Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Csp/58/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, proti žalovanému U. T., A.. XX.XX.XXXX, S. W. M. T. XXX, XXX XX M. T., štátny občan SR, o zaplatenie 1.910,88 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.08.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.910,88 Eur, spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a úrokom z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 1.910,88 Eur od 06.08.2015 do zaplatenia tak, že tento úrok a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500,-Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500,-Eur len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.910,88 Eur do zaplatenia, spolu s náhradou trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.03.2015 uzavrel so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1.500,-Eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver spolu s úrokmi splatiť v 36 pravidelných mesačných splátkach vo výške 53,08 Eur, v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátky úveru č.1 o viac ako tri mesiace, a to napriek predchádzajúcemu upozorneniu na uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 20.07.2015, následkom čoho došlo k strate výhody splátok dňa 05.08.2015. Do podania žaloby žalovaný neuhradil žiadnu sumu. Okrem žalovanej sumy žalobca uplatnil podľa článku 8 ods. 8.1 nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne zo žalovanej sumy od 06.08.2015 do zaplatenia. V súlade s § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka si žalobca popri nároku na zmluvnú pokutu uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Žalobca si preto uplatnil len časť zákonného úroku z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy nesplatenej časti istiny úveru a úrokov. Výška úrokovej sadzby úroku z omeškania predstavuje rozdiel medzi sumou súčtu maximálnych prípustných sankcií podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a sumou uplatňovaných zmluvných pokút, teda žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 1.910,88 Eur od 06.08.2015 do zaplatenia. Pokiaľ úrok z omeškania a zmluvná pokuta za omeškanie žalovaného so splácaním úveru spolu dosiahnu sumu poskytnutého úveru 1.500,-Eur, žalobca odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy uplatnil len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo žalovanej sumy do zaplatenia. K žalobe žalobca pripojil Žiadosť/Zmluvu o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu, Zmluvné dojednania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia,

s.r.o., oznámenie veriteľa o schválení úveru zo dňa 23.03.2015 a oznámenie o zosplatnení zo dňa 14.07.2015 s doručenkou.

2. Uznesením zo dňa 11.09.2018 súd v súlade s § 167 ods. 2 zákona č.160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe a poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Spolu s uznesením súd doručil žalovanému dňa 12.09.2018 žalobu s prílohami.

3. Žalovaný sa k doručenej žalobe osobitne písomne nevyjadril.

4. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 23.11.2018, na ktoré sa žalobca nedostavil, doručenie predvolania na pojednávanie mal riadne vykázané. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 14.11.2018 svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil, aby súd vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Na pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný, u ktorého mal súd predvolanie na pojednávanie riadne vykázané dňom 15.10.2018. Keďže zákonné podmienky pre odročenie pojednávania podľa § 183 splnené neboli, súd v súlade s § 180 rozhodol o pojednávaní v neprítomnosti strán sporu a podanú žalobu prejednal bez účasti strán sporu.

5. Podľa § 215 súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

6. Podľa § 217 ods. 1 pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby a predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a právny stav.

8. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že žalovaný podpísal dňa 17.03.2015 formulárové tlačivo „Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu“ číslo XXXXXXXXXX, ktoré vyplnil finančný agent žalobcu v rozsahu bodov 1, 2 a 5, pričom v bode 5 označenom ako "Údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v EUR" je uvedený informatívny údaj o predpokladanej mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá): 87,24 Eur, Poskytnutá čiastka úveru (úverový limit): 1.500,00 Eur, Splatnosť úveru (počet splátok):36, Mesačná splátka (vrátane úrokov): 53,08 Eur, Celková čiastka, ktorú musí Dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru): 2.060,88 Eur, Predpokladaná RPMN za úver (v %): 27,03, Ročná úroková sadzba úveru (v %): 17,77, Priemerná RPMN za úver (v %): 34,42, Poskytnutá čiastka revolvingu: 1.500,-Eur, Celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí Dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu: 2.060,88 Eur, Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu (v %): 27,03, Ročná úroková sadzba revolvingu (v %): 17,77, Poplatok za poskytnutie úveru: 150,00.

9. Bod 6 predmetnej Žiadosti/Zmluvy označený ako "Údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v EUR (nevypĺňajte)" vyplnil žalobca až následne, ktorý formulárové tlačivo podpísal dňa 23.03.2015, čo je zrejmé z textu uvedeného v zátvorkách (nevypĺňajte) ako aj z odlišnej formy vyplnených číselných údajov, ktoré sú v bode 5 doplnené pomocou mechanických prostriedkov, kým v bode 6 sú údaje dopísané ručne. V bode 6 sú ručne doplnené zhodné údaje ako údaje vyplnené mechanicky v bode 5, avšak čo sa týka RPMN za úver sú údaje odlišné, keď v bode 5 je uvedený údaj „27,03“ a v bode 6 je údaj „26,84“. Údaje v bodoch 5 a 6 sa teda nezhodujú, a to konkrétne v údaji týkajúcom sa RPMN za úver.

10. Podľa bodu 8.1 a 8.3 Žiadosti/Zmluvy sa zmluvné strany pre prípad omeškania s platením splátok dohodli na sankcii v podobe zmluvnej pokuty vo výške 0,04 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p. a.), pričom zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa zákona č.129/2010 Z. z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Ak tieto sankcie za omeškanie

dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa nariadenia vlády č.87/1995 Z.z.

11. Podľa bodu 14 Žiadosti/Zmluvy neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania. V zmysle bodu 2.1 Zmluvných dojednaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu sa zmluva uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa. Vyplnená žiadosť je návrhom na uzavretie zmluvy. V zmysle bodu 2.2 je veriteľ povinný odoslať dlžníkovi oznámenie veriteľa o schválení úveru a jeden rovnopis zmluvy.

12. Podľa bodu 10.1. zmluvných dojednaní, poplatok za poskytnutie úveru sa uhrádza jeho započítaním so sumou úveru a rozdiel bude vyplatený na účet dlžníka.

13. Dňa 23.03.2015 vypracoval žalobca ako veriteľ "Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX" pre žalovaného ako dlžníka, kde uviedol údaje o schválenom úvere. Uvedené údaje o schválenom úvere sú totožné ako v Žiadosti/Zmluve, pričom výška RPMN je v oznámení uvedená hodnotou „26,84“ a v oznámení sú doplnené údaje o splatnosti prvej a poslednej splátky, s rozpisom splátky na istinu a úroky.

14. Listom zo dňa 14.07.2015 žalobca oznámil žalovanému, že eviduje omeškanie s úhradou splátok číslo 1,2,3, pričom suma omeškaných splátok je spolu 261,72 Eur a aktuálne je žalovaný v omeškaní na najstaršej splatnej splátke 74 dní. V liste bol zároveň žalovaný informovaný, že ak uplynie 15 dní od doručenia oznámenia, stanú sa splatné všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti. Podľa predloženej doručenky bolo oznámenie o zosplatnení žalovanému doručené dňa 20.07.2015, vzhľadom na čo 15 dňová lehota na plnenie uplynula dňom 05.08.2015.

15. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

16. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený Žiadosťou/Zmluvou o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu zo dňa 17.03.2015 (podpis žalobcu je zo dňa 23.03.2015) je vzťahom spotrebiteľským, kde žalobca vystupuje ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, nakoľko z obsahu žiadosti/zmluvy vyplýva, že žalobca konal ako dodávateľ v rámci svojho predmetu podnikania a žalovaný konal ako fyzická osoba, spotrebiteľ, ktorý obsah formulárovej žiadosti/zmluvy nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť.

17. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení k 30.03.2015 (ďalej len „OZ“), ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43c ods. 1 včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

Podľa § 43c ods. 2 veta prvá OZ, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde k navrhovateľovi.

Podľa § 44 ods. 2 OZ, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

Podľa § 46 ods. 1 písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. , na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru sa považuje za fixnú iba na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

18. Podľa § 9 ods.1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že žalovaný dňa 17.03.2015 podpísal finančným agentom žalobcu vyplnenú časť formulára Žiadosť/ Zmluva o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu - body 1, 2 a 5. Časť formulára - bod 6, označený ako „Údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v EUR“ bol vyplnený žalobcom dodatočne dňa 23.03.2015, čo je zrejmé už z textu v zátvorke, kde je uvedené „nevypĺňajte“ a rovnako je táto skutočnosť zrejmá z rozdielneho typu písma použitého v bode 6. Žalobca tak vyplnil túto časť sám bez aktívnej spoluúčasti žalovaného, ktorý sa s textom tejto časti formulára oboznámil až po jeho doručení. Vzhľadom ku skutočnosti, že všetky podstatné náležitosti zmluvy sú obsiahnuté práve v bode 6 (hodnota RPMN je pritom uvedená rozdielne ako v bode 5) súd považuje za nevyhnutné, aby sa pri ich dohodovaní žalovaný aktívne zúčastnil, keďže zmluva je dvojstranný právny úkon. V tomto konkrétnom prípade tomu tak podľa názoru súdu nebolo. O obsahu zmluvy so všetkými podstatnými náležitosťami sa žalovaný oboznámil až doručením žiadosti/zmluvy s vyplneným bodom 6 a z doručeného oznámenia o schválení úveru. Skutočnou zmluvou je však až zmluva s vyplnenou časťou 6, tú však žalovaný nepodpísal.

19. V zmysle § 43 až 44 zmluva je uzavretá ak návrh, ktorý bol predložený druhej strane, bol bez výhrad prijatý. Ak prijatie obsahuje nejaké výhrady, zmeny a doplnky, teda obsahuje niečo, čo v návrhu nebolo uvedené, nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy. Ide o odmietnutie návrhu a zmenený návrh sa

považuje za nový návrh od druhej zmluvnej strany. Je nepochybné, že v prípade zmeny údajov v znení návrhu zmluvy zo strany žalobcu sa jedná o nový návrh na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 2 , ktorý mal žalovaný následne akceptovať. Formulár žiadosti/zmluvy so zmeneným údajom (RPMN) schváleného úveru v bode 6 mal byť opätovne (po tejto zmene) podpísaný žalovaným na znak súhlasu s vykonanou zmenou zo strany žalobcu. Zmluva podľa § 9 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, má súd za to, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo ku zavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere z dôvodu, že nebola zhoda medzi návrhom zmluvy a jej akceptom vo všetkých údajoch požadovaného a schváleného úveru. Súd teda považoval konanie veriteľa - žalobcu nie za prijatie návrhu predloženého žalovaným, ale za nový návrh. K uzavretiu zmluvy nemôže dôjsť bez toho, aby druhá strana takýto nový (zmenený) návrh prijala. Pre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa v tomto prípade vyžadoval písomný návrh a písomné prijatie. Žalobca netvrdil, a ani nepreukázal, že by jeho (nový) návrh s vyplneným bodom 6. (ktorý vyplnil až následne po podpise návrhu dlžníkom) bol totožný so „žiadosťou“ dlžníka, resp. že by takýto nový návrh dlžník v súlade s § 44 ods. 1 a § 46 ods. 2 prijal. Teda, že by návrh bol totožný alebo obdobný s prijatým návrhom veriteľom a bolo by to urobené písomnou formou. Pokiaľ prijatie návrhu obsahovalo iný obsah, ako bol predložený návrh (rozdielnu výšku RPMN), išlo o nový návrh a dlžník mal možnosť takýto návrh buď prijať alebo neprijať. Keďže v danom prípade nedošlo k akceptácii zmeneného návrhu, nedošlo ani k uzatvoreniu zmluvy v písomnej forme tak, ako to pre jej platnosť vyžaduje zákon v súlade s § 40 ods. 1 v spojení s § 9 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Jedná sa teda o neplatný právny úkon. 20. Súd zároveň poukazuje na to, že vopred pretlačený formulár je zavádzajúci a pre spotrebiteľa celkom iste nezrozumiteľný, pretože okrem zákonom vyžadovaných údajov RPMN a priemernej RPMN v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch obsahuje viacero údajov ako „predpokladaná RPMN úveru pri poskytnutí revolvingu“ a okrem „ročnej úrokovej sadzby úveru“ aj „ročnú úrokovú sadzbu revolvingu“. Tieto údaje pôsobia zavádzajúco, mätúco, pričom spotrebiteľ vlastne ani nevie aká je úroková sadzba poskytovaného úveru. Podľa názoru súdu uvedenie viacerých údajov o ročnej úrokovej sadzbe úveru (dvomi údajmi - ročná úroková sadzba úveru a ročná úroková sadzba revolvingu) je neprípustné, a nie je konformné so zmyslom a účelom zákona. Ide o neurčité vyjadrenie podstatnej náležitosti zmluvy, pričom neurčitosť niektorej podstatnej náležitosti v spotrebiteľskom úvere má ten istý účinok, ako keby uvedenú náležitosť zmluva vôbec neobsahovala (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 11Co/229/2015). Ani uvedenie predpokladanej výšky RPMN nespĺňa podmienky zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže spotrebiteľ pri uzavretí zmluvy musí byť informovaný o všetkých podstatných informáciách, ktoré môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie, či do vzťahu vstúpi alebo nie. Údaj označený ako predpokladaný, spôsobuje stav právnej neistoty spotrebiteľa, keď si spotrebiteľ nevie vytvoriť názor, či je vzťah pre neho výhodný alebo nie je výhodný, keďže je slabšou stránkou zmluvného vzťahu. Veriteľ ako dodávateľ podniká v predmete činnosti a má výhodnejšie postavenie oproti spotrebiteľovi, pretože vie, ako sa správajú na trhu ostatní veritelia. Ak zákonodarca explicitne uviedol, že zmluva má obsahovať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, nie je možné považovať uvedenie jej predpokladanej výšky za splnenie podmienok. Ak by totiž zákonodarca mal v úmysle, aby stačil aj predpoklad o budúcom vývoji, v zákone by to uviedol, o to viac ak ide o vzťah, ktorého stranou je spotrebiteľ, ktorý v právnom poriadku požíva zvýšenú ochranu. V žiadosti/zmluve zároveň absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch).

21. Podľa ustanovenia § 132 v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

22. Základnou zákonnou povinnosťou žalobcu v civilnom sporovom konaní je teda opísať rozhodujúce skutočnosti svojho nároku, ktoré následne vykonaním dokazovania dôkazmi označenými alebo predloženými žalobcom budú potvrdené alebo vyvrátené, keď v právnej úprave účinnej od 01.07.2016 už zákonodarca výslovne uvádza, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 .

23. Toto zákonné ustanovenie upravuje dôkaznú povinnosť strán sporu, ktorá súvisí s tzv. dôkazným bremenom. V občianskom súdnom konaní sporového charakteru spočíva dôkazné bremeno na žalobcovi, tzn. že je povinný označiť, resp. predložiť všetky dôkazy, ktorými by sa preukázali ním tvrdené skutočnosti osvedčujúce jeho nárok. Ak svoju dôkaznú povinnosť splní iba tak, že jeho tvrdenia sa

napokon nepreukážu, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu sporu, na ktorej dôkazné bremeno spočívalo, a ktorá sa tak dostala do dôkaznej núdze, pretože neponúkla alebo nevedela súdu ponúknuť také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali skutočnosti rozhodujúce pre výsledok sporu.

24. Podľa právnej úpravy účinnej od 01.07.2016 ak strana konania nesplní, resp. nedostatočne splní svoju povinnosť tvrdenia, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 2 . Ak však strana nesplní, resp. nedostatočne splní svoju dôkaznú povinnosť, súd nemá povinnosť vykonávať iné dokazovanie, ale rozhodne na základe výsledkov dokazovania navrhnutého stranami sporu a bez návrhu ďalšie dôkazy nevykonáva (§ 185 ods. 2 . Úlohou súdu je len oboznámiť sa s predloženými dôkazmi a posúdiť, či obsah predložených dôkazov zodpovedá tvrdenému skutkovému stavu a dostatočne preukazuje dôvodnosť uplatneného nároku. Žalobca v konaní nevyužil možnosť plniť dôkaznú povinnosť ani účasťou na pojednávaní, na ktoré bola riadne predvolaný, a na ktorom by v prípade jeho účasti bol podľa § 182 ods. 2 oboznámený, ktoré skutočnosti súd považuje za preukázané, a ktoré nie, ktoré dôkazy súd vykoná a bol by oboznámený aj s predbežným právnym posúdením veci. Ak však strana nesplní, resp. nedostatočne splní svoju povinnosť tvrdenia a tomu zodpovedajúcu dôkaznú povinnosť, súd nemá povinnosť vykonávať iné dokazovanie, ale rozhodne na základe výsledkov dokazovania navrhnutého stranami sporu a bez návrhu ďalšie dôkazy nevykonáva (§ 185 ods. 2 . Súd teda rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa (§ 215 ods. 1, 2 a dopad núdze tvrdenia a dôkaznej núdze pripočíta tej strane, na ktorej podľa predpisov hmotného práva leží povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Hoci skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 , neznamená to, že tieto skutkové tvrdenia si má vyvodzovať súd z predložených listín a rovnako to neznamená, že tieto skutkové tvrdenia by nemali byť dôkazmi preukázané, keďže v meritórnom rozhodnutí je povinnosťou súdu aj jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, a ktoré skutočnosti považoval za preukázané, a ktoré nie (§ 220 ods.2 .

25. Ako už súd uviedol základnou povinnosťou žalobcu v civilnom sporovom konaní je povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Žalobca je nielen povinný tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje, a ktoré sú určené obsahom hmotnoprávnej normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Treba zdôrazniť, že obsah dôkaznej povinnosti, ako povinnosti označiť a predložiť dôkazy, nie je totožný s pojmom dôkazného bremena. Dôkazné bremeno predstavuje súhrn pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť vo veci, ak nastane stav tzv. objektívnej neistoty nazývaný aj „non liquet“ („nie je jasné“), ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť v súlade s hmotnoprávnym stavom, pretože výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad pre prijatie záveru či už o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdení strany sporu, prípadne je tento stav dôsledkom nepredloženia dôkazov alebo situáciou, kedy sa strana sporu dostáva do dôkaznej núdze. Ide v podstate o procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Pokiaľ teda žalobca v konaní nepreukáže pravdivosť ale ani nepravdivosť skutočností svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho nároku, súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného bremena, t.j. žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Nie je povinnosťou žalovaného tvrdiť ani dokazovať skutočnosti, z ktorých žalobca svoje právo odvodzuje, t.j. nezaťažuje ho v tomto smere dôkazné bremeno, a preto mu neunesenie dôkazného bremena žalobcom nemôže byť na ujmu. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného bremena medzi stranami v spore, ktoré vychádza z teórie preukazovania skutočností právo zakladajúcich. Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech. Úlohou súdu nie je upozorňovať žalobcu na neplnenie si dôkaznej povinnosti, ale len zákonom stanoveným postupom oboznámiť obsah predložených dôkazov a vzhľadom na žalobcom navrhnuté dôkazy posúdiť, či obsah predložených dôkazov zodpovedá tvrdenému skutkovému stavu a následne posúdiť odôvodnenosť a zákonnosť uplatnených nárokov. Pokiaľ súd v rámci voľného hodnotenia dôkazov dospeje k záveru, že vykonané dokazovanie nepostačovalo na preukázanie tvrdení strany sporu, z ktorých svoje nároky odvodzuje, potom súdu neostáva iné ako postupovať v zmysle pravidiel dôkazného bremena, vyhodnotiť spor

v neprospech strany pre neunesenie dôkazného bremena a bez ďalšieho zdôvodňovania ostatných aspektov veci žalobu zamietnuť.

