Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-46-2018.pdf
PDF · 101.78 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/46/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobkyne Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. 6, XXX XX, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia, určenie neplatnosti zmlúv, určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 13Csp/21/2017-78 zo dňa 14.11.2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku p o t v r d z u j e .
II. Rozsudok súdu prvej inštancie v treťom výroku z r u š u j e a vec v r a c i a v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
III. Odvolanie žalovaného proti štvrtému výroku o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 3.483,63 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok); žalobu vo zvyšnej časti zamietol (druhý výrok); žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania (tretí výrok) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 303,25 Eur na účet Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, so sídlom Banská Bystrica, Partizánska cesta 9, IČO: 36 631 124, pripojeným príkazom na úhradu, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (štvrtý výrok). Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 3.483,63 Eur ako bezdôvodného obohatenia, určenia neplatnosti, bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverových zmlúv, ako aj náhrady trov konania. Tvrdila, že zmluvy sú neplatné pre početné neprijateľné podmienky a úvery bezúročné a bez poplatkov v zmysle §11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „z.č. 129/2010 Z.z.“) pre absenciu obligatórnych náležitostí. Žalobkyňa sa teda domáhala určenia právnej skutočnosti (neplatnosti zmlúv a určenie úverov za bezúročné a bez poplatkov), ktorá však nevyplýva z osobitného predpisu, t.j. žiadny hmotnoprávny predpis nedáva možnosť sa žalobou domáhať určenia neplatnosti úverovej zmluvy a určenia úveru za bezúročný a bez poplatkov (§137 písm. d) č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj „C.s.p.“). V zmysle aktuálnej procesnoprávnej úpravy, obsiahnutej v Civilnom sporovom poriadku je takýto žalobný návrh neprípustný, preto okresný súd musel zamietnuť žalobu v časti o určenie zmlúv za neplatné a úvery za bezúročné a bez poplatkov. Vychádzajúc z ustanovení §2 písm. d), §9 ods. 1 veta prvá, ods. 2, §11 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z., §39, §41, §44 ods.1,2, §52 ods. 1,2 veta tretia, §53 ods.1,2,5, §54 ods.1, §451 ods.1,2 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej „OZ“) a §137 C.s.p. súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalobkyňa ako dlžníčka a žalovaný ako veriteľ uzavreli dňa 27.03.2014 dve zmluvy o revolvingovom úvere, zmluvu č. 8500043901 a zmluvu č. 8500043899; k ich uzatvoreniu v zmysle §1 ods. 2 z.č.129/2010 Z.z. došlo tak, že žalobkyňa najprv dňa 20.03.2014 podpísala a vyplnila body 1. až 5. žiadostí o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere ako jednostranného právneho úkonu, ktoré okresný súd považoval za návrh na uzavretie zmluvy. Následne zástupca žalovaného dňa 27.03.2014 podpísal a vyplnil bod 6. predmetných žiadostí (údaje o schválenom revolvingovom úvere) a vystavil Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré mali byť prijatím návrhu a teda uzavretím zmlúv. Okresný súd uzavrel, že návrh na uzavretie zmluvy (žiadosť) a prijatie návrhu (žiadosť - bod 6 a oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi) nie sú totožné a líšia sa v prípade zmluvy 1/ v údaji o výške úveru, výške mesačnej splátky, RPMN úveru, celkovej sume, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ako aj odplate za služby podľa čl. 8 zmluvy, a v prípade zmluvy 2/ v údaji o RPMN pre úver. Nedošlo preto ku akceptácii návrhu (žiadosti) žalovaným, ale ku novému návrhu, ktorý mala žalobkyňa písomne prijať alebo odmietnuť (§44 OZ), čo v konaní nebolo preukázané, keďže žalobkyňa následne ďalší písomný úkon, z ktorého by vyplynulo, že by takýto nový návrh žalovaného prijala, neurobila. V prípade zmluvy 1/ vzhľadom na absenciu dvoch vzájomne zhodných písomných prejavov zmluvných strán v takmer všetkých podstatných náležitostiach (výška úveru, výška splátky, RPMN, ročná úroková sadzba, celková suma, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť) nebola dodržaná písomná forma zmluvy, preto je úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle §9 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z.. Obidve zmluvy neobsahujú náležitosť podľa §9 ods. 2 písm. j) z.