Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_1T-61-2017.pdf
PDF · 158.37 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/61/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Erika Tomusa a prísediacich Viliama Slezáka a Gustáva Beleša, v trestnej veci obžalovaného T. G., pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. novembra 2018 v Malackách takto:
rozhodol:
Obžalovaný:
T. G., narodený XX. O. XXXX v O., trvale bydliskom A. S. č. XXXX/XX, XXX XX N.,
sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodzuje
spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Malacky z 30. mája 2017, sp. zn. 1 Pv 75/15/1106-63, ktorá mu kládla za vinu spáchanie zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 02.02.2015 v čase okolo 11.45 h pri bývalom pivovare v Zámockom parku v meste Stupava chytil poškodenú V. G., svoju manželku, s ktorou nežije v spoločnej domácnosti, za ramená a násilím ju zvalil na tam nachádzajúcu sa chladničku a povedal jej, že ona je jeho žena a má na to právo, a keď mu nedá, tak si to zoberie sám, pričom poškodená kričala, aby prestal a nechal ju, čo však nepomohlo, pretože jej násilím stiahol nohavice, ktoré mala oblečené, tieto jej strhol a spolu s nimi nohavičky až do oblasti kolien, kde svoje nohy natlačil na jej, aby sa nemohla hýbať, čomu sa poškodená bránila bitím, škriabaním ho do oblasti tváre a odstrkovaním sa rukami od neho, pritom kričala o pomoc, načo jej chytil ústa a celou svojou váhou sa na ňu zvalil, potom ako ju jednou rukou pridržiaval v oblasti hrudníka tak, aby nemohla utiecť, tak druhou rukou si vytiahol penis a pokúšal sa ním vniknúť do jej vagíny, následne ju chytil obidvoma rukami za boky a pritláčal si ju k sebe, avšak potom, čo ich spoločný syn v kočíku vedľa nich začal plakať na hlasový prejav poškodenej, od tohto svojho konania upustil a k pohlavnému styku nedošlo,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Malackách podala dňa 30. mája 2017 na tunajší súd obžalobu z 30. mája 2017, pod č. k. 1Pv 75/15/1106-63, na T. G. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného T. G., poškodenej V. G., svedka S. G., čítaním znaleckého posudku č. 8/2015 znalca PhDr. W. Z., PhD., odbor psychológia, znaleckého posudku
č. 14/2017 znalkyne MUDr. G. Z., odbor zdravotníctvo a farmácia, znaleckého posudku č. 4/2017 znalkyne PhDr. S. G., odbor psychológia, znaleckého posudku ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2015/2209 Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz, vrátene doplnenia znaleckého posudku ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2016/1600 Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz, oboznámením obrazového záznamu - vyhotovenej fotodokumentácie obžalovaného a SMS správ z mobilného telefónu predloženého obžalovaným a ďalších podstatných listinných dôkazov, pričom zistil, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný T. G. stíhaný.
Obžalovaný T. G. vypovedal, že je nevinný. Poškodená V. G. ho podviedla s jeho bratrancom - S. G. (svedkom), nechcela obžalovanému dávať dieťa, toto musel žiadať od S.. V inkriminovaný deň poškodená išla do šenku v Z., stretli sa po ceste a hovorila obžalovanému, že sa chce k nemu vrátiť, že to ľutuje, obžalovaný toto odmietol a vytkol jej jej spôsob života. To už boli v parku, poškodená mu dala facku, pohádali sa, poškriabala mu líce a povedala, že ho dostane do basy. Potom odišla preč a on išiel piť s kamarátmi do parku. S poškodenou sa prechádzali v Z. od námestia do parku, spolu. Do parku nešli na nikoho pokyn, alebo nápad. Bolo s nimi aj dieťa, vtedy malo asi 2,5 roka, bolo v kočíku. V parku poškodená hovorila, že sa chce k nemu vrátiť, že to ľutuje, že ho chcela vytrestať. Facku mu dala z dôvodu, že sa k nej nechcel vrátiť. Povedala, že ho dostane do basy. Obžalovaný v tom čase pil, bol alkoholik. V súvislosti s tou fackou ho poškodená poškriabala na líci, nevie, na ktoré líce. Obžalovaný si nepamätá, či to bol jej jediný fyzický atak na neho. Po jeho odmietnutí poškodená začala pišťať, revať, odsotil ju a šiel na bicykli preč. V parku chladnička bola, na tom mieste sa vyhadzujú rôzne veci, pri nej sa rozprávali. Všade bol sneh, bola zima, nemohol ju tam hodiť na chladničku a vyzliekať, obžalovaný nie je Eskimák. Poškodená v tomto klame. Nepamätá sa, čo mal oblečené. Po hádke vzal bicykel požičaný od S., alebo jeho otca a odišiel preč za kamarátmi, bol bezdomovec, s nimi som aj spával. O dva, alebo tri dni ho chytila polícia. Do parku išli spolu, on tlačil bicykel, tento mal po celý čas so sebou. Kočík tlačila poškodená, na ceste a na chodníku sneh nebol. S malým sa v parku aj hral, keď odložil bicykel a potom začal hádka. Potom bicykel sám odniesol bratrancovi tam, kde býva, len ho tam hodil. Potom opäť v parku sa stretol s kamarátmi a z nich niektorí boli pri obchode, boli to: N. O., V. R., A. O., T. S., O. T., O. N.. V čase skutku poškodená žila s S. G., nepamätá sa, ako dlho pred tým. Obžalovaný sa v tom čase s ňou nebavil. V inkriminovaný deň sa stretli náhodou, keď išiel odniesť bicykel - poškodená žila v unimobunke s S. G.. Obžalovaný sa chcel hrať so synom. V tom čase poškodenú ignoroval. S S. G. žila aj po skutku, nevie ako dlho, teraz už s ním nežije. Po skutku sa s poškodenou stretával len kvôli synovi a to u nej doma, keď mal peniaze na cestu. Ale k žiadnym verbálnym, alebo fyzickým incidentom nedochádzalo. Syna v Z. vzal a mal ho sám, večer ho sám dobrovoľne vrátil. Nepamätá sa, kedy pred skutkom naposledy mali s poškodenou intímny pomer. Nepamätá sa ani, kedy presne pred skutkom sa s ním rozišla, no bolo teplo. Okrem stretávania sa kvôli synovi, ho poškodená so synom raz vyhľadala v Rači, bolo to v lete 2016, boli sa aj kúpať na Zlatých pieskoch, vtedy sa spolu vyspali. A vyspali sa potom ešte raz v O. u nej. Stále sú manželia, poškodená aj povedala, že podá návrh na rozvod, avšak doposiaľ k tomu nedošlo.
Na otázku obhajcu obžalovaný uviedol, že po skutku sa poškodenou vyspal ešte 2-krát: 1-x v Rači v lete 2016 a 2-x v O. u nej doma na W. ulici, kedy ho k sebe zavolala poškodená, a toto sa udialo o deň na to - po sexe v Rači, teda všetko sa udialo behom dvoch dní. V parku nedošlo k ničomu, čo má spoločné so sexom - žiadne bozky, dotyky intímnosti, len sa pohádali. Poškodená zo začiatku s obžalovaným rozprávala pekne, po jeho odmietnutí začala nadávať, poškriabala ho a jačala. Skutok si pamätá presne, opitý vtedy nebol. O intímnosti záujem nemal, voči poškodenej mal vtedy odpor.
Svedkyňa - poškodená V. G. vypovedala, že vie, v akej veci má vypovedať, je to už dávno, už vyšetrovateľovi povedala, že jej je jedno, čo bude s obžalovaným, že už sa k tomu nechce vyjadrovať. Ide o to, že jej zobral syna z kočíka v Z., bola tam chladnička, povalil ju na ňu a všetko sa tam odohralo.
Na doplňujúce otázky prokurátora svedkyňa - poškodená uviedla, že v daný deň bola s jej nevlastnou matkou v krčme, obžalovanému zatiaľ dala postrážiť syna a keď z krčmy vyšla, videla, ako ide s kočíkom na miesto činu. Šla za ním, a na mieste obžalovaný odstavil kočík so synom a povalil ju na chladničku. Poškodená kričala, aby jej vrátil malého, na chladničku ju pohodil tým spôsobom, že jednou rukou ju držal a druhou sa snažil o styk. Na chladničke ležala na chrbte. Jednou rukou ju držal v oblasti pŕs a druhou rukou jej sťahoval nohavice, ale už sa nepamätá, či ich stiahol. K pohlavnému styku napokon
nedošlo, lebo syn začal plakať a obžalovaný potom prestal. Bránila sa tým spôsobom, že obžalovaného poškriabala na tvár. Spodné prádlo jej nestiahol. Nepamätá sa, či bol obžalovaný vyzlečený.
Na návrh prokurátora bola prečítaná časť skoršej výpovede svedkyne - poškodenej, v rámci ktorej uviedla, že začala utekať za ním a keď ho dobehla, už boli vzadu v parku. Tu odsunul kočík aj s malým a ju chytil za ramená a zvalil ju na chladničku, ktorá tam bola odhodená Zvalil ju tak, že ju chytil obidvomi rukami za ramená a povalil ju na tú chladničku tak, že bola chrbtom k chladničke, úplne neležala, nohy mala na zemi a zadok mala opretý o chladničku a chrbát mala sčasti opretý o chladničku a sčasti vo vzduchu. Potom jeho nohy pritisol o jej, tak, aby som nemohla utiecť a jednou rukou ju držal na prsiach, mala mikinu a bundu na sebe. Držal ju za mikinu a bundu mala rozopnutú. Nohy nemala úplne pri sebe, jednu jeho nohu pritláčal o jej jednu nohu a druhú jeho nohu o jej druhú nohu. Ako ju držal jednou rukou za mikinu, čo bola pravá ruku, tak druhou rukou ľavou jej stiahol rifle až po kolená. Nevie, či ju rozopol, ona cítila, že jej dáva dole rifle. Pod rifľami mala nohavičky, ktoré jej stiahol tiež. Nohavičky jej stiahol zároveň riflí a na to si vytiahol penis, ktorým sa snažil vniknúť do nej, do vagíny. Toto sa mu nepodarilo. Ona sa bránila už od začiatku, lebo to nechcela, tak sa bránila a škriabala ho a keď kričala o pomoc, tak jej ešte chytil ústa a celou váhou sa na ňu zvalil, priľahol ju a chcel ju znásilniť. Samozrejme už pred tým, ako ju schytil, mu hovorila, že nech ju pustí a bránila sa, nechcela to. Potom ako kričala, plakala, tak malý začal kričať a T. prestal.
V súvislosti s čítanou časťou výpovede svedkyňa - poškodená uviedla, že sa nepamätá, ako presne to už bolo, nepamätá sa, či jej obžalovaný stiahol nohavičky a teda nevie určiť, ktorá výpoveď je pravdivá, či dnešná alebo tá z 25. januára 2017. Nepamätá sa, či došlo k inému dotyku pohlavných orgánov.
Na ďalšie otázky prokurátora svedkyňa - poškodená vypovedala, že počas skutku sa jej obžalovaný vyhrážal, že je jeho manželka, a že na to má plné právo, a keď mu to nedá, tak si to vezme. V čase skutku nemali dobrý vzťah, pred tým asi do času jedného mesiaca pred skutkom spolu žili v jednej domácnosti, potom ho nechala, pretože ju obžalovaný bil, mal problém s alkoholom a ona šla k mame. Pred skutkom pohlavný styk nemali. S S. G. mala v čase skutku dobrý vzťah, dali sa dokopy a čakala s ním dcéru. Nevie, aký vzťah mali obžalovaný s S. G.. V rámci skutku zranenia neutrpela, len ona obžalovaného poškriabala na tvári. Obžalovaný mal vtedy určite vypité, inak ona alkohol nepije. A. ide o intímny život z obdobia pred skutkom, keď spolu žili, radšej obžalovanému vyhovela a pohlavný styk umožnila, než aby došlo k hádkam. Keď od neho odišla, potom už pohlavný styk nemali.
Na otázku obžalovaného, prečo po tom všetkom svedkyňa sama obžalovaného vyhľadávala, napr. v Rači, svedkyňa - poškodená uviedla, že za obžalovaným išla len jeden krát, nakoľko bola dcéra písaná na obžalovaného.
Na otázky obhajcu svedkyňa - poškodená uviedla, že s obžalovaným po skutku mala ešte 1-x pohlavný styk, išlo o dobrovoľný styk, chcela, aby išiel vybaviť papiere, aby už dcéra nebola písaná na neho. Nepamätá sa, po akej dobe po skutku to bolo. Viac pohlavných stykov potom už medzi nimi nebolo. Tento sa uskutočnil asi v Rači. Nepamätá sa, kto vyvolal situáciu, v rámci ktorej došlo k pohlavnému styku, teda kto bol iniciátorom pohlavného styku. V čase pohlavného styku po skutku intímne s nikým nežila, ale v čase skutku áno - s S. G., hoci vtedy bola vydatá za obžalovaného. Pred skutkom s obžalovaným dlho pohlavne nežila, možno tak 1 - 2 týždne. Pokiaľ ide o počasie, v čase skutku bola zima, chladno, presne sa nepamätá, bol sneh. Nepamätá sa, či sneh bol aj na chladničke, na ktorú ju povalil obžalovaný. Na nohách mala oblečené rifle, tie nosí aj tesnejšie, aj voľnejšie, nepamätá sa, či jej obžalovaný dal rifle dole, alebo nedal. Nepamätá sa, či jej zips bol na rázporok alebo na gombíky, či jej tento rázporok odopol, ani či jej rozopol horný gombík. Obžalovaný mal gombíky na rázporku väčšinou rozopnuté, takto nosil maskáče, takto zvykol chodiť. Nepamätá sa, či v čase skutku mal obžalovaný rozopnutý rázporok. Nepamätá si, či z tohto rázporku obžalovaný vytiahol svoj penis. Nepamätá sa, či sa jej obžalovaný dotýkal na iných intímnych partiách, ani to, či ju obžalovaný chytal rukou na holom tele. Nepamätá sa, či sa jej obžalovaný dotýkal niektorou časťou svojho tela na pohlavnom orgáne, nepamätá sa, čo robil presne s druhou rukou, keď ju držal pravou rukou za mikinu v oblasti pŕs. Bránila sa tak, že ho poškriabala a to nechtami na tvári, pričom rukavice určite nemala. Ona vnímala konanie obžalovaného ako snahu o znásilnenie a to na základe už spomenutej vyhrážky, že je jeho žena, a že keď mu nedá, tak si to vezme. Z ničoho iného to nevyvodzovala.
Na otázku obžalovaného, prečo sa ho svedkyňa v čase pred skutkom pýtala na znásilnenie, svedkyňa
- poškodená uviedla, že si nepamätá na to, že by sa to obžalovaného pýtala, ak, tak možno preto, že v jej 10-tich rokoch sa ju jej opitý otec tak isto pokúsil znásilniť, k čomu ale nedošlo.
K výpovedi svedkyne - poškodenej sa vyjadril obžalovaný v zmysle, že nie je pravda, že v čase skutku bol opitý. On na syna mal nárok, čo mu potvrdili aj stupavskí policajti, nie je pravda ani to, že poškodená mala dobrý vzťah s S. G., nakoľko mu sama opakovane tvrdila, že sa chce k nemu vrátiť, lebo ju S. G. bil. Svedkyňa chodila zarábať peniaze do Petržalky, aby mali s S. G. na alkohol a drogy. Svedkyňa v rámci svojej výpovede klamala.
Svedok S. G. vypovedal, že vie, o čo ide, skutok sa odohral niekedy v zime 2015, myslí, že to je zo strany poškodenej klamstvo, poškodená sa totiž vyhrážala aj jemu (svedkovi), že ho dostane do basy ako obžalovaného. Nie je s ňou už asi 1 roka. Ich vzťah bol taký, že chodil do práce, poškodenej dával peniaze, za ktoré si kupovala drogy - pervitín. Bol s ňou cca od októbra 2014, žili spolu asi 3 roky, ale striedavo, poškodená chodila na pár mesiacov aj do O., potom sa vrátila. Nie sú spolu asi 1 roka. V čase skutku spolu bývali, keď po skutku poškodená prišla domov, plakala, hovorila, že T. jej niečo urobil, svedok jej neuveril, nepamätá sa, čo presne hovorila, no spomínala, že obžalovaného poškriabala, že ju chcel znásilniť a že malý plakal. Svedok myslí, že to povedala, lebo sa obžalovaného bála, bola na tom totiž psychicky zle z drog, ktoré brala dlho pred tým. V súčasnosti nie je s poškodenou v kontakte. Keď sa mu vyhrážala, hovorila, že nemá malú vyhľadávať, že nie je jej otec, že ho dostane do basy ako obžalovaného - toto sa odohralo asi pred 1 - 2 mesiacmi (pred výsluchom na hlavnom pojednávaní). Keď sa rozišli, poškodená odišla do Bratislavy, nechala mu deti, o ktoré sa staral 2 týždne, musel chodiť do práce, napokon si ich vzala jej matka. Odvtedy je poškodená v Bratislave, kde vykonával prostitúciu a to až doposiaľ, o deti sa nijako nezaujíma. Jej syn je u matky obžalovaného, dcéra je v detskom domove. V čase skutku mal s obžalovaným taký vzťah, že niekedy bolo dobre, niekedy sa nerozprávali, keď sa pohádali, no inokedy spolu komunikovali a normálne sa bavili a to aj po skutku. Chodil k nim kvôli synovi. Nepamätá sa, či v čase skutku mal od nich požičaný bicykel, bolo tam veľa bicyklov. Pýtal sa obžalovaného na skutok, povedal, že to nespravil a svedok tomu veril. V čase skutku obžalovaný pil. No keď sa stretli, nesprával sa agresívne, nevyhrážal sa, nenadával. Spory medzi nimi neboli ani ohľadom poškodenej, ani detí. Nepamätá sa, koho rozhodnutie bolo volať políciu.
Na návrh prokurátora bola prečítaná časť skoršej výpovede svedka, v rámci ktorej svedok uviedol, že keď poškodená prišla domov, tak jej svedok povedal, aby zavolala políciu, čo aj spravila. Obžalovaný občas dôjde k nim do Z. a tam začne robiť bordel, naposledy došiel v noci na Vianoce opitý a robil tam bordel. Svedok sa s obžalovaným o skutku nebavil, obžalovaný došiel za malým, ale nebavili sa o tom, nakoľko by to nedopadlo dobre.
V súvislosti s čítanou časťou výpovede svedok uviedol, že ohľadom volania na políciu sa nepamätá, či on povedal poškodenej, aby zavolala políciu. Ani sa nepamätá, resp. nevie o tom, že by obžalovaný robil v Z. bordel tak, ako to uvádzal v tejto zápisnici. Nepamätá sa, či sa o skutku s obžalovaným následne bavili, myslí, že sa bavili, k fyzickému konfliktu medzi nimi neprišlo.
Na otázky obhajcu svedok uviedol, že poškodenú by charakterizoval tak, že je nespoľahlivá, vie, aká je, pozná ju, aj svedka veľa krát oklamala, stále si vymýšľala, nehovorila mu pravdu, on si sám musel zisťovať rôzne veci, napr. čo písala na Facebook, aj preto spolu žili striedavo. V súvislosti s hlavným pojednávaním ho nikto nekontaktoval, nikto mu nehovoril, ani ho nenavádzal, aby vypovedal v prospech obžalovaného. On ani nevedel, na aké hlavné pojednávanie ho policajti predvádzajú.
So súhlasom strán bol prečítaný znalecký posudok č. 8/2015, vypracovaný PhDr. W. Z. PhD., znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality, zo záverov ktorého vyplýva, že: 1. Na úlohu vykonať rozbor osobnosti A. G., popísať jej charakteristické povahové vlastnosti, aký je intelekt a mentálna vyspelosť, aké sú jej pamäťové schopnosti? Znalec uviedol: Z hľadiska osobnostnej štruktúry ide o jednoduchšie štruktúrovanú, disharmonickú osobnosť, s naznačeným abnormným vývojom. Z vlastností, charakteristických pre vyšetrenú: je emočne nezrelá, konštitučne úzkostná, neistá, závislá na referenčnom prostredí a partneroch, ktorí ovplyvnili je doterajší život. V správaní prevláda opatrnosť, pochybovačnosť, pasivita, neistota, pesimizmus, ale aj určitá systematičnosť, rezervovanosť, pomalšie tempo, hĺbavosť. tiež senzitivita a oddanosť. Má dostatočnú
sociabilitu, javí sa ako sociálne zrelá. Je zameraná na hmotné, materiálne prostredie, na veci. Má slabšiu predstavivosť, nižšiu toleranciu, javí sa ako dostatočne zodpovedná, cieľavedomá vo vzťahu k dieťaťu, konformne empatická. Má tendencie zlyhávať v sociálne náročnejších situáciách. V správaní boli prítomné transkulturálne diferencie, špecifické pre rómske etnikum. Nezistila sa prítomnosť príznakov duševnej choroby. Mentálna kapacita je v pásme priemeru, pamäťové schopnosti zodpovedajúce intelektovej kapacite, ovplyvnené afektívnym kognitívnym štýlom. Deficit vo vzdelaní nebol spôsobený mentálnou subnormou. Dlhodobo žije v prostredí nedostatočne intelektuálne stimulujúcom. Nezistila sa závažnejšia porucha pamäťových funkcií, ani organické poškodenie CNS. Je schopná primerane vnímať udalosti, ktoré prežíva, zapamätať si ich a prežité reprodukovať. Podrobnejšie k osobnosti a intelektu A. G. je uvedené v časti nález vyšetrenie na s. 7 - 12 a v časti posudok na s. 13 - 15 tohto posudku. 2. Na otázku, či je možné považovať výpovede poškodenej A. G. z psychologického hľadiska za vierohodné? Znalec uviedol: Napriek vyhýbavému správaniu sa vyšetrenej v priebehu realizácie vyšetrení, možno jej výpovede v kontexte našich zistení z psychologického hľadiska považovať za vierohodné. Je spôsobilá vnímať realitu, porozumieť deju, prežité si uložiť do pamäte a interpretovať. Nezistil sa významnejší sklon javiť sa v lepšom svetle, ani tendencie k účelovému či agresívnemu správaniu. Ani snahu pomstiť sa partnerovi za predchádzajúce nekorektné a násilné správanie. Vzhľadom k sugestibilite a naviazanosti na osobu terajšieho nového partnera, nie je možné vylúčiť ovplyvniteľnosť jej výpovedi inou osobou. 