Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozhodnutie_5C-246-2016.pdf
PDF · 94.54 KB
No categories available
5C/246/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcov: v rade 1/ E. V., K.. XX.XX.XXXX, O. G. Č.. XX, XXX XX W., v rade 2/ O. V., K.. X.XX.XXXX, O. W. XXX, XXX XX Š., proti žalovanému: Q.. B. E., K.. XX.XX.XXXX, O. S. XXX/XX, XXX XX Q., právne zastúpený Mgr. Vladimírom Karásekom, advokátom so sídlom STRED 60/55, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 42 021 707, v konaní o odstránenie stavby, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcov v rade 1/ a 2/ zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobcom nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Slovenskej republike sa priznáva voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v súvislosti so znaleckým dokazovaním.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ žalobou podanou dňa 4.7.2016 žiadali, aby žalovanému bola uložená povinnosť odstrániť na vlastné náklady oplotenie, postavené na pozemku žalobcov parc.č.XXX/X, G. R. Ú. Q., S. R. K. J. Č..XXXX S..Ú.. Q.. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ sú spoluvlastníkmi nehnuteľností parc.č.XXX/X - G. V. a nádvoria o výmere 167 m2, zapísaných na LV č.XXXX V. R. Q., S..Ú.. Q.. Uvedený pozemok súvisí s Penziónom Čierna pani, z rozostavanou prístavbou súpisné číslo XXX a pozemkami parc.č.XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X U. XXXX/X, ktoré sú taktiež vo vlastníctve žalobcov. Žalovaný je vlastníkom susednej nehnuteľnosti a to pozemku parc.č.XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 654 m2, zapísaných na LV č.XXXX V. R. Q., S..Ú.. Q.. Uvedený pozemok súvisí s Y. P. W. Č. XXX, F. W. Č. XXXX, W. W. Č.W. XXXX U. V. V..Č..XXX, XXX/X, XXX/X. Právny predchodca žalovaného vybudoval murované betónové oplotenie v šírke cca 50 metrov, ktoré oddeľuje susediace pozemky. Kúpou predmetných nehnuteľností žalovaným vlastníctvo prešlo na neho, avšak ako vyplýva z dokumentácie - Snímka z katastrálnej mapy, geometrického plánu č.22/11 ako z umiestnenia oplotenia v teréne je nesporné, že oplotenie sa celým svojim telesom nachádza výlučne na nehnuteľnosti parc.č.KN- C XXX/X, ktorý je vo vlastníctve žalobcov. Žalobcovia ďalej uviedli, že sa snažili prostredníctvom svojho právneho zástupcu opakovanými písomnými výzvami, žiadosťami o vyjadrenie zo dňa 15.2.2016 a 25.5.2016 žiadať o vyjadrenie žalovaného k predmetným skutočnostiam. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nereagoval na ich ústne ani písomné výzvy, ktorými ho žiadali o usporiadanie záležitosti a vyriešenie problému (napríklad sanácie existujúceho oplotenia, vybudovanie oplotenia nového na hranici pozemkov v súlade s ustanovením § 135c ods.1 Občianskeho zákonníka podali žalobu na súd a žiadali, aby žalovaný bol povinný odstrániť na vlastné náklady oplotenie postavené na ich pozemku parc.č. XXX/ X.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu 3.10.2016 a uviedol, že uplatnený nárok žalovaný v celom rozsahu neuznáva. Žalobcovia poukazujú na geometrický plán č.22/11 H.. B. K., z ktorého odvodzujú skutočnosť, že betónový múr oddeľujúci parcely účastníkov konania zasahuje do parcely žalobcov. Uvedený geometrický plán bol vyhotovený za účelom zamerania zmeny na stavbe parcely č.XXX/X a zameranie stavieb parc.č.XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXXX, XXXX. Teda ani okrajovo sa Geometrický plán č.22/2011 nedotýka parcely č.XXX/X, ktorá je hraničnou parcelou žalobcov s parcelou žalovaného XXX/X. Uvedený geometrický plán nemá žiadnu výpovednú hodnotu, robil sa ako následné zakreslenie situácie H.. V. J.. Ani v spojitosti tieto dva dokumenty nepreukazujú, že by stavba múru bola postavená na parcele č.XXX/X. Tvrdenia, uvedené v žalobe, že by žalovaný konštatoval, že múr sa celým svojom telesom nachádza na parcele č.XXX/X nie sú pravdivé a toto žalovaný popiera. K samotnému múru je nutné uviesť, že tento bol vybudovaný pred viac ako štyridsiatimi rokmi právnou predchodkyňou žalovaného po dohode a so súhlasom predchádzajúceho prevádzkovateľa susediacej reštaurácie (teraz stavba vo vlastníctve žalobcov od roku 2005). Múr bol riadne postavený, bol vybudovaný na starej hranici, ktorá bola tvorená dreveným plotom. Tento múr bol vybudovaný po vzájomnej dohode z dôvodu hlučného správania sa hostí reštaurácie v nočných hodinách. Takto vybudovaný múr ako hranica medzi susediacimi pozemkami bola rešpektovaná viac ako štyridsať rokov a to až do podania žaloby žalobcami. Túto hranicu taktiež nikdy nespochybnili ani žalobcovia od roku 2005 a to až do podania žaloby, resp. predžalobných výziev, čo predstavuje dobu viac ako desať rokov. Takto vybudovaný múr rešpektoval hranicu medzi pozemkami ešte z obdobia pred vybudovaním múru, tvorenú dreveným plotom, ktorá ani predtým nebola nikdy nikým spochybnená. Tento stav je zásadný a hlavne záväzný pre každé ďalšie zameranie, zakreslenie geometrický plán, vytyčovací náčrt a podobne. Tento stav nemožno odignorovať a vykonať zameriavanie podľa GPS súradníc, ako to bolo pravdepodobne vykonané H.. J.. To je použiteľné iba a výlučne v prípade chýbajúcich akýchkoľvek podkladov a máp, zanesených v katastri. Ak takéto podklady a mapy existujú, tak sa musia tieto zohľadniť, keďže stav zapísaný v katastri je záväzný a musia sa tiež zohľadniť určité tolerancie v dôsledku nie úplne presných spôsobom merania hraníc pozemkov pred príchodom systému GPS a ich zanesenia do katastra nehnuteľností. Múr bol vybudovaný po vzájomnej dohode na vtedajšej hranici, čo teda rešpektovali vtedajší vlastníci susediacich pozemkov a rešpektovali to aj žalobcovia viac ako desať rokov. Žalobcovia tento stav rešpektovali aj po vypracovaní geometrického plánu č.22/2011, čo predstavuje ďalších päť rokov od jeho vypracovania do podania žaloby. Odhliadnuc od uvedeného, ak by aj múr zasahoval do pozemku žalobcov, z uvedených dôvodov prichádza do úvahy uplatnenie ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka o vydržaní vlastníckeho práva žalovaného, keďže možno konštatovať s poukazom na všetky okolnosti prípadu, oprávnenú držbu žalovaného, najmenej po dobu štrnástich rokov dobromyseľnosť žalovaného v tom, že múr je vybudovaný na hranici susediacich pozemkov, dobromyseľné nadobudnutie parcely od právnej predchodkyne žalovaného, rešpektovanie skutočností, že hranica medzi pozemkami je múr, vybudovaný právnou predchodkyňou žalovaného, rešpektovanie tohto stavu žalobcami do podania žaloby, ako aj ich právnymi predchodcami.
3. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vypočul strany sporu, vykonal dokazovanie listinnými dokladmi - geometrickým plánom č.22/2011, výpisom z LV č.XXXX, XXXX, žiadosťou o vyjadrenie žalobcov, adresovanou žalovanému zo dňa 15.2.2016, 25.5.2016, nákresom H.. J., čestným vyhlásením Q. Z., Znaleckým posudkom č.6/2018 H.. U. Š. a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Žalobcovia v podanej žalobe ako aj pred súdom tvrdili, že žalovaný má betónový múrik, teda oplotenie, ktoré sa nachádza na ich pozemku a to parc. C-KN č. XXX/X. Žalovaný túto skutočnosť poprel s tým, že predmetné oplotenie sa nachádzalo na pozemku v čase, kedy on kupoval nehnuteľnosť a tento stav bol rešpektovaný právnymi predchodcami žalobcov ako aj právnymi predchodcami žalovaného ako hranica medzi susediacimi pozemkami. Na preukázanie žalobcami tvrdenej skutočnosti, že oplotenie, t.j. betónový múr sa nachádza na ich pozemku, ktorý hraničí s parcelou žalovaného C-KN č.XXX/X bol do konania pribratý znalec z odboru geodézie a kartografie H.. U. Š., ktorej bola uložená znalecká úloha určiť hranice medzi pozemkom parc. C-KN Č..XXX/X - G. V. U. K. R. B. XXX Q., G. K. J. Č..XXXX S..Ú.. Q. a pozemkom V.. C-KN Č..XXX/X - G. V. U. K. R. B. XXX Q. G.Ý. K. J. Č..XXXX S..Ú.. Q.. V závere svojho znaleckého posudku znalkyňa uviedla, že účastníci konania nie sú pôvodnými vlastníkmi nehnuteľností tak, ako boli zobrazené v pôvodnej pozemno-knižnej mape z roku 1923, ale tieto nehnuteľnosti získali až neskôr a to v hraniciach, ako boli ustálené následnými právnymi úkonmi a polohovým určení nehnuteľností viď geometrický plán č.13955977-69/98 z roku 1998 a geometrický plán č.41/2002 z roku 2002, ktorými bola určená hranica medzi pozemkami v číselnej forme a záväznom súradnicovom systéme JT SK.
geometrický plán č.13955977-69/98 si dali vypracovať navrhovatelia p. O. V. U. V. E.. Tento geometrický plán bol spochybnený H.. B. K. pri ďalšom zameraní budov geometrický plán č.6/2011 a 22/2011 kvôli posunu bodov PVPP cca 1 meter a to malo za následok aj posun podrobných bodov, ktorými bola zameraná vlastnícka hranica medzi nehnuteľnosťami C-KN č.XXX/X U. XXX/X. Z uvedeného vyplýva, že nemožno brať geometrický plán č.13955977-69/98 ako podklad pri určení vlastníckej hranice medzi parcelami č.XXX/X U. XXX/X. Geometrický plán č.41/2002 si nechal vyhotoviť právny predchodca Q.. E., ktorý následne previedol nehnuteľnosti Q.. B. E. v takom stave, ako boli zobrazené v geometrickom pláne č.41/2002. Hranice nehnuteľností vo vlastníctve O. V. U. E. V. k dnešnému dňu neboli geometrickým plánom nanovo definované v číselnej forme a záväznom súradnicovom systéme JTSK. Z tohto dôvodu hranica medzi nehnuteľnosťami vo vlastníctve navrhovateľov O. V. U. E.Š. V. a nehnuteľnosťami vo vlastníctve odporcu Q.. B.U. E. je definovaná geometrickým plánom č.41/2002. Znalkyňa ďalej uviedla, že dňa 18.4.2018 bola v teréne na mieste samom, aby zamerala jestvujúci stav za účasti žalobcov aj žalovaného. Tak isto vykonala zameranie okolitých parciel a kontrolné omerné miery na predmetných parcelách ako aj okolitých parcelách z dôvodu identifikácie parciel, identických bodov. Po vynesení nameraných údajov do mapy (príloha č.25 znaleckého posudku) konštatovala, že vlastnícka hranica medzi parcelami C-KN č.XXX/X U. XXX/X bola určená spojnicou bodov 4300800297, 4300900476, 4300000083, 4300970477, 4700970010, 4300000086 a v grafickom náčrte je vyznačená modrou farbou. Jestvujúce oplotenie medzi uvedenými parcelami je vyhotovené pevným múrikom o šírke 0,33 m začiatok múrika smerom od hlavnej cesty tvorí vymurovaný stĺp a oplotenie je zamerané v grafickom náčrte (príloha č.25 označené červenou farbou).
5. Súd mal preukázané kúpnou zmluvou zo dňa 29.5.2002 (čl. 162), že žalovaný nadobudol predmetné nehnuteľnosti od predávajúcich X.K. Z. U. W.. pričom stav týchto nehnuteľností bol dokladovaný aj čestným prehlásením Q.K. Z., matky predávajúcich, ktorá v čestnom prehlásení uviedla, že stavba múru na Ulici kuzmányho v Martine predstavuje hranicu medzi parcelou č.XXX/X a susediacou parcelou XXX/ X, tento múr spolu s domom a pozemkami zapísanými na LV č.XXXX boli odpredané Q.. B. E. kúpnou zmluvou z roku 2002. Samotný múr bol vybudovaný v roku 1975 po dohode s riaditeľom š.p. Reštaurácie, v ktorých správe bola susediaca Vináreň Čierna pani, keďže hostia v nočných hodinách rušili nočný kľud, prehadzovali rôzne predmety cez plot na ich pozemok. Samotný múr bol vybudovaný na mieste dreveného plotu ako pôvodnej hranice. Táto hranica bola rešpektovaná a v tomto stave po celú dobu až do jej následného odsťahovania.
6. Zástupkyňa žalobcu v rade 1/ na pojednávaní konanom dňa 24.10.2018 sa k múru na hranici pozemkov vyjadrila tak, že v minulosti pokiaľ v susedstve reštaurácie bol rodinný dom, slúžiaci na bývanie, žila tam rodina, žalobcovia rešpektovali tieto pomery bývania a hranice určenej plotom. Múr bol postavený za týchto okolností a obidve strany to rešpektovali. Dnes už na strane žalovaného sa buduje prevádzka, ide o podnikateľské subjekt, čím múr už nemôže mať pre žalobcov rovnaké opodstatnenie ako v minulosti. Problém, kvôli čomu bol múr postavený, dnes už nie je aktuálny. Tým, že by bol odstránený múr medzi pozemkami a posunuté oplotenie na stranu žalovaného, získali by žalobcovia priestor širší o cca pol metra a tak by mali k existujúcemu obslužnému priestoru 1,57 m rozšírenie o cca 30%.
7. Právny zástupca žalovaného na tomto pojednávaní uviedol, že hranica bola rešpektovaná právnymi predchodcami žalobcov aj žalovaného. Špekulácie o tom, ako boli tieto nehnuteľnosti kupované a dohady sú ničím nepodložené vyjadrenia zo strany žalobcov. Ak znalkyňa v súčasnosti určila hranicu podľa GPS súradníc, nemá to vplyv na súčasne existujúcu hranicu, ktorá bola výsledkom predchádzajúcich meraní pred príchodom systému GPS a ktorá v sebe zahŕňa aj dovolenú odchýlku z týchto predchádzajúcich meraní. Znalkyňa poukázala v znaleckom posudku aj na to, že hranica, resp. posun bodov je cca 1 meter. Podstatné však je, ako nadobudol nehnuteľnosti žalovaný, a keď tieto nadobudol na podklade geometrického plánu č.41/2002, od tejto doby svoje nehnuteľnosti užíva a je dobromyseľný vo svojom užívaní vzhľadom na všetky okolnosti. Právny zástupca žalovaného mal za to, že sú splnené podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva v časti, v ktorej je oplotenie počas súčasných hraníc postavené na parcele žalobcov.
8. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu je nesporné, že žalovaný kúpil nehnuteľnosti v susedstve žalobcov tak, že tieto boli definované geometrickým plánom č.41/2002. Pokiaľ išlo o betónové oplotenie medzi susediacimi pozemkami podľa vyjadrenia predchádzajúcej majiteľky nehnuteľností, ktoré sú v súčasnej dobe vo vlastníctve žalovaného Q. Z. tak tento múr bol postavený v roku 1975 po dohode s riaditeľom štátneho podniku Reštaurácií, ktoré mali v správe Vináreň Čierna Pani a aby hostia nerušili nočný kľud a neprehadzovali predmety cez plot na pozemky rodiny Z., bol vybudovaný múr a to na mieste dreveného plotu ako pôvodnej hranice na ich náklady. Riaditeľ reštaurácií súhlasil s jeho výstavbou. Takto určená hranica bola rešpektovaná po celú dobu a to až do odsťahovania sa pani Z. z tohto miesta. Zástupkyňa žalobcu v rade 1/ na pojednávaní dňa 24.10.2018 uviedla, že v minulosti pokiaľ rodinný dom žalovaného slúžil na bývanie a v minulosti tam žila aj rodina a žalobcovia rešpektovali tieto pomery bývania a hranice určenej plotom. Múr bol postavený za určitých okolností, ktoré v danej dobe obidve strany rešpektovali. Dnes sa však situácia na strane žalovaného zmenila, tento si tu buduje podnikateľský subjekt, čím múr už nemôže mať pre žalobcov rovnaké opodstatnenie ako v minulosti. Problém, kvôli čomu bol múr postavený už dnes nie je aktuálny. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ betónový múr bol postavený na hranici medzi susediacimi pozemkami v roku 1974 a rešpektovaný, následne aj právnymi nástupcami, múr bol postavený v čase, kedy nehnuteľnosť, ktorá je vo vlastníctve žalobcov patrila Reštauráciám štátnemu podniku a susediaci pozemok patril rodine Z.. V súčasnej dobe je stav taký, že rodina Z. predala nehnuteľnosti žalovanému a namiesto štátneho podniku Reštaurácie vlastní objekt s prevádzkou reštaurácií žalobcovia. Tak, ako bolo už uvedené žalobcovia rešpektovali túto hranicu aj v čase, kedy susednú nehnuteľnosť kúpil žalovaný. Pokiaľ teda vlastníci rešpektovali hranicu a na hranici, na ktorej bolo drevené oplotenie, následne bol vymurovaný betónový plot, bola realizovaná hranica v teréne medzi pozemkami s tým, že podľa znaleckého posudku bola hranica medzi nehnuteľnosťami vo vlastníctve strán sporu definovaná geometrickým plánom č.41/2002 a v zmysle tohto murované oplotenie sa nenachádza na pozemku vo vlastníctve žalobcov. Ak dnes je inými metódami meraná hranica pozemkov tak, ako to urobila znalkyňa, nemožno tvrdiť, že bez ďalšieho na základe nového merania systémom GPS by malo dôjsť k zmene hraníc medzi pozemkami, ktoré boli susediacimi pozemkami, ktoré boli dlhodobe rešpektované, takto zamerané geodeticky a polohove určené nehnuteľnosti kúpil v roku 2002 žalovaný na základe kúpnej zmluvy B. a na list vlastníctva č.XXXX bol nový vlastník zapísaný pod položkou výkazu zmien XXX/XXXX. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný kúpil nehnuteľnosti, ktoré boli zamerané, polohovo geodeticky určené jeho právnym predchodcom. Žalovaný takto nehnuteľnosti nerušene užíval rovnako ako minimálne od roku 1974 jeho právny predchodcovia. V prípade, že by aj betónové oplotenie neprechádzalo hranicou medzi oboma pozemkami, ale nachádzalo sa na pozemku vo vlastníctve žalobcov (na základe nového merania systémom GPS), žalovaný mal vedomosť, že hranica pozemku prechádza v mieste murovaného oplotenia. Túto nehnuteľnosť nerušene užíval od roku 2002, teda nesporne by danú časť vydržal, pretože žalobcovia podali žalobu dňa 4.7.2016, žiadosti, ktoré písali žalovanému pred podaním žaloby boli taktiež z roku 2016. Do tejto doby zo strany žalobcov, na ktorých bolo dôkazné bremeno nebolo dokladované, že by sa nestotožňovali s hranicou medzi susediacimi pozemkami a žiadali by odstrániť betónové oplotenie s tým, že podľa ich vedomostí malo prechádzať pozemkom v ich vlastníctve.
9. Podľa § 129 ods.1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo kto vykonáva právo pre seba.
10. Podľa § 130 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo prináleží, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
11. Podľa § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov ak ide o nehnuteľnosť.
12. V konaní bolo preukázané, že žalovaný nadobudol nehnuteľnosť v susedstve žalobcov s vedomím hranice pozemkov, ktorá prechádzala v mieste, kde bol vybudovaný betónový múrik. Túto hranicu rešpektovali strany sporu dlhú dobu tak, ako aj ich právni predchodcovia. Nesporne žalovaný bol oprávneným držiteľom nehnuteľností v mieste murovaného oplotenia a splnil zákonom stanovené podmienky pre vydržanie a to tým, že bol oprávneným držiteľom po dobu viac ako desať rokov. Po zistení skutkového a právneho stavu veci samej súd žalobu žalobcov zamietol.
13. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku a súd vyslovil, že žalovaný má voči žalobcom nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%, pretože bol v konaní plne úspešný. Štátu bol priznaný nárok na náhradu trov konania súvisiacich s úhradou nákladov, ktoré boli zaplatené zo štátnych prostriedkov na znaleckú odmenu znalkyni, ktorá bola pribratá do konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.