Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/38/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpeného Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanej Z. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., S. ulica XX/X, XXX XX, o zaplatenie 14.290,53 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 12Csp/110/2017-131 zo dňa 14.12.2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku v časti zamietnutia žaloby o zaplatenie úroku vo výške 424,97 Eur a 10,90 % ročného zmluvného úroku zo sumy 14.290,53 Eur od 01.04.2017 do zaplatenia a v treťom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku v časti zamietnutia žaloby o zaplatenie istiny 350,- Eur s príslušenstvom zostáva n e d o t k n u t ý.

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.940,53 Eur, úroky vo výške 4.435,65 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 14.290,53 Eur počítaný od 01.04.2017 do 28.07.2017, 14.190,53 Eur počítaný od 29.07.2017 do 04.09.2017, 14.140,53 Eur počítaný od 05.09.2017 do 26.09.2017, 14.040,53 Eur počítaný od 27.09.2017 do 18.10.2017, 13.940,53 Eur počítaný od 19.10.2017 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 200,- Eur mesačne, vždy do 25. dňa toho-ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stane splatný celý dlh (prvý výrok); žalobu v časti zaplatenia istiny 350,- Eur s príslušenstvom, zaplatenia úroku vo výške 424,97 Eur a 10,90 % ročného zmluvného úroku zo sumy 14.290,53 Eur od 01.04.2017 do zaplatenia zamietol (druhý výrok) a žalobcovi priznal od žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 91,8 % (tretí výrok). Z jeho dôvodov vyplýva, že právny predchodca žalobcu sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 14.290,53 Eur, dlžného úroku z istiny vo výške 4.860,62 Eur, zmluvného úroku vo výške 10,90% ročne zo sumy 14.290,53 Eur od 01.04.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 14.290,53 Eur od 01.04.2017 do zaplatenia. Okresný súd vychádzal z ustanovení §52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj len „OZ“), § 9 ods. 1, 2 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej v texte aj „z.č. 129/2010 Z.z.“). Konštatoval, že dňa 07.11.2011 žalobca uzatvoril so žalovanou Zmluvu o úvere - pôžička na bývanie, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru 15.000,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 96 splátkach mesačne po

249,24 Eur vždy ku 20. dňu v mesiaci s dátumom prvej platby do 20.12.2011 s konečnou splatnosťou 20.11.2019, s úrokovou sadzbou 10,90% ročne, s priemernou RPMN 11,89% a RPMN 12,33%. Listom zo dňa 24.07.2014 žalobca zaslal žalovanej upozornenie na splatenie dlžnej časti úveru v zmysle §53 ods. 9 s upozornením, že je oprávnený využiť ustanovenie §565 OZ; následne žalovanej oznámil, že dňa 11.08.2014 sa úverová pohľadávka stala predčasne splatnou v celom rozsahu. Žalovaná výzvu neprevzala v odbernej lehote. Z výpisu účtu žalovanej okresný súd zistil, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 15.000,- Eur, zaplatila sumu 4.661,64 Eur, z ktorej bolo na poplatky zaúčtované 255,54 Eur, na úroky 3.696,63 Eur a na istinu 709,47 Eur. Žalovaná listinnými dôkazmi preukázala, že žalobcovi po podaní žaloby zaplatila dňa 28.07.2017 sumu 100,-Eur, dňa 04.09.2017 sumu 50,- Eur, dňa 26.09.2017 sumu 100,- Eur a dňa 18.10.2017 sumu 100,- Eur, teda spolu sumu 350,- Eur. Žalobca okresnému súdu preukázal, že žalovaná dňa 12.10.2014 uznala svoj dlh vo výške 15.086,91 Eur a zaviazala sa ho uhrádzať v splátkach. Súd prvej inštancie posúdil predmetnú zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú podľa §52 a nasl. Občianskeho zákonníka, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia zákona č.129/2010 Z.z.. Konštatoval, že dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutého úveru patria veriteľovi len do splatnosti dlhu; po splatnosti dlhu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a povinnosť platiť dohodnuté úroky z úveru dňom splatnosti dlhu zaniká. Záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnutý úver je hlavným záväzkovým vzťahom, úrokový záväzkový vzťah je vedľajším a akcesorickým peňažným záväzkom k hlavnému záväzku. Splnením hlavného záväzku alebo iným zo spôsobov jeho zániku, zaniká i akcesorický záväzok úrokový (rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp.zn. 3Co 85/2013, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo 143/98, rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 16Co/1006/2015 zo dňa 23.02.2017). Žalobca má právo na zaplatenie dohodnutého zmluvného úroku z úveru vo výške 10,90% ročne len do 11.08.2014, kedy bola vyhlásená pohľadávka za splatnú. Okresný súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie vyčísleného úroku z úveru len do dňa 11.08.2014, čo predstavuje sumu 4.435,65 Eur. Žalovanú tiež zaviazal na zaplatenie istiny poskytnutého úveru vo výške 14.290,53 Eur spolu s 5,25% ročným úrokom z omeškania v zmysle §517 ods. 1, 2 OZ, zohľadňujúc jednotlivé platby žalovanej po podaní žaloby, keďže žalobca v tomto smere neupravil petit. V časti zaplatenia istiny 350,- Eur, v časti zaplatenia úroku z úveru po vyhlásenej predčasnej splatnosti úveru vo výške 10,90% zo sumy 14.290,53 Eur od 01.04.2017 do zaplatenia, ako aj v časti zaplatenia dlžného úroku vo výške 424,97 Eur ako rozdielu z dlžného úroku zo sumy 4.860,62 Eur vyčísleného do 31.03.2017 a vyčísleného do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 4.435,65 Eur, okresný súd žalobu zamietol. Vzhľadom na sociálnu a finančnú situáciu žalovanej - živnostníčky, ktorá za rok 2016 dosiahla základ dane 962,66 Eur (viď daňové priznanie), čo je priemerne 80,- Eur brutto na mesiac a stará o maloletú zdravotne ťažko postihnutú dcéru - okresný súd jej povolil splácať žalovanú sumu s príslušenstvom v mesačných splátkach po 200,- Eur pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol v zmysle §255 ods. 2 a §262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“), podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 19.151,15 Eur (14.290,53 + 4.860,62), z ktorej mu okresný súd priznal sumu 18.376,18 Eur. Z dôvodu, že žalobca ako strana sporu bol úspešný v konaní pomerne, okresný súd mu priznal voči žalovanej trovy v rozsahu 91,80%.

2. Proti druhému a tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote podľa §365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p. odvolanie žalobca. Na zmluvné úroky má nárok. Zosplatnenie úveru je následkom porušenia povinnosti dlžníka riadne a včas uhradiť splatnú časť úveru, čím dochádza k strate výhody úhrady úveru v splátkach a dlžník je povinný uhradiť celú výšku úveru jednorázovo a nie po častiach. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 33Odo 399/2005 zo dňa 13.12.2006, na §497 Obchodného zákonníka a na §2 písm. d) z.č. 129/2010 Z.z., z ktorých nevyplýva, že dlžník je povinný platiť úroky len do času splatnosti. Nepriznaním zmluvného úroku okresný súd konal v rozpore s právnou zásadou, že nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania; zosplatnením úveru dlžník získa nedôvodnú výhodu v tom, že nie je povinný platiť zmluvný úrok, hoci táto skutočnosť je následkom jeho konania. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 32Cdo/3830/2014, sp.zn. 31 Cdo/2851/1999, ktoré nárok na zmluvný úrok po zosplatnení úveru veriteľom priznáva. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie, alternatívne, aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu a žalovanú zaviaže na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa §379 C.s.p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa §380 ods. 1 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti druhého a tretieho výroku podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

5. V zmysle §387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo veci nie je dôvodné. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver. Rozhodnutie súdu bolo podložené zabezpečenými listinnými dôkazmi.

7. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatenia 14.290,53 Eur, dlžného úroku z istiny vo výške 4.860,62 Eur, zmluvného úroku vo výške 10,90 % ročne zo sumy 14.290,53 Eur od 01.04.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 14.290,53 Eur od 01.04.2017 do zaplatenia. Žalobca dňa 07.11.2011 uzatvoril ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom Zmluvu o úvere pôžička na bývanie č.0637575788, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Obchodné podmienky žalobcu pre spotrebiteľské úvery a Všeobecné obchodné podmienky. Žalovanej poskytol peňažné prostriedky vo výške 15.000,- Eur. Žalobca vyhlásil dňa 11.08.2014 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaná časť dlžnej sumy vo výške 350,- Eur zaplatila. Ku dňu 31.03.2017 úveru žalovaná dlžila žalobcovi istinu vo výške 14.290,53 Eur, dlžné úroky z istiny vo výške 4.860,62 Eur, zmluvný úrok vo výške 10,90 % ročne zo sumy 14.290,53 Eur od 01.04.2017 do zaplatenia a úrok z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 14.290,53 Eur od 01.04.2017 do zaplatenia.

8. Na návrh právneho predchodcu žalobcu Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, aby do konania vstúpila spoločnosť R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 50 094 297, vzhľadom na postúpenie pohľadávky dňa 13.06.2017, okresný súd uznesením č.k. 12Csp/110/2017-57 zo dňa 17.07.2017 túto zmenu strany sporu pripustil.

9. Odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu o tom, že zmluva o úvere zo dňa 07.11.2011 je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná v postavení spotrebiteľa, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z..

10. Odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, a nie úrokov z úveru. Úver je odplatným právnym úkonom, za ktorý možno dohodnúť úroky a možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie). Zákon umožňuje dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstav poskytnúť úver a vypýtať si zato dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ tiež právo splatnosť posunúť. Niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie, či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobcovi nepriznal úroky z úveru za čas po splatnosti celého úveru. Úroky zmluvné popri úrokoch z omeškania sú nielen odklonom od zákona v neprospech žalovanej, ale vo svojich dôsledkoch odporujú aj kogentnému zákonnému pravidlu (§517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

11. Žalobca sa dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá, je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku logicky prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania, v spojení s využitím práva podľa a za podmienok §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (...ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva...). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že k predčasnému zosplatneniu záväzku spotrebiteľa došlo konaním veriteľa, a teda bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou (obsahu) záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojím jednostranným adresovaným právnym úkonom. Okrem skutočnosti, že pri plnení záväzku je potrebné za každých okolností vychádzať z podstatných náležitostí zmluvy, sprevádzajúcich celú existenciu a trvanie záväzku, až do času zmeny (obsahu) záväzku, ktorá predstavuje prekonanie dojednaných podmienok postupného splácania záväzku, považuje odvolací súd za potrebné na doplnenie odôvodnenia súdu prvej inštancie viac objasniť aj inštitút predčasného zosplatnenia úveru a jeho právny režim. 11.1 Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje v podstate cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok, splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov, kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto zásadnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov od spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie, smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani nato, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a §3 a §3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. 11.2 Z vyššie uvedených dôvodov dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru (čl. 9.2. bod 1 Obchodných podmienok) spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie časti druhého výroku, v ktorej okresný súd žalobu v časti zaplatenia úroku vo výške 424,97 Eur a 10,90 % ročného zmluvného úroku zo sumy 14.290,53 Eur od 01.04.2017 do zaplatenia zamietol, podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p., ako vecne správne potvrdil.

13. Odvolací súd potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o náhrade trov konania (tretí výrok), keďže tento vykazoval vecnú správnosť a odvolateľ ho ani konkrétnymi odvolacími dôvodmi nenapadol.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a vznikol jej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Zo spisu však odvolací súd zistil, že žalovanej žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, preto jej ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, druhá veta C.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).