3. Na otázku, či je A. G. schopná správne vnímať a reprodukovať prežité udalostí? Znalec uviedol: Nezistila sa prítomnosť duševného ochorenia ani duševnej poruchy. Nezistilo sa ani organické poškodenie CNS. Nezistil sa ani deficit, ani poškodenie pamäťových funkcii. Jej mentálna kapacita je dostatočná na to, aby bola schopná správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti. 4. Na otázku, akú má poškodená A. G. tendenciu reagovať v konfliktných a záťažových situáciách, najmä v rodine, pri fyzickom a psychickom napadnuti, aký je jej prah odolnosti znášať násilie a ako sa s takýmito situáciami vyrovnáva? Znalec uviedol: Vzhľadom k somatickej konštitúcii a zážitkom z detstva, skôr submisívne. Jej prah znášať násilie je pomerne vysoký. V priebehu svojho života, od malička do dospelosti, bola konfrontovaná s fyzickým aj psychickým násilím. S prežitými udalosťami, zážitkami sa vyrovnáva relatívne adaptívne. Jej reakcie môžu byť adaptívne, zodpovedajú reakciám normálnych mladých žien jej vekovej kategórie, ale môže reagovať aj neprimerane, môže zlyhávať v náročnejších situáciách. 5. Na otázku, aký má poškodená A. G. vzťah k manželovi T. G., nar. XX.X.XXXX, aké pocity prevažujú vo vzťahu k nemu? Znalec uviedol: Vzťah k manželovi bol dlhodobo konfliktný, udávala opakované napádanie a vyhrážky z jeho strany. V čase posudzovaného skutku nežili ako manželia už viac mesiacov, v jej živote sa udiali mnohé závažné udalosti. Pred posudzovanou udalosťou, ale najmä po udalosti bol prevažne negatívny, hostilný. Aktuálne prevažujú pocity ľahostajnosti až ľútosti. V čase prvého vyšetrenia bilancovala a prehodnocovala prežité, mala záujem ho za prežité udalosti potrestať. Mala možnosť (podľa jej interpretácií) v minulosti nestiahnuť trestné oznámenie za agresívne správanie, ale spravila tak. Evidované sms správy, svedčiace o jej „pozitívnom vzťahu“ boli vypracované účelovo v snahe čo najmenej F. G. dráždiť v snahe mať zachovaný kontakt s dieťaťom, na ktorom jej predovšetkým záleží. Boli dôkazom osobnostnej nezrelosti a nevyváženosti, prejavmi neistoty, ale aj snahou riešiť neprehľadnú situáciu, ktorú podrobne popisovala. Manipulatívnym spôsobom, v snahe neutralizovať žiarlivého manžela, ktorý ohrozoval jej súkromie aj nový vzťah. Išlo u nej aj o kolíziu motívov, nakoľko si veľmi dobre uvedomovala a uvedomuje, že je on otcom jej prvorodeného syna a donedávna bola a zostáva súčasťou jeho rodiny. 6. Na otázku, ako poškodená vnímala prežitú udalosť zo dňa 2.2.2015, zanechala táto udalosť následky na psychike? Znalec uviedol: V priebehu doterajšieho života bola opakovane konfrontovaná s násilím a ponižujúcimi udalosťami, útokmi voči svojej osobe. V aktuálnom psychodiagnostickom náleze sú znaky prežitej udalosti, ktoré môžu koincidovať s predchádzajúcimi negatívnymi zážitkami už z ranného detstva, dospievania. Najmä za posledné roky, viažuce sa predovšetkým na osobu F. G.. Samotný akt, ak sa udial ako popisuje, nebol pre ňu traumou fyzickou, ale psychickou. Najmä nutnosť opakovane byť konfrontovaná popisom dehonestujúceho zážitku pred cudzími osobami, najmä mužmi. príslušníkmi PZ, voči ktorým má ambivalentný a negatívny postoj. V čase skutku už intímne žila s novým partnerom, prijala pozíciu v „novej rodine“, kde je postoj k podobným aktom odmietavý a intolerantný. Medializácia, resp. zverejnenie v referenčnom prostredí môže byť pre ňu sekundárnou traumatizáciou s horším dopadom na jej emočný život, ako samotný skutok. Najmä v spojitosti s terajšou graviditou.
So súhlasom strán bol prečítaný znalecký posudok č. 14/2017 vypracovaný MUDr. G. Z., znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, zo záverov ktorého vyplýva, že: 1. Na otázku, či obvinený užíva návykové látky (§ 130 ods. 5 Trestného zákona), ak áno, aké a v akom rozsahu? Znalkyňa uviedla: Obvinený je pravidelným užívateľom alkoholu, ma ktorom sa stal psychicky a somaticky závislý. Ide o plne rozvinutú somatopsychickú závislosť ťažkého stupňa. V minulosti bol obvinený abuserom omamných a psychotropných látok (marihuana, pervitín, heroín), aktuálne v štádiu proklamovanej dlhodobej abstinencie. 2. Na otázku, či obvinený bol v čase spáchania skutku závislý na omamných alebo psychotropných látkach, ak áno, do akej miery? Znalkyňa uviedla: V čase spáchania skutku obvinený bol závislý od alkoholu, išlo o závislosť ťažkého stupňa s nekontrolovaným denným pitím, so stratou autokontroly, nekritičnosťou. V čase spáchania skutku negoval užitie marihuany, pervitínu a heroínu. 3. Na otázku, či v súčasnosti je obvinený závislý na omamných alebo psychotropných látkach, ak áno, do akej miery? Znalkyňa uviedla: V súčasnosti je obvinený kompletne somatopsychický od alkoholu, ťažkého stupňa s neschopnosťou samostatnej abstinencie a sociálnym debaklom. 4. Na otázku, či je u obvineného potrebné skúmať duševný stav? Znalkyňa uviedla: Nie je potrebné skúmať duševný stav obvineného. 5. Na otázku, či je pobyt obvineného na slobode z hľadiska psychiatrického pre spoločnosť nebezpečný? Znalkyňa uviedla: Vzhľadom k ťažkej závislosti od alkoholu a nekritičnosti je pobyt obvineného zo psychiatrického hľadiska pre spoločnosť potenciálne nebezpečný (žije asociálnym spôsobom, nemá stabilný finančný príjem, je impulzívny, emočne nestabilný, opakovane sa dopúšťa páchania trestných činov). 6. Na otázku, či je u obvineného potrebné nariadiť ochranné liečenie, ak áno akou formou? Znalkyňa uviedla: Znalkyňa navrhuje uloženie ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou.
K tomuto znaleckému posudku sa obžalovaný vyjadril v smere, že z drog, ktoré sa spomínajú v záveroch znaleckého posudku, nebral žiadne, hoci priznáva, že ťažkým alkoholikom bol. Pripúšťa, že v minulosti tieto drogy bral, on si myslel, že táto okolnosť sa týka času vypracovania znaleckého posudku.
