Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4To-36-2021.pdf
PDF · 94.87 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/36/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.03.2022, v trestnej veci obžalovaného A. H., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 21.06.2021, sp. zn. 7T/139/2009, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
Obžalovanému
A. H., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom T., Q. č. XXX/XX, okr. L.,
u k l a d á :
Podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 5 Tr. zákona, v spojení s § 41 ods. 2 Tr. zákona a § 42 ods. 1 Tr. zákona a v spojení s § 39 ods. 1 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody na 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona, obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona r u š í výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 09.11.2009, sp. zn. 5T/114/2009, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.04.2010, sp. zn. 2To/17/2010 a výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 14.04.2011, sp. zn. 4T/169/2009, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na uvedené výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 21.06.2021, sp. zn. 7T/139/2009 bol obžalovaný A. H. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
- dňa 19.12.2007 okolo 18:00 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode na Q. stanici L., pri vstupných dverách do baru „E.“, okres L., v úmysle získať finančné prostriedky obžalovaný spolu s už ods. ml. G.
D. fyzicky napadli tam prítomného Y. T., nar. XX.XX.XXXX, a to tak, že keď menovaný chcel otvoriť dvere do baru „E.“, A. H. ho chytil rukami za golier bundy, zhodil ho na zem, kde sa snažil z vrecka bundy vybrať peňaženku, čo sa mu však nepodarilo, preto Y. T. dvakrát kopol do oblasti brucha, následne spoločne s už ods. ml. G. D. ho podstavili na nohy, pritlačili ho chrbtom o stenu, kde A. H. ho tlačil k stene a už ods. ml. G. D. sa snažil z vrecka bundy vybrať peňaženku, čo sa mu taktiež nepodarilo, a preto Y. T. opätovne povalili na zem, už ods. ml. G. D. ho chytil za ruky, A. H. z boku prikľakol Y. T., tomuto odzipsoval vrecko na bunde, odkiaľ vybral peňaženku v hodnote najmenej 200 Sk, v ktorej sa nachádzala finančná hotovosť v sume 3.800 Sk a osobné doklady Y. T., z miesta činu následne utiekli, pričom Y. T. spôsobili zranenie - pomliaždenie hlavy v čelovo spánkovej oblasti vľavo, ľavej polovice tváre, pomliaždenie ľavého ramena a hrudníka vpravo, ktoré si vyžaduje liečenie 7 dní.
Za uvedený skutok mu súd podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 37 písm. m) Tr. zákona, § 38 ods. 2 a 4 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 10 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona obžalovaného zaradil na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/114/2009, zo dňa 09.11.2009, právoplatný dňa 22.04.2010, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2To/17/2010, zo dňa 22.04.2010, ktorým bol obžalovanému uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a výrok o treste rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/169/2009, zo dňa 14.04.2011, právoplatný dňa 14.04.2011, ktorým bolo obžalovanému upustené od uloženia súhrnného trestu, pretože trest uložený rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/114/2009 považoval súd na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázal poškodeného Y. T. a poškodenú Z. a.s. s nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti uvedenému rozsudku, riadne a včas, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku podal odvolanie prokurátor a to proti výroku o treste, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 12.10.2021. Namietal, že napriek tomu, že názor Okresného súdu Kežmarok vo vzťahu k nemožnosti postupu podľa § 47 ods. 2 Tr. zákona, vzhľadom na ustanovenie § 128 ods. 7 Tr. zákona, možno považovať za správny a súladný so zákonom, v žiadnom prípade nie je možné stotožniť sa s výmerou uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorá bola obžalovanému uložená. Okresný súd Kežmarok nesprávne aplikoval príslušné ustanovenia Dohovoru a ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona vo vzťahu k okolnostiam prípadu a osobe obžalovaného. Pri uznaní viny za skutok ako bol uvedený v obžalobe, pri aplikácii trikrát a dosť obžalovanému pôvodne hrozil trest odňatia slobody v minimálnej miere 20 rokov nepodmienečne, kde k uvedenému nedošlo práve z dôvodu celkovej dĺžky trestného konania, ktorá mala priamy vplyv na plynutie zákonom stanovených lehôt v súvislosti s možnosťou rozhodnutia príslušného súdu o zahladení jedného z predchádzajúcich odsúdení, ktoré rozhodnutie priamo ovplyvnilo aj zánik možnosti použitia zásady trikrát a dosť. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že celková dĺžka trestného konania nebola v tomto prípade len na neprospech obžalovaného, ale práve naopak, bola na prospech dotknutej osobe. K samotnej dĺžke trestného konania je potrebné uviesť, že táto v rámci konania na Okresnom súde Kežmarok bola ovplyvnená nielen objektívnymi prekážkami na strane konajúceho súdu, z dôvodu personálnych prekážok vo veci, keď vo veci konalo reálne celkovo 6 sudcov Okresného súdu Kežmarok, ako aj prekážok spojených so šírením ochorenia Covid-19 v priebehu roka 2020 a roka 2021, ale aj subjektívnymi prekážkami na strane obžalovaného, resp. obhajoby, keď celkovo z počtu 66 hlavných pojednávaní bolo až 36 odročených z dôvodu nemožnosti ich uskutočnenia práve z dôvodu prekážok zapríčinených samotným obžalovaným, resp. obhajobou. Vo vzťahu k základnej výmere trestu je potrebné uviesť, že táto bola stanovená v základnej trestnej sadzbe od 3 rokov do 8 rokov, pričom za použitia § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona je zákonom stanovená výmera trestu v rozmedzí od 4 rokov 8 mesiacov do 8 rokov, kde Okresným súdom Kežmarok uložený trest odňatia slobody nezodpovedá zisteným okolnostiam prípadu, konkrétnemu konaniu a osobe obžalovaného a je v nepomere vo vzťahu k dolnej hranici upravenej zvýšenej trestnej sadzby, ktorú by bolo možné v danom prípade použiť. Pre aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona v tomto prípade neboli splnené zákonom stanovené podmienky a to vo vzťahu k okolnostiam prípadu
a osobe obžalovaného, poukazujúc na vedený spôsob života, v spojení s opakovaným páchaním trestnej činnosti, za ktorú bol v 9-tich prípadoch právoplatne odsúdený a opakované páchanie inej protispoločenskej činnosti. Navyše, žalovanej trestnej činnosti sa v minulosti aj reálne dopustil, keď bol právoplatne v dvoch prípadoch odsúdený, z toho v jednom prípade sa na neho hľadí, ako keby odsúdený nebol, na základe čoho mu pôvodne hrozilo uloženie trestu za použitia zásady trikrát a dosť. Vzhľadom na uvedené má za to, že trest uložený obžalovanému je nespravodlivý, odporuje zásadám ukladania trestu, nespĺňa účely trestu a podmienky individuálnej a generálnej prevencie, z ktorého dôvodu navrhol, aby Krajský súd v Prešove napadnutý rozsudok zrušil a sám rozhodol o treste obžalovaného tak, že uloží súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody minimálne v polovici upravenej trestnej sadzby, so zaradením obžalovaného pre výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia, za súčasného zrušenia výroku o trestoch rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 09.11.2009, sp. zn. 5T/114/2009 a zo dňa 11.04.2011, sp. zn. 4T/169/2009, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na uvedené výroky obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Na základe takto riadne a včas podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné. Prvostupňový súd odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že priebeh skutkového deja opísaný v obžalobe preukazuje predovšetkým výpoveď poškodeného Y. T., ktorý podrobne opísal skutočnosti odohrávajúce sa pred barom E., kde podrobne opísal aj činnosť jednotlivých páchateľov, vrátane obžalovaného, keď bol týmto stiahnutý na zem, kde sa mu obžalovaný pokúšal odopnúť vrecko bundy, následne ho 2-krát kopol do oblasti brucha a po tom čo ho obžalovaný a odsúdený D. postavili zo zeme, pritlačili ho k stene budovy, držali ho za ruky a z vrecka bundy mu odcudzili peňaženku s finančnou hotovosťou v sume 3.800,- Sk spolu s osobnými dokladmi. Výpoveď poškodeného bola podporená svedeckými výpoveďami svedka C. W., ktorý v bare E. pracoval ako čašník, pričom to bol on, kto pred vchodom do baru na zemi našiel peňaženku, v ktorej boli osobné doklady poškodeného. K okolnostiam vzniknutých zranení u poškodeného bol ako svedok vypočutý G.. C. G., ktorý vykonal ošetrenie poškodeného, pričom poškodený do ambulancie prišiel v doprovode polície z dôvodu, že ho mali napadnúť dvaja Rómovia, ktorí ho sotili na zem, mali ho kopať do oblasti brucha a hrudníka, pričom pri páde si mal udrieť hlavu a ľavé rameno. Vo svetle vykonaných dôkazov sa výpoveď obžalovaného javí ako účelová, učinená v snahe zbaviť sa svojej zodpovednosti za spáchaný trestný čin. Obžalovaný časť skutkového deja opisuje v zhode s poškodeným, pričom následne obžalovaný mal odísť na vlakovú stanicu, aby išiel domov, avšak tvrdenia obžalovaného, že mal v úmysle vlakom cestovať domov, nepriamo vyvracia svedecká výpoveď svedka C. H., ktorý uviedol, že v čase spáchania skutku zo stanice L. odchádza na D. len jeden vlak s odchodom o 18.03 hod. Vyjadrenia obžalovaného vykazujú značné logické rozpory, pričom ním popisovaný priebeh udalostí je nepravdepodobný. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku, ako aj obsahu predloženého spisu odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonanie dôkazov týkajúceho sa skutku, ktorý bol posúdený ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto boli vykonané dôkazy pred súdom prvého stupňa v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Tieto skutkové okolnosti považuje krajský súd za správne a s nimi sa stotožňuje a keďže súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, odvolací súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností v celom rozsahu odkazuje. Krajský súd rovnako konštatuje, že aj prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu a to aj s prihliadnutím na návrhy a námietky procesných strán, pričom ani procesné strany sa nedomáhali v priebehu odvolacieho konania vykonania ďalších dôkazov. Výsledky vykonaného dokazovania vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelený celok tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver, že obžalovaný A. H. spáchal skutok tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa. Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ aj pre konanie nadriadeného súdu, ktoré spočívalo v zhodnotení dôkazov v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 12 Tr. poriadku na vytvorenie záveru o tom, či došlo k spáchaniu skutku, ak áno, ako a k akému. Z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa zároveň vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov
neodporuje základným princípom logického myslenia. Po oboznámení sa s odvolaním prokurátora, týmto odvolaním napadnutým rozsudkom, ako aj obsahom predloženého spisu je potrebné konštatovať, že aj keď obžalovaný v konaní vinu nevyhlásil, odvolanie proti výroku o vine, ani proti výroku o treste si nepodal a prokurátor podal odvolanie len čo do výroku o treste, krajský súd nezistiac dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal len tento odvolaním napadnutý výrok. Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona. Obžalovaný tým, že spoločným konaním proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, tak po objektívnej ako aj subjektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu žalovaného zločinu. Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom u obžalovaného konštatoval prevahu priťažujúcich okolností, keď u neho zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona a to, že obžalovaný už bol v minulosti za trestný čin odsúdený a na základe toho došlo k zvýšeniu spodnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu. Vo vzťahu k uvedenému krajský súd konštatuje, že nepostupoval súd prvého stupňa správne pri priznaní priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zákona a následne pri použití ustanovení § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona a to z dôvodu, že z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento už bol v minulosti odsúdený za zločin a to rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 13.04.2000, sp. zn. 3T/112/1999, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na 8 rokov v III. NVS, pričom uvedené odsúdenie nebolo zahladené. Na základe uvedeného okresný súd mal postupovať tak, že obžalovanému mal ukladať trest za použitia ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zákona, nakoľko ukladal obžalovanému trest za opätovné spáchanie zločinu, na základe ktorého sa zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby o jednu polovicu, teda spodná hranica trestnej sadzby bola v danom prípade 5 rokov a 6 mesiacov. Vzhľadom na uvedené pochybenie bolo nevyhnutné rozhodnutie okresného súdu vo výroku o treste zrušiť a obžalovanému ukladať trest za použitia ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zákona, pričom krajský súd, rovnako ako súd prvého stupňa, ukladal obžalovanému trest aj za použitia ustanovení § 41 ods. 2 a § 42 ods. 1 Tr. zákona, vzhľadom na skutočnosť, že išlo o súhrnný trest, pričom trest ukladal v rámci súhrnného trestu za viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom. Rovnako ako súd prvého stupňa, aj krajský súd dospel k záveru, že vzhľadom na značný časový odstup od skutku, ktorý je toho času viac ako 14 rokov, ako aj od podania obžaloby, ktorý je toho času viac ako 12 rokov, je potrebné postupovať v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona, preto obžalovanému ukladal trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, pričom s poukazom na skutočnosť, že dolná hranica zvýšenej trestnej sadzby, na rozdiel od postupu súdu prvého stupňa, ktorý ju nesprávne stanovil na 4 roky a 8 mesiacov, bola v danom prípade 5 rokov a 6 mesiacov, súd ukladal vyšší trest ako uložil súd prvého stupňa. Vo vzťahu k uvedenému krajský súd dodáva, že aj keď od spáchania skutku a podania obžaloby uplynul väčší časový odstup, nie je možné opomenúť skutočnosť, že obžalovaný už bol v minulosti pred spáchaním trestného činu opakovane súdne trestaný, aj keď vo viacerých prípadoch sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený pre fikciu zahladenia odsúdenia, ale nie je možné opomenúť skutočnosť, že pred spáchaním skutku bol už vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený vo výmere 8 rokov práve za trestný čin lúpeže podľa § 234 Tr. zákona účinného do 31.12.2005. Zároveň z výpisu z evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný aj po spáchaní tohto skutku sa pravidelne a opakovane dopúšťal priestupkov, väčšinou proti občianskemu spolunažívaniu násilným konaním voči iným osobám. Z uvedeného dôvodu krajský súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne, pričom uložený trest považoval za dostatočný na zabezpečenie ochrany spoločnosti, výchovu obžalovaného k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život, za súčasne odradenia iných od páchania trestnej činnosti, ktorý zodpovedá zásadám ukladania trestov vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu páchateľa, s poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu. Zároveň krajský súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný pred spáchaním skutku bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Vzhľadom na skutočnosť, že krajský súd ukladal súhrnný trest odňatia slobody, rovnako ako súd prvého stupňa, zrušil výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 09.11.2009, sp. zn. 5T/114/2009, v spojení s uznesením Krajského súdu Prešove zo dňa 22.04.2010, sp. zn. 2To/17/2010, výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 14.04.2011, sp. zn. 4T/169/2009, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na uvedené výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd vyhodnotil odvolanie prokurátora ako dôvodne a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.