č. 129/2010 Z.z., a to RPMN. Už absencia tejto náležitosti stačí na to, aby súd považoval úvery za bezúročné a bez poplatkové v zmysle §11 ods. 1 písm. b) z.č. 129/2010 Z.z.. Obidve zmluvy však neobsahujú ani termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle §9 ods. 2 písm. f) z.č. 129/2010 Z.z., pretože tento je uvedený iba v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré nie je podpísané žalobkyňou. Absencia určenia výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ako náležitosti úverovej zmluvy podľa §9 ods. 2 písm. k) z.č. 129/2010 Z.z. nie je dôvodom pre posúdenie úverovej zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15. Žalobkyni boli z obidvoch zmlúv žalovaným reálne vyplatené peňažné prostriedky vo výške 2.247,56 Eur (970,51 Eur zo zmluvy 1/ a 1.277,05 Eur zo zmluvy 2/); žalovanému zaplatila spolu sumu 5.731,19 Eur. Žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalobkyni povinný vydať (§451 ods. 2 OZ), preto okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 3.483,63 Eur (5.731,19 Eur - 1.277,05 Eur). Ročná úroková sadzba úveru v zmluvách značne prevyšuje priemerné úrokové miery bánk, zverejnené na internetovej stránke Národnej banky Slovenska (podľa údajov NBS boli v marci 2014 spotrebiteľské úvery s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov poskytované v priemere za úrok vo výške 12,70 % ročne v prípade domácností, vo výške 3,78 % ročne v prípade nefinančných spoločností). Podľa rozhodovacej praxe súdov úroky, ktoré prevyšujú viac ako dvojnásobok priemeru v bankách za porovnateľný úver, sú rozporné s dobrými mravmi (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/151/2013 zo dňa 25.09.2013). Aj podľa údajov Ministerstva financií o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2013 (listina predložená žalovaným) RPMN pre ostatné spotrebiteľské úvery vo výške od 1.500,- Eur (suma úveru v danej veci) do 6500,- Eur s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov je 20,54 % a priemerná hodnota RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov je vo výške 17,49 %. Zmluvne dohodnutá výška úroku cca 70 % ročne je neprimerane vysoká, v rozpore s dobrými mravmi, preto v tejto časti je zmluva absolútne neplatná (§3 v spojení s §39 OZ). V zmluvách nebol dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru. Dohoda o poskytnutí služby (body 8.1 - 8.6 zmluvy) ako zmluvná podmienka (bod 8.1 zmluvy - Dohoda o poskytnutí služby) bola už súdmi SR vyhlásená za neprijateľnú (napr. Okresný súd Prešov v rozsudku sp.zn. 10C/291/2014 zo dňa 05.12.2014 v spojení s rozsudkom KS Prešov sp.zn. 15Co/70/2015 zo dňa 27.05.2015). Zmluvné dojednanie bod 8.1 bolo žalovaným vopred zakomponované do textu formulárovej zmluvy v takom znení, že bez ohľadu na to, či spotrebiteľ možnosť odkladu splátok niekedy v budúcnosti využije, a či bude mať o túto službu záujem alebo nie, žalovaný si odplatu vyúčtoval už v čase uzavretia zmlúv. Okresný súd sa nestotožnil s názorom žalobkyne o tom, že rozhodcovská zmluva je neplatný právny úkon z dôvodu jej individuálneho dojednania (viď napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/38/2016 z 01.08.2017). Otázkou neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy sa súd prvej inštancie nezaoberal z dôvodu, že žalobkyňa žiadne konkrétne skutkové tvrdenia neprodukovala a ani zo žaloby nevyplynulo, že by žalovaný tento zabezpečovací inštitút použil. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle §255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo vzhľadom na ich rovnaký úspech v spore (žalobkyne v časti bezdôvodného
obohatenia, žalovaného v časti určenia neplatnosti zmlúv a na to nadväzujúcej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov). Žalobkyňa ako spotrebiteľka je oslobodená od súdnych poplatkov, preto v zmysle §2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) má podľa výsledku sporu hradiť súdny poplatok za žalobu žalovaný. Jeho neúspech v spore okresný súd určil v rozsahu 50 %, preto mu uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 303,25 Eur (súdny poplatok podľa položky 1 písm. a/, b/ Sadzobníka poplatkov je z bezdôvodného obohatenia 208,50 Eur, z určovacích výrokov 4x 99,50 Eur, spolu 606,50 Eur delené 2).
