Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Er/27/2009

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: JUDr. Martin Máčaj, advokát, Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: W. A., R.. XX.XX.XXXX, I. X, D., pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 693,09 euro istiny s príslušenstvom, trov konania a trovy exekúcie vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, takto

rozhodol:

I. Vyhlasuje exekúciu za neprípustnú.

II. Exekúciu zastavuje.

III. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 euro v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

IV. Oprávnenému a povinnému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Dňa 28.01.2009 súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie číslo 5104 046889 pod sp. zn. 16Er/27/2009 na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. 07642/08 zo dňa 18.08.2008.

2. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, Exekučný poriadok, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

3. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, Exekučný poriadok účinný do 31.03.2017 (ďalej len „EP“), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

4. Podľa § 58 ods. 2 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

5. Podľa § 9a ods. 1 EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

6. Podľa čl. 2 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

7. Podľa čl. 2 ods. 2 C.s.p., právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

8. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „ZoRK“), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

9. Podľa § 4 ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

10. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy medzi oprávneným a povinným, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

11. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12. Exekučný súd má povinnosť počas celého exekučného konania skúmať, či sa vykonanie exekúcie navrhuje na podklade vykonateľného exekučného titulu, a nielen pred vydaním poverenia, plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku, a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Táto skutočnosť vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného súdu SR (napríklad sp. zn. 1 Cdo 52/2010, 2 Cdo 269/2012, 3 Cdo 210/2011, 4 Cdo 52/2012, 5 Cdo 42/2012, 6 Cdo 135/2012 a 7 Cdo 162/2011, sp. zn. I. ÚS 203/2011, II. ÚS 417/2011, IV. ÚS 456/2012.

13. V prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP súd rozhodne o neprípustnosti exekúcie a exekúciu zastaví jedným uznesením, v ktorom uvedie výrok o neprípustnosti i výrok o zastavení exekúcie. Simultánny spôsob rozhodovania o týchto procesných skutočnostiach je dovolený vzhľadom na to, že proti takémuto rozhodovaniu (o neprípustnosti) nemožno podať odvolanie. Osobitné rozhodovanie o neprípustnosti a o zastavení exekúcie by navyše odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania. (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo/18/2005 zo dňa 30.06.2006)

14. Kedykoľvek v priebehu exekučného konania je exekučný súd oprávnený a povinný taktiež skúmať, či je predložený exekučný titul so zákonom. Skúmanie súladu exekučného titulu so zákonom znamená, že exekučný súd posudzuje, či bolo rozhodnutie označené oprávneným ako exekučný titul vydané v súlade so zákonom, to znamená, či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti, presnosti označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Ak tieto zákonné podmienky neboli splnené, rozhodnutie označené oprávneným v exekučnom konaní ako exekučný titul nemôže byť spôsobilým podkladom pre vedenie exekúcie, nakoľko rozhodnutie, ktoré nebolo vydané v súlade so zákonom, nezaväzuje. V takom prípade je exekučný súd povinný podľa § 57 ods. 1 písm. g) vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastaviť.

15. V rozhodovanej exekučnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. 07642/08 zo dňa 18.08.2008. Exekučný súd si pre potreby ďalšieho rozhodovania vyžiadal uvedený rozhodcovský spis. Rozhodcovský súd v odôvodnení svojho rozhodcovského rozsudku uviedol, že po preskúmaní svojej

právomoci je príslušný na rozhodnutie predmetnej veci. Exekučný súd uvádza, že nie je viazaný tým, ako posúdil svoju právomoc rozhodcovský súd. Podstatné je posúdenie exekučným súdom, či rozhodcovský súd disponoval právomocou na vydanie exekučného titulu, a to z listín, ktoré sú obsahom súdneho spisu sp zn. 16Er/27/2009 ako aj rozhodcovského spisu sp. zn. 07642/08.

16. Vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru („ďalej aj VOP“) je v rámci bodu 17 uvedené, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B.

17. Pre posudzovanie otázky právomoci rozhodcu pri skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom je nevyhnutné posúdenie, či bola uzavretá rozhodcovská zmluva (doložka) v súlade s ustanoveniami ZoRK, z ktorej by mohol rozhodcovský súd odvodzovať svoju právomoc. Exekučný súd bol preto povinný skúmať, či bola dodržaná písomná forma stanovená v ZoRK.

18. Takéto preskúmavanie exekučného titulu so zákonom je v súlade aj s konštantnou rozhodovacou praxou. V tejto súvislosti exekučný súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6ECdo/205/2013, 6CoE80/2013 zo dňa 27.08.2014, podľa ktorého Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom a v danom prípade aj z ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní (okrem iného), či plnenie na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka konania nie je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo neodporuje dobrým mravom. Obdobný záver vyslovil Najvyšší súd SR aj v ďalších rozhodnutiach (napr. 6Cdo/105/2011, 7 ECdo/35/2014, 7 ECdo/34/2014).

19. Zároveň exekučný súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 46/2012 (sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011), ktoré citoval už aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení. V zmysle tohto rozhodnutia pokiaľ oprávnený v návrhu označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade nemohol ani vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 E.P. vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

20. Pri rozhodovaní exekučný súd neopomína ani znenie ustanovenia § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré umožňuje časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. S poukazom na osobitný charakter a dôsledky rozhodcovskej doložky však nie je možné považovať rozhodcovskú doložku za časť zmluvy, ktorú možno určiť odkazom v obchodných podmienkach.

21. V tejto súvislosti možno poukázať aj na znenie nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013, ktorý sa venoval posudzovaniu inkorporovania zmluvných pokút (a aj rozhodcovských doložiek) do všeobecných obchodných podmienok. ÚS ČR v tomto náleze uviedol, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa v právnom vzťahu poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovská doložka)

zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis). Aj z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že nedochádza k platnému uzatvoreniu dohody o podrobení sa rozhodcovskému konaniu (rozhodcovská zmluva) samotným uvedením rozhodcovskej doložky dodávateľom (v danom prípade oprávneným) vo všeobecných obchodných podmienkach. Pre platné uzatvorenie rozhodcovskej doložky sa vyžaduje, aby bola uvedená na samotnej zmluve, ktorá je zmluvnými stranami (oprávneným aj povinným) podpísaná.

22. V danej veci je pritom nepochybné, že medzi oprávneným a povinným vznikol spotrebiteľský právny vzťah, nakoľko ide o zmluvu medzi dodávateľom (oprávnený) a spotrebiteľom (povinný) v zmysle § 52 ods. 1 OZ. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že povinný je spotrebiteľom v zmysle § 52 ods. 4 OZ. Avšak exekučný súd považuje za potrebné uviesť, že posúdenie právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným ako spotrebiteľského vzťahu nie je kľúčové pri posudzovaní právomoci rozhodcovského súdu pre vydanie rozhodcovského rozsudku, ale poukázanie na spotrebiteľský charakter tohto vzťahu možno podporne použiť na poukázanie záverov uvedených v tomto rozhodnutí.

23. Zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 4 upravuje tri spôsoby pre uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky) a rozhodcovský súd má právomoc vec prejednať, ak bola rozhodcovská zmluva uzavretá jedným z týchto spôsobov. Konkrétne ide: 1. Obsiahnutie textu rozhodcovskej zmluvy do dokumentu podpísaného zmluvnými stranami, 2. Uvedenie textu rozhodcovskej zmluvy vo vzájomne výmenných listoch umožňujúcich zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli, 3. Vyhlásenie zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní.

24. Uvedená zákonná úprava je prísne kogentná, nemožno sa od nej odchýliť a taktiež nemožno pripustiť extenzívny výklad uzatvárania rozhodcovskej doložky napr. samotným uvedením vo všeobecných obchodných podmienkach (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011).

25. Z obsahu súdneho spisu vrátane priložených listín má exekučný súd preukázané, že zmluva medzi oprávneným a povinným nebola uzatváraná telefaxom alebo prostredníctvom iných telekomunikačných zariadení. Preto neprichádza do úvahy vyššie uvedený bod 2. ako spôsob uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Taktiež z obsahu rozhodcovského spisu sp. zn. 07642/08 má exekučný súd preukázané, že rozhodcovská zmluva nebola uzatvorená ani vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom. V danej veci preto mohlo dôjsť k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky v súlade so zákonom a k založeniu právomoci rozhodcovského súdu vec rozhodnúť jedine v podobe obsiahnutia textu rozhodcovskej zmluvy do dokumentu podpísaného zmluvnými stranami. Pre dodržanie písomnej formy nestačí keď je znenie rozhodcovskej doložky zachytené v písomnej podobe. Pre posúdenie, či bola dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky, je potrebné vychádzať aj zo znenia § 40 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka je písomný právny úkon platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Na základe uvedeného pre dodržanie písomnej formy rozhodcovskej doložky ako základnej podmienky založenia právomoci rozhodcovského súdu je nevyhnutné, aby bola rozhodcovská doložka podpísaná obidvoma zmluvnými stranami. Pre uzavretie rozhodcovskej doložky v zmysle § 4 ods. 2 ZoRK nepostačuje, ak účastníci zmluvy podpíšu na znak súhlasu zmluvu a všeobecné obchodné podmienky, do ktorých je inkorporovaná rozhodcovská doložka, sú len prílohou zmluvy, resp. stranou č. 2 zmluvy, neobsahujú podpis zmluvných strán. To isté platí aj v prípade, ak v rámci podpísanej časti zmluvy je uvedený bod, že účastníci súhlasia aj so znením všeobecných obchodných podmienok.

26. Z oprávneným predloženej zmluvy o úvere zo dňa 09.10.2007 a VOP má exekučný súd jednoznačne preukázané, že oprávnený a povinný podpísali zmluvu o úvere, avšak na predložených VOP a ani na rozhodcovskej doložke sa podpis oprávneného ani povinného nenachádza. Absenciu podpisu rozhodcovskej doložky a tým nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej doložky nemôže zhojiť ani vyhlásenie klienta na úverovej zmluve , v zmysle ktorého podpisom zmluvy klient (povinný) potvrdzuje, že je s VOP oboznámený a že sú u všetky jej ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. Takéto vyhlásenie nemôže nahradiť podpísanie

rozhodcovskej doložky. Zároveň ani v tomto vyhlásení povinného (dlžníka) nie je uvedený jeho súhlas s uzavretím rozhodcovskej doložky a podrobením sa rozhodcovskému konaniu.

27. Na základe uvedených skutočností má exekučný súd jednoznačne preukázané, že medzi účastníkmi nebola uzavretá rozhodcovská doložka v súlade s § 4 ods. 2 ZoRK. Z tohto dôvodu nebola daná právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a na vydanie exekučného titulu. Nakoľko rozhodnutie predložené oprávneným ako exekučný titul bolo vydané orgánom, ktorý nedisponoval právomocou na jeho vydanie, exekučný súd musí konštatovať rozpor exekučného titulu so zákonom.

28. Keďže exekučný súd dospel k záveru že oprávneným predložené rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom (bez právomoci orgánu na jeho vydanie), nemohla z neho vzniknúť povinnému žiadna právna povinnosť. Takéto rozhodnutie nie je spôsobilým exekučným titulom a na jeho podklade nie je možné viesť exekúciu na majetok povinného. Preto exekučný súd rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) E. P. Exekučný súd zároveň uvádza, že nie je dotknuté jeho právo domáhať sa svojich práv voči povinnému na základe zmluvy o úvere v občianskom súdnom konaní, nakoľko ním predložený rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku res iudicata. Ako bolo už vyššie uvedené, rozhodnutie, ktoré bolo vydané bez právomoci orgánu na jeho vydanie nezaväzuje, s pohľadu práva ide o paakt.

29. Dňa 17.01.2011 súdny exekútor oznámil, že si uplatňuje trovy exekúcie v minimálnej výške 39,83 euro vrátane dani z pridanej hodnoty.

30. Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náklady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

31. Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

32. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

33. Súd o náhrade trov exekúcie rozhodol tak, súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie v minimálnej výške 39,83 euro (odmena 33,19 euro, daň z pridanej hodnoty 6,64 euro).

34. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, tak, že oprávnený nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko podaním návrhu na vykonanie exekúcie na podklade nespôsobilého exekučného titulu a povinný nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a výroku o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné. Proti výroku o zastavení exekúcie a výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu, a to písomne, trojmo. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 Civilného sporového poriadku)