So súhlasom strán bol prečítaný znalecký posudok č. 4/2017 vypracovaný PhDr. S. G., znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, zo záverov ktorého vyplýva, že: 1. Na otázku, aby sa vyjadrila k charakterovým vlastnostiam obvineného, k jeho osobnostnej štruktúre, k jeho hodnotovému systému, intelektu, pamäťovým faktorom? Znalkyňa uviedla: Na základe výsledkov sa jedná abnormne štruktúrovanú osobnosť, s prejavmi impulzivity, dissociability a celkovou depraváciou v morálnej a sociálnej oblasti. Intelektové schopnosti sú v pásme mentálnej retardácie, pamäťové funkcie defektné v zložkách novopamäti aj staropamäti. (Všeobecne užívanie omamných či psychotropných látok včetne alkoholu má výrazný vplyv na psychické zdravie užívateľa, spôsobuje tzv. drogovú charakteropatiu s nivelizáciou vyšších citov, zmenu hodnotového systému a následnými poruchami správania v zmysle asociálneho konania). 2. Na otázku, aby sa vyjadrila, či má obvinený sklony k agresívnemu a násilnému správaniu, a tiež ako reaguje v záťažových a konfliktných situáciách a k prognóze jeho ďalšieho vývoja? Znalkyňa uviedla: Obvinený má sklon k agresívnemu správaniu, agresivita tvorí dominantnú črtu, osobnosti a je nedostatočne vyvážená polárnymi faktormi. Frustračná tolerancia je znížená, v stave záťaže a konfliktných situáciách je nedostatočná racionálna kontrola. Prognóza jeho ďalšieho vývoja je nepriaznivá. 4. Na otázku, aby posúdila schopnosť obvineného správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti, zistila jeho prípadné sklony ku klamstvu, fabulácii, fantázii, skresľovaniu alebo zľahčovaniu udalosti? Znalkyňa uviedla: Psychodiagnostické vyšetrenie obvineného preukázalo intelektovú úroveň v pásme mentálnej retardácie a defektné pamäťové funkcie, čo celkovo znižuje schopnosť správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti. Čo sa týka klamstva t.j. vedomého skresľovania alebo zľahčovania udalosti je možné a v danom prípade sa javí viac menej ako účelové a súvisí s jeho právnym postavením ako obvineného. 5. Na otázku, aby zisťovala vzťah obvineného k poškodenej (aký bol vzťah k menovanej, či v tomto vzťahu prevažujú/prevažovali pozitívne alebo negatívne pocity, ak nastali zmeny vo vzťahu, aké a prečo), celkovú rodinnú anamnézu a jeho postavenie v rodine? Znalkyňa uviedla:
Vzťah obvineného k poškodenej od začiatku vykazoval znaky dlhodobého konfliktného partnerského spolužitia v ktorom boli viac menej rôzne druhy násilia a osobného napádanie súčasťou ich rituálov. Vo vzťahu boli výrazne ambivalentné pocity, obvinený ju na jednej strane miloval, lebo bola jeho žena a mali spolu dieťa na druhej strane nenávidel, lebo žila s druhým mužom čo bolo pre posudzovaného psychologicky nezrozumiteľné a potencovalo v ňom hnev a žiarlivostné prejavy. 6. Na otázku, aby sa vyjadrila k hodnotovému systému obvineného a jeho citovej vybavenosti? Znalkyňa uviedla: Hodnotový systém je debaklový, orientovaný len na zabezpečenie elementárnych potrieb podliehajúcich vlastnej racionalizácii. Emotivita je otupelá, afektívna odbrzdenosť s nedostatočne účinnou racionálnou kontrolou. Vyššie city sú nivelizované (morálne, etické a sociálne). 7. Na otázku, aby zisťovala a popísala motivačné pozadie konania obvineného, ako aj možné spúšťače takéhoto jeho správania? Znalkyňa uviedla: V prípade že bude vyšetrovanému obvinenie preukázané, v motivačnom predpolí môže hrať rolu samotný fakt vlastnej osobnostnej štruktúry (abnormne štruktúrovaná osobnosť), socioekonomickej frustrácie (dlhodobo nezamestnaný a prakticky bezdomovec, závislý alkoholik a narkoman) ako aj kriminálna anamnéza. V nábehovej a iniciálnej fáze hral rolu konflikt v čase (manželka ho podviedla a chcela sa rozviesť) ako aj samotný fakt že bol v ebriete kedy jeho správanie je viac menej odbrzdené a pod nedostatočnou racionálnou kontrolou. Konanie obvineného sa v kontexte štruktúry jeho osobnosti, životnej situácie aj aktuálneho stavu v čase javí ako psychologicky zrozumiteľné. 8. Na otázku, či z vyšetrenia obvineného vyplýva, že jeho osobnosť vykazuje také znaky, že by sa mohol voči poškodenej (V. G.) dopustiť takého konania, pre ktoré mu bolo dňa 18.05.2016 vznesené obvinenie? Znalkyňa uviedla: Obvinený predstavuje abnormne štruktúrovanú osobnosť, s prejavmi impulzivity, dissociability a celkovou depraváciou v morálnej a sociálnej oblasti so známkami organickej deteriorácie intelektu a kognitívnych funkcií, čo dáva určitý predpoklad pre možné ďalšie konanie za ktoré mu bolo vznesené obvinenie.
So súhlasom strán bol prečítaný znalecký posudok č. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2015/2209, vypracovaný Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz, z 27. júna 2015, vrátene doplnenia znaleckého posudku č. ČES: PPZ-KEU- BA-EXP-2016/1600 vypracovaný Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz, z 03. marca 2016, zo záverov ktorého vyplýva, že: 1. Na otázku zistiť, či stopa č. l (nečistoty spod nechtov pravej ruky osoby V. G.) a stopa č. 2 (nečistoty spod nechtov ľavej ruky osoby V. G.) sú vhodné na skúmanie, či sa jedná o biologický materiál? Znalecký ústav uviedol: Skúmaním boli predložené stopy č. 1 a č. 2 vyhodnotené ako upotrebiteľné pre skúmanie metódami analýzy DNA. Skúmaním (metódami analýzy DNA) bola na predložených stopách č. 1 a č. 2 dokázaná prítomnosť biologického materiálu ľudského pôvodu. 2. Ma otázku, či je zo stôp možné izolovať DNA, prípadne zistiť pohlavie osoby, od ktorej DNA sa jedná? Znalecký ústav uviedol: Z predložených stôp č. l a č. 2 bola vykonaná izolácia a analýza DNA, ktorá bola úspešná. Z výsledkov analýzy DNA vyplýva, že z predloženej stopy č. 1 bol zistený majoritný profil DNA pochádzajúci od osoby ženského pohlavia, ktorý je vhodný na porovnanie a minoritná prímes, ktorá nie je vhodná na interpretáciu. Uvedený majoritný profil DNA zistený z predloženej stopy č. l je zhodný s profilom DNA porovnávacej vzorky označenej „G. V., XXXXXX/XXXX Z.“ (skúmanej na KEÚ PZ pod ČES: PPZ-KEU- BA-EXP-2015/3263). Z výsledkov analýzy DNA ďalej vyplýva, že z predloženej stopy č. 2 bol zistený zmiešaný profil DNA pochádzajúci najpravdepodobnejšie od dvoch rôznych osôb. Uvedený zmiešaný profil DNA zistený z predloženej stopy č. 2 je kombináciou profilu DNA porovnávacej vzorky označenej „G. V., XXXXXX/XXXX Z.“ a profilu DNA ďalšej inej nestotožnenej osoby mužského pohlavia. 3. Na otázku porovnať zaistené stopy v zbierkach známych páchateľov ako aj v zbierke doposiaľ neobjasnených trestných činov? Znalecký ústav uviedol: Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nebolo vykonané požadované porovnanie u predloženej stopy č. 1. Zmiešaný profil DNA zistený z predloženej stopy č. 2 bol len porovnaný v národnej databáze profilov DNA softvérom CODIS. V indexoch profilov DNA stôp zaistených z miest trestných činov, podozrivých, obvinených a právoplatne odsúdených osôb nebol zistený profil DNA, ktorý by bol súčasťou uvedeného zmiešaného profilu DNA zisteného z predloženej stopy č. 2. 4. Na otázku porovnať zaistenú stopu (stopa č. 2) s bukálnym sterom osoby T. G.? Znalecký ústav uviedol:
Z porovnávanej vzorky označenej „T. G. XXXXXX/XXXX“ bola vykonaná izolácia a analýza DNA, ktorá bola úspešná. Profil DNA porovnávacej vzorky označenej „T. G. XXXXXX/XXXX“ bol porovnaný so zmiešaným profilom DNA zisteným zo stopy č. 2 (nečistoty spod nechtov ľavej ruky osoby V. G.), ktorá bola na KEÚ PZ skúmaná pod ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2015/2009. Z uvedeného porovnania vyplýva, že profil DNA porovnávacej vzorky označenej „T. G. XXXXXX/XXXX“ nie je súčasťou zmiešaného profilu DNA zisteného zo stopy č. 2.
