Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/48/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, kontaktná adresa: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Mgr. Michal Sabela, Bajkalská 30, P.O. Box 48, 829 48 Bratislava, proti žalovanej 1/ Q. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX Q. a žalovanému 2/ M. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX Q., o zaplatenie 25.783,63 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 8Csp/96/2017-64 zo dňa 17.07.2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. a IV. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 25.783,63 Eur, úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 26.313,62 Eur od 01.03.2017 do 25.04.2017, úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 25.463,62 Eur od 26.04.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného v rozsahu plnenia (prvý výrok); konanie v časti zaplatenia sumy 58,31 Eur a úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 58 Eur od 01.03.2017 do zaplatenia a v časti zaplatenia sumy 850,- Eur, úroku z úveru vo výške 6,59% ročne zo sumy 850,- Eur od 26.04.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 850,- Eur od 26.04.2017 do zaplatenia zastavil (druhý výrok); žalobu žalobcu sčasti zaplatenia úroku za úver vo výške 6,59% p.a. zo sumy 24.342,12 Eur od 01.03.2017 do 25.04.2017, úroku vo výške 6,59% p.a. zo sumy 23.492,12 Eur od 26.04.2017 do zaplatenia zamietol (tretí výrok) a žalobcovi priznal náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu v spore (štvrtý výrok). Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovaných 1/ a 2/ (ďalej len „žalovaní“) zaplatenia istiny vo výške 26.691,94 Eur s príslušenstvom, pričom uviedol, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 2913200 4 01 bola so žalovanými 1/ a 2/ uzatvorená Zmluva o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere dňa 21.11.2012 (ďalej len „Úverová zmluva“), v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovanej 1/ - dlžníčke mimoriadny medziúver č. 2913200 1 02 vo výške 25.000,- Eur. Ručiteľom mimoriadneho medziúveru bol žalovaný 2/. V zmysle čl. II. Úverovej zmluvy sa žalovaní zaviazali do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení vkladať na konto stavebného sporenia mesačné vklady vo výške minimálne 33,25 Eur, splácať úroky za poskytnutý medziúver v sadzbe 6,59% p.a. mesačnými splátkami vo výške 137,30 Eur a súčasne platiť poplatok za poistenie úveru vo výške 10,00 Eur. Jednotlivé splátky boli splatné do 15. dňa v mesiaci. Žalovaní sa dostali do omeškania so splácaním splátok úveru, preto žalobca oboch žalovaných upomínal a vyzval na doplatenie omeškaných