2. Proti prvému, tretiemu a štvrtému výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný podľa §365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) C.s.p.. RPMN sa pri uzatváraní zmlúv ako údaj nikdy nenavrhuje ani nedohoduje. V odvolaním napadnutom rozsudku chýba zdôvodnenie o tom, že tento údaj sa dá dohodnúť. Poukázal na §2 písm. i) a §9 ods. 2 písm. l) z.č. 129/2010 Z.z.. Medzi údajmi, z ktorých sa vychádza pri výpočte RPMN, je aj dátum prvého čerpania úveru, ktorý musí existovať v čase uzatvorenia zmluvy. Z rozsudku nie je zrejmé, na základe čoho okresný súd dospel k záveru, že žalobca vlastne navrhol údaj o RPMN. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh RPMN neobsahuje, uvádza sa v nej len údaj o predpokladanej RPMN. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/106/2016 zo dňa 03.11.2016. Súd prvej inštancie preto nesprávne posúdil otázku vzniku zmluvných vzťahov. Odvolateľ nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o chýbajúcom údaji o konečnej splatnosti úveru. Uviedol, že každá úverová zmluva bola tvorená listinou označenou ako zmluva o revolvingovom úvere, zmluvnými dojednaniami a oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, k čomu dospel aj Krajský súd v Prešove v rozsudku sp.zn. 13Co/111/2014 zo dňa 01.10.2015. Aj z bodu 13. zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že zmluvné dojednania sú súčasťou zmluvy. Z ustanovenia článku 4, bod 4.5. zmluvných dojednaní vyplýva, že úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bude dlžník oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Zákonná úprava podrobnejšie nešpecifikuje, ako má byť údaj o termíne konečnej splatnosti uvedený. Konečná splatnosť úveru je v zmluve uvedená dvoma spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti a počtu mesačných splátok, aj spôsobom vyplývajúcim z článku 4 bodu 4.5. zmluvných dojednaní. Súdny dvor EÚ vo veci C-42/15 uviedol, že nie je potrebné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy spotrebiteľovi umožňujú bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Členský štát môže vo svojej vnútroštátnej úprave stanoviť, že sa zmluva bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a bez poplatkov, ak neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 Smernice č. 2008/48/ES a ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Podľa žalovaného by neuvedenie termínu konečnej splatnosti nemohlo viesť k záveru o bezúročnosti úveru, lebo nie je spôsobilé spochybniť možnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku v zmysle zmluvy. Závery označeného rozhodnutia potvrdzuje aj zmena zákona č. 129/2010 Z.z. schválená NR SR dňa 12.10.2017, v zmysle ktorej sa v §9 ods. 2 písm. d) vypúšťajú slová „a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Z dôvodu závislosti výroku o náhrade trov konania od rozhodnutia vo veci samej odvolateľ namietol jeho nesprávnosť a nezákonnosť, lebo súd prvej inštancie rozhodol nezákonne vo veci samej. 2.1 Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol. Uplatnil si voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu poprela všetky tvrdenia žalovaného v celom rozsahu. Súd prvej inštancie rozhodol v súlade so zákonom, Ústavou Slovenskej republiky a právom Európskej únie; správne ustálil skutkový stav o hodnote RPMN a jeho záver o tom, že zmluvy neobsahujú údaj RPMN, je správny. Súd prvej inštancie správne posúdil otázku vzniku zmluvných vzťahov, pretože otázka zmluvných vzťahov bola v kompetencii zmluvných strán a súd prvej inštancie posúdil odplatu zmluvy, ktorá bola na strane dodávateľa, ako rozpornú so zákonom. Podľa Slovenskej právnej úpravy je potrebné, aby v zmluve bola uvedená splatnosť a konečný termín splatnosti. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania.
4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne už nevyjadril.
5. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa §379 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa §380 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie proti prvému a tretiemu výroku nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s poukazom na § 387 ods. 1,2 C.s.p. v týchto výrokoch ako vecne správny potvrdil. Krajský súd stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver. Rozhodnutie súdu bolo podložené zabezpečenými listinnými dôkazmi. 5.1 Odvolanie žalovaného proti výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 303,25 Eur (IV. výrok) odvolací súd odmietol (§386 písm. c) C.s.p.), pretože bolo podané proti rozhodnutiu o súdnom poplatku, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§357 C.s.p. a contrario). V prípade, že žalovaný nesúhlasí s vyrubeným súdnym poplatkom, môže v zmysle §12 zákona o súdnych poplatkoch mnavrhnúť okresnému súdu, aby nesprávne rozhodnutie o poplatkovej povinnosti zmenil.