K tomuto znaleckému posudku, vrátane jeho doplnenia, mal pripomienku obhajca, ktorý uviedol, že obhajoba je toho právneho názoru, že týmto znaleckým posudkom sú vyvrátené tvrdenia poškodenej o priebehu skutku, ktorý opisovala, keď sa mala vyjadriť, že pri skutku poškriabala obžalovaného svojimi nechtami na tvári. Pokiaľ by hovorila pravdu, nie je mysliteľné, aby sa pod nechtami jej pravej alebo ľavej ruky nenašli biologické stopy, ktoré by mohli byť identifikované ako biologické stopy patriace obžalovanému. Pokiaľ poškodená klamala v tejto časti svojej výpovede o skutku, považuje obhajoba za nevierohodnú aj zvyšnú časť výpovede poškodenej. Žiadame, aby súd pri rozhodovaní na tieto preukázateľné skutočnosti pri zvažovaní aplikácie zásady in dubio pro reo prihliadol. Doplnenie znaleckého posudku, ktoré bolo prečítané, len akcentuje už skôr uvedené stanovisko obhajoby, že je celkom zrejmé klamstvo poškodenej obviňujúce obžalovaného zo sexuálneho násilia voči jej osobe, resp. že bolo znaleckým posudkom vyvrátené jej tvrdenie o priebehu skutkového deja minimálne v tej časti, že sa bránila sexuálnemu násiliu obžalovaného tak, že ho škriabala po tvári a preto sme toho názoru, že výpoveď poškodenej je nevierohodná ako celok.
Ohľadom pripomienky obhajcu sa vyjadrila prokurátorka, podľa ktorej ona toto vyjadrenie obhajoby považuje za kontroverzné, ak tvrdí tie skutočnosti, ktoré uviedol v predchádzajúcej poznámke, nakoľko sám obžalovaný tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní sám uviedol, že poškodená ho na líce poškrabala.
Súd oboznámil aj vyhotovenú fotodokumentáciu obvineného a SMS správ z mobilného telefónu predloženého obvineným - vyhotovenú vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Malacky, kpt. JUDr. T. O., dňa 03. februára 2015, po uskutočnenom výsluchu obvineného, pričom z uvedených SMS správ vyplýva, že poškodená dňa 20. decembra 2014 poslala obvinenému 2 správy, najskôr o 06:27 hod. v znení: „Pisem ti na tajnasa napis mi poobede zamaleho aj za seba pa cmuk“ a o 13:37 hod. v znení: „Nebojsa necita mi spravy kukala sem fotky na internete pekne az nato ze mas furt siltovku uz nemam internet ani kredit zachvilku odpis daj pusu malemu Co robite uz nebudem mat kredit“.
K vykonanému mala pripomienku prokurátorka, ktorá uviedla, že tieto SMS správy nevylučujú to, že sa skutok stal tak, ako je uvedený v obžalobe. Nevidí nič zarážajúce na tom, ak niekto udržiava komunikáciu s otcom svojho dieťaťa, aj v SMS sa spomínalo dieťa.
Obhajca kontroval, že obhajoba je toho názoru, že tieto SMS správy naznačujú, že vnútorný postoj poškodenej k obžalovanému bol premenlivý, jej správanie sa k mužom nemožno vyhodnotiť ináč, než nečestné, pretože evidentne udržiavala s obžalovaným blízky vzťah, napriek už vtedy trvajúcemu mileneckému a partnerskému vzťahu s pokrvným príbuzným obžalovaného, teda s jeho bratrancom. Nie len z týchto SMS správ možno usudzovať lascívnosť správania sa poškodenej, na jej abnormálne štruktúrovanú osobnosť v otázke vzťahových hodnôt a sexuality ako takej. Obhajoba považuje za paradoxné, že osoba typu poškodenej obvinila obžalovaného zo sexuálneho deliktu. Pokiaľ by išlo výlučne o otázku komunikácie matky s otcom v rovine rodičov dieťaťa, nie je racionálne vysvetliteľné, prečo by takáto komunikácia mala byť poškodenou utajovaná a napokon z obsahu tejto komunikácie je možné vyvodiť, že o takýto typ rodičovskej komunikácie v skutočnosti nešlo.
Z odpisu z registra trestov vyplýva 10 záznamov obžalovaného, v čase po spáchaní skutku ide o odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III z 18. februára 2016, sp. zn. 1T/11/2016, právoplatným 20. júla 2016, a to za spáchanie prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 8 mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 3 roky - do 20. júla 2019. Druhým odsúdením je odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Malacky z 26. februára 2016, sp. zn. 1T/27/2015, právoplatným 31. augusta 2017, a to za spáchanie prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov. Z lustrácie v registri priestupkov vyplýva spáchanie 5 priestupkov proti verejnému poriadku
v od 26. mája 2016 do 04. júna 2017, za ktoré bol obžalovaný vo všetkých prípadoch sankcionovaný napomenutím.
K výroku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby:
Vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, súd zistil a ustálil, že je nepochybné a medzi stranami to ani nebolo sporné, že dňa 02.02.2015 sa v čase okolo 11.45 h pri bývalom pivovare v Zámockom parku v meste Z. nachádzal obžalovaný T. G. spolu so svoju manželku poškodenou V. G. a ich dieťaťom.
Sporným medzi stranami bolo predovšetkým to, či obžalovaný v danom čase a na danom mieste konal tak, že poškodenú chytil za ramená a násilím ju zvalil na tam nachádzajúcu sa chladničku a povedal jej, že ona je jeho žena a má na to právo, a keď mu nedá, tak si to zoberie sám, pričom poškodená kričala, aby prestal a nechal ju, čo však nepomohlo, pretože jej násilím stiahol nohavice, ktoré mala oblečené, tieto jej strhol a spolu s nimi nohavičky až do oblasti kolien, kde svoje nohy natlačil na jej, aby sa nemohla hýbať, čomu sa poškodená bránila bitím, škriabaním ho do oblasti tváre a odstrkovaním sa rukami od neho, pritom kričala o pomoc, načo jej chytil ústa a celou svojou váhou sa na ňu zvalil, potom ako ju jednou rukou pridržiaval v oblasti hrudníka tak, aby nemohla utiecť, tak druhou rukou si vytiahol penis a pokúšal sa ním vniknúť do jej vagíny, následne ju chytil obidvoma rukami za boky a pritláčal si ju k sebe, avšak potom, čo ich spoločný syn v kočíku vedľa nich začal plakať na hlasový prejav poškodenej, od tohto svojho konania upustil a k pohlavnému styku nedošlo
Súd preto musel dôsledne vyhodnocovať najmä výpovede jediných aktérov skutku (obžalovaného a poškodenej) a aj za pomoci ďalších dôkazov ako základnú otázku posúdiť to, či bolo mimo rozumné pochybnosti preukázané, že obžalovaný sa pokúsil násilím donútiť poškodenú k súloži. Súd vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní dospel k negatívnemu záveru o tejto skutkovej otázke, teda k tomu, že obžalobe sa nepodarilo - mimo dôvodné (rozumné) pochybnosti - preukázať, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Súd k uvedenému záveru viedli nasledovné konkrétne skutočnosti, argumenty a úvahy.
Ako je naznačené vyššie, od začiatku trestného konania stáli proti sebe dve verzie spáchania skutku: obžaloba na základe výpovede poškodenej tvrdila, že obžalovaný sa poškodenú pokúsil znásilniť. Naproti tomu stálo tvrdenie obžalovaného, ktorý tvrdil, že k žiadnemu pokusu o znásilnenie nedošlo. Tak ako je to v obdobných prípadoch bežné, aj v tomto neexistuje žiadny svedok, ktorý by pozoroval, ako incident prebiehal, prípadne čo mu bezprostredne predchádzalo
V nadväznosti na uvedené sa žiada opätovne poukázať na výpoveď obžalovaného, ktorý uviedol, že v inkriminovaný deň poškodená išla do šenku v Z., stretli sa po ceste a hovorila obžalovanému, že sa chce k nemu vrátiť, že to ľutuje, obžalovaný toto odmietol a vytkol jej spôsob života. To už boli v parku, poškodená mu dala facku, pohádali sa, poškriabala mu líce a povedala, že ho dostane do basy. Facku mu dala z dôvodu, že sa k nej nechcel vrátiť. V súvislosti s tou fackou ho poškodená poškriabala na líci, nevie, na ktoré líce. Potom odišla preč a on išiel piť s kamarátmi do parku.
Naproti tomu poškodená v podstate uviedla, že v daný deň bola s jej nevlastnou matkou v krčme, obžalovanému zatiaľ dala postrážiť syna a keď z krčmy vyšla, videla, ako ide s kočíkom na miesto činu. Šla za ním, a na mieste činu obžalovaný odstavil kočík so synom a povalil ju na chladničku. Poškodená kričala, aby jej vrátil malého, na chladničku ju pohodil tým spôsobom, že jednou rukou ju držal a druhou sa snažil o styk. Na chladničke ležala na chrbte. Jednou rukou ju držal v oblasti pŕs a druhou rukou jej sťahoval nohavice, ale už sa nepamätá, či ich stiahol. K pohlavnému styku napokon nedošlo, lebo syn začal plakať a obžalovaný potom prestal. Bránila sa tým spôsobom, že obžalovaného poškriabala na tvár.
V prípade tejto výpovede by v podstate malo ísť o jediný (priamy) dôkaz usvedčujúci obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. K uvedenému súd dodáva, že z judikátu Jtk 11/09 (uznesenie Krajského súdu v Žiline z 03. septembra 2009, sp. zn. 1To/97/2009) vyplýva, že ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť
inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca vyvrátený. V prejednávanom prípade je však súd toho názoru, že v judikáte označenými atribútmi výpoveď poškodenej nedisponuje.
V prvom rade je potrebné upriamiť pozornosť na výpoveď jediného v tejto veci vypočutého svedka - S. G., ktorý na hlavnom pojednávaní síce na jednej strane uviedol, že po skutku poškodená prišla domov (vtedy spolu bývali), plakala a hovorila, že obžalovaný jej niečo urobil, nepamätá sa, čo presne hovorila, no spomínala, že obžalovaného poškriabala, že ju chcel znásilniť a že malý plakal, a ani si nepamätá, že poškodenej povedal, aby zavolala políciu, no na druhej strane svedok zároveň uviedol, že poškodenej ohľadom toho, čo mu hovorila, neuveril, bola na tom totiž psychicky zle z drog, ktoré brala dlho pred tým. Podľa svedka to je zo strany poškodenej klamstvo. Svedok s obžalovaným sa normálne bavili a to aj po skutku, obžalovaný k nim chodil kvôli synovi. Svedok sa obžalovaného pýtal na skutok, povedal, že to nespravil a svedok tomu verí. No keď sme sa streli nesprával sa agresívne, nevyhrážal sa nenadával, spory medzi nimi neboli ani ohľadom poškodenej.
Podstatnou okolnosťou vyznievajúcou výrazne v neprospech vierohodnosti a presvedčivosti tvrdení poškodenej je výpoveď svedka, ktorý navyše uviedol, že poškodená sa vyhrážala aj jemu, že ho dostane do basy ako obžalovaného. V súčasnosti nie je s poškodenou v kontakte, no keď sa mu vyhrážala, hovorila, že nemá vyhľadávať dcéru, že nie je jej otec, že svedka dostane do basy ako obžalovaného - toto sa odohralo asi pred 1 - 2 mesiacmi (pred výsluchom na hlavnom pojednávaní). Osobu poškodenej by svedok charakterizoval tak, že je nespoľahlivá, vie, aká je, pozná ju, aj svedka veľa krát oklamala, stále si vymýšľala, nehovorila mu pravdu, svedok si sám musel zisťovať rôzne veci, napr. čo písala na Facebook, aj preto spolu žili striedavo. V súvislosti s hlavným pojednávaním ho nikto nekontaktoval, nikto mu nehovoril, ani ho nenavádzal, aby vypovedal v prospech obžalovaného. On ani nevedel, na aké hlavné pojednávanie ho policajti predvádzajú.
Významné pochybnosti vyvoláva okolnosť uškrabnutia obžalovaného T. G. poškodenou V. G. počas inkriminovaného incidentu. Na jednej strane síce sám obžalovaný pripustil, že ho poškodená v rámci facky poškriabala na líce, no nevie na ktoré, pričom tento atak poškodenej spojený s jej pištaním a jačaním nasledoval po tom, čo ju obžalovaný odmietol, pretože sa k nej na jej naliehanie už nechcel vrátiť, no na druhej strane na základe znaleckého skúmania Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru bolo preukázané, že na nečistotách spod nechtov rúk poškodenej bol zistený zmiešaný profil DNA pochádzajúci od samotnej poškodenej a súčasne od inej nestotožnenej osoby mužského pohlavia, avšak osoby odlišnej od obžalovaného. Uvedené znamená, že ani tento dôkaz nepodporil verziu tvrdenú poškodenou, pričom dokonca je dôvodné v uvedenom zmysle spochybniť tvrdenia poškodenej týkajúce sa jej bránenia voči ataku obžalovaného a to minimálne z hľadiska intenzity takejto obrany poškodenej.
Hodnovernosti výpovedi poškodenej V. G. nenasvedčuje ani jej nekonzistentnosť v časti, v ktorej poškodená popisovala priebeh skutku, najmä pokiaľ ide o kľúčové okamihy, podstatné pre utvorenie si predstavy o verzii poškodenej. Na hlavnom pojednávaní poškodená uviedla, že si nepamätá, že by jej obžalovaný sťahoval nohavice, avšak spodnú bielizeň jej obžalovaný nestiahol. V rámci výpovede učinenej v prípravnom konaní poškodená uviedla, že potom, ako jej obžalovaný dal dole rifle, tak jej následne stiahol spodnú bielizeň, a to zároveň riflí. Navyše, poškodená sa hlavnom pojednávaní vyjadrila, že nevie určiť, ktorá výpoveď je v tejto časti pravdivá.
Obdobne, pokiaľ ide o doplňujúce otázky obhajoby na poškodenú, aby detailnejšie uviedla iné aspekty a okolnosti priebehu skutku, čo poškodená nedokázala, tak aj takáto ďalšia časť výpovede poškodenej v naznačenom zmysle umožňuje súdu učiniť záver o značnej nejednoznačnosti a nekonkrétnosti výpovede poškodenej, čo má, okrem iného, vplyv na dotvorenie (resp. absenciu dotvorenia) uceleného obrazu o skutku a posúdenie danosti všetkých znakov skutkovej podstaty stíhaného trestného činu.
Pomerne vysoko nelogické, iracionálne až nepochopiteľné sa súdu javí konanie poškodenej, ktorá po spáchaní skutku sama iniciatívne vyhľadala obžalovaného v Rači v Bratislave, nenútene za ním prišla a mala s ním dobrovoľný pohlavný styk, pričom je nevyhnutné si uvedomiť, zo spáchania (pokusu) akého zločinu poškodená obžalovaného obviňuje. Dobrovoľnosť následného styku potvrdila sama poškodená. Okrem tohto jedného prípadu obžalovaný uvádza aj ďalší pohlavný styk, ku ktorému medzi obžalovaným a poškodenou malo prísť aj nasledujúci deň po styku v Rači, a to u poškodenej doma v O., kam obžalovaného zavolala. Hoci poškodená druhý styk nepotvrdila, nič to nemení na tom, že nebol žiadny
spor o tom, že skutočne k minimálne jednému dobrovoľnému pohlavnému styku medzi obžalovaným a poškodenou došlo po tom, čo sa obžalovaný mal pokúsiť poškodenú znásilniť. Na nelogickosti konania poškodenej nič nemení ani jej vysvetlenie, že tak robila preto, aby už išiel vybaviť papiere, teda aby už dcéra nebola písaná na obžalovaného. Ani takáto interpretácia pohnútky poškodenej podľa názoru súdu nezbavuje jej konanie znakov nepochopiteľnosti, iracionality až absurdity, pretože súdu sa javí nepredstaviteľné, že by poškodená svoj cieľ (zrejme len prosté zapretie otcovstva) nevedela dosiahnuť aj inak, než slobodným vyhľadaním obžalovaného a dobrovoľným pohlavným stykom, po tom všetkom, čoho sa na nej mal obžalovaný dopustiť.
Výrazné námietky voči vierohodnosti tvrdení poškodenej možno vzniesť aj na základe komunikácie medzi obžalovaným a poškodenou prostredníctvom SMS, kedy poškodená dňa 20. decembra 2014 poslala obžalovanému 2 správy, pričom v oboch poškodená obžalovanému potvrdila, že píše tajne a ďalej obžalovaného ubezpečila, aby sa nebál, že (niekto, zrejme svedok S. G., nakoľko s ním vtedy poškodená žila - pozn. súdu), jej správy nečíta. Poškodená na hlavnom pojednávaní vypovedala, že cca 1 mesiac pred skutkom (ku ktorému malo dôjsť 02. februára 2015) obžalovaného nechala, dovtedy spolu žili v spoločnej domácnosti, pričom obžalovaného opustila z dôvodu, že obžalovaný ju bil a mal problém s alkoholom. Problém s alkoholom v čase skutku obžalovaný potvrdil, avšak bitie poškodenej nebolo nijako podložené, resp. preukázané. Obžalovaný ďalej pritom vypovedal, že si síce nepamätá, kedy presne sa s poškodenou rozišiel, no každopádne bolo teplo a bolo to z dôvodu, že ho podviedla so svedkom S. G.; v čase skutku poškodená žila so svedkom G.. V tejto časti výpoveď svedka G. viac korešponduje s výpoveďou obžalovaného, než poškodenej, nakoľko svedok uviedol, že s poškodenou žil asi od októbra 2014. Ani ďalší obsah SMS správ nenasvedčuje averzii a antipatii poškodenej voči obžalovanému (ktorý mal poškodenú podľa jej vyjadrení biť a mal jej vadiť alkoholizmus obžalovaného), pretože obžalovaného v decembri 2014 vyzývala, aby ju kontaktoval, aby ju informoval o sebe (i o dieťati), pochválila fotografie obžalovaného, ktoré si prezerala na internete a lúčila sa s obžalovaným vyjadrením bozku. V žiadnom prípade nemožno hovoriť o výlučne rodičovskej komunikácii ohľadom ich dieťaťa, pretože na ňu nie je dôvod jej utajovania a aj z ďalšieho obsahu komunikácie možno vyvodiť, že o takýto typ komunikácie v skutočnosti a v prvom rade ani nešlo.
Napokon, v prospech hodnovernosti výpovede poškodenej nesvedčia aj znížené úrovne zásad a hodnôt morálky, etiky i zodpovednosti u poškodenej, ktorá jednak podviedla manžela - obžalovaného so svedkom G., s ktorým následne začala žiť a po určitom čase sa aj voči nemu zachovala nečestne, nezodpovedne a nemorálne, keď od neho odišla bez ďalšej starosti, čo sa bude diať s jej deťmi, ktoré nechala svedkovi G., ktorý sa o ne dokázal popri práci starať cca 2 týždne, nakoniec si deti vzala matka poškodenej. Odkedy je poškodená v Bratislave - Petržalke (u aktuálneho druha č. l. 285), o deti sa nijako nezaujíma, jej syn zostal u matky poškodenej, dcéra skončila v detskom domove. Uvedené skutočnosti síce vyplývajú len z výpovedí obžalovaného i svedka, no žiadnym dôkazom neboli spochybnené, či vyvrátené, s tým, že osoby obžalovaného i svedka súd, po zohľadnení ostatných dôkazov, nevyhodnotil ako nedôveryhodné. O nič menej nevysvetliteľným sa súdu javí postoj poškodenej, pokiaľ ide o jej nezodpovedné, ľahostajné, až ignorantské správanie, týkajúce sa nedostavovania na hlavné pojednávanie v prejednávanej trestnej veci. Hoci poškodená predvolania opakovanie preberala, na hlavné pojednávania sa však bez akýchkoľvek ospravedlnení nedostavovala, príp. si predvolania na rovnakých adresách nepreberala vôbec. Uvedený prístup je o to nepochopiteľnejší, že to bola práve poškodená, ktorá iniciovala trestné konanie podaním trestného oznámenia. Nakoľko z pohľadu obžaloby išlo o kľúčového svedka, súd napokon bol vo vzťahu k poškodenej nútený zvoliť postup podľa § 88 Trestného poriadku a zabezpečiť jej prítomnosť obmedzením jej osobnej slobody.
Súd uzatvára, že sa nepodarilo mimo rozumné pochybnosti preukázať to, že verzia, že obžalovaný T. G. sa pokúsil v danom čase a na danom mieste poškodenú V. G. znásilniť, je pravdivá a že sa skutočne stala; z hľadiska vykonaného dokazovania tak nastala, ohľadom tohto pokusu znásilnenia, situácia „tvrdenia proti tvrdeniu“, keď nie je možné objektívne uzavrieť, ktorá z verzií sa stala. Hoci v určitých fragmentoch môžu verziu poškodenej nepriamo čiastočne podporovať znalecké posudky z odboru psychológia, resp. zdravotníctvo a farmácia, všetky ostatné vyššie uvedené nepriame dôkazy vyznievajú v prospech verzie tvrdenej obžalovaným. Na uznanie viny obžalovaného by v danom konkrétnom prípade bola nevyhnutá existencia takej sústavy viacerých dôkazov, že jej jednotlivé časti sú navzájom v súlade, že jedna okolnosť vyplýva z druhej a že sa navzájom dopĺňajú a potvrdzujú, teda muselo by ísť o tzv. harmonický celok, v ktorom medzi každým priamym i nepriamym dôkazom a dokazovanou skutočnosťou musí byť logická súvislosť, čo v prejednávanom prípade splnené nebolo, pretože výpoveď
poškodenej v mnohých - vyššie popísaných - aspektoch kríva v takom smere a rozsahu, že nespĺňa atribúty kladené na takú výpoveď, aby v podstate len na jej základe ako na kľúčovom elemente bolo možné založiť vinu obžalovaného T. G.. Súd v tejto súvislosti uzatvára, že vyššie popísané okolnosti vylučujú súdu urobiť záver, že sa - mimo dôvodné (rozumné) pochybnosti - preukázalo, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Súd v tomto smere pripomína už ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad 2Tz/22/1967 a 7Tz/61/1967), podľa ktorej, ak zostanú vyčerpané všetky dostupné možnosti smerujúce k spoľahlivému zisteniu skutkového deja, je nutné vykladať priebeh tohto skutkového deja v prospech obžalovaného. Alebo povedané inak, ak reálne prichádzajú do úvahy dve alebo viaceré verzie skutkového deja, je potrebné s použitým zásady in dubio pro reo neuznať obžalovaného za vinného. Podľa názoru súdu, práve takáto situácia nastala v posudzovanom prípade, pričom súd nekonštatuje, že obžalovaný nekonal tak ako je uvedené v skutkovej vete obžaloby, teda, že sa násilím pokúsil donútiť poškodenú k súloži, že skutok uvedený v obžalobe sa nestal tak, ako je tam uvedené, ale súd konštatuje, že nebolo, mimo rozumné pochybnosti, preukázané, že sa násilím pokúsil donútiť poškodenú k súloži práve v čase a na mieste uvedenom v obžalobe a spôsobom tam uvedeným, teda, že skutok uvedený v obžalobe sa stal tak, ako je tam uvedené. Nedokázaná vina má však pre obžalovaného rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina a tým je oslobodenie obžalovaného spod obžaloby.
Základné zásady trestného konania totiž vyžadujú, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené fakty. Tam, kde nemožno bezpečne určiť, ktorá z variánt skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, musí súd voliť takú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a ak zostanú po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, je nutné s použitím zásady in dubio pro reo rozhodnúť v prospech obžalovaného a oslobodiť ho spod obžaloby.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.