splátok. Listom zo dňa 14.12.2016 žalobca upozornil žalovaných, že sú v omeškaní so splátkou po dobu dlhšiu ako tri mesiace, vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovaných zároveň informoval, že v prípade nedoplatenia omeškaných splátok má žalobca nárok požadovať zaplatenie zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti. Žalovaní omeškané splátky nedoplatili, vyhlásil dňa 19.01.2017 žalobca mimoriadnu splatnosť úveru. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru výška dlhu žalovaných predstavovala 26.374,94 Eur a pozostávala z istiny vo výške 24.345,44 Eur, nezaplatených 6,59 % p.a. úrokov za úver vo výške 1.556,50 Eur, nezaplatených poplatkov za poistenie úveru vo výške 100,00 Eur a nezaplatených ostatných poplatkov vo výške 373,00 Eur. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bola pohľadávka žalobcovi čiastočne splnená, a to dňa 07.02.2017 vo výške 3,32 Eur. Toto čiastočné splnenie bolo započítané na istinu úveru. Okresný súd vydal dňa 21.04.2017 platobný rozkaz č.k. 8Csp/96/2017-42, proti ktorému žalovaný 2/ podal včas odôvodnený odpor. Vychádzajúc z ustanovení §52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č.40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, §1 ods. 1, 2, 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej v texte aj „z.č. 129/2010 Z.z.“), súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca dňa 21.11.2012 uzatvoril so žalovanými Zmluvu o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorej poskytol žalovaným ako solidárnym dlžníkom mimoriadny medziúver č. 2913200 1 02 vo výške 25.000,- Eur, výška mesačného vkladu na účet stavebného sporenia bola vo výške 33,25 Eur, výška úrokovej sadzby vkladov 1,75 % p.a., úroková sadzbou úroku z omeškania z omeškaných vkladov vo výške 5% p.a., počet mesačných vkladov na účet stavebného sporenia 248, úroková sadzba medziúveru fixná na dobu 5 rokov 6,59% p.a., konečná splatnosť medziúveru do 30.11.2042. Dňa 19.01.2017 oznámil žalobca žalovanému 1/, že ku dňu 19.01.2017 nastala mimoriadna splatnosť úveru na základe Zmluvy o úvere, resp. Všeobecných podmienok stavebného sporenia a úverov pre fyzické osoby, na základe čoho žiadal vrátiť celú dlžnú sumu vrátane príslušenstva, ktorá k 19.01.2017 predstavovala sumu 26.374,94 Eur. Zmluvu okresný súd považoval za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V priebehu konania žalobca zobral žalobu v časti sumy 58,31 Eur, v časti 5% p.a. úroku z omeškania zo sumy 58,- Eur od 01.03.2017 do zaplatenia, v časti sumy 850 Eur, v časti 6,59% p.a. úroku za úver zo sumy 850,- Eur od 26.04.2017 do zaplatenia a 5% p.a. úroku z omeškania zo sumy 850,- Eur od 26.04.2017 do zaplatenia, späť. Okresný súd konanie v tejto časti podľa §145 ods. 2 C.s.p. zastavil (druhý výrok). Predmetom sporu zostalo zaplatenie sumy 25.783,63 Eur spolu s 6,59% p.a. úrokom za úver zo sumy 24.342,12 Eur od 01.03.2017 do 25.04.2017, s 6,59% p.a. úrokom za úver zo sumy 23.492,12 Eur od 26.04.2017 do zaplatenia s úrokom z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 26.313,62 Eur od 01.03.2017 do 25.04.2017 a zo sumy 25.463,62 Eur od 26.04.2017 do zaplatenia. Okresný súd žalobu žalobcu v časti zaplatenia úroku za úver vo výške 6,59% ročne zo sumy 24.342,12 Eur od 01.03.2017 do 25.04.2017, z úroku za úver vo výške 6,59 % ročne zo sumy 23.492,12 Eur od 26.04.2017 do zaplatenia zamietol ako nedôvodnú, pretože podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie ÚS SR IV. ÚS 476/2012, uznesenie NS SR sp.zn. 4Obo/143/98, rozsudok Krajský súd Žilina sp.zn. 5Co/165/2013, rozsudok Krajský súd Prešov sp.zn. 1Co/30/2012, rozsudok Krajský súd Žilina sp.zn. sp.zn. 5Co/567/2013) dohodnuté úroky z poskytovaných peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Od splatnosti dlhu je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania. Takýto záver je logický, pretože z podstaty zmluvného úroku vyplýva, že je odplatou za užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti. V opačnom prípade by na ťarchu dlžníka (v tomto prípade spotrebiteľa) dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z pôžičky, jednak úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami sporu. V posudzovanom spore došlo dňa 19.01.2017 k mimoriadnej splatnosti úveru, tým k zmene obsahu záväzku, ktorý vyvolal veriteľ. Veriteľ svojím právnym úkonom vyvolal stav, po ktorom má právo požadovať okamžite späť celú sumu peňažných prostriedkov a odpadá jeho zmluvné obmedzenie v dispozícii s peňažnými prostriedkami, ktoré poskytol žalovanej 1/, lebo táto už nemá právo vrátiť ich v režime výhody dohodnutých splátok. Mimoriadnou splatnosťou úveru zanikli všetky zmluvné dojednania, bez ohľadu na to, že žalobca Úverovú zmluvu, ktorú sám formuloval a pripravil tak, že zmluvný úrok nezaniká. Keďže spotrebiteľ už nemá zmluvne dohodnutý dôvod peňažné prostriedky ďalej užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ ďalej inkasoval zmluvné úroky, ktoré mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby peňažných prostriedkov. Ak po mimoriadnej splatnosti úveru spotrebiteľ mešká s vrátením peňažných prostriedkov, ide o protiprávny stav, s ktorým sa spájajú výhradne sankcie, nie odplatné plnenia, ktoré boli zmluvne dohodnuté pre prípad oprávneného držania peňažných prostriedkov za podmienok spotrebiteľskej úverovej zmluvy.

O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle §255 ods. 1 a §262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) a žalobcovi priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu.

2. Proti tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Poukázal na §497 a §502 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka. Povinnosť dlžníka platiť dohodnutý úrok za úver zaniká až úplným vrátením toho, čo dlžník od veriteľa dostal, a teda zánik povinnosti platiť dohodnutý úrok je viazaný na okamih skutočného vrátenia finančných prostriedkov veriteľovi. Nárok na veriteľa požadovať úrok za úver až do doby skutočného vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov vyplýva aj z rozhodovacej praxe súdov (napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4Cob/5/2016 zo dňa 30.03.2016, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/143/2015 zo dňa 10.03.2016, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41Cob/403/2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43Cob/239/2015 zo dňa 28.01.2016, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 14Co/108/2014 zo dňa 25.06.2015 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 9Co/90/2016 zo dňa 09.05.2017). Úrok z omeškania predstavuje sankciu za porušenie povinnosti, pričom veriteľ je oprávnený požadovať ho popri plnení, na ktoré má nárok, teda úrok z omeškania nie je náhradou za nárok veriteľa. Sankcia za porušenie záväzku v podobe povinnosti dlžníka platiť úroky z omeškania nie je a nemôže byť náhradou za plnenie hlavného záväzku, pretože ako vyplýva zo samotného znenia §517 ods.2 OZ, majú dlžníci v omeškaní platiť úroky z omeškania popri plnení, na ktoré boli povinní. Nie je teda správny ani názor súdu prvej inštancie, že priznaním zmluvných úrokov ako aj úrokov z omeškania, by viedlo k neprimeranému zvýhodneniu žalobcu. Skutočnosť, či žalovaní budú povinní platiť úroky z omeškania, je ovplyvnená iba samotnými žalovanými, a to riadnym plnením, resp. porušovaním svojich zmluvných povinností. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaných zaviaže zaplatiť žalobcovi 6,59 % p.a. úrok za úver zo sumy 24.342,12 Eur od 01.03.2017 do 25.04.2017 a 6,59% p.a. úrok za úver zo sumy 23.492,12 Eur od 26.04.2017 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

4. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa §379 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa §380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tretieho výroku a v časti závislého štvrtého výroku podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

5. V zmysle §387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo veci nie je dôvodné. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver. Rozhodnutie súdu bolo podložené zabezpečenými listinnými dôkazmi.

7. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaných zaplatenia istiny vo výške 26.691,94 Eur s príslušenstvom. Na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 2913200 4 01 so žalovanými uzatvoril dňa 21.11.2012 Zmluvu o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej 1/ - dlžníčke mimoriadny medziúver č. 2913200 1 02 vo výške 25.000,- Eur. Žalovaný 2/ bol ručiteľom mimoriadneho medziúveru. Žalobca vyhlásil dňa 19.01.2017 mimoriadnu splatnosť úveru. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bola výška dlhu žalovaných 26.374,94 Eur a pozostávala z istiny vo výške 24.345,44 Eur, nezaplatených 6,59% p.a. úrokov za úver vo výške 1.556,50 Eur, nezaplatených poplatkov za poistenie úveru vo výške 100,00 Eur a nezaplatených ostatných poplatkov vo výške 373,00 Eur. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bola pohľadávka čiastočne plnená - dňa 07.02.2017 vo výške 3,32 Eur; toto čiastočné plnenie bolo započítané na istinu úveru. Po čiastočnom späťvzatí žaloby okresný súd druhým výrokom rozsudku konanie v časti zastavil; predmetom sporu zostalo zaplatenie sumy 25.783,63 Eur spolu s 6,59% ročným

zmluvným úrokom za úver, počítaným zo sumy 24.342,12 Eur od 01.03.2017 do 25.04.2017, 6,59 % ročným zmluvným úrokom za úver zo sumy 23.492,12 Eur od 26.04.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 26.313,62 Eur od 01.03.2017 do 25.04.2017 a zo sumy 25.463,62 Eur od 26.04.2017 do zaplatenia.

