Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_8Csp-109-2018.pdf
PDF · 94.2 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/109/2018
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v spore navrhovateľov 1/F. Č.D., V. XX.XX.XXXX, P. Š. XXX/XX, XXX XX Z., štátna občianka SR a 2/D. Č., V. XX.XX.XXXX, P. Š. XXX/XX, XXX XX Z., štátny občan SR proti žalovaným 1/ Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava a 2/ Dražby a reality PAMAŠA, s.r.o., IČO: 36 706 655, Kalvínske námestie 2, 934 01 Levice, zastúpený: JUDr. Ľuboš Noskovič, advokát so sídlom Líščie nivy 447/7, 821 08 Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.Navrhovatelia 1/ a 2/ doručili súdu prvej inštancie dňa 31.10.2018 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali, aby súd žalovanému 1/ uložil: „ zdržať sa výkonu záložného práva nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu nachádzajúcej sa v katastrálnom území Z., N. Z., okres Lučenec, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Lučenec - Katastrálny odbor, a to byt č. XX, na prízemí, vo vchode č. XX na ulici Š. L. R. Z., v bytovom dome so súp. č. 778, postavenom na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom 1140, v podiele 7548/110360, vo vlastníctve D. Č., V.. XX.XX.XXXX D. F. Č., V.. XX.XX.XXXX, P. Š. XXX/XX, XXX XX Z., v spoluvlastníckom podiele 1/1.“ Súčasne žiadali, aby súd nariadil neodkladné opatrenie a uložil žalovanému 2/: „ zdržať sa realizácie dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu nachádzajúcej sa v katastrálnom území Z., N. Z., okres Lučenec, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Lučenec - Katastrálny odbor, a to byt č. XX, na prízemí, vo vchode č. XX na ulici Š. L. R. Z., v bytovom dome so súp. č. 778, postavenom na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom 1140, v podiele 7548/110360, vo vlastníctve D. Č., V.. XX.XX.XXXX D. F. Č., V.. XX.XX.XXXX, P. Š. XXX/XX, XXX XX Z., v spoluvlastníckom podiele 1/1.“
2. Návrh odôvodnili tým, že nariadením neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. zák. č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok, ďalej „C.s.p.“) chcú dosiahnuť zdržania sa výkonu záložného práva a zdržanie sa realizácie dobrovoľnej dražby do skončenia konania vo veci samej v konaní o neplatnosť zmluvy. Navrhovatelia tvrdili, dňa 12.12.2007 uzavreli ako dlžníci so žalovaným 1/ - veriteľom zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. 2369767 4 03 a stavebnom úvere č. 2369767 7 02, ktorá bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti. Navrhovatelia žiadali, aby súd danú zmluvu preskúmal, pretože podľa ich názoru konal žalovaný 1/ nekalým spôsobom a právne úkony neboli pri uzatváraní zmluvy urobené s poukazom na ustanovenia § 37 ods. 1, § 39, § 43a a § 49a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“) určito a zrozumiteľne.
Zmluva bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Z., N. Z., okres Lučenec, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Lučenec
- katastrálny odbor, a to byt č. 12, na prízemí, vo vchode č. XX na ulici Š. L. R. Z., v bytovom dome so súp. č. 778, postavenom na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom 1140, v podiele 7548/110360, vo vlastníctve D. Č.D., V.. XX.XX.XXXX D. F. Č., V.. XX.XX.XXXX, P. Š. XXX/XX, XXX XX Z., v spoluvlastníckom podiele 1/1. Vzhľadom k tomu, že nedošlo podľa žalovaného 1/ ako záložného veriteľa k úhrade celého dlhu pristúpil prostredníctvom žalovaného 2/ k výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby.
3. Navrhovatelia v návrhu tvrdili, že v zmluve o mimoriadnom medziúvere č. 2369767 4 03 a stavebnom úvere č. 2369767 7 02 sú uvedené neprijateľné podmienky a bola uzavretá v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a poukázali na skutočnosť, že právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti celého úveru spôsobuje v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko sa neprimerane v jeho neprospech odchyľuje od ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. O uvedenom svedčí podľa nich aj konanie žalovaného 1/ - veriteľa, ktorý nedal navrhovateľom podpísať všeobecné obchodné podmienky, úverové podmienky a sadzobník, čo spôsobuje podľa ich názoru hrubú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Mimoriadna splatnosť úveru vychádza podľa navrhovateľov z neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože umožňuje, aby veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru v dôsledku porušenia akejkoľvek povinnosti spotrebiteľa bez jej konkrétnej špecifikácie a zohľadnenia miery závažnosti.
4. O realizácii úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby sa navrhovatelia dozvedeli z oznámenia o výkone záložného práva zo dňa 19.07.2017 a z výzvy dražobnej spoločnosti na sprístupnenie nehnuteľnosti pre znalca za účelom jej ohodnotenia zo dňa 07.09.2018. V oznámení o výkone záložného práva veriteľ oznámil dlžníkovi, že nakoľko nesplácal úver riadne a včas, poskytnutý úver je predčasne splatný. Navrhovatelia reagovali na predmetné výzvy podaním zo dňa 09.07.2018, v ktorom vyslovili nesúhlas s výkonom dobrovoľnej dražby. Navrhovatelia sa snažili komunikovať so žalovaným 1/, ktorý v odpovedi zo dňa 04.09.2018 uviedol, že formu pravidelných mesačných splátok udelí za predpokladu, že splátkový kalendár bude nastavený na obdobie splácania maximálne tri roky a poukázal na aktuálny zostatok dlžnej sumy vo výške 13.988,33 Eur, čo je vyššia suma ako bola poskytnutá suma medziúveru. Navrhovatelia nesúhlasili s podaním žalovaného 1/ čo do výšky sumy a dôvodu a tvrdia, že úver bol poskytnutý vo výške 10.622,00 Eur, takmer desať rokov sa úver splácal mesačnými splátkami vo výške 59,95 Eur a preto je podľa nich suma vo výške 13.988,33 Eur sporná.
5. Navrhovatelia poukazujúc na viaceré rozhodnutia tvrdili, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je protiústavný a v prípade vykonania dražby by došlo k neprimeranému zásahu do ich práva na obydlie a do práva na súkromný a rodinný život. Vzhľadom k uvedenému sa domáhali neodkladným opatrením, aby do času, kým súd nerozhodne vo veci samej, t.j. o tom, či je zmluva o mimoriadnom medziúvere č. 2369767 4 03 a stavebnom úvere č. 2369767 7 02 vrátane časti týkajúcej sa zriadenia záložného práva platná nedošlo k predaju nehnuteľnosti, ktorá je predmetom zálohu.
6. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 C.s.p., uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 a 2 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
10. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 prvá veta, ods. 2 a 3 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. Inštitút neodkladných opatrení a zabezpečovacieho opatrenia nahradil a doplnil doterajšie predbežné opatrenia v zmysle § 74 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Novozavedeným inštitútom sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Charakter tohto procesného inštitútu obmedzuje procesnú aktivitu strán ako aj potrebu vykonania pojednávania a procesného dokazovania. Neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením; táto právna úprava je v súlade s koncepciou vykonateľnosti uznesení, keďže neodkladné opatrenie vydáva súd vo forme uznesenia.
11. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zisťuje súd relevantné skutočnosti zjednodušeným procesným postupom. Vychádza pritom z návrhu, zohľadňujúc obsah a výpovednú hodnotu pripojených listín (ustanovenie § 326 ods. 2 C.s.p.). Pomerne krátka lehota na rozhodnutie neotvára priestor pre plnohodnotné dokazovanie, ktoré súd z objektívnych dôvodov nemôže vykonať. O návrhu rozhoduje na základe osvedčenia podstatných skutočností, ktoré vymedzuje jednak ustanovenie § 326 ods. 1 C.s.p. v rámci zákonných náležitostí návrhu a jednak ustanovenie § 325 ods. 1 C.s.p., pokiaľ ide o podmienky nariadenia neodkladného opatrenia. Vzhľadom na subsidiaritu neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, vyjadrenú v ustanovení § 324 ods. 3 C.s.p., možno za fakultatívnu náležitosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považovať opísanie skutočností osvedčujúcich nemožnosť dosiahnuť sledovaný účel zabezpečovacím opatrením. Navrhovateľ by mal súčasne predložiť aj (spravidla listinné) dôkazné prostriedky, na základe ktorých môže súd dané tvrdenie považovať za osvedčené. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam práve z dôvodu, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie.
12. Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp.zn. 21Csp/347/2017 súd zistil, že navrhovatelia 1/ a 2/ (a navrhovateľ 3/ Kristián Čaba) už v minulosti doručili dňa 22.12.2017 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s totožným výrokom aký uviedli v spore 8Csp/109/2018. O návrhu rozhodol súd prvej inštancie uznesením č.k. 21Csp/347/2017-124 dňa 19.01.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 12Co/144/2018-234 zo dňa 11.júna 2018 tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.07.2018.
13. Súd najskôr skúmal v súlade s § 161 ods. 1 a 2 C.s.p. procesné podmienky, na ktorých splnenie, súd kedykoľvek počas konania prihliada a tiež, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Takou procesnou podmienkou je aj prekážka veci rozsúdenej podľa § 230 C.s.p. podľa ktorého ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejedávať a rozhodovať znova. Súd skúmal, či uznesením č.k. 21Csp/347/2017-124 zo dňa 19.01.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 12Co/144/2018-234 zo dňa 11.júna 2018 nedošlo k prekážke veci rozsúdenej. Existencia takej prekážky tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex officio. Teória procesného práva vymedzuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci dvoma kritériami, a to totožnosťou osôb (sporových strán) a totožnosťou predmetu konania. O totožnosť osôb ide vtedy, ak sa v konaní zúčastňujú tie isté osoby ako v konaní ukončenom právoplatným rozhodnutím súdu. Procesné postavenie týchto osôb (žalobca a žalovaný) je v tejto súvislosti bez významu. Súd konštatuje, že v spore sp.zn. 21Csp/347/2017 bol sporovou stranou aj navrhovateľ 3/Q. Č. a preto neexistuje totožnosť osôb so sporom sp.zn. 8Csp/109/2018. Nejde o prekážku veci rozsúdenej.
14. Z obsahu spisu vyplýva, že ide o neodkladné opatrenie, ktorého sa domáhajú žalobcovia 1/ a 2/ pred začatím konania vo veci samej. Navrhovateľka 1/ podala dňa 16.11.2007 návrh zmluvy o stavebnom sporení, ktorého účelom malo byť uzavretie zmluvy o stavebnom sporení č. 2369767702 na cieľovú sumu 10.622,05 Eur (320.000 Sk). Dňa 12.12.2007 došlo medzi navrhovateľmi - dlžníkmi a žalovaným 1/ k uzavretiu zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, účelom ktorej bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod číslom 2369767403 vo výške 10.622,05 Eur (320.000 Sk) a pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok sa následne mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod číslom 2369767702. Na zabezpečenie svojho záväzku zo zmluvy o úvere žalovaný 1/ uzavrel s navrhovateľkou 1/ zmluvu o zriadení záložného práva na predmetnú nehnuteľnosť, pričom vklad tohto záložného práva bol povolený rozhodnutím Správy katastra Lučenec pod číslom vkladu V 228/08 dňa 31.03.2008. Listom zo dňa 19.06.2017 žalovaný 1/ oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, ktorým poukázal na uzatvorenú zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. 2369767403 a stavebnom úvere č. 2369767702 a navrhovateľku požiadal o vrátenie celej dlžnej sumy vrátane príslušenstva 11.512,53 Eur. Následne v podaní zo dňa 19.07.2017 oznámil žalovaný 1/ navrhovateľom začatie výkonu záložného práva. Z výpisu z katastra je zrejmé, že v poznámke k predmetnej nehnuteľnosti (bytu č. 12) je uvedené oznámenie o konaní dobrovoľnej dražby č. A 51/2017 dražobnou spoločnosťou: Dražby a reality PAMAŠA, s.r.o., čiže žalovaným 2/ a súčasťou časti „C“ ŤARCHY: pod por. č. 12 je evidované záložné právo v prospech Prvej stavebnej sporiteľne a.s. na byt č. 12 na prízemí, vchod XX, v bytovom dome č. 778 na parc. č. 1140.
15. V zmysle ustanovenia § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov, a to v prípade ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo v prípade existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností preukazujúcich nutnosť (naliehavosť) úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma, s prihliadnutím na to, že naradením neodkladného opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a len v záujme sledovaného legitímneho cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery), nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.
16. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany sporu, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo subjektívnymi právami (oprávneniami) uloží vždy vtedy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany sporu, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie neodkladného opatrenia môže byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť (článok 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ (účel).
17. Súd konštatuje, že navrhovatelia neosvedčili podmienky dôvodnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie uplatňovaného neodkladného opatrenia, t.j. neuviedli a neosvedčili skutočnosti odôvodňujúce záver o uloženie povinnosti žalovanému 1/ zdržať sa výkonu záložného práva viaznuceho na nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľov, ale aj uloženia povinnosti žalovaného 2/, zdržať sa realizácie dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu. Súd zdôrazňuje, že záložné právo v prospech žalovaného 1/ bolo zriadené v zmysle zákona, na základe uzavretej záložnej zmluvy a to bez ohľadu na to, že sa jedná o obydlie navrhovateľov, ktorého ochrana nemôže byť vnímaná tak, že každá dražba bytu predstavuje porušenie ústavného práva na ochranu obydlia. Tak ako už uviedol odvolací súd v uznesení č.k. 12Co/144/2018-234 (bod 14) „neoprávneným zásahom do obydlia je zásah, u ktorého absentuje opora v príslušných právnych predpisoch, nie je ním sledovaný legitímny cieľ a zároveň nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody, alebo nie je nevyhnutným a primeraným na dosiahnutie legitímneho cieľa. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že dobrovoľná dražba
má oporu v zákonnej úprave, sleduje legitímny cieľ, ktorým je splnenie uhradzovacej funkcie záložného práva, teda ju možno považovať za primerané a legitímne opatrenie.“
18. Súd pripomína, že vzhľadom na možnosť domáhať sa po realizácii dobrovoľnej dražby jej neplatnosti v zmysle § 21 ods. 2 zák. č 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnenie zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“), kde v rámci konania o neplatnosť dražby možno ako prejudiciálnu otázku riešiť aj neplatnosť záložnej zmluvy a súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok. Výkonom záložného práva a na jeho základe procesom realizácie dražby je vlastnícke právo navrhovateľov ohrozené, nie je však bezprostredne ohrozené, lebo až do udelenia príklepu a zaplatenia najvyššieho podania vydražiteľom sú navrhovatelia stále vlastníkmi nehnuteľností, čím tiež nie je daný dôvod naliehavosti neodkladnej úpravy pomerov v podobe nariadenia neodkladného opatrenia a z týchto dôvodov súd návrh navrhovateľov zamietol.
19. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. V súvislosti so správnou interpretáciou § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. súd poznamenáva, že dvojfázové rozhodovanie o trovách konania v zmysle tohto ustanovenia, predpokladajúce 1. rozhodnutie v rámci rozhodnutia končiaceho konanie len o nároku na náhradu trov konania a 2. až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady trov má zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu a naopak, taký zmysel stráca, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (u jednej preto, že ju na to nedisponuje výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť alebo sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady).
22. Navrhovatelia v spore úspech nemali a žalovaným preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli, a preto súd rozhodol, že žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.
Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.