Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-2992-2012.pdf
PDF · 71.93 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/2992/2012
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, pobočka Banská Bystrica, Skuteckého 20, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému: U. P., O.. XX. XX. XXXX, K.. XX. XX. XXXX, O. V. K. XXX/XX, U., na vymoženie pohľadávky vo výške 190,32 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Ďurica, Exekútorský úrad Zvolen, so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 5525/12, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Exekučné konanie začalo dňa 31. 10. 2012, kedy oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 190,32 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu - výkazu nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., pobočky Banská Bystrica, číslo 1221405513 zo dňa 09. 07. 2012. Poverením číslo: 5601 * 094883 zo dňa 14. 11. 2012 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu.
2. Súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že oprávnený ho prípisom zo dňa 18. 08. 2017 požiadal o zastavenie exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 47,99 eura a na ich úhradu žiadal zaviazať oprávneného. Oprávnený v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 18. 08. 2017 uviedol, že povinný mu po začatí exekúcie dňa 31. 07. 2017 doložil doklad Úradu práce sociálnych vecí a rodiny preukazujúci poberanie dávky v hmotnej núdzi v období od 01. 02. 2004. V dôsledku týchto skutočností oprávnený z vlastného podnetu zrušil exekučný titul - výkaz nedoplatkov, na podklade ktorého je vedená predmetná exekúcia. V závere poukázal oprávnený na to, že povinný si nesplnil zákonom ustanovenú povinnosť riadne a včas mu oznámiť rozhodujúce skutočnosti pre určenie platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie, ktorú skutočnosť oprávnený nemohol ani pri náležitej starostlivosti predvídať. Na základe toho, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie má za to, že nie je možné ho zaviazať na úhradu trov exekúcie. Oprávnený pripojil k svojmu návrhu oznámenie o zrušení výkazu z vlastného podnetu zo dňa 10. 08. 2017.
3. Súd z uznesenia vydaného notárom JUDr. Vladimírom Gondom, ktorý bol poverený funkciou súdneho komisára, č.k. XXD/XXX/XXXX-XX, Y. XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX. XX. XXXX, mal preukázané, že povinný dňa 03. 09. 2017 zomrel. Keďže poručiteľ nezanechal žiadny majetok súd dedičské konanie po povinnom ako poručiteľovi v zmysle § 187 ods. 1 CMP zastavil.
4. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekučné konania
začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
6. V správnom konaní okrem využitia mimoriadnych opravných prostriedkov môže dôjsť k zrušeniu vykonateľného rozhodnutia - exekučného titulu aj po použití autoremedúry. Súd mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že výkaz nedoplatkov č. 1221405513 zo dňa 09. 07. 2012, ktorý vydala Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. a ktorý je v danej exekúcii exekučným titulom, bol po začatí exekúcie zrušený podľa § 17a ods. 8 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a to oznámením zo dňa 10. 08. 2017. V danom prípade má súd za to, že pokiaľ v konaní zistí, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, bol po začatí exekúcie zrušený je povinný exekúciu zastaviť z úradnej povinnosti (ex offo) pretože odpadol podklad na vykonanie exekúcie (§ 41 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 10. 2013), ako základnej požiadavky na vedenie exekúcie. Keďže k zrušeniu exekučného titulu (oznámením dňa 10. 08. 2017) došlo skôr ako zomrel povinný, súd exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013).
7. Súd exekúciu zastavil, preto rozhodoval v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) aj o trovách exekúcie. Trovy exekúcie hradí oprávnený v prípadoch podľa § 203 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013), inak hradí trovy exekúcie zásadne povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 10. 2013). Pod zavinením oprávneného v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Z návrhu oprávneného vyplýva, že oprávnený zrušil exekučný titul na základe údajov, ktoré mu až dodatočne a oneskorene v priebehu exekučného konania preukázal povinný. Ak by si povinný splnil oznamovaciu povinnosť včas tak, ako mu to vyplýva z § 23 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, neexistoval by dôvod na začatie exekúcie. Povinný v priebehu konania zomrel nemajetný a dedičské konanie bolo zastavené. Samotná skutočnosť, že na strane povinného došlo k zániku procesnej subjektivity a nemožno mu preto uložiť nahradiť trovy exekúcie, nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, nakoľko túto skutočnosť nie je možné subsumovať pod ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013), ktoré vymedzuje podmienky, za ktorých možno v danom prípade (kedy bola exekúcia zastavená z dôvodu, že exekučný titul bol po začatí exekúcie zrušený) uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému.
8. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením vo výkone funkcie. (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 351/2007-11 zo dňa 13. 12. 2007, obdobne napr. uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoE/9/2013 zo dňa 25. 03. 2013, sp. zn. 1CoE/458/2012 zo dňa 31. 01. 2013) Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (ďalej len "ústava") je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť len v súlade s čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy, t. j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesných poriadkoch, pričom v posudzovanom prípade to je Exekučný poriadok (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 236/08-12 zo dňa 01. 08. 2008). Vzhľadom na vyššie uvedené súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (spisová značka), čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) - h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.