6. V zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala určenia právnej skutočnosti - neplatnosti zmlúv a určenie úverov za bezúročné a bez poplatkov, ktorá možnosť jej však nevyplýva zo žiadneho hmotnoprávneho predpisu (§137 písm. d) C.s.p.). V zmysle Civilného sporového poriadku je takáto žaloba neprípustná; okresný súd správne žalobu v časti o určenie úverových zmlúv za neplatné a bezúročné a bezpoplatkové zamietol. Predmetom konania tak zostala žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia, keď po prejudiciálnom preskúmaní úverových zmlúv v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch a ich vyhodnotení ako bezúročných a bezpoplatkových z dôvodov podrobne v rozsudku uvedených okresný súd dospel k záveru, že žalobkyňa žalovanému zaplatila viac, ako dostala. Súd prvej inštancie správne žalobkyni priznal 3.483,63 Eur.
8. Odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu o tom, že zmluvy o revolvingových úveroch, uzatvorených medzi žalobkyňou a žalovaným, sú štandardnými formulárovými spotrebiteľskými zmluvami, kde žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní týchto spotrebiteľských zmlúv konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná v postavení spotrebiteľa, keďže pri uzatváraní a plnení týchto spotrebiteľských zmlúv nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na predmetné zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a súčasne zákona č. 129/2010 Z.z..
9. Odvolací súd k námietke žalovaného o nemožnosti dojednania RPMN pri revolvingovom úvere považuje za potrebné uviesť, že zákon o spotrebiteľských úveroch, účinný ku dňu 27.03.2014, v §19 ods. 5 umožňuje pri výpočte RPMN použiť tzv. dodatočné predpoklady, uvedené v prílohe č. 2 v časti II. Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru vyplýva, že v bode 5, obsahujúcom údaje o požadovanom revolvingovom úvere, je uvedená predpokladá RPMN za úver 70% a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,27%; v bode 6 obsahujúcom údaje o schválenom revolvingovom úvere sú rubriky RPMN za úver a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu nevyplnené. Ich uvedenie v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi ako jednostrannom právnom úkone nemožno považovať za ich (dvojstranné) dojednanie. Oznámenie veriteľa nie je súčasťou úverovej zmluvy; odvolací súd poukazuje na bod 13 zmlúv, podľa ktorého riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti/ zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania na zadnej strane tejto žiadosti/zmluvy.
10. Údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve nemusí byť uvedený konkrétnym dátumom, ale jasným a zrozumiteľným spôsobom. Zmluvy o revolvingovom úvere v prejednávanej veci neobsahujú žiadny údaj, týkajúci sa konečnej splatnosti úveru, len údaj o splatnosti úveru v 36 splátkach bez uvedenia ich splatnosti. Následkom jeho absencie je v zmysle §11 ods. 1 písm. b) z.č. 129/2010 Z.z. zákonná fikcia, v zmysle ktorej je potrebné každý zo spotrebiteľských úverov považovať za bezúročný a bez
poplatkov. Pokiaľ žalovaný od žalobkyne prijal plnenie, presahujúce rámec revolvingového úveru, vzniklo mu bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu, ktoré je povinný vydať. Výška žalovaného nároku spochybnená nebola.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti prvého výroku podľa §387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
12. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v treťom výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Okresný súd nesprávne posúdil úspech a neúspech strán sporu. Žalobkyňa bola úspešná vo výroku o vydanie bezdôvodného obohatenia (jeden výrok) a neúspešná vo výrokoch o neplatnosť úverových zmlúv a určenie ich bezúročnosti a bezpoplatkovosti (štyri výroky). V nadväznosti na to je nesprávne vyrubený aj súdny poplatok neúspešnému žalovanému v zmysle §2 ods. 2 z.č. 71/1992 Zb., ktorý však krajský súd nemohol podrobiť prieskumu v odvolacom konaní, pretože proti rozhodnutiu o súdnom poplatku odvolanie nie je prípustné. Preto odvolanie žalovaného proti štvrtému výroku odmietol. Okresnému súd však nič nebráni opätovne preskúmať rozhodnutie o súdnom poplatku v zmysle §12 ods.3 z.č. 71/1992 Zb..
13. Po vrátení veci okresný súd znova rozhodne o trovách konania prvostupňového aj odvolacieho zákonným postupom (§396 ods.3 C.s.p.).
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods.2, druhá veta C.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods.2, druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).