Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

52Er/673/2014

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Donau farm Kalná, s.r.o., IČO: 36 657 921, Červenej armády 178, 935 32 Kalná nad Hronom, zast. JUDr. Róbert Fatura, advokát, Centrum 18/23, 017 01 Považská Bystrica, proti povinnému: W.. C. L. - S., P. Č.. XXX, XXX XX P., W.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Miroslav Ivanovič, advokát, Grosslingova 45, 811 09 Bratislava, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Augustín, PhD. K Dolnej stanici 7282/20A, 911 01 Trenčín, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 19.793,94 EUR a trov exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii, takto

rozhodol:

Súd námietkam povinného proti exekúcii vedenej pod sp.zn. 52Er/673/2014 vyhovuje.

odôvodnenie:

1. Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 167209 zo dňa 27.11.2014 bol súdny exekútor JUDr. Jozef Augustín, PhD. podľa § 45 ods.1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe právoplatného a exekučného titulu, ktorý bol vydaný notárom Mgr. Petrom Mikitom na Notárskom úrade v Trenčíne - notárska zápisnica č. N198/2014, NZ 10831, NCRIs11034/2014 zo dňa 20.03.2014.

2. Dňa 26.01.2015 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu námietky právneho zástupcu povinného voči exekúcii zo dňa 13.01.2015 vedenej na exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 275/2014 v zmysle § 50 Exekučného poriadku.

3. Právny zástupca povinného v námietkach proti exekúcii zo dňa 13.01.2015 uviedol, že dňa 06.11.2013 uzatvoril oprávnený s povinným Dohodu o uznaní dlhu č. 7442013. Súčasťou Dohody bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil spoločnosť Mediator services, s.r.o., vo všetkých veciach týkajúcich sa spísania notárskej zápisnice a jej uzatvorenie v prospech oprávneného ako exekučného titulu. Za povinného na Notárskom úrade Mgr. Petra Mikitu v Trenčíne konal splnomocnenec, ktorý spísal exekučný titul - notársku zápisnicu č. N198/2014, NZ 10831, NCRIs11034/2014 zo dňa 20.03.2014. Povinný teda uznal svoj dlh prostredníctvom splnomocnenca. Z Dohody o uznaní dlhu však nie je zrejmé, čo mienil povinný prejaviť vo vzťahu k existencii splnomocnenia (pri absencii slobodnej vôle a bez možnosti túto skutočnosť ovplyvniť), nakoľko v čase jeho udelenia nebolo možné predpokladať výšku dlhu v budúcnosti ani to, či dôjde k omeškaniu dlžníka a či určité okolnosti nastanú. Je neprijateľné domnievať sa, že podpísanie Dohody o uznaní dlhu zodpovedá súčasnej vôli Povinného uzavrieť splnomocnenie, naviac ako bolo toto splnomocnenie vopred pripravené a predložené povinnému bez toho, aby mu bola poskytnutá možnosť žiadať úpravy tohto vyhlásenia, resp. žiadať vynechanie doložky o udelení plnomocenstva splnomocnencovi. Mal za to, že splnomocnenie je koncipované všeobecne a neurčito, poskytuje značný priestor s ohľadom na rozsah záväzku (výšky istiny a jej príslušenstva) do budúcnosti, čo vzbudzuje pochybnosti o skutočnom rozsahu oprávnenia konať v mene povinného. Ďalej

uviedol, že považuje záväzok do budúcnosti, pri ktorom nie je možné predpokladať, či k omeškaniu dôjde a v akom rozsahu, je neplatný. Poukázal na skutočnosť, že splnomocnenec bol daný priamo veriteľom teda oprávneným, a preto sa nejednalo o osobu nestrannú. Preto nemohol pri spisovaní exekučného titulu súčasne súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene Povinného, a to pre zjavný rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného. Mal za to, že ide o absolútnu neplatnosť, a Splnomocnenie v Dohode o uznaní dlhu zo dňa 06.11.2013 je v zmysle ustanovenia § 39 absolútne neplatné, nevyvoláva žiadne právne účinky, a to ani z následných úkonov, ktoré Splnomocnenec vykonal v mene Povinného. Uznanie dlhu v notárskej zápisnici ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice účelom odporujú zákonu, sú neplatné, a preto exekučný titul predložený oprávneným nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu a nepripúšťa ďalšie pokračovanie v exekúcii. Absentuje výslovný súhlas povinnej osoby s jej vykonateľnosťou. Mal teda za to, že exekučný titul bol spísaný iba so zástupcom povinného na základe neplatnej a neúčinnej plnej moci, čo má za následok jej materiálnu nevykonateľnosť.

4. Na základe výzvy súdu bolo doručené dňa 28.05.2015 vyjadrenie právneho zástupcu oprávneného podaným k námietkam proti exekúcii, ktorý v ňom uvádza, že základom notárskej zápisnice je vyhlásenie povinného, ktoré musí byť bez vád. Splnomocnenie povinného tretej osobe na takéto vyhlásenie však zákon ani judikatúra nevylučuje. Vyhlásenie bolo uskutočnené slobodne, pokiaľ by povinní nesúhlasili s daným postupom, nemuseli by splnomocniť predmetný tretí subjekt v písomnej dohode, vzhľadom na to, že mali možnosť odmietnuť podpísanie takéhoto úkonu, resp. vyjadriť k nemu výhradu. Dohoda teda bola vyhotovená v súčinnosti s povinnými. Ďalej poukázal na to, že „exekučný súd“ posudzuje iba to, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez ohľadu na hmotnoprávny základ, a teda iba v sporovom konaní je možné domáhať sa samostatným návrhom určenia neplatnosti právneho úkonu, na ktorý bol v notárskej zápisnici odkaz. Mal za to, že „exekučný súd“ v exekučnom konaní nie je oprávnený záväzným spôsobom riešiť skutkové otázky týkajúce sa konania účastníkov v čase pred vykonateľnosťou exekučného titulu, ktoré skutkové otázky môžu byť zároveň medzi účastníkmi sporné, nakoľko tento spor je v zmysle § 7 ods. 1 OSP oprávnený prejednať a rozhodnúť jedine súd v sporovom konaní na základe návrhu účastníka. Výlučne notár poverený je poverený kontrolou súladu úkonu so zákonom s dobrými mravmi a pokiaľ tento neodmietne vykonať úkon, zanikne podľa jeho názoru právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Notárska zápisnica má preto rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu. Na základe vyššie uvedeného navrhol námietky povinného zamietnuť ako nedôvodné.

5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Dňa 1. Júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej C.s.p.), ktorý nahradil a zrušil do 30. Júna 2016 účinný zák. č. 99/1963 zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej O.s.p.). Súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. Júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa, ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa C.s.p..

7. Podľa § 50 ods. 1 až 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť (1). Námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia (2). Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie (3). Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie (4). Ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie (5). Ak povinný zoberie námietky späť predtým, ako o nich rozhodne súd, exekútor pokračuje vo vykonávaní exekúcie a o námietkach sa nerozhoduje (6).

8. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide o procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Námietky však musia byť dostatočne odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliada. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného aj hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesnými skutočnosťami sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok. Neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach exekučného konania môže viesť k úspešnému podaniu námietok a k zastaveniu exekúcie pre neprípustnosť. Hmotnoprávne skutočnosti možno rozdeliť na skutočnosti, ktoré a) spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem, b) bránia vymáhateľnosti nároku, c) inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie, d) znamenajú námietku, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.

9. Po preskúmaní včas podaných námietok povinného proti exekúcii (Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 10.12.2014 bolo povinnému doručené dňa 02.01.2015, Námietky povinného proti exekúcii boli odovzdané na poštovú prepravu dňa 14.01.2015) a po oboznámení sa s ostatným spisovým materiálom súd dospel k záveru, že námietkam povinného proti exekúcii je potrebné vyhovieť.

10. Exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu - Notárskej zápisnice N 198/2014, NZ 10831/2014, NCRIs11034/2014 (ďalej len „Notárska zápisnica“), v ktorej sa dostavil k notárovi splnomocnenec Mediator services, s.r.o., so sídlom Palackého 85/5, 911 01 Trenčín, IČO: 46 312 242 zastúpený konateľom Jurajom Struhárom a tento vyhlásil, ako splnomocnenec povinného, že súhlasí s tým, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom podľa ust. § 41 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, na dlžnú istinu vo výške 19.793,94 Eur spolu s úrokom z omeškania a nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, poplatkom za spísanie notárskej zápisnice na celý jeho hmotný, nehmotný, hnuteľný a nehnuteľný majetok ako povinnej osoby.

11. Primárny právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Dohody o uznaní dlhu č. 7442013 zo dňa 06.11.2013 v Leopoldove (ďalej len „Dohoda o uznaní“), ktorou sa povinný zaviazal zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 19.793,94 Eur spolu s úrokom z omeškania. V predmetnej Dohode o uznaní povinný pre prípad neplnenia si zmluvných podmienok (a to najmä nesplatenia dlžnej sumy a jej príslušenstva) splnomocnil spoločnosť Mediator services s.r.o., na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok vyplývajúci z Dohody o uznaní tak, aby sa predmetná notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia. Takáto notárska zápisnica mala teda obsahovať aj údaj o skutočnej časti nesplateného záväzku zo Zmluvy úvere (t.j. dosiaľ neznámu čiastku, o ktorej ani nebolo známe, či v budúcnosti vznikne) a súhlas povinného s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice. Povinný mal toto plnomocenstvo udeliť na čas do splnenia si celého svojho záväzku.

12. Súd sa pri skúmaní notárskej zápisnice zaoberal najmä otázkou, či je exekučný súd oprávnený vykonať preskúmanie exekučného titulu z hmotnoprávneho hľadiska, t.j. preskúmať konkrétne okolnosti, ktoré predchádzali vyhotoveniu exekučného titulu. Ak by mal totiž exekučný súd vykonať preskúmanie veci spôsobom, akým koná civilný súd v občianskoprávnom konaní, muselo by byť takéto oprávnenie v zákone výslovne uvedené, inak by takéto preskúmanie išlo nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu.

13. Zákon nerozlišuje medzi exekučnými titulmi z toho hľadiska, či mu predchádzalo alebo nepredchádzalo preskúmanie veci súdom z hľadiska hmotného práva, v tomto zmysle notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu (vynímajúc súd rozhodcovský v zmysle príslušných ustanovení). V tejto súvislosti však treba citovať časť nálezu Ústavného súdu I. ÚS 5/2000, v ktorom je výslovne uvedené, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice, a to najmä s ohľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku, vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých treba bezpodmienečne trvať. V takomto prípade je teda možné nepriznať

oprávnenej osobe právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy. V iných prípadoch by však bolo preskúmanie súladu exekučného titulu ako prvku prameniaceho v úniovom práve so zákonom súdom posudzované ako jednoznačné prekročenie právomocí slovenského súdu a samo o sebe by bolo porušením práva EÚ.

