Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/316/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava 29, IČO: 36 062 235, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným I./ J. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom W. A. X/XX, XXX XX M. a II./ W. S., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom D. XXXX/X, XXX XX V., zastúpenému JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou so sídlom Čajakova 5, 040 01 Košice, o zaplatenie 602,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 11C/101/2014-245 zo dňa 06. apríla 2017 takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 602,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne z istiny 602,07 eur od 13.10.20014 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne z istiny 602,07 eur od 08.04.2014 do 12.10.2014 z a m i e t a.

III. Žalobca má voči žalovaným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 06. apríla 2017 (v poradí druhým) žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 301,04 Eur s 8,25% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 301,04 Eur od 13.10.2014 do zaplatenia do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plniť druhému žalovanému v rozsahu tohto plnenia (prvý výrok). Žalobu zamietol v časti žalovanej sumy 301,03 Eur s 8,25% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 602,07 Eur od 08.04.2014 do 12.10.2014 a zo sumy 301,03 Eur od 13.10.2014 do zaplatenia (druhý výrok) a rozhodol, že žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania (tretí výrok).

1.1. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že žalobca žalobou podanou 10.04.2014 žiadal zaviazať žalovaných I./ a II./ J. H. a W. S. na zaplatenie 602,07 Eur s 8,25% úrokmi z omeškania ročne z dlhovanej sumy od 08.04.2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný II./ zavinil motorovým vozidlom žalovaného I./ zn. PEUGEOT, EVČ: DT XXX-AH v V. dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k ublíženiu na zdraví s následkom smrti chodca M. M.. Šetrením bolo zistené, že v čase uvedenej dopravnej nehody nebolo na motorové vozidlo zn. PEUGEOT, EVČ: DT XXX-AH uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. S prihliadnutím na túto skutočnosť žalobca Slovenská kancelária poisťovateľov podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. poskytol z poistného garančného fondu pozostalej XRo/XX/XXXX-XX M. poistné plnenie vo výške 602,07 Eur

ako refundáciu dôchodkových dávok za obdobie od 10.11.2012 do 09.11.2013. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vzniklo žalobcovi voči žalovaným právo na vrátenie poskytnutého peňažného plnenia z poistného garančného fondu, nakoľko žalovaný I./ zodpovedá podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzkovateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a žalovaný II./ zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti.

1.2. Voči platobnému rozkazu okresného súdu č. k. 7Ro/63/2014-14 zo 16.06.2014 podal žalovaný II./ odpor, v ktorom namietal, že dopravnej nehode nemohol zabrániť, lebo nebohý M. M. vstúpil do vozovky v opitom stave s hladinou 2,05‰ alkoholu v krvi. Nebohý mohol dopravnej nehode zabrániť, ak by sa pred vstupom do jazdného pruhu vozidla vedeného žalovaným II./ presvedčil, či môže na vozovku vstúpiť bez vzniku nebezpečenstva pre seba aj ostatných účastníkov cestnej premávky vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť tohto vozidla. Poukázal na § 420 ods. 3 a § 441 Občianskeho zákonníka.

1.3. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 11C/201/2014-152 zo dňa 28.04.2016 (v poradí prvý) bol zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/312/2016-183 zo dňa 23.09.2016. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude podľa záverov tohto rozhodnutia ustáliť, či je žalovaný II./ nositeľom pasívnej legitimácie vzhľadom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/139/2009 z 31.08.2010, na ktoré upozornil v odvolaní žalobca a odôvodniť, či v prejednávanej veci aplikoval § 438 ods. 1 alebo ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak okresný súd dospeje k záveru, že je daná (aj) zodpovednosť žalovaného II./ za škodu, bude sa zaoberať existenciou dôvodov moderácie výšky tejto náhrady podľa § 450 Občianskeho zákonníka a skúmať spoluzavinenie poškodeného M. M. na vzniku dopravnej nehody v zmysle záverov vyplývajúcich z trestného konania vedeného Okresným súdom Michalovce pod sp. zn. 1T/110/2004 vzhľadom na to, že poškodený M. M. bol v čase škodovej udalosti v opitom stave s hladinou 2,05‰ alkoholu v krvi a náhle vstúpil do vozovky z ľavej strany z vyvýšeného stredového deliaceho pásu do jazdnej dráhy motorového vozidla vedeného žalovaným II./. Tiež bude potrebné ustáliť, ktorému subjektu bolo vyplatené žalobcom poistné plnenie z poistného garančného fondu, pretože okresný súd v dôvodoch rozsudku najprv uviedol, že bolo vyplatené poškodenej P. M. vo výške 602,07 Eur ako refundácia dôchodkových dávok za obdobie od 10.11.2012 do 09.01.2013, v ďalšej časti však okresný súd tvrdil, že žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť túto sumu Kooperatíve poisťovni Vienna Insurance Group, a. s., Bratislava, ktorá ju vyplatila poškodenej P. M.. Ak žalobca vyplatil žalovanú istinu inej poisťovni, súd prvej inštancie musí zistiť právny základ tohto plnenia a ustáliť, či ide o plnenie spadajúce pod kategóriu poistného plnenia tak, ako má na mysli § 24 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z. z. a či je potom možné tento nárok subsumovať pod nárok postihový. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách celého konania s poukazom na § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“).

1.4. Okresný súd v poradí druhom rozsudku zo 06. apríla 2017 poukázal na § 24 ods. 1, ods. 2 písm. b) a ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom v znení neskorších predpisov, na § 420 ods. 1, 3, § 438 ods. 1, 2 a § 441 Občianskeho zákonníka. Konštatoval pasívnu legitimáciu žalovaného I./, ktorý bol v čase vzniku škody 02.03.2004 evidovaný ako vlastník - držiteľ motorového vozidla značky Peugeot 605, EVČ: DT XXX AH. Žalovaný I. predložil lustráciu č. ORP-DI-DT-33-1/2010, podľa ktorej vykonal na ODI v Detve dňa 03.09.2003 odhlásenie vozidla na iného držiteľa. Od 09.02.2004 do súčasnosti je podľa lustrácie motorových vozidiel Okresného riaditeľstva PZ SR Zvolen, ODI Detva z 31.01.2017 ako držiteľ a vlastník uvedeného vozidla evidovaný žalovaný II./. Podľa správy OR PZ Michalovce, ODI Michalovce z 15.02.2017 si nový držiteľ a vlastník vozidla v novom okrese vozidlo neprihlásil na svoje meno a uvedené motorové vozidlo je vedené ako odhlásené dňa 03.09.2003 na nového držiteľa a vlastníka.

1.5. Trestným rozkazom Okresného súdu Michalovce č.k. 1T 110/04-101 zo dňa 06.09.2004, právoplatným dňa 30.09.2004 bol žalovaný II./ W. S. odsúdený podľa § 224 ods.1 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený podľa § 58 ods.1 písm. a) a § 59 ods.1 Trestného zákona na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Poškodená P. M. a Všeobecná zdravotná poisťovňa Michalovce boli so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázaní na konanie v občiansko-právnych veciach. Žalovaný II./ sa dopustil trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods.1 Trestného zákona tak, že dňa 02.03.2004 o 19.10 hod. v V. po ul. V. ako štvorprúdovej ceste s dvoma jazdnými pruhmi pre jeden smer jazdy, smerom k železničnej stanici, viedol v ľavom jazdnom pruhu osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 605, EVČ: DT-XXX AH nedovolenou rýchlosťou

jazdy, najmenej 77,94 km/h, pričom v úseku za križovatkou s Ul. prof. S. v dôsledku prekročenia najvyššej dovolenej rýchlosti pre jazdu v obci bez obmedzenia dopravnými značkami, ktorá bola 60 km/h, nestihol zastaviť vozidlo pred chodcom M. M., ktorý v opilom stave s hladinou 2,05 ‰ alkoholu v krvi náhle vstúpil do vozovky z ľavej strany z vyvýšeného stredového deliaceho pásu, prechádzajúc cez cestu z ľavej strany na pravú, kedy vošiel do jazdnej dráhy motorového vozidla vedeného obvineným, v dôsledku čoho došlo k jeho zrážke s motorovým vozidlom, pri ktorej M. M. utrpel zranenia, na následky ktorých dňa XX.XX.XXXXv nemocnici zomrel. Dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný II./ spôsobil dňa 02.03.2004 dopravnú nehodu, pri ktorej poškodený Z. M. utrpel zranenia, na následky ktorých dňa XX.XX.XXXX zomrel. Dopravná nehoda bola spôsobená osobným motorovým vozidlom zn. Peugeot 605 EVČ: F ktorého vlastníkom a držiteľom v tom čase bol žalovaný I./. Žalovaný I./ J. H. nemal toto motorové vozidlo poistené - nemal uzavreté povinné zmluvné poistenie. Z tohto dôvodu žalobca vyplatil z garančného fondu sumu 602,07 Eur ako refundáciu dôchodkových dávok za obdobie od 10.11.2012 do 09.11.2013.

1.6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca si uplatnil proti žalovanému I./ nárok na zaplatenie sumy 602,07 Eur podľa § 24 ods. 2 písm. b) a § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom v znení neskorších predpisov. Proti žalovanému II./ si uplatnil svoj nárok podľa § 420 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tým je daná zodpovednosť u obidvoch žalovaných. Okresný súd ich zaviazal na zaplatenie sumy v rozsahu 50% vzniknutej škody, t.j. vo výške 301,04 Eur spoločne a nerozdielne. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, keď v zmysle ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka prihliadol na spoluzavinenie poškodeného M. M., ktorý v čase, keď utrpel ťažké zranenia v dôsledku havárie, bol v stave ťažkej opitosti. Nie je možné určiť presný percentuálny podiel poškodeného na vzniku škody, okresný súd preto považoval za primerané a spravodlivé uznať mieru jeho spoluzavinenia v rozsahu 50%. Ako vyplýva z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia súdu druhej inštancie, aj keď predmetom konania nie je náhrada škody, touto skutočnosťou sa mal zaoberať už žalobca pri poskytnutí plnenia z garančného fondu.

1.7. Okresný súd žalovaným uložil povinnosť zaplatiť úroky z omeškania. Žalobca nepreukázal, že žalovaných vyzval na zaplatenie dlhu pred doručením žaloby. Žalovanému I./ bola žaloba doručená dňa 12.10.2014 a žalovanému II./ dňa 30.07.2014. Okresný súd preto žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne v zmysle § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. od 13.10.2014 do zaplatenia (deň nasledujúci po prevzatí žaloby obidvoma žalovanými) a žalobu v časti úroku z omeškania 8,25% ročne zo 602,07 Eur od 08. 04.2014 do 12.10.2014 a zo sumy 301,03 Eur od 13.10.2014 do zaplatenia zamietol.

1.8. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku vychádzajúc zo skutočnosti, že úspech žalobcu v spore bol v rozsahu 50%, v rovnakom ako úspech žalovaného I./ a žalovaného II./

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca (ďalej tiež „odvolateľ“) odvolanie namietajúc nesprávne právne posúdenie veci s návrhom, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu, resp. rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.1. Po citácii § 2 písm. j) a § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., § 420 ods. 1 a § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) zdôraznil povinnosť prevádzkovať motorové vozidlo, ku ktorému bolo uzatvorené poistenie zodpovednosti. Ak poistná zmluva uzatvorená nebola alebo z určitých dôvodov zanikla, poškodený nemá možnosť obrátiť sa na poisťovňu za účelom úhrady škody za osoby zodpovedné za škodu (vodiča alebo prevádzkovateľa). Žalovaný I./ teda porušil povinnosť danú v § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z.. Z dôvodu zabezpečenia krytia poistných udalostí v prípade, ak vozidlo, ktorým bola škoda spôsobená, nemá uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, bol zákonom zriadený poistný garančný fond, ktorý spravuje žalobca. Poškodený má právo uplatniť nárok na plnenie podľa § 24 ods. 2 písm. a) až g) zák. č. 381/2001 Z. z. proti žalobcovi za rovnakých podmienok, za ktorých by mohol uplatniť nárok na plnenie voči určitej poisťovni v zmysle § 24 ods. 3 tejto právnej úpravy. Slovenská kancelária poisťovateľov je oprávnená domáhať sa náhrady za plnenie poskytnuté z poistného garančného fondu v súvislosti so škodou spôsobenou nepoisteným vozidlom.

2.2. Miera zavinenia žalovaného II./ ako vodiča motorového vozidla, ktorým bola dňa 02.03.2004 spôsobená dopravná nehoda, je daná výsledkom trestného konania vedeného Okresným súdom Michalovce sp. zn. 1T/110/2004 aj pozíciou žalovaného II. /ako účastníka cestnej premávky, ktorý jazdou motorovým vozidlom s prekročením povolenej rýchlosti v obci spôsobil ako silnejší subjekt fatálnu ujmu chodcovi, ktorý je oveľa zraniteľnejším subjektom. Žalovaný II./ zodpovedá za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka ako osoba bez poistenia zodpovednosti bez ohľadu na to, komu prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu.

2.3. Vzťah medzi žalobcom a žalovanými, z obsahu ktorého vyplýva uplatnené právo žalobcu v zmysle § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z., je vzťahom sui generis vzniknutým na základe skutočností uvedených v zákone. Regulatívny rámec obsahu subjektívneho práva žalobcu tvoria § 24 ods. 7, § 24 ods. 2 písm. b a § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z.. Žalobca má právo na náhradu plnenia voči žalovaným titulom regresu toho, čo za nich plnil poškodenému. Moderačné právo súdu v zmysle § 450 Občianskeho zákonníka nie je možné použiť, keďže ide o nárok na regresné plnenie žalobcu voči žalovaným, za ktorých sa plnilo, čo mali podľa práva plniť sami. Regres nie je nárokom na náhradu škody, ale osobitným nárokom vyplývajúcim z § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z.. Žalobca nevystupuje ako poškodený, lebo mu nevznikla žiadna škoda, ale domáha sa práva na náhradu toho, čo plnil poškodenému z poistného garančného fondu v zmysle plnenia svojej zákonnej povinnosti. Vzťah medzi žalobcom a žalovanými nie je vzťahom poškodeného alebo škodcu, preto nie je dôvod, aby žalobca niesol zodpovednosť namiesto žalovaných. Na daný nárok preto nie je možné uplatniť dôvody hodné osobitného zreteľa a následné primerané zníženie. Obdobný právny názor vyjadril Krajský súd v Košiciach v rozsudku sp. zn. 1Co/245/2012 z 24.04.2013, aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku z 03.07.2008, sp. zn. 12Co/173/2008. Odklonom od doterajšieho rozhodovania v totožnej veci okresný súd porušil základný princíp právnej istoty. Okresný súd Zvolen v totožných právnych veciach vedených pod sp. zn. 17C/289/2012 zo 14.05.2012 a sp. zn. 13C/127/2012 z 10.12.2012, pri skôr uplatnených postihoch žalobcu zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne povinnosťou nahradiť žalobcovi celú žalovanú sumu bez využitia moderácie. Uplatnil si náhradu trov celého konania.

3. Ani jeden žalovaný nevyužil možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu (§ 37 ods. 3 C.s.p.).

4. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 C.s.p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) vec prejednal v medziach odvolania žalobcu (§ 380 ods. 1 C.s.p.), v rozsahu určenom ustanovením § 379 C.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Rozsudok okresného súdu s poukazom na § 388 C.s.p. z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a odôvodnenie jeho rozhodnutia obsahuje náležitosti podľa § 220 ods. 2 C.s.p.. Vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

5. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a).

6. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie správnym spôsobom zistil a ustálil zodpovednosť každého žalovaného za škodu spôsobenú poškodenému M. M.. Žalobca má potom v zmysle § 24 ods. 7 prvá veta v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z. z. právo postihu voči každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnil. V zmysle inštrukcie odvolacieho súdu vyslovenej v uznesení č. k. 12Co/312/2016-183 zo dňa 23.09.2016 sa súd prvej inštancie zaoberal existenciou dôvodov moderácie výšky tohto postihu podľa § 450 Občianskeho zákonníka. Žalovaným uložil povinnosť zaplatiť sumu v rozsahu 50% vzniknutej škody, t. j. 301,04 Eur spoločne a nerozdielne a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, keď prihliadol na spoluzavinenie poškodeného M. M. v rozsahu 50%.

7. Civilný sporový poriadok nezakotvuje viazanosť súdu, ktorý pôvodný názor vyslovil, ak sa vec v dôsledku opravného prostriedku podanému proti ďalšiemu rozhodnutiu znovu stane predmetom opravného konania (R 68/1971). Vychádzajúc z argumentácie žalobcu a uznesenia NS SR sp. zn. 4Cdo/284/2010 z 28.10.2011 odvolací súd dospel k záveru, že predmetom konania nie je nárok na náhradu škody a nejde ani o zákonnú cesiu tohto nároku poškodeného, ale o zvláštny postihový nárok. Aplikácia § 450 Občianskeho zákonníka potom neprichádza do úvahy. Odvolací súd potom rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne (analogicky § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka) zaplatiť žalobcovi istinu 602,07 eur.

8. Nakoľko sú žalovaní v omeškaní s plnením ich solidárneho záväzku, odvolací súd im uložil aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške určenej v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 a § 10c nar. č. 87/1995 Z. z.. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 08.04.2014 bez toho, aby vysvetlil, prečo za počiatok omeškania žalovaných uviedol tento deň. Súd prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodovaní z toho, že žalobca nepreukázal, že žalovaných vyzval na zaplatenie dlhu pred doručením žaloby, ktorá bola žalovanému I./ doručená dňa 12.10.2014 a žalovanému II./ dňa 30.07.2014. Okresný súd preto žalobcovi priznal úrok z omeškania od 13.10.2014, ktorý považoval za deň nasledujúci po prevzatí žaloby obidvoma žalovanými. Tieto skutkové a právne závery súdu prvej inštancie strany sporu nespochybnili, preto si ich osvojil aj odvolací súd a žalobcovi priznal úrok z omeškania 8,25% ročne (o 8 percentuálnych bodov viac ako bola úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania) z istiny 602,07 Eur do zaplatenia a žalobu v časti úroku z omeškania v uvedenej výške z tejto sumy od 08.04.2014 do 12.10.2014 zamietol.

9. S poukazom na § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 2 C.s.p. odvolací súd rozhodol o trovách celého konania. Žalobca mal v konaní neúspech v nepatrnej časti príslušenstva žalovanej pohľadávky, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov celého konania (konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania) spoločne a nerozdielne voči neúspešným žalovaným. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).