Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/378/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobkyne B. M., nar. XX.X.XXXX, bytom v O. C. A., R. I. XX, zastúpenej JUDr. Annou Filipovou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Ivana Krasku 1 proti žalovanému iZlato s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 4, budova Central 1, IČO: 36 505 595, zastúpeného Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom so sídlom v Starej Ľubovni, Okružná 871/65, pracovisko v Poprade, Mnoheľova 17, o zaplatenie 1.648,42 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 8C/156/2016-109 zo dňa 14. septembra 2017

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.648,42 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.648,42 eur od 28.1.2016 do zaplatenia, oproti vydaniu zlatej retiazky, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobkyňa má p r á v o na plnú náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 28.4.2016 domáhala od žalovaného úhrady sumy 1.648,42 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.648,42 eur od 28.1.2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania z dôvodu, že so žalovaným dňa 15.11.2013 uzavrela kúpnu zmluvu v nepísanej forme v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom predmetom kúpy bola zlatá retiazka, ktorú riadne prevzala a zaplatila zaň dohodnutú kúpnu cenu vo výške 1.500,00 eur v hotovosti. Dňa 25.9.2015 uplatnila žalobkyňa u žalovaného reklamáciu z dôvodu, že tovar bol viditeľne poškodený a to v zmysle § 620 ods. 1 a § 505 s tým, že dňa 13.10.2015 jej žalovaný zaslal vyjadrenie k reklamácii č. 09, v zmysle ktorého považoval reklamáciu za neoprávnenú a odkazoval na možnosť podať žiadosť o znalecké posúdenie súdnemu znalcovi na vlastné náklady Dipl. Ing. Marošovi Barokovi, Bojnice. Uviedla, že reklamáciu vybavovala p. Q. Y., ktorá podľa vyjadrenia znalca na str. 9 nebola osobou oprávnenou, bola osobou spornou a preto na základe vypracovaného posudku zo dňa 11.11.2015 žalobkyňa uplatnila druhú reklamáciu a dožadovala sa vrátenia peňazí a nakoľko žalovaný odmietal závery odborného vyjadrenia Dipl. Ing. Maroša Baroka, požiadal o vypracovanie znaleckého posudku znaleckou organizáciou, ktorý bol žalovanej doručený dňa 22.2.2016, na základe ktorého žalovaný reklamáciu žalobkyne zamietol, keďže ide o vady kúpenej veci, za ktoré žalovaný ako predávajúci nenesie zodpovednosť.

3. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 505, § 588 ods. 1, § 620 ods. 1, § 2 písm. l/, m/, § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. b/, § 18 ods. 7 a 9, § 18, § 18 ods. 1, 2, 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 48 ods. 1, 2 OZ, § 457 OZ, § 451 ods. 1 a § 560 OZ.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že je nesporné, že medzi stranami sporu bola uzavretá dňa 15.11.2013 kúpna zmluva, na základe ktorej žalobkyňa ako kupujúca od žalovaného ako predávajúceho kúpila zlatú retiazku, za ktorú žalovanému v hotovosti pri prevzatí predmetu kúpy uhradila sumu 1.500,00 eur s tým, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahuje okrem osobitnej úpravy Občiansky zákonník, ako aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

5. S odkazom na ust. § 48 OZ, v danej veci súd prvej inštancie odkazoval aj na ust. § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý vo vzťahu k Občianskemu zákonníku je zákonom špeciálnym a upravuje možnosť spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, po márnom uplynutí maximálnej 30-dňovej lehoty na vybavenie reklamácie.

6. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie mal za preukázané to, že žalobkyňa vady tovaru u žalovaného reklamovala, ale zo strany žalovaného nedošlo k procesnému vybaveniu reklamácie včas, keďže konanie reklamačné nebolo ukončené v zmysle ust. § 2 písm. m/ zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko vyjadrenie p. Y. zo dňa 13.10.2015 (ktorej oprávnenosť vybaviť reklamáciu preukázaná nebola) k príčinám vzniku poškodenia šperku uviedla, že reklamáciu žalobkyne neuznáva, čo nemožno považoval za ukončenie reklamačného konania a keďže lehota na vybavenie reklamácie žalovaným márne uplynula, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa mala právo od zmluvy odstúpiť alebo mala právo požadovať výmenu výrobku za nový výrobok, čo aj využila a od kúpnej zmluvy odstúpila dožadujúc sa vrátenia peňazí.

7. Súd prvej inštancie k tvrdeniu žalovaného k včasnému vybaveniu reklamácie konštatoval, že aj v prípade, že by vyjadrenie k reklamácii č. 6/2015 zo dňa 13.10.2015 bolo platným vybavením reklamácie žalobkyne zo dňa 25.9.2015, čo ale v konaní preukázané nebolo, žalovaný reklamáciu žalobkyne, ktorú u neho uplatnila následne dňa 11.11.2015 a ktorou sa dožadovala vrátenia peňazí, nevybavil ihneď, ani v lehote 30 dní a spôsobom v zmysle § 18 ods. 2 písm. m/ a ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko oznámenie žalovaného o postupe vybavenia reklamácie zo dňa 25.11.2015, v ktorom uviedol, že prijal reklamáciu žalobkyne a že si nechal vypracovať kontrolný znalecký posudok, takéto vybavenie reklamácie žalovaným nemožno považovať za zákonné vybavenie reklamácie, dôsledkom čoho žalobkyni vzniklo právo od kúpnej zmluvy odstúpiť, ktoré súd považoval za opodstatnené a platné, preto uložil žalovanému povinnosť vrátiť žalobkyni kúpnu cenu vo výške 1.500,00 eur, ako aj náklady vynaložené žalobkyňou na odborné posúdenie šperku, oproti povinnosti žalobkyne šperk žalovanému vrátiť, nakoľko ide o synalagmatický, vzájomný záväzok.

8. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 s odkazom na ust. § 255 ods. 1 CSP.

9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaný a uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ s tým, že navrhoval, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

10. Dôvodil tým, že nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie s nevybavením reklamácie zákonným spôsobom a právom žalobkyne odstúpiť od kúpnej zmluvy, keďže žalobkyňa v rámci podanej žaloby netvrdila, že prvá reklamácia z 25.9.2015 bola vybavená spôsobom, ktorý by odporoval zákonu, pričom žalovaný riadnym spôsobom preukázal to, že odborné vyjadrenie, ktorým zamietol prvú reklamáciu žalobkyne, bolo vypracované oprávnenou osobou, t.j. výrobcom splnomocnenou osobou Q. Y., kde výrobcom bola spoločnosť KOCAK GOLD Slovakia, s.r.o., so sídlom v Istanbule, Turecko, pričom takouto osobou nikdy nemala byť zamestnankyňa slovenskej spoločnosti KOCAK, so sídlom v Žiline, ako to uviedol Ing. Barok vo svojom odbornom vyjadrení.

11. Uviedol, že súd prvej inštancie sa nezaoberal a neodôvodnil rozhodnutia SOI v Prešove zo dňa 4.5.2016 č. P/0031/07/16, ktorý preskúmal spôsob vybavenia reklamácie a kde správny orgán konštatoval, že reklamácia bola vybavená zákonným spôsobom a preto je konštatovanie súdu uvedené v bode 46 odôvodnenia sporné a rovnako sa nevysporiadal s dôkazmi, ktoré do konania predložil žalovaný, t.j. znaleckým posudkom Slovenského gemologického inštitútu s.r.o., ku ktorému súd prvej inštancie nezaujal žiadne právne stanovisko. Preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné a keďže dôkaz, ktorým malo byť preukázané splnenie záväzku žalobcu z nepomenovanej zmluvy bolo zo strany žalobcu doručené až po podaní žaloby, súd prvej inštancie takýto listinný dôkaz, nakoľko nepredložil žalovanému na vyjadrenie, svojim procesným postupom porušil procesné práva žalovaného v zmysle ust. § 365 písm. b/ a odňal mu možnosť konať v spore.

12. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného sa konkrétne vyjadrila k odvolacím námietkam žalovaného a poukazovala na to, že čo sa týka skutočnosti, že „z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ktorú písomnosť súd prvej inštancie považoval za uplatnenie práva odstúpiť od kúpnej zmluvy zo strany žalobkyne“, tu žalobkyňa poukazovala na body 41 až 48 odôvodnenia napadnutého rozsudku a čo sa týka, že „nikdy žalobkyňa v rámci podanej žaloby netvrdila, že prvá reklamáciu z 25.9.2015 bola vybavená spôsobom, ktorý by odporoval zákonu“, tu poukazovala na ust. § 296 CSP, ako aj na pojednávanie zo dňa 9.1.2017. Ku skutočnosti nevysporiadania sa s rozhodnutím SOI v Prešove zo dňa 4.5.2016 č. P/0031/07/16 žalobkyňa poukazovala na to, že tvrdenie žalovaného je v tomto smere zavádzajúce, keďže správny orgán dospel k záveru, že konanie účastníka je v rozpore s § 18 ods. 7 zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom odôvodnenie tohto rozhodnutia je potrebné vnímať komplexne a nie inak a to aj s odkazom na vyjadrenie SOI zo dňa 25.10.2015, kde sa uvádza, že vybavenie reklamácie sa prieči zákonu.

13. Čo sa týka nevysporiadania s dôkazmi predloženými žalovaným, žalobkyňa poukazovala na body 39 a 40 odôvodnenia napadnutého rozsudku.

14. Žalobkyňa mala za to, že v rámci reklamačného konania postupovala správne a v zmysle zákona, čo potvrdil aj samotný žalovaný na pojednávaní konanom dňa 26.9.2016. Navrhovala, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadril.

16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 ods. 1, 2 z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22.11.2018 o 9,15 hod., v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP.

18. Žalovaný ako odvolateľ uplatnil v odvolaní odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP, pričom z obsahu podaného odvolania vyplývajú aj odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/ a f/ CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

20. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami konania, ktorými sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené § 389 CSP, ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu napr. pri dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami v tom čase účinného , pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti, ku ktorým došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom tieto vady nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Typickou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ide napr. o nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a pod., neposkytnutie poučenia o povinnosti tvrdenia alebo poučenia o dôkaznej povinnosti, aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania, aj keď pre to neboli splnené podmienky a pod. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami CSP, napr. ak súd nevykonal dokazovanie na pojednávaní, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz nebol vykonaný zákonným spôsobom, stranám sporu v rozpore so zákonom nebolo poskytnuté právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, a pod.

21. Tento odvolací dôvod je daný aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, keďže ide o inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03.12.2015 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky 1/2016).

22. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

23. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

24. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody odvolateľom nie sú v spore naplnené.

25. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani to, aby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, aby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo aby v hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne aby výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení a rovnako, aby na zistený skutkový stav, súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil s tým, že rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom nie je zrejmé ani to, aby súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné právo v takej miere, aby došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

26. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie a s jeho konštatovaním, že zo strany žalovaného nedošlo k vybaveniu reklamácie uplatnenej žalobkyňou spôsobom uvedeným v zmysle § 2 písm. m/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase konania žalobkyne, so zreteľom na oprávnenie osoby vybavujúcej reklamáciou, ako aj spôsob vybavenia reklamácie, pričom nevybavením reklamácie zákonným spôsobom, vzniklo žalobkyni právo odstúpiť od kúpnej zmluvy a keďže žalobkyňa toto právo aj využila v zmysle ust. § 457 OZ, nakoľko ide o synalagmatický záväzok, t.j. vzájomný záväzok, súd prvej inštancie správne zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni kúpnu cenu vo výške 1.500,00 eur, ako aj náklady vynaložené žalobkyňou na odborné posúdenie šperku, a to v zmysle § 2 písm. m/, § 18 ods. 4, 7 a 9 zákona č. 250/2007 Z.z. s odkazom aj na ust. § 48, § 457, § 451 a § 560 OZ, nakoľko nedošlo žalovaným k vybaveniu reklamácie v 30-dňovej lehote tak, ako to ukladajú citované ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré sú špeciálnymi ustanoveniami upravujúcimi predmetné vzťahy v kontexte všeobecnej úpravy v rámci Občianskeho zákonníka, z ktorých je potrebné vždy vychádzať.

27. Nakoľko odvolacia námietka, že „súd založil svoje rozhodnutie o vyhovení žaloby na tom právnom základe, že v konaní bolo preukázané splnenie záväzku žalobcu z nepomenovanej zmluvy, pričom súd opomenul, že žalobca takýto doklad mal doručiť až po podaní žaloby a súd prvej inštancie takýto listinný dôkaz nepredložil žalovanému na vyjadrenie“ vychádza z nekonkretizácie tohto listinného dôkazu, je táto odvolacia námietka odvolateľa nepreskúmateľná v zmysle § 365 písm. b/ s tým, že len vo všeobecnosti odvolací súd uvádza, že z konania súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktorý je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

28. K námietke neodôvodnenia ďalších dôkazov v napadnutom rozsudku v kontexte ich nevyhodnotenia, odvolací súd konštatuje, že rozsudok je odôvodnený v zmysle § 220 ods. 2 CSP, dávajúc do pozornosti aj uznesenie Ústavného súdu SR z 03.07.2003 sp. zn. IV.ÚS 115/03, ktoré uvádza, že „všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania (od 01.07.2016 stranami sporu), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie súdu prvej inštancie, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje pre záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany sporu na spravodlivé súdne konanie“. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 16.03.2005 sp. zn. II.ÚS 78/05, podľa ktorého súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je od 01.07.2016 rámcovo upravená v § 220 s uplatnením aj v odvolacom konaní v zmysle § 393 CSP, keďže odôvodnenie súdneho rozhodnutia aj v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa v odvolacom konaní preskúmava.

29. Preto podľa názoru odvolacieho súdu závery súdu prvej inštancie nie sú v danej veci zjavne nedôvodné, nezlučiteľné s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a ako celok spĺňajú parametre zákonného odôvodnenia v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Preto ani tento odvolací dôvod uplatnený odvolateľom nie je vo veci naplnený.

30. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

31. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná a preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100% s tým, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia o výške priznaného nároku rozhodne súdny úradník v konaní na súde prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .