Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/55/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu Q. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX/XX, K., zastúpeného Mgr. Jurajom Berežným, advokátom, Centrálna 2/38, Svidník proti žalovanej Slovenskej republike - Generálna prokuratúra Slovenskej republiky SR, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, o zaplatenie 1.133,70 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 12.12.2017 č. k. 6C/19/2017 - 57 jednohlasne takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok vo vzťahu k žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, nakoľko žalobca nepreukázal vznik škody ako prioritný predpoklad pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody. Žalobcov doklad o tom, že vyúčtované trovy obhajoby v súvislosti s predchádzajúcim trestným konaním Okresného súdu Svidník sp. zn. 2T/57/2013, nebol ako dôkaz prílohou žaloby a žalobca ho nepredložil do skončenia dokazovania vo veci samej. Škoda, ktorej náhradu možno požadovať od zodpovedného subjektu, nevzniká poškodenému tým, že vznikla, ale skutočná škoda mu môže vzniknúť až zaplatením dlhu. Samotná existencia pohľadávky neznamená skutočnú škodu, k jej vzniku dochádza až tým, že dlžník splní dlh a v tom rozsahu, v akom plnil veriteľovi, mu vzniká ujma na majetku, ktorú môže uplatňovať. Vyúčtovanie trov obhajoby predložené žalobcom samo o sebe nie je dokladom o ich zaplatení. Konanie je ovládané zásadou kontradiktórnosti, a teda súd nemá vyzývať a motivovať strany, aby predložili dôkazy, súd len hodnotí dôkazy prednesené stranami sporu. Keďže súd prvej inštancie nemal za preukázané, že u žalobcu škoda vznikla, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol. Nezaoberal sa ďalšími predpokladmi zodpovednosti žalovanej strany za škodu, a to protiprávnym konaním a príčinnou súvislosťou v zmysle predpokladov určených zákonom č. 514/2003 Z.z.. O trovách konania strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V podanom odvolaní zdôrazňuje tú okolnosť, že žalovanej strane preukázal vznik škody, a to v žiadosti z 1.12.2015 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, adresovanej Ministerstvu spravodlivosti SR, a to prílohou vyčíslenia trov obhajoby a dokladu o zaplatení trov obhajoby. Dňa 27.8.2015 preukázal žalovanej strane vznik škody, a to v žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím adresovanej Ministerstvu vnútra SR, a to prílohou vyčíslenia trov obhajoby a dokladu o zaplatení trov obhajoby. O tom, že škoda žalovanej bola preukázaná svedčí aj postúpenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Generálnou prokuratúrou SR na Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 17.9.2015, kde prílohu tvorilo okrem iného aj vyčíslenie trov právneho zastúpenia a doklad o zaplatení trov obhajoby. V samotnom konaní výšku škody, či jej vznik žalovaná strana vôbec nenamietala, avšak nestotožňovala sa s tvrdeniami žalobcu, že za škodu má zodpovedať práve tento konkrétny subjekt zastupujúci Slovenskú republiku, nakoľko sa nazdáva, že škodu nespôsobila. Tvrdenia žalobcu napokon vyplývajú aj z obsahu samotného súdneho spisu. Nazdáva sa, že žalovaná zodpovedá za škodu spôsobenú začatím, vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Táto zásada bola vyjadrená už vo viacerých skorších rozhodnutiach aj Najvyššieho súdu SR. Rozhodovanie súdov sa ustálilo na názore, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má zásadne právo na náhradu škody. Zákon č. 514/2003 Z. z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma bola odčinená. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania a v zmysle týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona .č 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené.

6. Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca vo vzťahu k žalovanej uplatňuje nárok na základe zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a ktorý nárok žalobcu pozostáva z náhrady škody za účelne vynaložené trovy obhajoby v sume 1.133,70 eur v trestnom konaní vedenom na OS Svidník pod sp. zn. 2T/57/2013. Uvádzané konanie začalo dňa 31.1.2013 vydaním uznesenia povereným príslušníkom policajného zboru o začatí trestného stíhania a obvinenia žalobcu z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

7. Podľa §1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom k 31.1.2013, tento zákon upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

8. Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejne moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo d/ nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

9. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

10. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

11. Pretože zákon bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady, treba aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a/ nastala v majetkovej sfére poškodeného, b/ je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, c/ je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.

12. Je potrebné predovšetkým prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu v tom zmysle, že žalovaná v priebehu konania nespochybňovala a nenamietala výšku škody a jej obrana spočívala v tom, že neexistuje nesprávny úradný postup, resp. nezákonné rozhodnutie, ktoré by odôvodňovalo opodstatnenosť nároku žalobcu.

13. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné.

14. Žalobca naviac v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že doklad o zaplatení trov obhajoby zasielal ako prílohu k jeho žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 27.8.2015 a 1.12.2015 adresované Ministerstvu spravodlivosti SR a Ministerstvu vnútra SR, ktoré napokon boli postúpené aj Generálnej prokuratúre SR. Odvolací súd však okrem uvedeného zdôrazňuje aj tú okolnosť, že už vznikom pohľadávky proti dlžníkovi sa mení majetková sféra dlžníka pohľadávky v časti jeho pasív, a preto za škodu treba považovať čiastku, ktorá korešponduje pohľadávke hoci ešte neuhradenej. Inak by sa v početných súkromnoprávnych vzťahoch stratil význam pasív. Samotná úhrada pohľadávky má relevanciu napr. čo do nárokov z omeškania a pod. (do pozor. rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/143/2017).

15. Za situácie, že súd prvej inštancie sa nezaoberal samotnou podstatou uplatneného nároku žalobcu na náhrady škody, odvolací súd s poukazom na uvádzané dôvody rozsudok zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 s tým, že v novom rozhodnutí o veci sa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .