Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/76/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou v spore žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 45 684 618, zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706 proti žalovanému: Z. K., nar. XX.XX.XXXX, občan SR, E. XXXX/XX, C. o zaplatenie 98,27 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 78,31 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15,81 Eur od 04.09.2014 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 15,20 Eur od 04.10.2014 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 15,00 Eur od 04.11.2014 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 14,01 Eur od 04.12.2014 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 18,29 Eur od 06.01.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 59,38 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na súd mailom dňa 31.08.2017, doplnenou v písomnej forme dňa 06.09.2017, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 98,27 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 20,80 Eur od 04.09.2014 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 20,19 Eur od 04.10.2014 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 19,99 Eur od 04.11.2014 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 19,00 Eur od 04.12.2014 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 18,29 Eur od 06.01.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že nadobudol pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní od pôvodného veriteľa - spoločnosti Slovak Telekom, a.s., a to na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 pod registračným číslom XXXXXXXXXX. Postúpenie pohľadávok z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu bolo žalovanému oznamované listom zo dňa 12.02.2016. Právny predchodca žalobcu a žalovaný sa na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb a jej dodatkov uzavretej dňa 02.12.2006 a 27.11.2012 sa dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanému poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytované služby, pričom sa jednalo o mobilné služby. Právny predchodca žalobcu vystavil za poskytnuté služby faktúry, ktoré však žalovaný neuhradil riadne a včas, a to ani napriek opakovaným výzvam na zaplatenie, pričom neuhradenými zostávajú faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu vo výške 20,80 Eur, splatná dňa 03.092014, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 20,19 Eur, splatná dňa 03.10.2014, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 19,99 Eur, splatná dňa 03.11.2014, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 19,00 Eur, splatná dňa 03.12.2014 a faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 18,29 Eur, splatná dňa 05.01.2015.

Spolu s nárokom na istinu si žalobca uplatnil i nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy jednotlivých faktúr odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti. Ako dôkazy žalobca označil a predložil Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 12.02.2016, jednotlivé faktúry, Zmluvu poskytovaní verejných služieb a jej dodatky zo dňa 02.12.2006 a 27.11.2012. 3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. 4. Súd v zmysle ustanovenia § 180 prejednal vec v neprítomnosti strán sporu, keď právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Nedostavil sa žalovaný, ktorému predvolanie bolo doručované v zmysle § 106 ods. 3, § 112 na adresu v REGOB - Kadnárova 80, Bratislava, oznámením o doručovaní písomnosti (predvolanie na pojednávanie + všeobecné poučenie spotrebiteľa)

- oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke tunajšieho súdu dňa 07.11.2018 s tým, že písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Súd považoval predvolanie za doručené dňom 21.11.2018. 5. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Slovak Telekom, a.s.) ako poskytovateľ (podnik) a žalovaný ako účastník - fyzická osoba nepodnikateľ uzavreli dňa 02.12.2006 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb (ďalej len “Zmluva”), na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanému verejné komunikačné mobilné dátové služby. Za poskytnuté služby vystavil právny predchodca žalobcu žalovanému faktúru č. č. XXXXXXXXXX na sumu vo výške 20,80 Eur, splatná dňa 03.092014, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 20,19 Eur, splatná dňa 03.10.2014, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 19,99 Eur, splatná dňa 03.11.2014, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 19,00 Eur, splatná dňa 03.12.2014 a faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 18,29 Eur, splatná dňa 05.01.2015. Žalovaný podľa nesporného tvrdenia žalobcu do dňa podania žaloby neuhradil žiadnu časť dlžnej sumy. 8. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. 9. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. 10. Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb; platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. 11. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 12. Podľa § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 13. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 14. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 15. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 17. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 18. Zmluvu o poskytovaní verejných služieb v zmysle jej dodatkov súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Je nesporné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ako podnik v zmysle § 43 zákona č. 351/2011 Z. z. a žalovaný pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, vystupoval teda ako spotrebiteľ- fyzická osoba nepodnikateľ v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a účastník podľa § 43 zákona č. 351/2011 Z. z. Právny vzťah založený medzi zmluvnými stranami predmetnou zmluvou je spotrebiteľským vzťahom a predmetná zmluva je tak zmluvou spotrebiteľskou. Obsah Zmluvy bol vopred pripravený a daný dodávateľom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. 19. Vykonaným dokazovaním, predovšetkým predloženými faktúrami bolo preukázané, že na základe predmetnej Zmluvy právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému elektronické komunikačné služby, za ktoré však žalovaný riadne a včas nezaplatil a neuhradil v lehote splatnosti vystavené faktúry na zaplatenie ceny za poskytnuté služby. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávok z vyššie uvedených faktúr, vzhľadom nato, že poskytovanie elektronických komunikačných služieb a vyúčtovanie ceny za ich poskytnutie v zmysle uvedených faktúr nebolo v konaní nikým spochybnené, považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté služby vyúčtované faktúrami, a to v zmysle faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu vo výške 20,80 Eur (žalobcom uplatnená suma 20,80 Eur - 4,99 Eur za upomienku), faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 20,19 Eur (žalobcom uplatnená suma 20,19 Eur - 4,99 Eur za upomienku), faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 19,99 Eur (žalobcom uplatnená suma 19,99 Eur - 4,99 Eur za upomienku), faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 19,00 Eur (žalobcom uplatnená suma 19,00 Eur - 4,99 Eur za upomienku), a faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 18,29 Eur t. j. celkom v sume 78,31 Eur, za dôvodný, a preto mu v tejto časti vyhovel (výrok I.). 20. Pretože sa žalovaný s peňažným plnením dostal do omeškania, súd mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z jednotlivých priznaných súm faktúr teda vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých vyššie uvedených faktúr. Výšku úroku z omeškania určuje nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorá výška úroku z omeškania v znení účinnom ku dňu omeškania, je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5% ročne, súd mu priznal nárok v ním uplatnenej výške. 21. Pokiaľ však ide o nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za upomienky v sume 4,99 Eur v tejto časti súd uplatnený nárok žalobcu nepovažoval za dôvodný, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že by takéto poplatky z uvedených dôvodov a v uvedených výškach boli medzi stranami v Zmluve výslovne individuálne dohodnuté. Zo žalobcom predložených dôkazov právo právneho predchodcu žalobcu na fakturovanie a úhradu takýchto poplatkov žalovanou nevyplýva. Predmetné poplatky boli pravdepodobne súčasťou Cenníka právneho predchodcu žalobcu, ktorý však nebol žalobcom predložený, žalobca nepreukázal, že takýto Cenník by bol súčasťou uzatvorenej Zmluvy, že by bol podpísaný žalovaným, teda že by medzi stranami došlo k individuálnej dohode o obsahu tohto Cenníka, a teda aj o predmetných poplatkoch, a že by tento Cenník vôbec bol žalovaným pri podpise Zmluvy odovzdaný, alebo s ním bol žalovaný oboznámený. Podľa znenia žaloby sa žalobca domáhal úhrady faktúr za služby poskytnuté žalovanému. Uplatnené upomienky nemožno však podľa názoru súdu zahrnúť pod poskytované služby, pretože v uvedenom prípade nimi neposkytuje žalobca, resp. právny predchodca žalovanému žiadnu službu, a už vôbec nie službu elektronickej komunikácie, ako ani službu, ktorá by žalovanému prinášala akýkoľvek prospech, a za ktorú by bol povinný platiť. Z povahy obmedzenia služieb má súd za to, že vzhľadom k tomu, že obmedzením poskytovaných služieb a prerušením ich poskytovania sa zabráni poskytovaniu ďalších služieb žalovanému do úhrady splatných záväzkov, ide výlučne o nástroj určitej ochrany poskytovateľa služby, nie o službu v prospech žalovaného. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v zostávajúcej časti uplatňovaných poplatkov za nedodržanie doby splatnosti a za prerušenie služby pre neplatenie, v sume celkom 19,96 Eur zamietol (výrok II. rozsudku). Keďže žalobcovi právo na ich zaplatenie nepriznal, nepriznal mu ani úrok z omeškania požadovaný z týchto súm ako príslušenstvo. 22. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 23. Podľa § 262 ods. 1 a 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca sa žalobou domáhal priznania sumy 98,27 Eur, pričom mu bola priznaná suma 78,31 Eur, čo predstavuje úspech žalobcu 79,69 %, čomu zodpovedá úspech žalovaného 20,31 %, a teda čistý úspech žalobcu v konaní predstavuje 59,38 % (79,69% - 20,31%). Súd tak žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu zodpovedajúcom jeho úspechu v konaní (výrok III.). O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.