Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Sas/4/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, konajúc sudkyňou JUDr. Katarínou Kochan Morovou, v právnej veci žalobkyne: A. A., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom B. XXX/XX, XXX XX C., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. 06. 2023, takto

rozhodol:

I. Súd správnu žalobu z a m i e t a .

II. Žalobkyni ani žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žiadosťou zo dňa 16. 11. 2022 si žalobkyňa uplatnila nárok na invalidný dôchodok od 20. 07. 2022. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „orgán verejnej správy prvého stupňa“ alebo „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. 12. 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) žiadosť žalobkyne zamietla na základe odborného posudku o invalidite zo dňa 16. 11. 2022, vypracovaného posudkovým lekárom pobočky žalovanej, nakoľko po posúdení zdravotného stavu žalobkyne posudkový lekár dospel k záveru, že tento neodôvodňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom namietala posudzovanie zdravotného stavu posudkovým lekárom v jej neprítomnosti. Podľa jej názoru v čase posudzovania nebola krízová situácia tak vypuklá, aby ju posudkový lekár nemohol predvolať a vykonať s ňou pohovor, kde by mu objasnila jej zdravotný stav a mala by možnosť doplniť ďalšie vyšetrenia. Tým bolo popreté jej právo vyjadrenia sa k predmetnej veci a možnosť objektívneho posúdenia jej zdravotného stavu, nakoľko nemohla predložiť ďalšie aktuálne vyšetrenia. Žalobkyňa k odvolaniu pripojila lekárske správy z neurologického vyšetrenia 27. 01. 2023, angiologického vyšetrenia z 24. 01. 2023 a ortopedického vyšetrenia 01. 02. 2023 a žiadala opätovné posúdenie jej zdravotného stavu so zohľadnením jeho prognózy do budúcnosti.

3. O podanom odvolaní rozhodla Sociálna poisťovňa konajúc generálnym riaditeľom (ďalej aj „odvolací orgán“) rozhodnutím č. 785 122 7263 0 zo dňa 14. 06. 2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobkyne zamietla v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení rozhodnutia odvolací orgán uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený dňa 17. 02. 2023 posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý nezmenil svoj posudkový záver, a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia. V zmysle § 293eu v spojení s § 153 ods. 5 zákona č.

o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „“) bol posúdený zdravotný stav žalobkyne v jej neprítomnosti, na základe doložených lekárskych nálezov. Posudkový lekár ústredia posúdil zdravotný stav žalobkyne na základe dostupnej dokumentácie a v odbornom lekárskom posudku zo dňa 02. 06. 2023 určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 35 %. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil poruchy driekových medzistavcových platničiek – riešené operačne, dorzalgia driekovej chrbtice (M51), ktoré posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie zaradil do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 4 – stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písmena b) - často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta, s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, z percentuálneho rozpätia 35 % až 45 %. Posudkový lekár neurčil iné pridružené posudkovo významné zdravotné postihnutia. Na základe uvedeného odvolací orgán uzavrel, že žalobkyňa nie je invalidná podľa zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobkyňa v rámci odvolacieho konania nepredložila také dôkazy, ktoré by preukazovali zhoršenie jej zdravotného stavu na úroveň invalidity.

Správna žaloba – žalobné body

4. Žalobkyňa sa žalobou doručenou správnemu súdu v zákonnej lehote domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálne poisťovne aj prvostupňového rozhodnutia. Namietala, že odvolací orgán vec nesprávne právne posúdil, keď nesprávne aplikoval relevantné právne normy upravujúce nárok na invalidný dôchodok vzhľadom na zistený skutkový stav. Poukázala na argumenty uvedené vo svojom odvolaní. Nesúhlasila s posúdením jej zdravotného stavu v neprítomnosti a bez zhodnotenia prognózy jej postihnutia do budúcnosti, nakoľko neustále trpí bolesťami a má trvalé problémy, o čom svedčia aj jej zdravotné záznamy.

Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe

5. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrvala na skutkových a právnych záveroch napadnutého rozhodnutia. Uviedla, že samotná skutočnosť, že k posúdeniu zdravotného stavu žalobkyne došlo v jej neprítomnosti, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko ide o postup predpokladaný v krízovej situácii § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Posúdenie zdravotného stavu bez účasti žalobkyne automaticky nespôsobuje nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, pretože posudkový lekár vychádzal z predložených a jemu dostupných lekárskych správ, ako aj zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne. Odborné lekárske správy, ktoré žalobkyňa predložila k správnej žalobe, boli posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej, ústredie pri posúdení jej zdravotného stavu zhodnotené. Zákon nevylučuje možnosť, aby v rámci odvolacieho konania bolo zmenené napadnuté rozhodnutie na základe nových dôkazov, v odvolacom konaní však neboli predložené žalobkyňou také relevantné dôkazy, ktoré by spochybňovali závery posudkových lekárov alebo by nasvedčovali inému rozsahu zdravotného postihnutia, aké bolo ustálené v čase rozhodovania. Ak je žalobkyňa presvedčená, že disponuje lekárskymi správami, ktoré preukazujú také zhoršenie jej zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, môže kedykoľvek požiadať o opätovné posúdenie invalidity a nároku na invalidný dôchodok. Nespokojnosť žalobkyne s posúdením jej zdravotného stavu je jej subjektívnym presvedčením a jej námietky objektívne nevyvolávajú pochybnosti o náležitom odbornom posúdení zdravotného stavu, ani o správnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení.

Relevantná právna úprava, z ktorej správny súd vychádzal

6. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení; poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

7. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení; poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

8. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení; dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

9. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení; pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

10. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení; pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

11. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

12. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

13. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení; jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

14. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení; mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

15. Podľa § 71 ods. 9 zákona o sociálnom poistení; ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

16. Podľa § 153 ods. 1 zákona o sociálnom poistení; lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia.

17. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení; lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

18. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení; ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo

poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

19. Podľa § 195 ods. 1, 2, 4 zákona o sociálnom poistení; (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. (2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. (4) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

20. Podľa § 196 ods. 1, 4, 6, 7 zákona o sociálnom poistení; (1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. (4) Účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť. (6) Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. (7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

21. Podľa § 209 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona o sociálnom poistení; (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. (3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

22. Podľa § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení; počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

23. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“); správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

24. Podľa ; sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

25. Podľa ; správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba.

26. Podľa ; na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

27. Podľa , ; (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

Konanie pred správnym súdom, posúdenie veci správnym súdom

28. Správny súd v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa a nasledujúcich , posudzujúc správnu žalobu neformálne ( ), postupom bez nariadenia pojednávania podľa , po oboznámení sa s obsahom súdneho aj obsahom úplného administratívneho spisu, preskúmal napadnuté rozhodnutie, prvostupňové rozhodnutie a postup žalovanej v zmysle podanej správnej žaloby, v súlade s a žalobu žalobkyne zamietol podľa , nakoľko nezistil jej dôvodnosť.

29. Medzi účastníkmi nemožno nájsť zhodu ohľadne miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zásadným zostalo posúdenie otázky, či posudkoví lekári správne postupovali pri posudzovaní zdravotného stavu v neprítomnosti žalobkyne, či zohľadnili všetky lekárske správy obsiahnuté v posudkovej dokumentácii, či dostatočne odôvodnili určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne a miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť. V tejto súvislosti žalobkyňa žiadala určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu stáleho zhoršovania jej zdravotného stavu, pričom poukazovala na závery ňou predložených lekárskych správ a namietala nezohľadnenie prognózy jej ochorení.

30. V zmysle právnej úpravy v zákone o sociálnom poistení jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok je skutočnosť, že poistenec sa stal invalidný. Invalidita je indikovaná tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Súdy v rámci správneho súdnictva nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či ide o invalidnú osobu, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok.

31. Posúdenie zdravotného stavu a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je vyriešením medicínskych otázok a zákon o sociálnom poistení ho zveruje posudkovým lekárom organizačných zložiek Sociálnej poisťovne. Správny súd preskúmava odborné lekárske posudky, ktoré sú podkladom rozhodnutí o nárokoch na invalidný dôchodok, z toho hľadiska, či tieto sú úplné, objektívne, logické, presvedčivé, preskúmateľné, či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení a či posudkoví lekári vzali do úvahy všetky účastníkom konania predložené lekárske správy, nálezy a iné prípadné dôkazy, v ktorých sú zachytené diagnostické závery ošetrujúcich lekárov a v ktorých sú obsiahnuté skutočnosti týkajúce sa schopnosti účastníka konania vykonávať zárobkovú činnosť. V danej konkrétnej veci správny súd posudzoval závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia pobočky a ústredia, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia o odvolaní žalobkyne. Správny súd zvýrazňuje , keď pre správny súd bol rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy, keďže nešlo o žiadnu zo situácií v zmysle , t. j. nešlo o iné konanie vyjadrené v až f) a až k) .

32. Posudkový lekár príslušnej pobočky vo svojom odbornom posudku o invalidite z 16. 11. 2022 vychádzal najmä z nasledovných lekárskych správ žalobkyne: prepúšťacia správa z hospitalizácie na klinike úrazovej chirurgie FN Trenčín 26. 04. 2021 – 03. 05. 2021, prepúšťacia správa Slovenské liečebné kúpele Turčianske Teplice 02. 02. 2022 – 02. 03. 2022, neurologické vyšetrenie 21. 10. 2022, ortopedické vyšetrenie 03. 05. 2021, 12. 05. 2021, 16. 06. 2021, 04. 08. 2021, 03. 11. 2021, 23. 03. 2022, FRO vyšetrenie 04. 11. 2021 a 07. 12. 2021, MR LS chrbtice 08. 04. 2021. Na základe týchto podkladov dospel k určeniu choroby, rozhodujúceho zdravotného postihnutia - poruchy driekových medzistavcových platničiek – riešené operačne, dorzalgia driekovej chrbtice (M51), ktoré zaradil do kapitoly D. - E. F. G. F. G., H. I. - J., deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 4 – stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, písmena b) - často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta, s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, z percentuálneho rozpätia 35 % až 45 %. Iné zdravotné postihnutia, ktoré by zakladali zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, posudkový lekár pobočky neurčil. Po podaní odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu posudkový lekár pobočky dňa 17. 02. 2023 vykonal opätovné posúdenie zdravotného stavu žalobkyne so zohľadnením k odvolaniu priložených lekárskych správ (z neurologického vyšetrenia 27. 01. 2023, angiologického vyšetrenia z 24. 01. 2023 a ortopedického vyšetrenia 01. 02. 2023). Skonštatoval, že k odvolaniu doložené lekárske správy z vyšetrení nedokumentujú zhoršenie zdravotného stavu a od 16. 11. 2022 (kedy bolo vykonané

posudzovanie zdravotného stavu žalobkyne) nenastali v zdravotnom stave žiadne podstatné zmeny, ktoré by odôvodňovali zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

33. Posudkový lekár príslušnej pobočky nevyhovel odvolaniu žalobkyne a následne došlo k posúdeniu jej zdravotného stavu posudkovým lekárom ústredia, ktorý pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne zohľadňoval všetky aktuálne správy z vyšetrení žalobkyne nachádzajúce sa v posudkovom spise, pričom zohľadňoval aj v odvolacom konaní doložené lekárske správy. Uviedol, že pri vyšetrení ortopédom vo februári 2023 je operačná rana zhojená, kľudná, chôdza v norme, bez opory, na päty a špičky sa postaví, orientačne neurologicky negatívny nález, na RTG vyšetrení driekovej chrbtice je stav po stabilizácii L3- S1, postavenie správne, materiál bez posunu, v závere iná spondylóza driekovokrížovej oblasti, ďalšia kontrola odporučená o 1,5 roka. Po zhodnotení všetkých doložených odborných lekárskych vyšetrení je ako rozhodujúce zdravotné postihnutie uvedené - poruchy driekových medzistavcových platničiek – riešené operačne, dorzalgia driekovej chrbtice (M51), ktoré posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie zaradil do kapitoly XV, oddielu E, položky 4, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, z percentuálneho rozpätia 35 % až 45 %. Posudkový lekár zobral do úvahy pretrvávajúcu poruchu dynamiky s redukovaným predklonom v driekovom úseku a určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici rozpätia, t. j. 35%, nakoľko objektívne nie sú prítomné prejavy nervového dráždenia, čo je potvrdené viacerými odbornými vyšetreniami - opakovane pri vyšetrení neurológom, tiež pri ukončení kúpeľnej liečby, ako aj pri vyšetrení ortopédom. Posudkový lekár neurčil pridružené iné posudkovo významné zdravotné postihnutia. Posudkový lekár ústredia podrobne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k priradeniu jemu zodpovedajúcej miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť.

34. V súvislosti so žiadosťou žalobkyne o invalidný dôchodok bol pred orgánom verejnej správy prvého stupňa ako aj pred odvolacím orgánom zo strany posudkových lekárov posudzovaný jej zdravotný stav. Výsledkom ich posudkovej činnosti bol pred orgánom verejnej správy prvého stupňa odborný posudok o invalidite zo dňa 16. 11. 2022 a pred odvolacím orgánom odborný lekársky posudok zo dňa 02. 06. 2023. Tieto odborné lekárske posudky sa stali základom pre rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj odvolacieho orgánu. Rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo v oboch posudkoch určené zhodne, toto rozhodujúce zdravotné postihnutia bolo totožne zaradené aj podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, s priradením rovnakej miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Objektivizovaný zdravotný stav žalobkyne odbornými vyšetreniami tak podľa posudkových lekárov podmieňuje hodnotenie s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, čo je v súlade s hodnotením podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení.

35. Určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia, posúdenie jeho rozsahu a následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť, ako aj posúdenie určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť si vyžaduje odborné lekárske znalosti, ktoré vo veciach sociálnych patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia. Správny súd medzi závermi posudkových lekárov a odborných lekárov k dátumu vydania prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia odvolacieho orgánu nezistil rozpory, a preto z nich vychádzal. Podľa zistenia správneho súdu posudkoví lekári zohľadnili aktuálne lekárske správy, vyšetrenia, nálezy, ktoré mali k dispozícii, preto posudkoví lekári pobočky i ústredia úplne vyhodnotili a posúdili zdravotný stav žalobkyne k momentu, aký tu bol k dátumu, kedy vykonali posudzovanie zdravotného stavu.

36. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že posúdenie jej zdravotného stavu prebehlo v jej neprítomnosti, hoci v odvolaní žiadala byť prítomná pri posudzovaní, správny súd nevzhliadol v tejto žalobnej námietke dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia ani prvostupňového rozhodnutia, ktorý by bol sám o sebe spôsobilý privodiť jeho zrušenie. Hoci v zmysle § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení zásadne musí byť účastník konania prítomný pri posúdení zdravotného stavu, ak o to požiada, v čase krízovej situácie sa tento postup neuplatňuje v súlade s § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Takýto postup, t. j. posúdenie zdravotného stavu žalobkyne v jej neprítomnosti na podklade posudkovej spisovej dokumentácie (dostupných lekárskych správ a nálezov), bol posudkovými lekármi pobočky i ústredia uplatnený i v predmetnom prípade žalobkyne, a to s ohľadom na opatrenia prijaté počas krízovej situácie a v nadväznosti na Posudkový lekár ústredia teda zvážil potrebu vykonania posudkovej činnosti v prítomnosti posudzovanej žalobkyne a uzavrel, že jej prítomnosť s ohľadom na existenciu krízovej situácie nie je potrebná. Je potrebné uviesť, že postup zvolený pri

realizácii posudkovej činnosti musí vždy zabezpečiť, aby bol skutkový stav zistený objektívne a v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie, pričom musia byť v čo najvyššej miere zachované práva žiadateľa o dávku, resp. prehodnotenie jeho zdravotného stavu. Ustanovenie § 293eu zákona o sociálnom poistení nestanovuje, že sa musí v každom jednotlivom prípade postupovať tak, že bude posudková činnosť vykonávaná len na základe predloženej zdravotnej dokumentácie, ale dáva posudkovému lekárovi na zváženie nevyhnutnosť prítomnosti posudzovanej osoby. V danom prípade však posudkoví lekári nevzhliadli dôvod na osobnú účasť žalobkyne pri posudzovaní jej zdravotného stavu, nakoľko tento bol bez nejasností preukázaný lekárskymi správami v posudkovom spise. V zmysle § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení sa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby. Posudkoví lekári v predmetnej veci vzali do úvahy výsledky aktuálnych vyšetrení dokumentované v aktuálnych lekárskych správach, pričom zohľadnili aj vývoj ochorenia žalobkyne. Je nutné uviesť, že úlohou posudkových lekárov je posúdenie zdravotného stavu účastníka konania primárne na podklade lekárskych správ z vyšetrení odborných lekárov – špecialistov, nie vykonávanie rozsiahlych odborných vyšetrení, nakoľko posudkoví lekári sú špecialistami v odbore posudkového lekárstva, nie vo všetkých odboroch. Prítomnosť účastníka konania pri posudzovaní zdravotného stavu teda nemožno vyhodnotiť ako nevyhnutnú podmienku posúdenia jeho zdravotného stavu. Žalobkyňa v súvislosti s vykonaním posudzovania v jej neprítomnosti namietala, že sa nemohla vyjadriť a predložiť ďalšie lekárske správy. Právo vyjadriť sa k veci však nebolo žalobkyni upreté. Žalobkyňa mohla aj v rámci svojho odvolania formulovať vyjadrenie, pokiaľ považovala za potrebné niečo konkrétne k svojmu zdravotnému stavu uviesť. Taktiež právo predkladať dôkazy bolo žalobkyni zachované. V zmysle § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Posudkoví lekári zohľadnili všetky žalobkyňou doložené lekárske správy, aj tie, ktoré predložila s odvolaním. Pokiaľ posudkoví lekári nepovažovali za potrebné vyžiadať si ďalšie vyšetrenia, ide o postup v ich kompetencii a žalobkyňa nemá nárok domáhať sa vykonania ďalších vyšetrení. S ohľadom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že neprítomnosť žalobkyne pri posudzovaní jej zdravotného stavu nemožno vyhodnotiť ako také pochybenie posudkového lekára, ktoré by malo za následok neobjektívne zistený zdravotný stav žalobkyne, teda že by boli odborné lekárske posudky z 16. 11. 2022 alebo z 02. 06. 2023 nespôsobilými podkladmi prvostupňového a napadnutého rozhodnutia.

37. Žalobkyňa namietala, že jej zdravotný stav sa zhoršuje a že nebol posúdený objektívne. S týmito námietkami sa správny súd nestotožnil. Správny súd sa stotožnil so závermi odvolacieho orgánu aj orgánu verejnej správy prvého stupňa ohľadom posúdenia zdravotných ťažkostí žalobkyne, vyplývajúcich z predloženej zdravotnej dokumentácie obsiahnutej v posudkovom spise. Pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne a poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkoví lekári prihliadali komplexne na všetky zdravotné ťažkosti žalobkyne, ktoré vyplývali z lekárskych správ, ktoré mali k dispozícii, a dospeli k zhodnému záveru o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí aj o miere poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť. Subjektívne pocity účastníka konania podľa zákona o sociálnom poistení nie sú takou okolnosťou, ktorú by posudkový lekár mal vziať do úvahy. V predložených lekárskych správach a nálezoch ošetrujúci lekári spravidla uvádzajú aj subjektívne vnímanie ochorenia, resp. zdravotného postihnutia účastníka konania. Následne sú vymedzené objektívne klinické zistenia a na základe toho sú v lekárskych nálezoch a správach stanovené diagnostické závery. Z takto stanovených záverov vychádzali aj posudkoví lekári pobočky a ústredia v predmetnej veci žalobkyne.

38. Správny súd uvádza, že zásadne nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje závery napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy. Správny súd zásadne nezisťuje skutkový stav veci a dokazovanie vykonáva iba výnimočne, pretože účelom správneho súdneho konania je predovšetkým preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy a jeho cieľom je odstránenie nezákonnosti. Správne súdnictvo je prevažne založené na prieskume zákonnosti už identifikovaného skutkového a právneho stavu, a preto sa dokazovanie v správnom súdnictve vykonáva v obmedzenom rozsahu. Zmyslom konania v správnom súdnictve nie je vykonávať rozsiahle dokazovanie a vyvodzovať z neho skutkové závery, ale poskytovať efektívnu ochranu subjektívnym právam fyzických a právnických osôb v zmysle SR, preskúmať či kompetentné orgány pri riešení určitých otázok vymedzených žalobou rešpektovali

príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Je potrebné mať na pamäti podstatnú skutočnosť, a to že dokazovanie má byť vykonané v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie správneho súdu. Inak vyjadrené, rozsah doplnenia dokazovania musí byť nastavený tak, aby správny súd nenahradzoval činnosť orgánov verejnej správy. Uvedené potom vyúsťuje do toho, že ak správny súd zistí, že orgán verejnej správy nedostatočne zisťoval skutkový stav veci, ustáli rozsah, v akom sa má dokazovanie doplniť. Súčasne správny súd má za to, že odvolací orgán a orgán verejnej správy prvého stupňa v dostatočnom rozsahu vykonali dokazovanie na posúdenie žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd nevyzýval žalobkyňu na predloženie lekárskych správ tak, ako to žalobkyňa načrtla v správnej žalobe (t. j. že doloží lekárske správy na vyžiadanie súdu). Pokiaľ ide o lekárske správy preložené spolu so žalobou a pripojené aj k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu (z neurologického vyšetrenia 27. 01. 2023, angiologického vyšetrenia z 24. 01. 2023 a ortopedického vyšetrenia 01. 02. 2023), tieto boli zohľadnené v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia pobočky zo dňa 17. 02. 2023 a ústredia zo dňa 02. 06. 2023 (vyhotovených po podaní odvolania) ako súčasť posudkovej dokumentácie Žalobkyňa nepredložila žiadne také lekárske správy, ktoré by spochybňovali závery v uvedených posudkoch posudkových lekárov v čase ich vypracovania.

39. Správny súd považuje za potrebné opakovane dodať k žalobným dôvodom žalobkyne, že odborná otázka posúdenia zdravotného stavu žalobkyne z medicínskeho hľadiska patrí do kompetencie posudkových lekárov a súd nie je odborne vybavený k tomu, aby takúto medicínsku otázku zhodnocoval. Správny súd v rámci podanej správnej žaloby preskúmava zákonnosť postupu prvostupňového a odvolacieho orgánu ako aj to, či boli vzaté do úvahy všetky podklady potrebné pre rozhodnutie odvolacieho orgánu a prvostupňového orgánu, či odborné lekárske posudky reflektovali na doložené lekárske správy, vyšetrenia, čo podľa názoru správneho súdu bolo splnené, a preto nebolo možné žalobe žalobkyne vyhovieť. Správny súd dodáva, že žalobkyňa môže opätovne požiadať Sociálnu poisťovňu o prehodnotenie jej zdravotného stavu a v rámci tohto konania doložiť aktuálne lekárske správy z vyšetrení týkajúcich sa jej zdravotného stavu, pokiaľ došlo k nejakej zmene k horšiemu.

40. Správny súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobkyne o nesprávnom právnom posúdení veci. Prvostupňový i odvolací orgán vychádzali najmä z ustanovení § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktoré sa na danú vec vzťahujú a ktoré upravujú podmienky vzniku nároku na invalidný dôchodok.

41. S ohľadom na vyššie uvedené považoval správny súd po preskúmaní veci lekárske posudky posudkových lekárov za logické a presvedčivé, podložené závermi zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne a dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom, pretože boli vydané na základe riadne zisteného skutočného stavu veci a na základe správneho právneho posúdenia veci, keď po posúdení zdravotných ťažkostí žalobkyne a miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť správne skonštatovali, že nebol dôvod na priznanie invalidného dôchodku žalobkyni, pretože nebolo preukázané, že by zdravotný stav žalobkyne odôvodňoval určenie miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Správne preto odvolací orgán odmietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd žalobu žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodnú, preto ju podľa zamietol.

42. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa tak, že žalobkyni, ktorá v konaní nebola úspešná, nepriznal právo na náhradu trov konania. Zároveň správny súd nezistil, že by boli splnené podmienky na priznanie práva na náhradu trov konania žalovanej podľa .

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.