Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_11Er-2-2009.pdf
PDF · 78.21 KB
Case nature
Area
Subarea
11Er/2/2009
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Róbert Tomovčík, nar. 17.9.1973, Lipová 35, Michalovce proti povinnému ZETTA PLUS s.r.o. v likvidácii, Kostolište 162, IČO: 36 588 571 o vymoženie 22,34 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Kruppovi priznáva trovy exekúcie vo výške 92,53 eur na ktorých úhradu zaväzuje oprávneného v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1.) Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Kruppovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky z platobného rozkazu sp.zn. 16Rob/123/2008 zo dňa 27.10.2008 vydaným Okresným súdom Michalovce. Okresný súd Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) obdržal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie.
2.) Písomným podaním doručeným súdu dňa 8.8.2017 požiadal súdny exekútor súd o zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko po vykonanom šetrení majetkových pomerov povinného dospel k záveru, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie; povinný zanikol výmazom z Obchodného registra.
3.) Ako súd z výpisu z Obchodného registra zistil, povinný bol z tohto registra ex offo vymazaný dňa 20.12.2017.
4.) V zmysle § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka, zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok.
5.) Podľa § 68 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, sa spoločnosť zrušuje zrušením konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia alebo zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.
6.) Podľa § 68 ods. 4 druhá veta Obchodného zákonníka, ak po ukončení konkurzného konania zostane majetok spoločnosti, vykoná sa jej likvidácia. Ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo ak návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku, vykoná súd na základe právoplatného rozhodnutia výmaz spoločnosti z obchodného registra.
7.) Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8.) V tomto prípade došlo k zrušeniu povinného a následne povinný zanikol výmazom z Obchodného registra dňa 20.12.2017 a v takomto prípade prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
9.) Z vyššie uvedeného dôvodu súd podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu, z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie zastavil. Uvedený záver súdu korešponduje aj s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9.2.2012, sp.zn. 3 M Cdo 15/2011.
10.) Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
11.) Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12.) Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
13.) Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
14.) Podľa ust. § 16 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
15.) Podľa ust. § 4 ods. 1 vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
16.) Podľa ust. § 5 ods. 1 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33.193,92 eura.
17.) Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
18.) Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
19.) Podľa ust. § 23 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
20.) Súdny exekútor súčasne žiadal, aby mu súd priznal trovy exekúcie, ktoré špecifikoval vo výške 124,98 eur vrátane 20 % DPH. Súčasne uviedol, že vymohol sumu 40 eur, preto si po zohľadnení úhrady, ktorú si ponechal na úhradu trov exekúcie, nárokuje trovy v sume 84,98 eur.
21.) Súdny exekútor pred zastavením exekúcie vymohol od povinného sumu v celkovej výške 40,00 eur. Zohľadňujúc ust. § 26 vyhlášky suma 40,00 eur predstavuje základ na určenie odmeny súdnemu exekútorovi. Súdnemu exekútorovi však súd v zmysle ust. § 5 ods. 1 vyhlášky v spojení s ust. § 16 ods. 2 cit. vyhlášky priznal odmenu v minimálnej výške 33,19 eur, nakoľko výška odmeny z vymoženej sumy nedosiala zákonom určenú minimálnu sumu.
22.) Náhradu hotových výdavkov uplatnenú podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal vo výške 52,70 eur, pozostávajúce z nákladov poštovného. Z predloženej špecifikácie trov exekúcie súdneho exekútora vyplýva že tento si uplatňuje náhradu výdavkov za to, že vrámci tejto exekúcie uskutočnil 1 pracovnú cestu vrámci mesta Michalovce. K uplatnenému cestovnému súd uvádza, že exekútorom uplatnený nárok na pracovnú cestu nepovažuje za dôvodný a oprávnený. Je potrebné uviesť, že súdny exekútor síce založil do spisu cestovný príkaz, avšak v spise sa nenachádza ani jedna správa z uskutočnenej pracovnej ceste, žiaden záznam čo bolo účelom pracovnej cesty, aký bol výsledok miestneho šetrenia, prečo ju uskutočnil a pod. Nemenej dôležitým je samotný fakt, že v prípade opakovaných pracovných ciest má súd zato, že súdny exekútor konal neefektívne, kde ním vykonávaný spôsob exekúcie a náklady s tým spojené nepomerne prevyšujú vymáhaný nárok, a ako je zrejmé, nezistil žiaden majetok a nevymohol ani časť pohľadávky. Za zmienku stojí aj fakt, že pokiaľ súdny exekútor zvolí šetrenie majetkových pomerov pracovnou cestou, uskutočňovanou opakovane, stojí za zmienku spojiť pracovnú cestu súčasne vrámci viacerých exekúcií a náklady pomerne rozdeliť. Súdny exekútor zvolil neefektívny a nehospodárny spôsob exekúcie. S poukazom na uvedené súd nárok nepovažoval za dôvodný, nehospodárny a neefektívny a preto ho nepriznal.
23.) Súdny exekútor je platiteľom dane podľa § 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 651/2004 Z.z., preto sa zvyšuje jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o 20 % daň z pridanej hodnoty, v danom prípade o sumu 6,64 eur, uplatnenú súdnym exekútorom z odmeny.
24.) Zohľadňujúc vyššie uvedené položky, súd celkovú výšku účelných trov exekúcie súdneho exekútora, na základe exekútorom vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a náhrad s nimi súvisiacimi, vyčíslil súd sumou 92,53 eur.
25.) Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a zároveň aj rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
1./ Proti výroku I. o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 3 vyhotoveniach.
2./ Proti výroku II. o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).