8. Zmluva o mimoriadnom medziúvere č. 2913200 1 02 a stavebnom úvere č. 2913200 4 01, uzatvorená 21.11.2012 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou 1/ ako dlžníčkou a žalovaným 2/ ako ručiteľom je špecifickým zmluvným typom, upraveným v zákone č.310/1992 Z.z. o stavebnom sporení v znení účinnom k 21.11.2012 (ďalej len „zákon o stavebnom sporení“). Stavebným sporením sa podľa §2 ods. 1 písm. b) uvedeného zákona rozumie aj poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely, uvedené v §11 ods. 1. Svojou podstatou ide o úverovú zmluvu, na náležitosti ktorej treba aplikovať z dôvodu tzv. absolútneho obchodu ustanovenie §497 Obchodného zákonníka. Aj keď zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere (§1 ods. 3 písm. d) zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného k 21.11.2012), stále ide o spotrebiteľský právny vzťah, podliehajúci aj právnej úprave §52 a nasl. Občianskeho zákonníka; v prípade dualizmu právnej úpravy tej z nich, ktorá je pre spotrebiteľa priaznivejšia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3MCdo/14/2014 z 21.04.2015, v ktorom najvyšší súd uviedol, že ustanovenie §52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Z uvedeného dôvodu okresný súd správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, avšak nesprávne ustálil (s odkazom na §1 ods. 3 z.č.129/2010 Z.z. účinného ku 21.11.2012), že sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, hoci to žalobca sám uvádza v názve zmluvy aj v článku VIII. bod 11 zmluvy (č.l. 3); toto pochybenie nezakladá dôvod na zmenu alebo zrušenie inak správneho záveru okresného súdu v prejednávanom spore.

9. Odvolanie nie je dôvodné. Žalobca v odvolaní nesúhlasil s tvrdením okresného súdu, že priznaním zmluvných úrokov ako aj úrokov z omeškania, by viedlo k neprimeranému zvýhodneniu žalobcu. K podstate tejto námietky považuje krajský súd za potrebné uviesť, že rozhodovacia prax súdov je ustálená v tom, že nemožno priznať úroky z úveru po jeho zosplatnení, pokiaľ už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, t.j. zákonná sankcia v zákonom stanovenej výške (napr. ÚS SR sp.zn. IV.ÚS 476/2012 zo dňa 18.09.2012; KS Prešov sp.zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015; KS Žilina sp.zn. 5Co/611/2014 zo dňa 16.12.2014; R59/1998). Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia. Zmluvným stranám patria len sankcie; na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Úver je odplatným právnym úkonom, za ktorý možno dohodnúť úroky a možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie). Zákon umožňuje dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstav poskytnúť úver a vypýtať si dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu; koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ tiež právo splatnosť posunúť. Niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie, či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Je evidentné, že zmluvné úroky popri úrokoch z omeškania sú nielen odklonom od zákona v neprospech žalovaného, ale vo svojich dôsledkoch odporujú aj kogentnému zákonnému pravidlu.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ako aj vo výroku o trovách konania, osobitne odvolaním nenapadnutým, ale výrokom súvisiacim (tretí výrok a štvrtý výrok) podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §255 ods. 1 C.s.p., podľa pomeru úspechu strán sporu v odvolacom konaní. Žalovaní boli v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešní a vznikol im proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu. Zo spisu však odvolací súd zistil, že žalovaným žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, preto im ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, druhá veta C.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).