14. V prípade, že takýto výklad aplikujeme na prípad možného zastavenia exekúcie realizovanej na základe absolútne neplatného exekučného titulu (notárskej zápisnice), má tunajší súd za to, že takýmto postupom nebude nielen nijakým spôsobom ohrozená následná vymožiteľnosť nároku, ktorý je predmetom exekúcie, ale bude tak i zachované právo na súdnu ochranu oprávneného v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy (oprávnený totiž môže svoj nárok v zmysle príslušných procesných ustanovení uplatniť v riadnom občiansko-súdnom konaní). Navyše, právo na súdnu ochranu v zmysle uvedeného ustanovenia bude týmto uznesením priznané i povinnému, ktorý bude mať taktiež právo obhájiť existenciu či výšku svojho záväzku. Doterajší právny stav neposkytoval dostatok možností právnej a ani súdnej ochrany povinnému, naopak, okolnosti, za ktorých bola spísaná Notárska zápisnica ako podklad pre výkon exekúcie, bola v ostrom rozpore so zákonnými ustanoveniami týkajúcich sa najmä základných predpokladov zastúpenia a v konečnom dôsledku tak bolo povinnému odňaté i právo na súdnu ochranu v zmysle § 46 ods. 1 Ústavy, čo je už samo o sebe dostatočným dôvodom pre aplikáciu vyššie uvedeného postupu, t.j. možnosti preskúmania exekučného titulu.

15. Takýto právny názor v prípade preskúmania notárskych zápisníc potvrdzuje aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 498/2010, v zmysle ktorého je exekučný súd oprávnený exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení, t.j. nielen z procesného hľadiska.

16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd sa zaoberal otázkou opodstatnenosti exekučného konania a otázkou, či exekučný titul, ktorý bol podkladom na vykonanie exekúcie, naozaj spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti stanovené pre takýto právny úkon a v neposlednom rade, či je tento exekučný titul platný a vykonateľný. Predmetom skúmania tunajšieho súdu bolo najmä oprávnenie Splnomocnenca zastúpiť povinného pri spísaní notárskej zápisnice.

17. Tunajší súd dospel k záveru, že splnomocnenie udelené povinným Splnomocnencovi priamo v Dohode o uznaní je neplatné, a to z nasledovných dôvodov: Dohodou o uznaním dlhu povinný uznal svoj dlh vo výške 19.793,94 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % p.a. odo dňa splatnosti „hore uvedených faktúr“ do zaplatenia. V dohode nie je uvedený dátum splatnosti faktúr, faktúry, na ktoré odkazuje, nie sú ani pripojené k tejto dohode a rovnako nie je jasný úrok v časti z akej sumy bude počítaný. Oprávnený mal uzatvoriť dňa 01.04.2008 kúpnu zmluvu č. 2008003, na základe ktorej mal previesť povinný vlastníctvo k nehnuteľnostiam a oprávnený mal za tieto zaplatiť kúpnu cenu. Povinný však vlastníctvo na oprávneného nepreviedol, a preto spísal dohodu o uznaní dlhu. V dohodne absentuje dátum splatnosti dlhu a prípadné následné vymáhanie. Povinnému bolo totiž odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok (najmä úroky z omeškania, faktúry, ktoré neboli súčasťou Dohody o uznaní), v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či vôbec určité právne významné okolnosti vôbec v budúcnosti nastanú. Takéto splnomocnenie nemôže byť platné, pretože nie je z neho možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho Splnomocnencovi vyplývajú a následne posúdiť, či konal Splnomocnenec v mene splnomocniteľa v medziach udeleného oprávnenia, či tým vznikli práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi alebo či Splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva. Naopak, splnomocnenie je koncipované tak, že vytvára veľmi široký priestor pre konanie a právne úkony Splnomocnenca.

18. Zastúpenie treťou osobou by mohlo byť v zmysle zákona akceptovateľné len v prípade zastúpenia advokátom v zmysle Civilného sporového poriadku, čo však v žiadnom prípade nemožno aplikovať na daný prípad, a to najmä z dôvodu rozporu záujmov, t.j. zjavnej skutočnosti, že Splnomocnenec nemal v zmysle Dohody o uznaní konať v záujme povinného, skôr naopak, jeho zastúpením sa malo zabezpečiť silnejšie postavenie oprávneného ako veriteľa a okamžitá vymožiteľnosť jeho pohľadávky bez toho, aby sa o tom povinný čo i len dozvedel. Súd je toho názoru, že pri inštitúte takej právnej sily ako je vykonateľná notárska zápisnica je nutné bezpodmienečne zaistiť taký právny stav, pri ktorom je nepochybné, že s uznaním dlhu povinný/dlžník naozaj súhlasil a bol si vedomý všetkých právnych následkov s tým spojených.

19. V zmysle Dohody o uznaní, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, sa obidve zmluvné strany dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy vyplývajúce zo Zmluvy uzatvorenej v zmysle § 497 Obchodného zákonníka sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Odhliadnuc od skutočnosti, že obsah zmluvy možno už na prvý pohľad jasne identifikovať ako spotrebiteľský, exekučný súd žiadnym spôsobom neprekročil svoju právomoc a nepreskúmaval samotnú Zmluvu o úvere a nároky z nej plynúce, naopak, zaoberal sa iba otázkou platnosti plnomocenstva v nej obsiahnutého, t.j. de facto platnosťou a vykonateľnosťou samotnej notárskej zápisnice.

20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, plnomocenstvo udelené Splnomocnencovi zjavne nerešpektuje zákonnú podmienku uvedenú v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, je zrejmé, že v tomto prípade Splnomocnenec v skutočnosti nehájil záujmy povinného, ktorý ho na uznanie dlhu splnomocnil, ale oprávneného. Uznanie dlhu formou notárskej zápisnice je totiž jednoznačne zabezpečujúcim inštitútom pre oprávneného, pričom jeho postavenie ako veriteľa je jeho spísaním zjavne posilnené na úkor povinného - dlžníka, ktorý týmto právnym úkonom stráca možnosť dovolať sa svojich práv na súde, naopak, veriteľ môže ihneď pristúpiť k uplatneniu svojich práv prostredníctvom exekúcie, aj keby nebola v skutočnosti opodstatnená.

21. Splnomocnenec dlžníka má naopak chrániť záujem dlžníka/povinného v súvislosti s návratnosťou dlhu do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka/povinného notársku zápisnicu s uznaním dlhu a vyhlasovať, že súhlasí s exekúciou na uspokojenie pohľadávky veriteľa/oprávneného.

22. Exekučný súd žiadnym spôsobom nespochybňuje možnosť dať sa pri spísaní notárskej zápisnice zastúpiť v zmysle § 31 Občianskeho zákonníka a vyvolať tak, aj konaním splnomocnenej osoby, účinky zamýšľané v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd má však za to, že plnomocenstvo udelené Splnomocnencovi túto osobu neoprávňovalo na spísanie Notárskej zápisnice v znení ako bola spísaná. Okrem toho je splnomocnenie tejto osoby na vykonanie takéhoto úkonu v ostrom rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko splnomocnená osoba zjavne nekonala v záujme povinného, skôr naopak.

23. Zákonnou úpravou zastúpenia zákonodarca jednoznačne sledoval právnu ochranu zastúpených osôb, ktoré sa dajú zastúpiť nimi zvoleným zástupcom. Právne úkony urobené osobami, ktoré nespĺňajú podmienky upravené v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sú v zmysle Občianskeho zákonníka absolútne neplatné, a to bez ohľadu na skutočnosť, že o tom účastníci právneho úkonu (v tomto prípade povinný) vedeli.

24. Tento právny názor potvrdzuje aj skutočnosť, že pri uzatváraní Dohody o uznaní povinný nemal žiadnu možnosť výberu zástupcu/splnomocnenca, pretože z Dohody o uznaním je zrejmé, že pri jej vyhotovení bola použitá predtlač vyhotovená oprávneným, v ktorej už bola osoba Splnomocnenca určená bez akejkoľvek možnosti zmeny a dokonca bolo uvedené, že povinný de facto túto plnú moc nemôže až do zániku záväzku splnením odvolať, čo je v ostrom rozpore s ust. § 33b ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa splnomocniteľ nemôže platne vzdať práva plnomocenstvo kedykoľvek odvolať.

25. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 329/2010 udelenie takéhoto plnomocenstva povinným nerešpektuje základný predpoklad jeho udelenia, a to, ako už bolo uvedené vyššie, že splnomocnenec bude presadzovať a brániť záujem povinného ako aj slobodnú voľbu pri voľbe svojho splnomocnenca. Pri jedinej možnej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej Dohody o uznaní, nemožno o slobodnej vôli povinného vôbec hovoriť.

26. Z dôvodov vyššie uvedených má súd jednoznačne za to, že dohoda o plnomocenstve je absolútne neplatná. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému, takže každý sa jej môže dovolať. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným

odpadnutím dôvodu neplatnosti. Plnenie, ku ktorému došlo z absolútne neplatného právneho úkonu, zakladá bezdôvodné obohatenie. Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje.

27. Notárska zápisnica, ktorú exekučný poriadok za exekučný titul považuje, je verejná listina, ktorá vznikla mimosúdnou cestou, ale jej formálne i obsahové náležitosti sú vymedzené zákonom, t.j. zákon č. 323/1992 Z.z. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len „Notársky poriadok“) a samotný Exekučný poriadok. V tejto súvislosti možno poukázať na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 5/2000 zo dňa 13.07.2000, v ktorom Ústavný súd okrem iného riešil aj čiastkovú otázku, čo musí spĺňať notárska zápisnica, aby bola spôsobilým exekučnými titulom. Ústavný súd vyslovil, že rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzkom podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda uznaním dlhu v procesnom zmysle, je v dvoch náležitostiach. V prípade notárskej zápisnice nemôže ísť predovšetkým o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme. Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku, čo priamo vyplýva aj zo samotného ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Práve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu, až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu.

28. Z uvedeného vyplýva, že prejav vôle povinného, ktorý zakladá takýto významný právny inštitút, nemôže byť nijakým spôsobom spochybnený. Pri spísaní exekučného titulu, t.j. predmetnej Notárskej zápisnice, nebol povinný prítomný, naopak, o spísaní Notárskej zápisnice nemusel byť ani upovedomený, tobôž o jej obsahu či konkrétne o výške uznaného dlhu. Vychádzajúc z vyššie preukázanej neplatnosti plnej moci udelenej Splnomocnencovi možno konštatovať, že Notárska zápisnica nespĺňa formálne a materiálne podmienky exekučného titulu, pretože bola spísaná neoprávnenou osobou, a teda neobsahuje záväzok povinného a už vôbec nie jeho vyhlásenie o súhlase s jej vykonateľnosťou. V prípade, že je neplatné splnomocnenie, na základe ktorého bola spísaná Notárska zápisnica, tak ani táto nemôže byť platná, a teda neexistuje spôsobilý exekučný titul. Súd má za to, že táto Notárska zápisnica ako exekučný titul je absolútne neplatná.

29. Absolútna neplatnosť dohody o plnomocenstve má teda za následok, že Splnomocnenec nemohol zastupovať povinného pri spisovaní Notárskej zápisnice ako exekučného titulu, a teda Notárska zápisnica neobsahuje jednu z materiálnych podmienok vykonateľnosti, a to súhlas povinného s vykonateľnosťou a teda nie je exekučným titulom. Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky pre povinného, v mene ktorého “konal“ Splnomocnenec, predložená Notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

30. Exekučný titul, ktorým bola v tomto prípade Notárska zápisnica, teda nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.

31. Práve platný a vykonateľný exekučný titul je predpokladom na vedenie exekúcie. Každý exekučný titul, na podklade ktorého sa navrhuje exekúcia, musí súd podrobiť preskúmaniu v rozsahu ustanovenom zákonom. Rozsah prieskumnej činnosti je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný vecne legitimovaní, príp. spôsobilí byť účastníkmi exekučného konania. Súd môže takisto v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť ( II.ÚS 498/2010). 32. V tomto zmysle je koncipované aj ust. § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku ako dôvod zastavenia exekúcie, ktorý zahŕňa i prípad, kedy sa exekúcia vôbec nemala začať, keďže rozhodnutie nebolo vykonateľné a v čase rozhodovania o zastavení exekúcie stále vykonateľné nie je. Tunajší súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 2007 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 uviedol, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Najvyšší súd sa ďalej vyjadril,

že ak bude exekúcia podľa exekučného titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.

33. Odmietnutie takéhoto exekučného titulu, resp. zastavenie exekúcie vykonávanej na podklade notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná za účasti neoprávnenej osoby nie je zásahom do vlastníckeho práva oprávneného a ani nie je nijakým spôsobom upreté jeho právo na majetok, resp. právo na ochranu majetku zakotvené v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (III. ÚS 329/2010). Zastavením exekúcie nie je znemožnené plnenie v prospech oprávneného, ktorý má ešte stále dostatok zákonných možností na uplatnenie svojich práv vyplývajúcich z Dohody o uznaní. Exekučný súd totiž týmto uznesením žiadnym spôsobom nepreskúmava samotnú Dohodu o uznaní, nároky z ktorej môžu byť predmetom samostatného súdneho konania. Platnosť Dohody o uznaní nie je týmto uznesením nijakým spôsobom dotknutá a jej posúdenie nie je ani pre rozhodovanie tunajšieho súdu relevantné, posudzovaná bola len platnosť Notárskej zápisnice, ktorou bol uznaný záväzok povinného z Dohody o uznaní. Uvedené zjavne nebráni oprávnenému domáhať sa na príslušnom súde podľa platných právnych procesných predpisov vydania rozhodnutia znejúceho na plnenie dlžnej peňažnej sumy v zmysle Dohody o uznaní a v prípade úspechu v konaní aj práva súdom priznanú pohľadávku exekučne vymáhať (III. ÚS 329/2010).

34. Právny názor tunajšieho súdu obsiahnutý v tomto uznesení je vyjadrením ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý sa jednoznačne vyslovil, že plnomocenstvo obsiahnuté priamo v úverovej zmluve vo forme a obsahu, v akej bolo obsiahnuté v prípade zmluvného vzťahu oprávneného a povinného, je jednoznačne neplatné a zakladá tak dôvod na zastavenie exekúcie, či už v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) alebo § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku ( II. ÚS 498/2010 zo dňa 25.11.2010, III. ÚS 329/2010 zo dňa 21.9.2010, III. ÚS 294/2010 zo dňa 25.10.2010). 35. Vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje materiálny podklad exekúcie, conditio sine qua non začatia a priebehu exekučného konania. Ak exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu na návrh či bez návrhu zistí, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, sa dosiaľ nestalo vykonateľným, exekúciu musí zastaviť. Tento dôvod zastavenia exekúcie sa vzťahuje iba na prípady, ak rozhodnutie vôbec nenadobudlo vykonateľnosť, a napriek tomu sa začalo exekučné konanie. Túto skutočnosť môže exekučný súd zistiť najskôr v štádiu vydávania poverenia, ale prakticky je to možné v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Táto skutočnosť vyplýva aj z povinnosti súdu vyplývajúcej už z citovaného § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého má súd povinnosť počas celého exekučného konania skúmať zákonnosť exekúcie a v prípade, že zistí dôvod jej neprípustnosti, musí ju ex offo zastaviť. Exekučný súd má teda právo preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom nielen v štádiu konania pred udelením poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie, ale aj kedykoľvek v priebehu exekučného konania. Takýto právny názor zastáva aj Ústavný súd, ktorý v náleze II. ÚS 498/2010 ustanovuje, že právny predpis, resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach, nie izolovane - oprávnenie exekučného súdu kedykoľvek preskúmavať prípustnosť exekúcie (teda nielen pred vydaním poverenia) plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

36. V súlade s vyššie uvedeným, a to najmä z dôvodu absolútnej neplatnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. jej nespôsobilosti a nepoužiteľnosti ako exekučného titulu v exekučnom konaní, súd vyhovel námietkam povinného, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Exekučný súd totiž dospel k záveru, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.