Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Er/987/2008

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vo veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35776005, proti povinnému: Q. O., K.. XX.XX.XXXX, O. Z. XXX, XXX XX Z., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 33,19 Eur spolu s trovami exekúcie, na základe podnetu oprávneného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súd nárok na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1) Okresný súd Banská Bystrica dňa 16.07.2008 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Máriovi Mičákovi, so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica (ďalej len „exekútor“), poverenie na vykonanie exekúcie voči povinnému: Q.K. O., K.. XX.XX.XXXX, O. Z. XXX, XXX XX Z., štátny občan SR (ďalej len „povinný“). Podkladom na udelenie poverenia bolo doručenie návrhu na vykonanie exekúcie od pôvodného oprávneného Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, po pripustení zmeny účastníka konania ďalej ako Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35776005 (ďalej len „oprávnený“), na sídlo exekútora dňa 02.07.2008 a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na súd dňa 15.07.2008, spolu s exekučným titulom - Blok na pokutu nezaplatenú na mieste vydaný pôvodným oprávneným, zo dňa 19.03.2007, vykonateľný dňa 03.09.2007 (ďalej len „exekučný titul“).

2) Dňa 10.03.2017 bolo na súd doručené podanie oprávneného, v ktorom poukázal na uplynutie prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008. Podľa oprávneného na základe uvedenej skutočnosti došlo k splneniu predpokladov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a na rozhodnutie o trovách exekúcie, pri ktorom by mal súd zohľadniť rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR (7 M Cdo 13/2011).

3) Na uvedený podnet sa podaním doručeným súdu dňa 10.03.2017 vyjadril exekútor, ktorý vo svojej podstate uviedol, že 3 ročná prekluzívna lehota nemohla uplynúť, pretože bola ešte pred uplynutím zrušená zákonom č. 298/2008 Z. z účinným od 01.09.2008. Keďže podľa exekútora uvedený zákon neobsahuje prechodné ustanovenia, súd je povinný aplikovať účinnú právnu úpravu. To znamená, že exekúcia pre vymoženie pokuty a z tohto vzniknutých trov exekúcie môže byť vykonávaná aj viac ako 3 roky, t. j. bez časového obmedzenia. Podľa exekútora preto z uvedených skutočností vyplýva záver, že nie je prítomný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Exekútor v tejto súvislosti poukázal na priložené rozhodnutia najvyššieho súdu a krajských súdov. Exekútor sa vyjadril tiež ku súbehu uplynutia prekluzívnej lehoty a nemajetnosti povinného ako dôvodov na zastavenie exekúcie. Poukázal na skutočnosť, že v prípade takéhoto súbehu je možné uložiť náhradu

trov exekúcie oprávnenému. Opätovne poukázal na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici (napr. uznesenie pod sp. zn. 43CoE 309/2012). Záverom exekútor navrhol, aby súd rozhodol o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti a uložil náhradu trov oprávnenému. Súčasťou podania bola aj Správa o stave exekúcie, v ktorej exekútor uviedol zistené skutočnosti ohľadne majetkových pomerov povinného a to, že povinný je dlžníkom na sociálnom (350,89 Eur) a zdravotnom poistení (2 184,04 Eur), daňovým dlžníkom v sume 3+90,- Eur, nie je majiteľom bankového účtu, nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti a je voči nemu vedených ďalších 30 exekúcií. V prípade zastavenia exekúcie z dôvodu nemajetnosti si uplatnil náhradu trov exekúcie v sume 121,04 Eur, na ktorých úhradu navrhol zaviazať oprávneného.

4) Podľa § 41 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste.

5) Podľa § 88 ods. 1 Zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch účinného do dňa 31.08.2008 (ďalej len „zákon o priestupkoch“) rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

6) Podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1). (ods.

7) Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

8) Predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. (...). Ide pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. (...) Výkon rozhodnutia je neprípustný, ak je „exekučný titul“ nulitným právnym aktom. (...) Exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. (Rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejnená v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky, pod č. 56/1995, č. 70/1998, č. 72/1998, najmä rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené pod č. 58/1997, príp. 3 M Cdo 20/2008 )

9) Rozhodovacia činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky (I. ÚS 238/04) uvádza, že „Ústavný súd už vo viacerých rozhodnutiach vyslovil, že v našom ústavnom poriadku sa uplatňuje zásada "lex retro non agit" (teda "zákon nemá spätnú účinnosť"), keď napr. uviedol, že k definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv občanov a právnej istoty (PL. ÚS 16/95). K tomu treba dodať, že k definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktívneho výkladu právnych noriem, ktorý je rovnako významnou demokratickou zárukou ochrany práv občanov a právnej istoty. Právna teória rozoznáva retroaktivitu pravú a nepravú. Pravá retroaktivita zahrňuje prípady, keď právna norma reglementuje i vznik právneho vzťahu a nároky z neho vzniknuté pred jej účinnosťou (teda o pravom spätnom pôsobení nového zákona ide vtedy, keď pôsobí aj pre minulú dobu). Nepravá retroaktivita spočíva v tom, že právne vzťahy hmotného i procesného práva, ktoré vznikli za platnosti práva starého, sa spravujú zásadne týmto právom, a to až do doby účinnosti práva nového. Po jeho účinnosti sa však riadi právom novým (teda o nepravom spätnom pôsobení hovoríme vtedy, keď nový zákon nariaďuje, že má byť použitý i na staré právne pomery už založené, ale iba od doby, keď začína pôsobnosť nového zákona, alebo ešte od neskoršej doby (mutatis mutandis PL. ÚS 38/99).“

10) V kontexte uvádzaných záverov ústavného súdu súd konštatuje, že ak novelizáciou uvedeného ustanovenia Zákona o priestupkoch došlo k zrušeniu ustanovení o prekluzívnej lehote na vykonanie exekučného titulu, jedná sa v tomto prípade o zrušenie vlastnosti exekučného titulu, ktorý ak by uvedené ustanovenie nebolo účinné, vlastnosť vykonateľnosti by trvala 3 roky. V neposlednom rade je nutné brať na zreteľ aj fakt, že pri vydaní exekučného titulu sám povinný ako účastník priestupkového konania mal legitímne očakávania, že sankcia za priestupok môže byť vymáhaná len po dobu troch rokov.

11) Uvedené účinky novelizácie súd musí jednoznačne označiť za priamo retroaktívne. Ak exekútor uprednostňuje záver, že zákon zrušil 3-ročnú prekluzívnu lehotu a teda exekúcia má prebiehať bez časového obmedzenia, tak takýto záver sa prieči zásadám zákazu priamej retroaktivity, zásady ochrany legitímneho očakávania a zásady právnej istoty. Súd v súlade s nastolenou rozhodovacou činnosťou ústavného súdu je viazaný zákazom retroaktívneho výkladu právnym noriem a preto právny záver exekútora považuje za nutné odmietnuť a prijať ústavnokonformný výklad, že trojročná prekluzívna lehota podľa citovaného ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch uplynula dňa 03.09.2010.

12) Uplynutím uvedenej lehoty sa stal exekučný titul neúčinným. Následkom neúčinnosti exekučného titulu nebolo možné (prípustné) vykonávať naďalej exekúciu, pretože odpadol podklad na vykonanie exekúcie (§ 41 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku), ako základnej požiadavky na vedenie exekúcie a exekúcia mala byť už v tom čase zastavená.

13) S poukazom na prijaté závery preto súd rozhodol tak, že zastavil exekúciu z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017.

14) Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

15) Podľa § 243j Exekučného poriadku v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.

16) Podľa dôvodovej správy ku ustanoveniu § 243j Exekučného poriadku „V právnej praxi nie je ojedinelé, že v prípade zastavenia exekúcie je potrebné posúdiť, či exekútorovi prináleží náhrada trov aj v prípadoch, keď treba do úvahy vziať niektoré dôvody osobitného zreteľa (...) Takýmito dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú dôvody explicitne vymedzené v ustanovení § 243j ako je napríklad skutočnosť, že exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade s Exekučným poriadkom (napríklad došlo k neodôvodneným prieťahom pri výkone exekúcie, požadovalo sa zaplatenie takých plnení na trovách, na ktoré nebol právny nárok a pod) alebo iným zákonom alebo nepostupoval v súlade s § 57 ods. 4. Ide o také závažné prípady, ktoré by dokonca mohli zakladať disciplinárnu zodpovednosť súdneho exekútora.“

17) Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 01.06.2010 do 31.03.2017) exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

18) Súd v kontexte rozhodovania o trovách exekúcie uvádza, že súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie dňa 16.07.2008, pričom prekluzívna lehota na výkon exekučného titulu uplynula dňa 03.09.2010. Po tomto dátume stratil exekučný titul vlastnosť vykonateľnosti, čoho následkom bola skutočnosť, že exekútor nemal k dispozícii zákonný titul (dôvod) na ďalšie vykonávanie exekúcie. Súd ďalej v tejto súvislosti uvádza, že exekútor si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z citovaného § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, a to predložiť vec súdu pri nadobudnutí pochybnosti o tom, či sú dané dôvody na zastavenie exekúcie. Táto povinnosť sa vzťahuje už pri nadobudnutí samotnej pochybnosti, ktorá objektívne nastala na základe uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty na výkon exekučného titulu.

19) Súd nad rámec uvedených skutočností preskúmal aj exekútorom zistené majetkové pomery povinného z predloženého exekučného spisu exekútora. V období trvania prekluzívnej lehoty exekučného titulu (roky 2007 - 2010) z exekučného spisu vyplýva, že povinný nemal registrované sociálne poistenie, nepoberal dávku v nezamestnanosti a nepoberal dôchodok. Ďalej súd zistil, že povinný nebol vlastníkom žiadneho motorového vozidla a že v uvedenom období bolo voči nemu vedených ďalších 25 exekúcií, z toho 9 predchádzajúcich. Z takýchto zistení podľa súdu vyplýva, že u povinného nemohol byť ani teoretický predpoklad, že v blízkej dobe bude možné z jeho majetku vymôcť aspoň časť pohľadávky oprávneného a ani predpoklad, že povinný možno v budúcnosti nejaký majetok nadobudne.

20) Exekútor mal na základe pochybnosti o majetkových pomeroch povinného preto opätovne postupovať podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku a predložiť vec súdu z dôvodu pochybnosti, či nenastal dôvod na zastavenie exekúcie.

21) Na základe skutočnosti, že exekútor nepredložením veci súdu po tom, ako bolo možné zistiť, že nie je možné vykonať exekúciu, pretože exekučný titul sa stal uplynutím prekluzívnej lehoty neúčinný a súčasne, že je dôvodné sa domnievať, že povinný je nemajetný, porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z citovaného § 57 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 a preto mu súd v súlade s § 243j Exekučného poriadku nepriznal nárok na náhradu trov exekúcie.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo uznesenie vydané.

Odvolanie, okrem všeobecných náležitostí vyžadovaných pre podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) musí uvádzať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal nevrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností , f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné. (§ 355 ods. 2 CSP; § 9a ods. 1 EP)

V Banskej Bystrici, dňa 26. 11. 2018