Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/57/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v právnej veci starostlivosti o maloletú: H. K., nar. XX. K. XXXX, bytom ako matka, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, dcéru otca: K. K., nar. XX. B. XXXX, bytom N. XX, C., toho času E. XX, C., zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom AK Janka Kráľa 7, Banská Bystrica a matky: P.. Z. K., nar. XX. B. XXXX, bytom H. XX, C., zast. JUDr. Jánom Krankušom, advokátom, so sídlom AK Skuteckého 30, Banská Bystrica, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú a o návrhu otca na zníženie výživného na maloletú, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Brezno, č.k. 8P/236/2017-244 zo dňa 28. júna 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., IV. a V. potvrdzuje.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Brezno (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Brezno, č.k. 2P/71/2012-98 zo dňa 13.02.2012 vo výroku II. 2. tak, že výživné na maloletú sa zvyšuje s účinnosťou od 01.12.2017 na 150,-Eur mesačne a s účinnosťou od 01.09.2018 na 170,-Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do pätnásteho dňa každého mesiaca dopredu k rukám matky maloletej (prvá výroková veta). Zároveň rozhodol, že za obdobie od 1.12.2017 do 28.06.2018 vznikol otcovi dlh na zročnom zvýšenom výživnom vo výške 350,- Eur. Tento dlh je otec povinný zaplatiť k rukám matky maloletej do 31.12.2018 (druhá výroková veta). Treťou výrokovou vetou okresný súd vo zvyšku návrh matky zamietol. Návrh otca na zníženie výživného zamietol (štvrtá výroková veta). O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (piata výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že tento z vykonaného dokazovania zistil, že naposledy bolo výživné na maloletú určené rozsudkom Okresného súdu Brezno, č.k. 2P/71/2012-98 zo dňa 13.02.2012, ktorým bol za otca maloletej určený K. K.. Súd pritom schválil rodičovskú dohodu, ktorou sa otec maloletej zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 100,-Eur mesačne. V čase posledného rozhodovania súdu malo maloletá 1 rok a 5 mesiacov. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zníženie výživnému má maloletá necelých 7 rokov, v čase podania návrhu navštevovala predškolskú triedu materskej škôlky; v školskom roku 2018/2019 je zapísaná do prvého ročníka Základnej školy na S. ulici X v C..

1.2 Pokiaľ ide o maloletú, okresný súd konštatoval, že maloletá má dlhodobo záujmy o karate a tanečnú, úmerne veku a záujmom maloletej sa zvýšili výdavky na jej výchovu, výživu, vzdelanie, všestranný rozvoj a starostlivosť o jej zdravie.

1.3 Zmenu pomerov konštatoval súd prvej inštancie aj u rodičov maloletej. Počet vyživovacích povinností sa u matky maloletej nezmenil; otcovi ubudla vyživovacia povinnosť k dcére z rozvedenému manželstva, M., narodenej v roku XXXX. Matka maloletej v čase poslednej úpravy výživného poberala rodičovská príspevok a prídavky na maloletú. V súčasnosti dosahovala príjem 476,16 Eur, zamestnávateľ s ňou však skončil pracovný pomer. Skončenie pracovného pomeru okresný súd vyhodnotil z dôvodov na strane matky, preto mal zato, že príjem matky pre účely určenia výživného je príjem, ktorý u zamestnávateľa dosahovala. Pokiaľ ide o otca maloletej, tento je dlhodobo nezamestnaný. Už v roku 2013 podal návrh na zníženie výživného (zo sumy 100,-Eur na sumu 30,-Eur mesačne), tento návrh otca Okresný súd Brezno zamietol v konaní vedenom pod sp.zn. 2P/202/2013. V prejednávanej veci otec maloletej v zhode s predošlými tvrdeniami argumentoval, že jeho príjmy sa znížili, prišiel o rodinu v dôsledku rozvodu, prišiel o byt a stal sa z neho „bezdomovec“. V čase narodenia maloletej podnikal na základe živnostenského oprávnenia, živnosť už v roku 2012 vrátil, je vedený ako uchádzač o zamestnanie, poberá štátnu sociálnu dávku. Tvrdil, že si hľadá zamestnanie, stály príjem ale nevie zohnať. Otec maloletej má stredoškolské vzdelanie, strojárskeho zamerania, má rôzne rekvalifikácie. Tvrdil, že je registrovaný na burze práce, chodia mu ponuky a reaguje na nich, bol viackrát na pracovnom pohovore, má zato, že je hendikepovaný z dôvodu svojho veku. V konaní ale súdu nepredložil žiaden doklad, že si prácu skutočne hľadal.

1.4 Súd prvej inštancie dotazom na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zistil voľné pracovné miesta, ktoré by otec maloletej mohol vykonávať; ide pritom aj o práce v stavebníctve, o ktoré sa uchádzal začiatkom roka v spoločnosti U. F., s.r.o., T.; spoločnosť F. s.r.o. U. C. ponúkala 6 voľných pracovných miest na pozícií stavebný robotník, bez požadovanej praxe, s požadovaným nižším stredným odborným vzdelaním, stredné odborné vzdelanie, so mzdou 800,- až 1000,-Eur mesačne. T. S. a.s. v odbore, v ktorom je otec maloletej vyučený, má voľné pracovné miesta v robotníckych profesiách so zárobkom v hrubom od 798,-Eur do 870,-Eur. Na základe uvedeného okresný súd konštatoval, že pri skutočnom záujme otca nájsť si prácu so stabilným príjmom by tento mohol vykonávať práce s príjmom cca 798,- až 1000,-Eur v hrubom mesačne.

1.5 S poukazom na ustanovenie § 75 ods.1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“ alebo „zákon č.36/2005 Z.z.“) súd prvej inštancie považoval návrh matky na zvýšenie výživného za čiastočne dôvodný a výživné zvýšil na sumu 150,- Eur mesačne, odo dňa podania návrhu. S účinnosťou od 01.09.2018 - od začiatku školského roka, v ktorom maloletá začne povinnú školskú dochádzku, výživné zvýšil na sumu 170,-Eur mesačne. Takto určené (zvýšené) výživné považoval okresný súd za primerané, s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletej, možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, ako aj na možnosti, schopnosti, majetkové pomery a osobnú starostlivosť matky na maloletú.

1.6 Vzhľadom na termín, od ktorého súd prvej inštancie výživné na maloletú zvýšil a doterajšie plnenia otca vyživovacej povinnosti, okresný súd konštatoval, že otcovi maloletej vznikol dlh na výživnom vo výške 350,-Eur (za obdobie od 01.12.2017 do dňa vyhlásenia rozsudku 28.6.2018), ktorý zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletej do 31.12.2018.

1.7 Nakoľko matka s domáhala zvýšenia výživného vo väčšom rozsahu (230 Eur mesačne s tým, že z uvedenej sumy bude 30 Eur určených na tvorbu úspor pre maloletú), súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti uplatnený nárok zamietol. Z dôvodov, pre ktoré okresný súd výživné na maloleté dieťa zvýšil, zamietol jeho návrh na zníženie výživného (na sumu 50 Eur mesačne), nakoľko je v možnostiach otca maloletej vykonávať prácu, v ktorej by dosiahol zárobok od 798 - 1000 Eur mesačne. Okresný súd v tomto smere uzavrel, že pomery otca sú v podstate iné, ako sa snaží prezentovať, o čom svedčí aj to, že sa v konaní dal zastúpiť advokátom (a nie cez Centrum právnej pomoci)

1.8 O nároku na náhradu trov konania okresný súd s poukazom na ustanovenie § 52 zákona č.161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“) rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie nezistil žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov spravodlivé.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštanciejeho výrokom I., II., IV. a V. podal otec maloletej (ďalej v texte aj „odvolateľ“) prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že otec je povinný platiť maloletej znížené výživné vo výške 50,-Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal odvolacie dôvody uvedené v ustanovení § 365 ods.1 písm.a), d), e), f) h) a g) C.s.p. a tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Zároveň namietol odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 62 ods.1 zákona č.161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“) a tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

2.1 V konkrétnostiach namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nakoľko bolo jednoznačne preukázané, že od času poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca, ako aj matky maloletej, odôvodňujúcej zníženie vyživovacej povinnosti otca k maloletej. V tomto smere otec maloletej tvrdil, že jeho príjem sa bez jeho zavinenia rapídne znížil, jeho jediným príjmom bola dávka v hmotnej núdzi (145,-Eur) a príspevok na bývanie (60,-Eur), niekedy na dohodu zarobí cca 140,-Eur. Nie je v možnostiach otca získať inú, lepšie platenú prácu, a to s ohľadom na nízku zamestnanosť v regióne, jeho vek a zdravotný stav. Otec maloletej v podanom odvolaní považoval za absurdné, aby súd výšku výživného určoval na základe voľných pracovných pozícií v regióne, v rámci ktorých otec maloletej nemá ani pracovné skúsenosti a nie je nijakým spôsobom preukázané, že by bol otec maloletej do týchto pracovných pozícií aj prijatý. Otec maloletej v odbore, ktorý vyštudoval, takmer 40 rokov nepracoval a v konkurencii iných uchádzačov by neobstál. Za nepravdivé považoval konštatovanie okresného súdu, že nemal záujem nájsť si zamestnanie, nakoľko preukázal, že od posledného určenia výživného vykonával viacero zamestnaní, naposledy v pozícii fotograf pre mesto Brezno, kde stabilný príjem mal, o toto zamestnanie prišiel bez vlastného zavinenia a na tejto pozícií pracoval na dohodu o pracovnej činnosti, s nižším príjmom. Opakovane sa uchádzal o pracovné miesta v meste C. a okolí, doklady sa nachádzajú na ÚPSVaR Brezno. Vzhľadom k veku otca, zdravotnému stavu a vzdelaniu boli uprednostnení iní uchádzači.

2.2 Pokiaľ ide o právo maloletého dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, otec maloletej zdôraznil, že nie je povinnosťou rodičov si životnú úroveň zvyšovať, najmä pokiaľ to v konkrétnej situácii nie je v ich schopnostiach a možnostiach. Otcove možnosti a schopnosti sú v súčasnosti znížené, vzhľadom na jeho rastúci vek a zhoršovanie zdravotného stavu. Nemohla tak na jeho strane nastať zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného. Otec maloletej tvrdil, že súd prvej inštancie neprihliadol na ustanovenie § 22 ods.2 Zákona o rodine; príjem matky maloletej sa od času poslednej úpravy pomerov zvýšil na sumu 476,16 Eur mesačne, navyše poberá prídavky na maloletú. Na rozdiel od otca maloletej sa možnosti a schopnosti matky podstatne zvýšili. Súd prvej inštancie tak nezohľadnil príjem matky a jej možnosť podieľať sa na výživnom a vychádzal len z potenciálnych pracovných pozícií otca. Otec maloletej taktiež tvrdil, že zvýšené výdavky súvisiace so starostlivosťou o maloletú súd prvej inštancie nijako neodôvodnil. Majetkové pomery a možnosti matky sú oveľa vyššie ako pomery otca, matka maloletej je zamestnaná, na začiatku produktívneho veku a je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, v ktorej s maloletou býva. Nie je tak zrejmé, prečo súd pri dožiadaní voľných pracovných pozícií rovnako nekonal aj vo vzťahu k možnostiam matky a uspokojil sa s jej aktuálnou pracovnou pozíciou. Namietal, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom by sa mala na výživnom podieľať aj matka, ktorá jej už nezabezpečuje nepretržitú starostlivosť. Navrhol, aby súd neprihliadal iba na náklady maloletej a možnosti otca, ale aj na príjem matky, ktorý sa zvýšil.

2.3 Odvolateľ v podanom odvolaní tiež tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, nakoľko sa v odôvodnení napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom nezaoberal výškou priemeraných mesačných nákladov na odôvodnené potreby maloletej a neustálil ich skutočnú a primeranú výšku, čím zároveň nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Zo súdom určených výdavkov nie je zrejmá skutočná výška výdavkov, súd zisťoval len nadštandardné výdavky na krúžky. Matka maloletej dostatočne nepreukázala výšku odôvodnených výdavkov na maloletú, túto súd prvej inštancie určil na základe voľného uváženia bez toho, aby skutočnú výšku výdavkov odôvodnil, nakoľko ju ani zistenú nemal. Z napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, akými úvahami sa okresný súd riadil pri hodnotení výšky odôvodnených potrieb maloletej. V tomto smere otec maloletej uzavrel, že neboli špecifikované odôvodnené potreby maloletej a ani nebola uvedená ich konkrétna výška; je potrebné dbať tiež na to, aby výživné na maloletú neuspokojovalo z časti potreby iných osôb. Za súčasného právneho stavu nie je možné priznať spotrebné mesačné výživné vo výške vyššej, než sú preukázané náklady na dieťa.

2.4 V rámci svojej argumentácie otec maloletej poukázal na záver Krajského súdu v Banskej Bystrici uvedený v uznesením sp.zn. 12CoP/29/2017 zo dňa 28.09.2017, podľa ktorého: „odvolací súd uvádza, že v prípade každého rozhodovania o vyživovacej povinnosti (teda aj v prípade rozhodovania o zníženie vyživovacej povinnosti) musí súd náležite skúmať všetky relevantné okolnosti a aspekty, kam nesporne patrí i zistenie (preukázanie) oprávnených potrieb oprávnenej osoby, teda v tomto prípade maloletého. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že prvoinštančný súd tento aspekt náležite neskúmal, teda konkrétne, vôbec neustálil výšku oprávnených potrieb maloletého, čo je jedným zo základných predpokladov rozhodnutia o určení výživného. Len po riadnom ustálení oprávnených potrieb maloletého a po riadnom ustálení možností a schopností obidvoch rodičov (teda nie len rodiča, o ktorého vyživovacej povinnosti sa v konaní rozhoduje), prípadne po zohľadnení ďalších relevantných skutočností, môže dôjsť k správnemu a spravodlivému rozhodnutiu o vyživovacej povinnosti“. Z judikatúry (R 14/1996) vyplýva, že: „pokiaľ sú reálne schopnosti a možnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnené iba bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru nevyhnutných potrieb nutných pre život a zdravý vývoj dieťaťa“. Nevyhnutné potreby pritom okresným súdom neboli zistené vôbec, zaoberal sa len výdavkami, ktoré súviseli s kultúrnym, športovým a umeleckým vyžitím maloletej.

2.5 Otec maloletej v odvolaní namietol určenie (zvýšenie) výživného od 1.9.2018, ktoré je v rozpore s ustanovením § 217 ods.1 C.sp.; súd v rozpore so zákonom určil predpokladanú výšku výdavkov len na základe skutočnosti, že maloletá pôjde na základnú školu.

2.6 Za neprípustné v právnom štáte považoval otec maloletej to, aby účastníkovi bola na ťarchu skutočnosť, že sa dal zastúpiť advokátom, ktorého si sám zvolil. Súd prvej inštancie túto skutočnosť zneužil na preukázanie majetkových pomerov otca, čo potvrdzuje arbitrárnosť a nezákonnosť napadnutého rozsudku.

2.7 Otec maloletej uzavrel, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca a boli tak splnené podmienky na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu.

3. Matka maloletej v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu považovala odvolaním napadnutý rozsudok za vecne správny. Za nepravdivé považovala odvolacie tvrdenie otca maloletej; byt, v ktorom býva, patrí mestu Brezno a ona je jeho nájomníčkou. Žiadny byt ani nehnuteľnosť nevlastní. Poukázala tiež na to, že otec o maloletú nikdy žiaden záujem o maloletú neprejavil, na súde dokonca uviedol, že s tým, že je otcom maloletej, nie je stotožnený. Pokiaľ otec maloletej namietal, že súd prvej inštancie nezistil dostatočne skutočný stav veci a nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, podľa názoru matky ide iba o snahu otca vyhýbať sa vyživovacej povinnosti, otec maloletej mal dostatočný priestor predložiť súdu dôkazy na podporu svojich tvrdení o zlom zdravotnom stave a o neúspešných pokusoch nájsť si zamestnanie. V konaní žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemal a žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nepredložil.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca mal zato, že zvýšenie výživného na maloletú je na jej prospech. Mal zato, že súd prvej inštancie prihliadol na aktuálne potreby maloletej a dostatočne sa zaoberal finančnými možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi jej rodičov. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil a odvolaniu nevyhovel. Obdobné stanovisko zaujal kolízny opatrovník aj vo vzťahu k vyjadreniu matky k podanému odvolaniu.

5. Otec maloletej v replike k vyjadreniu matky zdôraznil, že v konaní neevidoval žiadnu zmluvu o nájme a právny vzťah matky k bytu nebol dostatočne vysvetlený, uvedená skutočnosť navodzovala dojem, že byt je vo vlastníctve matky. Otec maloletej sa o skutočnosti, že má byť otcom, dozvedel až v čase začatia konania o určenie otcovstva, matka maloletej s ním prerušila v tom čase kontakt aj na sociálnych sieťach a v čase určenia otcovstva udržiavala vážnu známosť s iným mužom. Z uvedeného dôvodu s ohľadom na najlepší záujem maloletej otec neinicioval konanie o úpravu styku, dohoda s matkou možná nebola, dieťa ho nepoznalo a nevnímalo ako otca. Otec maloletej veril, že matka s novým partnerom dcére vytvoria dostatočné rodinné zázemie, nechcel maloletej do života negatívne zasahovať, svoju vyživovaciu povinnosť má záujem si plniť. Pokiaľ by však bolo určené výživné vo výške ako v napadnutom rozhodnutí, toto otec zo svojich možností zabezpečiť nedokáže. Argumenty matky, že otec sa vyživovacej povinnosti vyhýba, sú nesprávne.

5.1 K vyjadreniu kolízneho opatrovníka otec maloletej zdôraznil, že je pochopiteľné, že tento má záujem na tom, aby výživné dosahovalo čo najvyššiu výšku, to nič nemení na jeho odvolacom tvrdení, že skutočná výška výdavkov na maloletú zisťovaná nebola a otec nemá finančné možnosti uhrádzať výživné vo výške určenej okresným súdom. 6. S vyjadrením kolízneho opatrovníka matka maloletej vyjadrila súhlas, kolízny opatrovník má bohaté skúsenosti a dostatočné poznanie pokiaľ ide o potreby maloletých detí a nie je mysliteľné, aby matka maloletého dieťaťa dokladovala množstvo a cenu potravín, ktoré dieťa skonzumuje alebo každú vec, ktorú k svojmu životu potrebuje. K možnostiam otca uviedla, že v Slovenskej republike je osemdesiattisíc voľných pracovných miest a otec maloletej si napriek tomu „nevie“ nájsť zamestnanie.

7. Otec maloletej v ďalšom vyjadrenie zopakoval svoje tvrdenie o tom, že pomery účastníkov konania neboli dostatočne preskúmané. K počtu voľných pracovných miest zdôraznil, že matka maloletej si rovnako nevie nájsť stabilné zamestnanie, ani jej predchádzajúce zamestnanie nezodpovedalo jej vzdelaniu a matka sama pociťuje problémy pri zamestnaní v danom regióne. Oznámil, že sa mu podarilo opätovne uzavrieť Dohodu o pracovnej činnosti s Mestom Brezno, čo preukazuje jeho snahu zabezpečiť si príjem na plnenie vyživovacej povinnosti.

8. Matka maloletej v reakcii k vyjadreniu otca zdôraznila, že jediným záujmom otca je, aby platil na maloletú čo najmenšie výživné. Pokiaľ ide o styk otca s maloletou, ide už v poradí o tretiu vec týkajúcu sa starostlivosti o maloletú; v ani v jednom prípade otec maloletej súdu nenavrhol, aby upravil styk s dôvodu, že by mu bol odopieraný a neurobil tak ani osobitným návrhom.

9. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu § 65 a § 66 C.m.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 C.s.p. a odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu v zmysle § 387 ods.1, ods.2 C.s.p. v odvolaním napadnutých výrokoch ako vecne správne potvrdil.

11. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletej spolu nežijú, ako manželia a ani ako partneri spolu nežili, otcovstvo k maloletej bolo určené rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 2P/71/2012-98 zo dňa 13. februára 2012, aj na základe vykonaného znaleckého dokazovania, ktoré potvrdilo otcovstvo K. K. k maloletej. Následne bola súdom schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej sa otec maloletej zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 100,-Eur mesačne, s účinnosťou odo dňa jej narodenia. V čase určenia otcovstva (a určenia výživného) mala maloletá 1 rok a 5 mesiacov. Zníženia výživného sa otec maloletej domáhal v konaní vedenom pred Okresným súdom Brezno, sp.zn. 2P/202/2013, z rozsudku č.k. 2P/202/2013-70 zo dňa 20. novembra 2013 vyplýva, že ako v čase rozhodovania o určení otcovstva (a určení výživného), tak aj v čase návrhu otca na zníženie výživného súd vychádzal z potenciálnych možností otca v zmysle ustanovenia § 75 ods.1 zákona č.36/2005 Z.z. vo vzťahu k plneniu vyživovacej povinnosti

12.1 V zmysle platnej právnej úpravy je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa a vykonávať prácu, jeho odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod.. V prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov; pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. V predmetnej veci, vzhľadom na vek dieťaťa, je nespochybniteľné, že maloletá nie je schopná sama sa živiť, vyživovacia povinnosť rodičov k nej trvá.

12.2 Kritérium, uvedené v ustanovení § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného pritom aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu a prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie, predstavuje všeobecnú úpravu pre všetky druhy vyživovacej povinnosti. Treba ich posudzovať v súvislosti so špeciálnymi kritériami, platnými pre jednotlivé druhy vyživovacej povinnosti, v danom prípade s právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinno-právnych vzťahov. Na strane oprávneného (maloletého dieťaťa) je potrebné zistiť relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného (v danom prípade otca) súd preskúmava schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie. Schopnosti povinného predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti; je možné rozumieť nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Subjektívne schopnosti sa môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní.

12.3 Pokiaľ je povinný nezamestnaný, skúmajú sa dôvody takého stavu, situácia na trhu práce, jeho aktivita, smerujúca k získaniu zamestnania, dôvod ukončenia posledného pracovného pomeru (či už objektívny, napr. v dôsledku organizačných zmien alebo subjektívny, napr. v dôsledku porušovania pracovnej disciplíny, resp. bezdôvodné ukončenie pracovného pomeru). Súd vychádza z možnosti pracovného uplatnenia a priemerného príjmu podľa správy o voľných miestach v danom regióne, pričom v súčasnosti nie je nezvyklým javom ani migrácia za prácou so zreteľom na kvalifikáciu, vek, získanú prax a ďalšie charakteristiky povinného.

12.4 Princíp potencionality príjmov je inštitútom, výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného, zákon umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Dôvody sú v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. V konkrétnom prípade môže byť takouto okolnosťou napr. zmena zamestnania, na základe ktorej povinný dosahuje nižší príjem, môže ísť o prípad, keď bez závažného dôvodu ukončí podnikateľskú činnosť alebo pracovný pomer bez toho, aby mal zabezpečené, resp. vykonával aktivitu, smerujúcu k získaniu iného zamestnania, porušenie pracovnej disciplíny, ktoré malo za následok rozviazanie pracovného pomeru.

12.5 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd konal o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní výživné na maloleté dieťa zvýšil na sumu 150,-Eur mesačne (od 01.12.2017 - odo dňa podania návrhu) a na sumu 170,-Eur mesačne (od 01.09.2018 v súvislosti s nástupom maloletej do prvého ročníka základnej školy), v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Zároveň zamietol návrh otca domáhajúceho sa zníženia výživného z dôvodu, že mal zato, že je v schopnostiach otca maloletej vykonávať prácu, v ktorej by dosiahol zárobok od 798,- do 1.000,-Eur mesačne. Okresný súd svoj postup a závery zrozumiteľne a logicky, vychádzajúc z tvrdení účastníkov a z dôkazov v spise, odôvodnil. Správne aplikoval zákonné ustanovenia, ktoré vyložil adekvátne na zistený skutkový stav. V podstate zodpovedal aj na otázky, namietané otcom v odvolaní.

13. Odvolanie otca je nedôvodné. Pokiaľ ide o návrhy na zvýšenie, resp. zníženie výživného, odvolací súd poukazuje na charakter právoplatného súdneho rozhodnutia, ktorou je ich zásadná nemeniteľnosť, rozhodnutím sa má vec rozhodnúť definitívne. Ak vo veci súd raz rozhodol a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, nemôže sa prejednávať znova, v takom prípade by išlo o prekážku rozsúdenej veci. Výnimkou z tejto zásady sú okrem iného rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom (a výživnom na maloleté deti), ktoré možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. V prvom rade je potrebné uviesť, že podľa § 78 Zákona o rodine je možné meniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom, len ak sa zmenia pomery; okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. V konaní, v ktorom sa navrhuje zmena pôvodného rozhodnutia o výživnom, si súd všíma rovnaké okolnosti, ako v konaní o určenie výživného; porovnáva ich stav ku dňu rozhodnutia o výživnom a ku dňu žiadanej zmeny rozhodnutia. V konaní o určení alebo zmene vyživovacej povinnosti rodiča musí súd skúmať podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej osoby, pod ktorými sa rozumie vek, zdravotný stav, vzdelanie, aktuálne rodinné pomery, objektívna možnosť dosahovať čo najvyšší príjem vlastným pričinením, aj dôvody, pre ktoré povinný rodič nedosahuje príjem, postačujúci nielen na uhrádzanie nákladov vlastných potrieb, ale i potrieb maloletého dieťaťa. Zákon o rodine to vyjadruje v § 75 ods. 1 veta druhá slovami „na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie“. Nová právna úprava, zavedená procesnými predpismi, Civilným sporovým poriadkom a Civilnými mimosporovým poriadkom v ustanoveniach § 231 C.s.p. a § 121 C.m.p. ustanovuje možnosť zmeny, prípadne zrušenia právoplatného rozhodnutia súdu. Kým Civilný sporový poriadok v ustanovení § 231 pre prípustnosť zmeny rozsudku ustanovuje potrebu podstatnej zmeny pomerov, pre zmenu rozsudkov vo veciach uvedených v § 121 C.s.p. sa podstatná zmena pomerov nevyžaduje, postačuje preukázaná zmena pomerov (rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery). V prejednávanej veci okresný súd zistil predovšetkým zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, na strane matky, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na strane povinného otca vzhľadom na súčasnú nezamestnanosť otca súd prvej inštancie správne vychádzal z jeho potenciálnych možností. S týmto záverom okresného súdu sa odvolací súd stotožňuje a v plnom rozsahu na ne poukazuje. K záverom okresného súdu a k odvolacím námietkam odvolací súd uvádza nasledovné:

13.1 Odvolacia námietka, že náklady súvisiace so starostlivosťou na maloletú vyčíslené v napadnutom rozhodnutí neboli, neobstojí. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávnenej osoby (tu maloleté dieťa). Pod výživou maloletého dieťaťa je nutné chápať uspokojovanie všetkých životných potrieb dieťaťa pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj a nepredstavuje tak len výdavky na stravu ale aj na iné potreby. Výživné tak zahrňuje aj uspokojovanie (úhradu) nákladov spojených s ošatením dieťaťa, obutím, jeho hygienickými potrebami, zdravotnou starostlivosťou, so školným, školskými potrebami, voľnočasovými (kultúrne, športové a iné) aktivitami, športovým vybavením, zabezpečením bývania maloletého dieťaťa a v súvislosti s ostatnými potrebami, ktoré dieťa má, a to až do doby, kedy je dieťa schopné samé sa živiť. Vyživovaciu povinnosť majú zásadne obaja rodičia; platí zásada, že na náklady na výživnom prispieva viac ten z rodičov, ktorému maloleté dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti, nakoľko rodič, ktorému je maloleté dieťa zverené do starostlivosti sa na výžive maloletého dieťaťa podieľa aj osobnou starostlivosťou oň. Náklady súvisiace so starostlivosťou o maloleté dieťa z napadnutého rozhodnutia vyplývajú. Predstavujú predovšetkým notoricky známe náklady súvisiace so zabezpečením základnej výživy maloletého dieťaťa (strava) a starostlivosti oň (hygiena, ošatenie), okresný súd v bode 19 napadnutého rozhodnutia konštatuje náklady spojené s predškolskou dochádzkou a voľnočasovými aktivitami maloletej a zároveň z bodu 20 napadnutého rozhodnutia vyplývajú aj náklady spojené so zabezpečením bývania maloletej a plnenia poistného zo strany matky. Skutočnosť, že tieto náklady nie sú explicitne vyjadrené jedným číslom, nespôsobuje nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa oprávnenými potrebami maloletej nesporne zaoberal, uviedol, aké skutočnosti v súvislosti s uspokojovaním životných potrieb maloletej zistil a nemožno tak dôvodne konštatovať, že výživné bolo určené na základe voľného uváženia súdu bez toho, aby skutočná výška výdavkov na maloleté dieťa bola zistená.

13.2 Pokiaľ odvolateľ namietal, že došlo k pozitívnej zmene pomerov na strane matky a súd prvej inštancie mal na túto zmenu pomerov prihliadať, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zisťoval pomery na strane matky, konštatoval na jej strane zmenu pomerov. Zmena pomerov spočíva v tom, že v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti bola na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok a prídavok na maloleté dieťa. Naproti tomu v čase podania návrhu na úpravu vyživovacej povinnosti bola matka zamestnaná a z jej príjmu predstavujúceho 476,16 Eur mesačne vychádzal okresný súd pri rozhodovaní o výške výživného napriek skutočnosti, že v čase vyhlásenia rozhodnutia zamestnaná nebola, prihliadol pritom na dôvody skončenia pracovného pomeru. Skutočnosť, že pomery matky sa oproti poslednej úpravy výživného pozitívne zmenili a je v jej možnostiach a schopnostiach vo zvýšenej miere prispievať na výživu maloletej, neznamená, že táto skutočnosť je dôvodom na zníženie vyživovacej povinnosti otca, najmä pokiaľ súd vychádzal z jeho potenciálnych možností. Na strane matky má odvolací súd za preukázané, že už v minulosti, štúdiom na vysokej škole a následným zamestnaním sa, sa matka snaží zvyšovať nielen svoju životnú úroveň ale aj životnú úroveň maloletej. Na strane otca žiadne takéto skutočnosti zo súdneho spisu nevyplývajú. V konečnom dôsledku okresný súd prihliadal aj na skutočnosť, že maloleté dieťa je zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá jej zabezpečuje riadnu starostlivosť. Matka si tak vyživovaciu povinnosť voči maloletej plní aj vo forme naturálií, zabezpečením bývania, stravy, oblečenia a bežnej starostlivosti, ktorú otec maloletej ako osoba povinná výživou musí vyvážiť finančnými prostriedkami.

13.3 Odvolacou námietkou bolo aj tvrdenie otca, že nie je zrejmé, prečo súd pri dožiadaní voľných pracovných miest rovnako nekonal aj vo vzťahu k možnostiam matky a uspokojil sa s jej pracovnou pozíciou. Odvolací súd uvádza, že na strane matky mohol okresný súd vychádzať z jej reálnych možnosti, schopností a majetkových pomerov; jej príjmové možnosti boli preukázané jej príjmom z pracovného pomeru. Okresný súd pritom prihliadol aj na skutočnosť, že jej posledný pracovný pomer bol skončený z dôvodov na jej strane. Na strane matky ale nebolo tvrdené a ani zistené, že by sa bez dôležitých dôvodov vzdala výhodnejšieho zamestnania alebo že by bez dôležitých dôvodov neakceptovala výhodnejšiu pracovnú ponuku. V konečnom dôsledku aj možnosti matky, osobne sa starajúcej o maloleté dieťa, sú vo vzťahu k hľadaniu zamestnania a s tým spojeným prípadným dochádzaním do zamestnania aj mimo miesta trvalého pobytu limitované v porovnaní s otcom maloletej, ktorý starostlivosť o maloleté dieťa nezabezpečuje, na výživu z jeho strany nie je odkázaná žiadna osoba, ktorá by bola v jeho osobnej starostlivosti.

13.4 Otec maloletej tvrdil, že jeho životná úroveň je nízka, nie je povinnosťou rodičov si životnú úroveň zvyšovať, najmä pokiaľ to v konkrétnej situácii nie je v ich schopnostiach a možnostiach. V tomto smere odvolací súd uvádza, že maloleté dieťa má nielen právo, ale aj povinnosť podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. V prípade, že je životná úroveň povinného rodiča vyššia, je prirodzené, aby tento prispieval na výživu maloletého dieťaťa výživným zodpovedajúcim aj jeho životnej úrovni. Ak životná úroveň rodiča je nízka, táto skutočnosť nevyhnutne musí mať vplyv aj na výšku výživného. Ustanovenia zákona o rodine však nemožno vnímať izolovane, ale aj v ich súvislostiach. Okresný súd správne, prihliadajúc na najlepší záujem maloletého dieťaťa, aplikoval aj ustanovenie § 75 ods.1 zákona č.36/2005 Z.z. a vychádzal z potenciálnych možností povinného otca. Aj bez hlbšieho skúmania a dokazovania je krajskému súdu zrejmé, že suma 145,-Eur s príspevkom na bývanie (60,-Eur), ktorú otec maloletej prezentoval v odvolaní ako svoj jediný príjem (okrem občasného príjmu na dohodu cca 140,-Eur), nepostačuje pre zabezpečenie jeho základných životných potrieb, ako je strava, zaplatenie energií (elektrina, voda, teplo). Sám v písomnom vyjadrení k návrhu na zvýšenie výživného prezentoval svoje mesačné náklady vo výške 428,50 Eur, z čoho má 100,-Eur predstavovať výživné, 30,-Eur dlh na výživnom, elektrina 15,-Eur, telefón + internet 14,50 Eur, strava 80,-Eur, nájomné 160,-Eur a inkaso 29,-Eur. Jeho deklarované mesačné výdavky podstatne prevyšujú preukazované príjmy. Na základe uvedeného okresný súd správne konštatoval, že pomery otca maloletej mu umožňujú platiť vyššie výživné a sú v podstate iné, ako sa snažil pred súdom prezentovať.

13.5 Na základe uvedeného potom okresný súd správne vychádzal z potenciálnych možnosti otca, v tomto smere vykonal potrebné dokazovanie dotazom na voľné pracovné miesta a možný príjem, ktorý by mohol otec maloletej dosahovať, ak by sa o tieto pracovné pozície zaujímal. Takýto postup súdu nie je v žiadnom prípade absurdný, ako sa snažil otec maloletej prezentovať v podanom odvolaní. Otec maloletej nijakým spôsobom nepreukázal, že by sa o zamestnanie, a tým aj o primeraný príjem, relevantným spôsobom uchádzal, resp. nepreukázal žiadne prekážky na jeho strane, ktoré by jeho zamestnaniu sa a dosahovaniu stabilného príjmu bránili. Poukaz na zdravotný stav a vyšší vek bol len tvrdením. Otec maloletej ničím nepreukázal, že by mu vyšší vek alebo akékoľvek zdravotné obmedzenie bránilo zamestnať sa. V konečnom dôsledku v súčasnosti v oblasti zamestnanosti nie je nijakou výnimkou dochádzanie do miesta zamestnania mimo miesta trvalého bydliska, zo súdneho spisu nevyplýva, že by otec maloletej v tomto smere akúkoľvek aktivitu vyvinul.

13.6 Odvolateľ namietal, že na jeho ťarchu bola vyhodnotená skutočnosť, že sa dal zastúpiť advokátom. K uvedenému odvolací súd dodáva, že z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie na tomto konštatovaní svoje rozhodnutie nezaložil. Okresný súd svoje rozhodnutie založil na zistenej zmene pomerov predovšetkým na strane maloletého dieťaťa a v tomto smere vychádzal z potenciálnych možnosti otca, ktoré v rámci vykonaného dokazovania zistil. Skutočnosť, že sa otec maloletej dal zastúpiť advokátom, dôvodom pre zvýšenie výživného (a zamietnutie návrhu otca na zníženie výživného) nebola.

13.7 Odvolacou námietkou napokon bolo aj tvrdenie, že okresný súd v rozpore so zákonom určil predpokladanú výšku výdavkov len na základe skutočnosti, že maloletá nastúpi základnú školskú dochádzku. Ani táto námietka neobstojí. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku dňa 28.06.2018 bolo preukázané, že maloletá do prvého ročníka základnej školy nastúpi 01.09.2018. So začiatkom školskej dochádzky je zásadne spojená zmena pomerov, po nastúpení maloletého dieťaťa vznikajú ďalšie výdavky spojené nielen so začiatkom školskej dochádzky ale aj v s jej trvaním. Predstavujú pritom náklady na zakúpenie školských pomôcok, poplatky v škole, školskom klube, stravovanie v školskom zariadení, prípadná doprava do školy a iné, obdobné výdavky. Tieto výdavky sú notoricky známe. Pokiaľ súd prvej inštancie na začiatok školskej dochádzky (01.09.2018) maloletej prihliadol, keď rozhodoval v čase, keď je zrejmé, že maloletá do prvého ročníka základnej školy nastúpi, konal v záujme hospodárnosti konania.

14. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že výška zvýšeného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a je v súlade s potenciálnymi možnosťami povinného otca. Nakoľko súd prvej inštancie návrhu matky na zvýšenie výživného čiastočne vyhovel, jeho rozhodnutie je správne aj vo výroku IV., ktorým návrh otca na zníženie výživného zamietol, z rovnakých dôvodov, pre ktoré došlo k zvýšeniu výživného. Pri určení dlhu na výživnom (výrok II.) okresný súd správne vychádzal zo sumy zvýšeného výživného (na sumu 150,-Eur) a odo dňa podania návrhu, ako to požadovala matka maloletej. Je nesporné, že zmena pomerov odôvodňujúca zmenu rozhodnutia o výživnom, bola preukázaná už ku dňu podania návrhu. V konečnom dôsledku tento výrok bol odvolateľom napadnutý len v súvislosti s nesúhlasom so zvýšením výživného; matematický prepočet výšky dlhu na výživnom napadnutý nebol.

15. Rozhodnutie okresného súdu je v rozsahu, napadnutom odvolaním, správne; odvolací súd nezistil dôvody na jeho zmenu (§ 388 C.s.p.) či zrušenie (§ 389 C.s.p), preto ho v zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. v napadnutých výrokoch potvrdil, a to aj v závislom výroku o trovách konania.

16. O trovách odvolacieho konania s prihliadnutím na ustanovenie § 52 C.m.p. v spojení s § 58 C.m.p. odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).