Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Sa-19-2018.pdf
PDF · 106.02 KB
Case nature
Area
Subarea
24Sa/19/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci žalobcu: L.. V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX D., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.s. UPS/US1/SSZOSK/ZAM/2018/125, č.z. 2018/50399 zo dňa 13.03.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.05.2018, doručenou krajskému súdu dňa 28.05.2018, domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.s. UPS/US1/SSZOSK/ZAM/2018/125, č.z. 2018/50399 zo dňa 13.03.2018, ktorým žalovaný na základe odvolania žalobcu podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok) zmenil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo č.k.: NO1/RSK/ZAM/2018/6362 zo dňa 19.01.2018, ktorým bol žalobca nezaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie v zmysle § 34 ods. 14 písm. i) a v súvislosti s § 6 ods. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti tak, že žalobca sa nezaraďuje do evidencie uchádzačov o zamestnanie v zmysle § 34 ods. 14 písm. i) a v súvislosti s § 6 ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že zákon o službách zamestnanosti účinný od 01.05.2017 podľa § 6 ods. 2 písm. a) umožňuje uchádzačom o zamestnanie počas vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie vykonávať zárobkovú činnosť už len na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (napr. dohoda o pracovnej činnosti ...). Uchádzač o zamestnanie počas vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie už nemôže vykonávať zárobkovú činnosť podľa osobitného predpisu. Občan, ktorý je členom predstavenstva družstva, prípadne likvidátorom družstva a pod., sa na účely zákona o službách zamestnanosti považuje za osobu, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť podľa osobitného predpisu, za ktorý je v tomto prípade treba považovať Obchodný zákonník, v zmysle ktorého ustanovením môže občan predmetné funkcie vykonávať, a preto nemôže byť takýto občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V prípade vykonávania zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu nie je rozhodujúca ani výška odmeny, nakoľko podľa platného zákona o službách zamestnanosti uchádzač o zamestnanie môže byť v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, prípadne vykonávať osobnú asistenciu podľa § 20 až 23 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, za podmienky, že jeho mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima. Účastník konania bol v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie predsedom predstavenstva a likvidátorom družstva Agrodružstvo Mutné, družstvo ako aj podpredsedom predstavenstva družstva Zväz chovateľov Mäsového dobytka na Slovensku - družstvo, Ivanka pri Nitre, a preto bol dôvod na jeho nezaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 34 ods. 14 písm. i) a v súvislosti s § 6 ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací orgán bol povinný vykonať zmenu vo výrokovej časti rozhodnutia, a to tak, že účastník konania sa nezaraďuje do evidencie uchádzačov o zamestnanie v zmysle § 34 ods. 14 písm. i) a v súvislosti s § 6 ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že nevie akou úvahou žalovaný dospel k názoru, že v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) vykonáva zárobkovú činnosť, ktorá nie je na účely zákona o službách zamestnanosti nijako definovaná. Bez toho, aby žalovaný skúmal či na základe nejakej činnosti, v tomto prípade členstve z orgánoch družstiev, dosahuje uchádzač o zamestnanie príjem, nie je možné vyvodiť, že vykonáva „zárobkovú činnosť“. Z výpisu Sociálnej poisťovne je zrejmé, že nie je aktuálne prihlásený ako zamestnanec (poberateľ odmeny) do Sociálnej poisťovne ani Agrodružstvom Mutné družstvo, ani Zväzom chovateľov Mäsového dobytka na Slovensku, z čoho vyplýva, že nepoberá žiaden príjem v súvislosti s členstvom v štatutárnych orgánoch. Preto samotné členstvo v týchto orgánoch nemôže byť považované za „zárobkovú činnosť“ v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti. § 5 ods. 1 písm. a) zákona o službách zamestnanosti kogentne určuje, ktoré postavenia a v ktorých obchodných spoločnostiach podľa Obchodného zákonníka robia z uchádzača o zamestnanie „samostatne zárobkovo činnú osobu“. Vzhľadom k tomu uchádzač o zamestnanie, ktorý je členom štatutárnych orgánov nevymenovaných typov spoločností nemôže byť podľa pravidla a contrario považovaný za „samostatne zárobkovo činnú osobu“. Aj hypotetickú odmenu, na ktorú by mal likvidátor nárok, nemá Agrodružstvo Mutné, družstvo v likvidácii z čoho vypočítať ani vyplatiť. Likvidátorom družstva sa nestal dobrovoľne a podľa § 71 ods. 1 Obchodného zákonníka sa tejto funkcie nemôže vzdať. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/49/2016 zo dňa 29.11.2017. Žiadal, aby Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného zrušil v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), lebo vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a písm. e), nakoľko zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, je v rozpore s ustanoveniami zákona č. 365/2004 Z.z., čl. 12 a 35 Ústavy SR. Súčasne sa domáhal zrušenia aj prvostupňového rozhodnutia vydaného dňa 19.01.2018 a podľa § 191 ods. 4 SSP žiadal, aby súd vec vrátil žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Tiež žiadal žalovaného zaviazať k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 12.07.2018, pričom v celom rozsahu zotrval na skutkových a právnych záveroch v súlade s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že ku dňu podania žiadosti 01.12.2017 žalobca nespĺňal podmienky pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, vyžadované zákonom o službách zamestnanosti, nakoľko žalobca bol ku dňu podania žiadosti likvidátor družstva Agrodružstvo Mutné a aj podpredsedom predstavenstva družstva Zväz chovateľov Mäsového dobytka na Slovensku - družstvo, so sídlom Ivanka pri Nitre. Do evidencie uchádzačov o zamestnanie nemôže byť zaradená osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, t.j. aj podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že žalobca bol menovaný do funkcie likvidátora družstva, ktorý podľa Obchodného zákonníka vykonáva za odmenu úlohy pridelené mu týmto zákonom, možno konštatovať, že výkon tejto činnosti likvidátora podľa Obchodného zákonníka je výkonom zárobkovej činnosti v zmysle ust. § 6 ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti. Z uvedeného dôvodu preto nemôže byť taký občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Ak má osoba postavenie likvidátora, na účely zákona o službách zamestnanosti nemôže vykonávať zárobkovú činnosť bez ohľadu na výšku zárobku, odmeny, resp. bez nutnosti ďalšej skutočnosti alebo splnenia ďalšej podmienky, to znamená, že stačí, aby táto osoba bola vymenovaná do funkcie, za výkon ktorej jej zo zákona automaticky prináleží relevantná odmena. Zákon o službách zamestnanosti pre účely vedenia v evidencii skúma, či daná osoba vôbec dosahuje príjem a jeho výšku podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o službách zamestnanosti len v prípade, ak je daná osoba v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo vykonáva osobnú asistenciu podľa osobitného predpisu. V ostatných prípadoch zákon skúmanie zárobku a jeho výšky neustanovuje, pričom prípady, kedy správny orgán skúma zárobok a jeho výšku si pritom nemôže svojvoľne rozširovať. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení ohľadom nedosahovania zisku družstva, resp. jeho nemajetnosti nepredložil žiadny relevantný dôkaz, a to napriek skutočnosti, že ako účastník správneho konania mal nielen právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie správnosti svojho tvrdenia mal súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, teda neuniesol dôkaznú povinnosť podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby krajský súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
4. Žalobca v replike zo dňa 07.08.2018 uviedol, že do postavenia likvidátora sa dostal bez vlastnej vôle a hypotetickú odmenu, na ktorú by mal mať nárok, nie je z čoho vyplatiť. Zákon o službách zamestnanosti vo svojich ustanoveniach vôbec neprikazuje ani nezakazuje skúmanie dosahovania zárobkov, či skúmanie jeho výšky. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o službách zamestnanosti je prípustné, aby uchádzač o zamestnanie dosahoval za určitých podmienok príjem. Práve na to, aby správny orgán zistil, či sú tieto podmienky splnené, musí preskúmať, či dosahuje uchádzač o zamestnanie príjem, v akej výške a dokonca aké je trvanie pracovnoprávneho vzťahu. Pri posudzovaní § 6 ods. 2 písm. b) treba skúmať, či uchádzač o zamestnanie dosahuje príjem. Bez toho sa nedá posúdiť, či sa jedná o zárobkovú činnosť alebo nie. Čo sa týka § 38, na takúto možnosť ho Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo neupozornil. Našiel si prácu v obore aj bez pomoci úradu, 13.08.2018 podpisuje pracovnú zmluvu, bude musieť dochádzať denne 50 km, ak by bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, mohol požiadať o príspevok na dochádzanie do zamestnania, žalovaný ho teda diskriminuje voči iným uchádzačom o zamestnanie.
5. Žalovaný na repliku žalobcu v zákonom stanovenej dupliku nepodal.
6. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP) a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.11.2018, o čom bola spísaná zápisnica z verejného vyhlásenia rozsudku.
7. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 203, § 199 ods. 3 v spojení s § 177 SSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú z nasledovných dôvodov.
8. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.
Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až rozhodnutia správneho súdu.
Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 34 ods. 14 písm. i) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 31.12.2017 (ďalej len zákon č. 5/2004 Z.z. alebo zákon o službách zamestnanosti) do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa nezaradí občan, ktorý nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 až 3.
Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý môže pracovať, a chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu (ďalej len „evidencia uchádzačov o zamestnanie“) a ktorý
a) nie je zamestnanec,
b) nie je v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru12) alebo nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, 13) ak v odseku 2 nie je ustanovené inak,
c) neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť,
d) nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine. 12) Deviata časť zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. 13) Napríklad Občiansky zákonník, Obchodný zákonník.
Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona, uchádzač o zamestnanie môže a) byť v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru,12) ak trvanie tohto pracovnoprávneho vzťahu nepresiahne v úhrne 40 dní v kalendárnom roku a ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu13a) platnú k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška odmeny, u zamestnávateľa, 1. u ktorého bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebol v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, 2. ktorý ho v predchádzajúcich šiestich mesiacoch pred uzatvorením tohto pracovnoprávneho vzťahu neodmietol prijať do zamestnania sprostredkovaného úradom, b) vykonávať osobnú asistenciu podľa osobitného predpisu,13aa) ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu13a) platnú k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška odmeny, c) poskytovať údaje pre štatistiku rodinných účtov, ktorú vykonáva Štatistický úrad Slovenskej republiky, 13b) na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, d) vykonávať dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa osobitného predpisu,13ba) alebo e) byť zaradený do aktívnych záloh, vykonávať pravidelné cvičenie alebo plniť úlohy ozbrojených síl Slovenskej republiky počas zaradenia do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu. 13bb) 13a) Zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 13aa) § 20 až 23 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 13b) Zákon č. 540/2001 Z.z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov. 13ba) Zákon č. 378/2015 Z.z. o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 13bb) § 14 a 14d zákona č. 570/2005 Z.z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 71 ods. 1 Obchodného zákonníka likvidáciu vykonáva štatutárny orgán ako likvidátor, ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva, prípadne zakladateľská listina alebo stavy neurčujú inak.
Podľa § 72 Obchodného zákonníka likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácií spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobností plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práva záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov.
Podľa § 260 Obchodného zákonníka ak sa v tejto hlave neustanovuje inak, použijú sa na družstvo primerane ustanovenia prvej hlavy prvého dielu tejto časti zákona.
Podľa § 75 ods. 6 Obchodného zákonníka odmenu likvidátora určuje orgán spoločnosti, ktorý likvidátora vymenoval. Likvidátor vymenovaný súdom má nárok na náhradu primeraných výdavkov a na odmenu za výkon funkcie. Ak nedôjde k dohode medzi spoločnosťou a likvidátorom vymenovaným súdom o výške odmeny, určí na návrh likvidátora výšku výdavkov a odmenu za výkon funkcie súd uznesením, ktoré doručí likvidátorovi a spoločnosti. Odmena likvidátora je pohľadávkou likvidátora voči spoločnosti a uhrádza sa z majetku spoločnosti.
Odmena osoby zapísanej do zoznamu správcov vykonávajúcej funkciu likvidátora sa spravuje ustanoveniami vyhlášky č. 526/2004 Z. z. o určení výšky výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora účinnej od 01. októbra 2004 ak osobitné právne predpisy neustanovujú inak.
Podľa § 4 ods. 1 citovanej vyhlášky, ak dôjde k skončeniu likvidácie pred zistením výšky likvidačného majetku alebo ak likvidačný majetok celkom alebo z časti nepostačuje na úhradu odmeny, patrí likvidátorovi odmena vo výške 33,19 Eur.
Podľa § 4 ods. 2 citovanej vyhlášky, súd môže podľa okolností prípadu odmenu likvidátora podľa ods. 1 primerane zvýšiť až do výšky 165,97 Eur.
9. Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 26CbR/204/2012-95 zo dňa 11.02.2014 sa družstvo Agrodružstvo Mutné, družstvo, so sídlom 029 63 Mutné 594 zrušuje a nariaďuje sa likvidácia. Súd vymenoval za likvidátora L.. V. A. (žalobcu), ktorý koná menom družstva samostatne. Z odôvodnenia tohto uznesenia okrem iného vyplýva, že podľa aktuálneho výpisu z Obchodného registra štatutárnym orgánom družstva je predstavenstvo, ktorého predsedom je žalobca.
10. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca podal dňa 01.12.2017 žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Nitra mal správny súd ďalej preukázané, že žalobca je od 24.06.2016 zapísaný v Obchodnom registri ako podpredseda predstavenstva Zväzu chovateľov Mäsového dobytka na Slovensku - družstvo, so sídlom Novozámocká 183/408, 951 12 Ivanka pri Nitre, vznik funkcie dňa 14.04.2016. Z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Žilina vyplýva, že žalobca je od 15.01.2004 zapísaný v Obchodnom registri ako predseda predstavenstva Agrodružstvo Mutné, družstvo, so sídlom 029 63 Mutné 594, vznik funkcie 30.11.2003. Od 02.04.2014 je zapísaný ako likvidátor tohto družstva, vznik funkcie 07.03.2014. Žalobca v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol teda predsedom predstavenstva a aj likvidátorom družstva Agrodružstvo Mutné a tiež podpredsedom predstavenstva Zväzu chovateľov Mäsového dobytka na Slovensku - družstvo, Ivanka pri Nitre.
11. Zákon o službách zamestnanosti účinný do 30.04.2017 umožňoval uchádzačom o zamestnanie počas vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie v zmysle § 6 ods. 2 písm. a) vykonávať zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo právneho vzťahu podľa osobitného predpisu za predpokladu, že odmena za vykonávanie tejto činnosti nepresiahla výšku príjmu podľa v tom čase platného § 6 ods. 2 písm. a) zákona o službách zamestnanosti. V danom období mohol byť teda člen predstavenstva družstva, resp. aj likvidátor družstva vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie za predpokladu, že jeho odmena za vykonávanie funkcie nepresiahla mesačne zákonom stanovenú výšku. Zákon o službách zamestnanosti účinný od 01.05.2017 umožňuje uchádzačom o zamestnanie počas vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona vykonávať zárobkovú činnosť už len na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (napr. dohoda o pracovnej činnosti). Uchádzač o zamestnanie počas vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie teda už nemôže vykonávať zárobkovú činnosť podľa osobitného predpisu. Člen predstavenstva družstva, prípadne likvidátor družstva sa na účely zákona o službách zamestnanosti považuje za osobu, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť podľa osobitného predpisu, za ktorý je v tomto prípade potrebné považovať Obchodný zákonník, v zmysle ktorého môže občan predmetné funkcie vykonávať, a preto nemôže byť vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Žalobca teda nebol do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa napadnutého rozhodnutia žalovaného zaradený z dôvodu, že ku dňu podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie (k 01.12.2017) nespĺňal podmienky pre zaradenie vyžadované zákonom o službách zamestnanosti, lebo ku dňu podania žiadosti bol likvidátorom družstva Agrodružstvo Mutné a zároveň aj podpredsedom predstavenstva družstva Zväz chovateľov Mäsového dobytka na Slovensku - družstvo, ktorú skutočnosť žalobca ani nespochybnil. Podľa názoru správneho súdu z vyššie uvedených ustanovení zákona o službách zamestnanosti vyplýva, že do evidencie uchádzačov o zamestnanie nemôže byť zaradená osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, teda aj podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
12. Likvidátor vymenovaný súdom, pokiaľ je ním spoločník zrušenej spoločnosti alebo jej štatutárny orgán (napr. konateľ) alebo člen jej štatutárneho orgánu (napr. člen predstavenstva), nie je oprávnený vzdať sa svojej funkcie; môže však návrhom požiadať súd, ktorý ho vymenoval, aby rozhodol o jeho odvolaní z funkcie, ak od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby uvedenú funkciu vykonával.
13. Nakoľko žalobca bol menovaný do funkcie likvidátora družstva, ktorý podľa Obchodného zákonníka vykonáva za odmenu úlohy pridelené mu týmto zákonom, je potrebné konštatovať, že výkon tejto činnosti likvidátora podľa Obchodného zákonníka je potom výkonom zárobkovej činnosti v zmysle ust. § 6 ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti, a preto žalobca nemôže byť vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
14. Pokiaľ žalobca v žalobe namieta, že Agrodružstvo Mutné je v likvidácii a žalobcovi z neho neplynie žiaden príjem, je potrebné uviesť, že pokiaľ má žalobca postavenie likvidátora, tak potom na účely zákona o službách zamestnanosti vykonáva zárobkovú činnosť bez ohľadu na výšku zárobku, odmeny, resp. bez nutnosti ďalšej skutočnosti alebo splnenia ďalšej podmienky. Stačí teda, že žalobca bol vymenovaný do funkcie, za výkon ktorej mu zo zákona automaticky prináleží relevantná odmena. Zákon o službách zamestnanosti pre účely vedenia v evidencii skúma, či daná osoba vôbec dosahuje príjem a jeho výšku podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o službách zamestnanosti len v prípade, ak je táto osoba v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo vykonáva osobnú asistenciu podľa osobitného predpisu. V ostatných prípadoch zákon skúmanie zárobku a jeho výšky nestanovuje. Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Navrhovanie dôkazov preukazujúcich tvrdenie účastníka je teda jeho povinnosťou, nie právom. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení týkajúcich sa nedosahovania zisku družstva, prípadne jeho nemajetnosti nepredložil žiaden relevantný dôkaz, v dôsledku čoho neuniesol dôkaznú povinnosť uloženú mu zákonom.
15. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/49/2016 zo dňa 29. novembra 2017, správny súd konštatuje, že skutkové okolnosti oboch prípadov sú rozdielne, keď žalobca v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/49/2016 bol spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným, bolo ho potrebné s poukazom na ust. § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z.z. považovať za samostatne zárobkovo činnú osobu a správne orgány mali pri hodnotení jeho žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie zohľadňovať aj dôvody uvádzané žalobcom, pre ktoré je naďalej spoločníkom v predmetnej obchodnej spoločnosti.
16. V súvislosti s namietaným porušením čl. 35 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého občania majú právo na prácu, štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať a podmienky ustanoví zákon, je potrebné uviesť, že domáhať práva na prácu a sociálnu pomoc môže len ten občan, ktorý spĺňa podmienky ustanovené v príslušnom všeobecne záväznom právnom predpise, t.j. v zákone o službách zamestnanosti, ktorý v danom prípade vykonáva čl. 35 ods. 3 Ústavy SR. Pokiaľ však žalobca nespĺňa podmienky na zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa zákona o službách zamestnanosti, nemožno konštatovať, že žalovaný porušil jeho právo vyplývajúce z čl. 35 ods. 3 Ústavy SR.
17. V zmysle § 38 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti záujemca o zamestnanie, ktorý sa uchádza na základe podania písomnej žiadosti alebo inej formy žiadosti o sprostredkovanie vhodného zamestnania, sa zaradí do evidencie záujemcov o zamestnanie na úrade odo dňa podania žiadosti. Záujemca o zamestnanie na účely tohto zákona je podľa § 7 zákona o službách zamestnanosti občan, ktorý si hľadá iné zamestnanie alebo ktorý má záujem o poskytovanie informačných a poradenských služieb a odborných poradenských služieb a nie je uchádzačom o zamestnanie. Zo žiadosti zo dňa 01.12.2017 vyplýva, že žalobca podal žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a nebol teda evidovaný ako záujemca o zamestnanie, keďže nepodal žiadosť o sprostredkovanie zamestnania v zmysle § 38 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti. Z ust. § 38 ods. 3 zákona vyplýva, že úrad pri zaradení do evidencie záujemcov o zamestnanie poskytne záujemcovi o zamestnanie informácie o voľných pracovných miestach a o možnostiach vyhľadávania voľných pracovných miest a z jeho žiadosti zo dňa 01.12.2017 takáto požiadavka nevyplynula.
18. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam krajský súd musel vyhodnotiť žalobné námietky ako nedôvodné a žalobu postupom podľa § 190 SSP zamietnuť.
19. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli dané dôvody výnimočnosti situácie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musia okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.