťa namieta, že nejde o nezákonne získané dôkazy, pretože navrhovateľka mala vedomosť o tom, že ich má k dispozícií, resp. vedela o tom, že má prístup k jej emailovému účtu, bez ohľadu na skutočnosť, že nemožno bez ďalšieho zamieňať vedomosť navrhovateľky o správaní otca dieťaťa so súhlasom navrhovateľky, odvolací súd pripomína, že ochranu nepožívajú len strany súdneho konania, ale o to viac tretie osoby, ktorých sa daná elektronická komunikácia týkala a ktorých súhlas s jej získaním a použitím zo strany otca dieťaťa v súdnom konaní, otec dieťaťa napokon ani netvrdil.

25. Pokiaľ otec dieťaťa namieta súdom prvej inštancie zistenú výšku jeho priemerného čistého príjmu za obdobie od 12/2017 do 03/2018, odvolací súd zistil , že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z priemerného čistého mesačnéh o príjmu otca za obdobie 12/2015 - 3/2018 vo výške 1.568,51 eur, ktorá suma vyplýva z listinných dôkazov vykonaných v konaní. Skutočnosť, že táto suma je už očistená o sumu predstavujúcu spotrebu pohonných hmôt na súkromné účely a sumu stravného poskytovaného zamestnávateľom, vyplýva z vyjadrenia samotného otca dieťaťa na pojednávaní dňa 10.05.2018. Pokiaľ otec dieťaťa predložil v odvolacom konaní výplatnú pásku za mesiac 08/2017, podľa ktorej jeho čistá mzda predstavovala len sumu 1 234,43 eur, uvedené samo osebe nemá za následok nesprávnosť vyššie uvedených záverov súdu prvej inštancie o výške priemernej čistej mzdy otca dieťaťa za rozhodné obdobie.

26. Napokon, odvolacie námietky otca dieťaťa, týkajúce sa neunesenia dôkazného bremena navrhovateľkou v časti výdavkov na lekárske služby spoločnosti Gynecare, s.r.o., na dulu, aniball, oblečenie a vitamíny, nie sú dôvodné, keďže súd prvej inštancie v tejto časti návrh zamietol práve z dôvodu neunesenia dôkazného bremena navrhovateľkou.

27. Súd prvej inštancie správne nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov (§ 52 , keď navrhovateľkou tvrdené okolnosti priebehu konania (skutočnosť, že otec dieťaťa využíval svoje procesné právo navrhovať dôkazy, dĺžka konania a neexistencia mimosúdnej dohody medzi účastníkmi) nemožno považovať za okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver o tom, že je spravodlivé priznať nárok na náhradu trov konania navrhovateľke.

28. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1,2 potvrdil.

29. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 52 v spojení s § 2 ods. 1 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .