Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (47)Uznesenie_9Co-40-2018.pdf
PDF · 95.3 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/40/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: S. T., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX, právne zastúpeného Prof. JUDr. Jánom Klučkom CSc., advokátom so sídlom Ku Potoku 4, Košice, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, v spore o zaplatenie 3.900,56 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného s údu Košice II sp.zn. 25C 31/2017 z 2.11.2017
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu.
2. Vychádzajúc z § 161 ods. 1, 2, § 3, § 4, § 9 C.s.p. s prihliadnutím na článok I C.s.p. a § 16 ods. 4 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov dospel k záveru, že v danom prípade z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania (nedostatku právomoci konať) je potrebné konanie zastaviť. Konštatoval, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie 3.900,56 eur s prísl. titulom náhrady škody spôsobenej mu pri výkone verejnej moci z dôvodu nesprávneho prebratia smernice Európskej únie Slovenskou republikou - Ministerstvom vnútra SR. Predpokladom vzniku právomoci súdov na prejednanie a rozhodnutie v predmetnej veci podľa záveru súdu je v zmysle § 4 C.s.p. a v súlade § 16 ods. 4 zák.č. 514/2003 Z.z. prerokovanie nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného príslušným orgánom v zmysle § 15 ods. 1 cit. zák.. V danom prípade však k prerokovaniu nedošlo, keďže podľa obsahu žaloby takáto žiadosť podaná nebola (vzhľadom na vyjadrenie žalobcu, že to nie je potrebné), preto súdu neostávalo iné, ako konanie zastaviť.
3. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p.. Za zastavenie konania procesne zodpovedá žalobca, ktorý podal žalobu na súd, hoci súd v danej veci nemá právomoc konať a rozhodnúť, preto vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému. Tomuto však žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto rozhodol tak, že náhradu trov konania nepriznal.
4. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p., navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že argumentácia súdu prvej inštancie podľa ktorého pri uplatňovaní nároku na náhradu škody spôsobenej mu porušením úniového práva Slovenskou republikou je potrebné splniť podmienky zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci vrátane prerokovania nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného predstavuje nesprávnu právnu kvalifikáciu žaloby. Uviedol, že viackrát zdôraznil, že predmetom žaloby nie je náhrada za škodu spôsobenú nedostatočnou transpozíciou smernice v zmysle § 4 zák.č. 514/2003 Z.z.. Nedostatočná transpozícia Smernice do zákona o hasičskom a záchrannom zbore mala podľa neho v okolnostiach
jeho prípadu za následok, že vznikol stav, ktorý predstavuje porušenie jeho úniového práva na 48 hodinový pracovný čas a práve porušenie tohto práva zakladá pre neho nárok na náhradu škody pred vnútroštátnym súdom členského štátu EÚ. Nejde preto podľa neho o nárok na náhradu škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z. ako uvádza súd, ale o zodpovednosť Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom vnútra SR o náhradu škody spôsobenej mu porušením jeho práva garantovaného Úniovým právnym poriadkom. Použitie zák.č. 514/2003 Z.z. podľa neho v predmetnej veci neprichádza do úvahy aj z dôvodu, že v dôsledku novelizácie č. 514/2003 Z.z. vykonanej zák.č. 412/2012 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2013 „ za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 86 písm. a/ a d/ Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky“. V tejto súvislosti poukazoval aj na literatúru, z ktorej vyplýva, že od 1.1.2003 (správne 1.1.2013- poznámka odvolacieho súdu ) legislatívna činnosť NR SR nespadá do žiadnej kategórie porušení upravených v zák.č. 514/2003 Z.z. čo vylučuje zodpovednosť štátu a jej uplatňovanie. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Cdo 43/2009 v ktorom bol zaujatý názor, že prijímanie právnych predpisov nie je vykonávaním úradného postupu vo vzťahu ku konkrétnym účastníkom a chýba tak príčinná súvislosť medzi normotvornou činnosťou a škodou, keďže vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený. Keďže nejde o úradný postup podľa zákona o zodpovednosti za škodu, nemôže takýmto postupom byť spôsobená škoda podľa tohto zákona.
5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť v celom rozsahu. Tvrdenia žalobcu považoval za zmätočné a nejednoznačné vzhľadom na jeho predchádzajúce podania, nakoľko samotný žalobca uplatnil svoj nárok podľa ustanovení zák.č. 514/2003 Z.z., pričom povinnosť predbežného prerokovania nároku na náhradu škody žiadnym spôsobom neuberá žalobcovi možnosť domáhať sa svojich práv, je len prostriedkom pokusu o vyriešenie určitej situácie bez zásahu súdnej moci. Zdôrazňoval, že žalobca opakovane uvádza, že nemá povinnosť predbežne prerokovať svoj nárok, avšak v podanom odvolaní mení aj právnu kvalifikáciu podanej žaloby. Neuvádza, na základe akého právneho posúdenia si uplatňuje svoje nároky, len uvádza iné právne posúdenie ako vo všetkých predchádzajúcich vyjadreniach. Poukazoval na to, že v obdobnej veci je vedených niekoľko desiatok konaní, pričom vo všetkých ako právny titul uvádza žalobca ustanovenia zák.č. 514/2003 Z.z. a dôvodí, že z jeho strany nie je potrebné podať žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
6. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že vo svojej pôvodnej žalobe, vo svojom odvolaní a v ďalších vyjadreniach uvádzal, že predmetom jeho žaloby je nárok na náhradu škody spôsobenú v dôsledku nesprávneho prebratia smernice EÚ 2003/88/ES do Slovenského právneho poriadku. Inou otázkou podľa neho je procesný postup uplatňovania tohto nároku v rámci Slovenského právneho poriadku prostredníctvom zák.č. 514/2003 Z.z.. Zdôrazňoval, že už vo svojej pôvodnej žalobe uvádzal, že použitie § 15 zák.č. 514/2003 Z.z. by bolo v rozpore s úniovým právom a v odvolaní poukázal na nemožnosť použitia zákona č. 514/2003 Z.z. v dôsledku jeho novely a následnej judikatúry slovenských súdov. Nemožnosť z aplikácie zákona č. 514/2003 Z.z. nie je na ujmu súdnemu konaniu o nároku na náhradu škody spôsobenej mu porušením úniového práva pred slovenským súdom. Túto skutočnosť podľa neho uznal aj Krajský súd v Bratislave v konaní o určení miestnej príslušnosti súdu v skutkovo a právne identickej veci (uznesenie KS Bratislava sp.zn. 14NcC 14/2017 zo 16.6.2017). Z uvedených dôvodov tvrdenia žalovaného o jeho povinnosti splniť procesnú podmienku zák.č. 514/2003 Z.z. v súdnom konaní predmetom ktorého je žaloba o náhradu škody v dôsledku porušenia jeho práva garantovaného úniovým právom Slovenskou republikou, považoval za nedôvodné. Takýmto postupom by sa mu odňalo právo na súdnu ochranu.
7. Opis stanoviska žalobcu k vyjadreniu žalovaného bolo žalovanému doručené 19.1.2018.
8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 C.s.p. a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
9. Žalobca v odvolaní namietal odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
10. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
11. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod je daný.
12. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
13. V predmetnej veci žaloba bola podaná na súde prvej inštancie dňa 7.6.2017 t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvej inštancie o zastavení konania rozhodoval 2.11.2017 t.j. za účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ktorý nadobudol účinnosť 1.7.2016 (ďalej len C.s.p.).
14. Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
15. Podľa § 161 ods. 1, 2, 3 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
16. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou súdu počas celej doby konania je skúmať splnenie procesných podmienok, za ktorých je možné vo veci konať. Preto správne súd prvej inštancie pri rozhodovaní v danom prípade vychádzal z cit. § 161 C.s.p. platného a účinného v čase rozhodovania súdom prvej inštancie.
17. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že žalobcom uplatnený nárok posúdil ako nárok podľa zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a splnenie podmienok konania posudzoval aj podľa § 15 cit. zák. z obsahu ktorého vyplýva povinnosť poškodeného vopred predbežne prerokovať nárok na náhradu škody na základe písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Konštatoval, že uvedená povinnosť je vzhľadom na znenie § 16 ods. 4 cit. zák. podmienkou pre uplatnenie nároku na náhradu škody na súde.
18. Podľa § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a/ a d/ Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky.
19. Podľa čl. 86 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí najmä uznášať sa na Ústave ústavných a ostatných zákonov a kontrolovať, ako sa dodržiavajú.
20. Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a dátované.
21. Podľa § 79 ods. 1,2 O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitosti (§ 42 ods. 3 ) obsahovať meno, priezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaje o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.
22. Citovaným zákonným ustanoveniam zodpovedá ust. § 127 ods. 1 a § 131 a § 132 ods. 1, 2,3 C.s.p. podľa ktorých ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje, e/ a podpis. V žalobe sa okrem všeobecných náležitosti podania uvedie označenie strán pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca v žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
23. Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia však uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je, alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Cdo 196/2009).
24. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že právnu charakteristiku opísaného skutkového deja (skutku) nie je potrebné v návrhu uvádzať. Takýto záver vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp.zn. 5Cdo 254/2009 a NS ČR sp.zn. 22Cdo 2255/2009.
25. Otázka právnej kvalifikácie žalobcom uplatneného nároku v danom prípade je podstatná pre posúdenie správnosti záveru súdu prvej inštancie o nesplnení podmienok konania (nepodanie návrhu na predbežné prejednanie sporu).
26. Súd prvej inštancie žalobcom uplatnený nárok posúdil ako nárok podľa zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, a splnenie podmienok konania posudzoval aj v nadväznosti na ust. § 15 a § 16 tohto zákona a to predbežné prerokovanie nároku na príslušnom orgáne.
27. Uvedený záver odvolací súd nepovažuje za správny.
28. Z cit. § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom a platnom v čase podania žaloby, vyplýva, že za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky, ktorým je uznášať sa na Ústave, ústavných a ostatných zákonov a kontrolovať ako sa dodržiavajú, t.j. zákonodárna právomoc. Žalobca v žalobe výslovne uviedol pri opise rozhodujúcich skutočností uplatneného nároku, že ide o škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu nesprávneho prevzatia smernice Európskej únie Slovenskou republikou - Ministerstvom vnútra SR, ktorou sa stanovuje maximálny týždenný pracovný čas (čl. 6 písm. b/ Smernice 2003/88/ES), keďže jeho týždenný pracovný čas ako príslušníka Hasičského zboru Slovenskej republiky sa skladá z 16,5 hodinových pracovných zmien, po ktorých nasleduje 7,5 hodinová pohotovosť (t.j. 24 hodinové smeny) v takom rozsahu, že súhrn takto „naskladaného“ týždenného pracovného času pravidelne prekračuje 48 hodín, pričom podľa tejto smernice priemerný pracovný čas pre každé obdobie 7 dní vrátane nadčasov nemá prekročiť 48 hodín.
29. Keďže žaloba obsahuje všetky zákonom predpokladané náležitosti, napriek tomu, že žalobca v žalobe uvádzal aj právnu kvalifikáciu ním uplatneného nároku, touto právnou kvalifikáciou súd prvej inštancie nebol viazaný, resp. bol povinný právnu kvalifikáciu nároku posúdiť sám. Vychádzajúc z § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. žalobcom uplatnený nárok nemožno posudzovať ako nárok podľa
tohto zákona t.j. nárok o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, keďže za nesprávny úradný postup sa nepovažuje výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri uplatňovaní zákonodarnej moci t.j. pri prijímaní právnych predpisov. Preto nesprávne postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ žalobcom uplatnený nárok posúdil ako nárok na náhradu škody za nesprávny úradný postup podľa zák.č. 514/2003 Z.z. a skúmal splnenie podmienok konania vyplývajúcich z § 15 a 16 cit. zák.
30. Keďže predmetom konania v danom prípade nie je nárok vyplývajúci zo zák.č. 514/2003 Z.z. nesprávne súd prvej inštancie postupoval, pokiaľ konanie zastavil pre nesplnenie podmienok konania z dôvodu, že žalobca nepodal návrh na predbežné prerokovanie nároku.
31. Žalobcom uplatnený nárok vychádzajúc z obsahu žaloby, je nárokom na náhradu škody podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže ako už bolo vyššie uvedené, nejde o nárok na náhradu škody vyplývajúci zo zák.č. 514/2003 Z.z..
32. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
33. Po vrátení veci súd prvej inštancie opätovne posúdi splnenie podmienok konania, ak tieto budú splnené, bude jeho povinnosťou vo veci riadne konať a rozhodnúť o (ne)dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku.
34. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov celého konania, vrátane trov tohto odvolacie konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
35. Toto rozhodnutie prijal senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).