26. Žalobca v konaní nepreukázal čerpanie finančných prostriedkov zo strany žalovaného tak, ako to tvrdil v žalobnom návrhu, keďže žiaden doklad preukazujúci poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému súdu nepredložil, a ani neoznačil ako dôkaz. Na preukázanie skutkových tvrdení o čerpaní finančných prostriedkov teda neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by mal súd v konaní vykonať, a na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že k čerpaniu finančných prostriedkov poskytnutých žalobcom zo strany žalovaného skutočne došlo a v akej výške. Na tom to mieste súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-377/14 (Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti FINWAY a. s.), v ktorom o štvrtej z predložených prejudiciálnych otázok rozhodol tak, že „Článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom, a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.“ Hoci z predložených listinných dôkazov vyplýva, že výška poskytnutého úveru mala byť 1.500,-Eur, skutočné čerpanie úveru a výška žalobcom poukázaných finančných prostriedkov žalovanému v konaní preukázaná nebola. Žalobca teda k podanej žalobe v rozpore s § 132 ods. 3 nepredložil relevantné dôkazy, nevyhnutné k posúdeniu dôvodnosti žalobou uplatneného nároku, a teda podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno ohľadne skutočností tvrdených v žalobnom návrhu, a preto súd pre neunesenie dôkazného bremena žalobu v celom rozsahu zamietol. Keďže súd nemal preukázané čerpanie finančných prostriedkov, nebolo možné dospieť ani k záveru o vecnej legitimácii strán sporu. Existencia a výška žalovanej pohľadávky tak v konaní preukázaná nebola.

27. Úlohou súdu nie je upozorňovať žalobcu na neplnenie si dôkaznej povinnosti, navyše za situácie, keď žalobca v konaní nevyužil možnosť zúčastniť sa pojednávania, na ktoré bol riadne predvolaný, ale len zákonom stanoveným postupom oboznámiť obsah predložených dôkazov a vzhľadom na žalobcom navrhnuté dôkazy posúdiť, či obsah predložených dôkazov zodpovedá tvrdenému skutkovému stavu, teda odôvodnenosť a zákonnosť uplatnených nárokov. Na tomto mieste si súd dovoľuje poukázať na nutnosť rozlišovania medzi náležitosťami podania a medzi predkladaním dôkazov. Všeobecné náležitosti podania sú vymedzené v § 127 ods. 1 CSP, pričom v prípade ich absencie sa aplikuje postup podľa § 129 ods. 1 a súd je povinný žalobcu vyzvať na odstránenie takýchto vád podania. V prejednávanej veci však podaná žaloba obsahovala všetky náležitosti vyžadované v § 127 ods. 1 CSP, súd preto nemohol postupovať podľa § 129 ods. 1 a vyzývať žalobcu na doplnenie žaloby. Civilný sporový poriadok preniesol dôkaznú aktivitu na sporové strany a pokiaľ sporová strana (v danom prípade žalobca) nepredloží dôkazy nevyhnutné na preukázanie svojich tvrdení, súd ju už na predkladanie dôkazov nevyzýva, aby tak urobila a doplnila dokazovanie o konkrétne dôkazy. Súd je povinný postupovať nestranne a rozhodnúť na základe tých dôkazov, ktoré strany predložili. Opačným postupom, keby súd oznamoval sporovej strane, ktoré tvrdenie musí ešte dokázať a akým konkrétnym dôkazom to má urobiť, by súd porušil zásadu rovnosti strán a zásadu „rovnosti zbraní“, čím by jednu neprimerane zvýhodnil na úkor druhej. Na podporu svojich záverov súd poukazuje na závery vyslovené v potvrdzujúcich rozsudkoch Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 43Cob/162/2017-99 zo dňa 25.01.2018 a č.k. 12Co/415/2017-66 zo dňa 31.10.2018.

28. Podľa § 255 ods. 1 a 2 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Keďže súd žalobu zamietol, v konaní bol úspešný žalovaný, ktorému by vznikol nárok na náhradu trov konania. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalovanému v doterajšom priebehu konania žiadne trovy nevznikli a žalovaný si náhradu trov konania voči žalobcovi ani neuplatnil. Súd preto rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

31. Nakoľko súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, postup podľa § 262 ods. 2 sa neuplatní a súd nebude po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodovať o výške trov konania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 .

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 .

Podľa § 363 sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 . Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .