Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-2Csp/41/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2Csp/41/2018-36

8618200862

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, sudca JUDr. Mária TVRDÍKOVÁ, v spore žalobcu W. bytom 090 32 Vyšná Olšava 12, zastúpená advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD. s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - Ružinov, IČO: 50 361 368, o primerané finančné zadosťučinenie takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 16,50 Eur Slovenskej republike na účet Slovenskej pošty a.s. - prevádzkovateľ systému do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O d ô v o d n e n i e

1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhala zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500,- Eur. -2- 2Csp/41/2018 2. Žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 2C/87/2016 si uplatňoval voči spoločnosti PRO CIVITVAS s.r.o., (právny predchodca žalovaného ) zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.7.2006. V tomto konaní bol ako žalobca v postavení spotrebiteľa úspešný. Keďže ako spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde a bola tým splnená hypotéza § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa, požaduje finančné zadosťučinenie vo výške 500,- Eur a to z dôvodu, že úver mu bol poskytnutý vo výške 1 659,701 Eur a žalovaný využijúc Dohodu o zrážkach zo mzdy, mienil získať sumu 3. 466,83 Eur. Vychádza pritom z toho, že úver bol bezúročný a bez poplatkov, nakoľko úverová zmluva neobsahovala predpísané náležitosti.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.6.2018 uviedol, že považuje žalobu za nedôvodnú a to z viacerých dôvodov. Žalobca bol síce v konaní sp. zn. 2C/87/2016 úspešný, a ak sa už raz rozhodol, že bude žiadať primerané finančné zadosťučinenie, mohol toto uplatniť už v konaní 2C/87/2016. Má za to, že na túto situáciu je možné analogicky aplikovať ustanovenie § 153 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Postupom, ktorý zvolil žalobca len neúmerne navyšuje trovy konania, resp. trovy právneho zastúpenia. Žalobca vôbec nepostupoval v zmysle zásady hospodárnosti a ťahá veriteľa do ďalších a ďalších sporov za účelom navyšovania si trov konania. Žalobca v žalobnom návrhu označil na strane žalovaného subjekt, ktorý nebol dodávateľom a tak nebolo možné začať konanie o primerané finančné zadosť učinenie, nakoľko nie je vecne legitimovaný v takejto žalobe. Nie je jasné, čím ako žalovaný porušil práva žalobcu. Po právoplatnom skončení konania 2C/87/2016 žalobcu nijakým spôsobom nekontaktoval, neposielal mu sms správy a maily. Tento dlh už ani aktívne nevymáhal. Žalobca vo svojom podaní nijako nepreukázal, že by porušil právne predpisy, ktoré by zakladali jeho nárok ako spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie. Poukázal na skutočnosť, že takýto nárok by mohol vzniknúť len voči jeho právnemu predchodcovi, nakoľko žalovaný v tomto prípade predmetnú Zmluvu nevypracoval. Nárok žalobcu na uplatnené finančné zadosťučinenie považuje za nedôvodný, právne neudržateľný ako aj zjavne neprimeraný. Výška požadovanej sumy vo výške 500,- Eur nebola žalobcom nijakým relevantným spôsobom odôvodnená. Má za to, že ide len o výmysel žalobcu, ktorému táto suma je zjavne sympatická, ale ničím nepodložená. Nie je mu zrejmé, na základe čoho dospel žalobca k uvedenej sume. Poukázal na skutočnosť, že žalobca mal voči nemu splatný dlh a z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu je zjavne neopodstatnený , účelový a tendenčný, nemajúci oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a neopodstatnenú. 4. Žalobca sa k písomnému vyjadreniu žalovaného nevyjadril. 5. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav: 6. Poštová banka a.s., Prievozská 2/B, Bratislava ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli dňa 25.7.2006 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 50.000,- SK (1.659,70 Eur). Žalobca sa zaviazal uhradiť úver spolu s celkovými nákladmi na poskytnutý úver vo výške 28.717,66 SK (953,25 Eur), dlžnú čiastku v 50 mesačných splátkach vo výške 1.565,- SK (51,95 Eur) počnúc dňom 25.8.2006 vždy k 25. dňu v mesiaci. -3- 2Csp/41/2018

7. Z rozsudku Okresného súdu Svidník sp.zn. 2C/87/2016 - 69 zo dňa 10.5.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.7.2017 je zrejmé, že žalovaný sa proti žalobcovi v pôvodnom konaní domáhal zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola súčasťou zmluvy o úvere č. 7657934206 zo dňa 25.7.2006 uzavretej medzi ním a Poštovou bankou a.s. Okresný súd žalobe vyhovel, pričom v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, síce nevylučuje zabezpečenie pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy, avšak pre takéto zabezpečenie vyžaduje kumulatívne splnenenie troch podmienok a to: a/ dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť uzavretá vo forme osobitnej listiny, b/ spotrebiteľ bol poučený o následkoch jej uzavretia, c/ spotrebiteľ mal možnosť túto dohodu odmietnuť. V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že ani jedna z uvedených podmienok nebola splnená. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola uzavretá vo forme osobitnej listiny a taktiež nie je zrejmé, že by pred uzavretím zmluvy o úvere bola žalobkyňa ako spotrebiteľ poučená o následkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy a ani to, že by mala možnosť túto dohodu odmietnuť. Vzhľadom na zistenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatným právnym úkonom, čo posudzoval ako predbežnú otázku, žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Súd zároveň poukázal na skutočnosť, že nárok žalovaného bol premlčaný.

8. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

9...Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalovaného a žalobca uzatvorili zmluvu o úvere č. 7657934206 zo dňa 25.7.2006, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 50.000,- SK (1.659,70 Eur). Žalobca sa zaviazal predmetný úver uhradiť v 50 mesačných splátkach vo výške 1.565,- SK (51,95 Eur). Súčasťou úverovej zmluvy bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný ako postupník požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy. Žalobca sa podanou žalobou v konaní 2C/87/2016 domáhal zdržania sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.7.2006, uzavretej medzi ním a Poštovou bankou a.s. na výkon zrážok z jeho mzdy. Okresný súd Svidník svojim rozsudkom sp. zn. 2C/87/2016 - 69 zo dňa 10.5.2017 žalobe žalobcu vyhovel. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.7.2017. V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že ani jedna z podmienok § 5 a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nebola splnená. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola uzavretá vo forme osobitnej listiny a taktiež nebolo zrejmé, že by pred uzavretím zmluvy o úvere bol žalobca ako spotrebiteľ poučený -4- 2Csp/41/2018 o následkoch uzatvorenia Dohody o zrážkach zo mzdy a ani to, že by mal možnosť túto Dohodu odmietnuť.

10. Podľa názoru súdu účelom inštitútu finančného zadosťučinenia je nahradiť určitú ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená. Predpokladom finančného zadosťučinenia je teda samotný vznik takejto ujmy. Z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že žalobcovi ako spotrebiteľovi prináleží právo požadovať primerané finančné zadosťučinenie len vtedy, ak úspešne uplatní svoje právo na súde a súčasne preukáže, že žalovaný skutočne porušil niektorú z povinností, ktoré mu ukladá zákon, a že toto porušenie je spôsobilé privodiť žalobcovi ako spotrebiteľovi ujmu, a ak preukáže príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a spôsobilosťou ujmy. Len pri kumulatívnom splnení uvedených troch podmienok je možné uvažovať o nároku žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie. Pri nároku na primerané finančné zadosťučinenie postačuje samotná hrozba ujmy. V prípade žalovaného nešlo len o hrozbu akademickú (možnú v budúcnosti), ale išlo už o priame naplnenie hrozby tým, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy a žiadal vykonať zrážky vo výške 3.466,83 Eur. Na súde si žalobca úspešne uplatnil porušenie jeho práva. Žalobca bol ako dlžník vystavený nároku zo strany veriteľa na zaplatenie toho, čo podľa zákona by žalovanému ako veriteľovi neprislúchalo, nakoľko bola pohľadávka premlčaná. Žalobca ako dlžník úspešne uplatnil svoju obranu, poukázal na porušenie jeho práv zo strany veriteľa, preto úspech v súdnom konaní pod sp. zn. 2C/87/2016 dáva aj základ na podanie osobitnej žaloby podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. 11. Súd teda dospel k záveru, že žalobca splnil podmienky pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a tak sa zaoberal jeho výškou. Pre priznanie peňažného zadosťučinenia nie sú stanovené žiadne špeciálne podmienky. Základom pre stanovenie výšky primeraného zadosťučinenia je primeranosť a súd tak stanoví na základe vlastnej úvahy. Je teda posudzovaná podľa subjektívnej povahy (viď napr. rozsudok KS v Bratislave zo dňa 25.11.2010, č.k. 10Cbs/70/2003 -196). 12. Súd je toho názoru, že čo sa týka primeraného finančného zadosťučinenia, bude pre žalobcu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- Eur. Túto sumu považoval súd za primeranú s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, je akousi satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť, a je aj sankciou postihujúceho žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Spotrebiteľ, teda žalobca nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal ochrany svojich práv. V danom prípade sa žalobca úspešne domohol svojho práva a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.

-5- 2Csp/41/2018

13. Výška finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. sa určuje voľnou úvahou. Určitým kritériom môže byť aj výška ujmy, ktorá mohla byť spôsobená spotrebiteľovi v dôsledku porušenia jeho práv, čo v danom prípade by na základe neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy, na

základe ktorej sa mali vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne, by mohla byť zrazená suma vo výške 3.466,83 Eur.

14. Inštitút požadovaného finančného zadosťučinenia má nepochybne aj sankčnú povahu a jeho účelom je pôsobiť do budúcna vo vzťahu k dodávateľom tak, aby sa nedopúšťali porušenia práv spotrebiteľov. Priznaná výška finančného zadosťučinenia tak vyplýva z voľnej úvahy súdu a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd bol toho názoru, že žalobcovi postačí primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- Eur, a preto bola v prevyšujúcej časti žaloba zamietnutá.

15. Pokiaľ žalovaný namietal pasívnu legitimáciu z dôvodu, že on spotrebiteľskú zmluvu nevypracoval, neposkytol finančné prostriedky a preto nemôže zodpovedať za prípadné porušenie spotrebiteľského práva, tak súd k tomu uvádza, že pôvodný žalovaný zanikol v dôsledku zlúčenia, pričom jeho právnym nástupcom je žalovaný a teda v dôsledku zlúčenia došlo k univerzálnej sukcesii a všetky práva a povinnosti prešli z Poštovej banky na žalovaného. Z uvedeného dôvodu preto má pasívnu legitimáciu v spore. Súd poukazuje aj na to, že bol to práve žalovaný, ktorý predložil zamestnávateľovi žalobcu neplatnú Dohodu o zrážkach zo mzdy.

16. O súdnom poplatku súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, pretože žalobca je podľa § 4 ods. 2 písm. u/ tohto zákona od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť poplatok v sume 16,50 Eur na účet Slovenskej pošty a.s. - prevádzkovateľ systému z priznanej sumy 300,- Eur ( položka I./1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov).

15. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom prihliadol na skutočnosť, že výška finančného zadosťučinenia závisela od úvahy súdu a preto žalobcu, vzhľadom na skutočnosť, že bolo jeho žalobe vyhovené, je nevyhnutné považovať za plne procesne úspešného, ak mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku, a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu závisela výlučne od úvahy súdu.

P O U Č E N I E :

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od .doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. ...... -6- 2Csp/41/2018 V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 . Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 . Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 . Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Vo Svidníku dňa 5. novembra 2018

JUDr. Mária Tvrdíková

sudca

rozhodol: