Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-6T/69/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.11.2018 v Kežmarku, takto

rozhodol:

Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku súd o s l o b o d z u j e obžalovaného W. J.X., R.. X.X.XXXX C. J., T. D. H., Ž. XXX/XX, V. J.,

spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry v Kežmarku, pod č. Pv 796/13/7703-20 zo dňa 9.9.2014, podanej na tunajší súd dňa 12.09.2014, pre skutok právne kvalifikovaný ako pokračovací zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že

-dňa 27.11.2013 v čase okolo 21.00 hod. vošiel do priestorov vestibulu Železničnej stanice v Kežmarku, pristúpil k tam sediacemu S. P., povedal mu, aby mu dal bundu, ktorú mal oblečenú na sebe, čo poškodený odmietol, preto ho najmenej trikrát otvorenou dlaňou udrel do oblasti tváre, do oblasti oboch líc, z hlavy mu strhol čiapku, ktorú mal poškodený natiahnutú na hlave a z vestibulu stanice odišiel preč, čím týmto svojím konaním spôsobil poškodenému S. P. škodu odcudzením čiapky v sume 0,30 Eur, zranenia si vyžadujúce lekárske ošetrenie mu nespôsobil,

-následne dňa 27.11.2013 v čase okolo 21.30 hod. po tom, ako napadol S. P., vrátil sa do priestorov vestibulu Železničnej stanice v Kežmarku, pristúpil k tam sediacemu S. J., ktorého viackrát slovne vyzval, aby mu dal bundu, ktorú mal S. J. oblečenú na sebe, čo odmietol, a keď poškodený odmietol odísť z priestorov vestibulu po tom, ako ho obžalovaný slovne vyzval, aby vyšiel von, obžalovaný W. J. ho chytil za pravú ruku a vytiahol ho z priestoru vestibulu železničnej stanice do neďalekého parku, kde ho slovne viackrát vyzval, aby mu dal svoju bundu, a keď mu ju poškodený odmietol vydať, obžalovaný ju násilím pravou rukou rozopol, stiahol ju z poškodeného a podal ju doposiaľ nestotožnenej osobe rómskej národnosti, ktorá stála celý čas pri obžalovanom W. J. D.ez toho, aby sa do konania obžalovaného zapojila, z miesta činu utiekol, čím týmto svojím konaním spôsobil poškodenému škodu odcudzením perovej nepremokavej bundy čiernej farby v sume 25,- Eur, finančnej hotovosti odloženej v bunde v sume 10,- Eur, zranenia vyžadujúce lekárske ošetrenie mu nespôsobil,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd o d k a z u j e poškodenú U. J., R.. XX.X.XXXX, D. J., Q. XX, s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala na Okresný súd Kežmarok dňa 12.09.2014 obžalobu pod sp. zn. Pv 796/13/7703-20 na obžalovaného W. J. pre skutky, ktoré právne kvalifikovala ako pokračujúci zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona a ktorých sa mal obžalovaný dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.10.2017 vyhlásil, že nesúhlasí so zmenou v osobe samosudcu, ku ktorej došlo Dodatkom č. 1 k Rozvrhu práce Okresného súdu Kežmarok na rok 2017 a v zmysle § 277 ods. 5 Trestného poriadku žiadal, aby súd vykonal hlavné pojednávania od začiatku. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.03.2018 obžalovaný v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný. Preto súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítaním výpovedí svedkov - poškodených z prípravného konania, výpoveďami svedkov navrhnutých prokurátorom a obhajobou, listinnými dôkazmi a zistil nasledujúci skutkový stav:

Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní poprel, že by v ten deň vôbec bol v Kežmarku. V uvedený deň, teda 27.11.2013 bol na oslave u svojho švagra N. N. a svojej sestry Ž. N., ktorá sa konala v obci H. v ich rodinnom dome, ktorý je vzdialený od rodinného domu obžalovaného asi 20 až 30 metrov. Údajne bol po tejto oslave dosť opitý, a preto pre neho zavolali jeho manželku Ž. J., ktorá ho mala odviesť domov, lebo by v tom stave opitosti neprešiel cestou domou cez betónový rigol, v ktorom tečie potok. Oslava začala asi o 6 hodine a skončila sa okolo 23.00 hod. až 23.30 hod. O tom, čo sa malo stať v ten deň v Kežmarku na stanici sa dozvedel až do policajtov, ktorí pre neho na druhý deň ráno prišli. Obžalovaný si nevie vysvetliť, prečo ho poškodený P. označil za páchateľa, pravdepodobne si ho s niekým pomýlil.

Nakoľko svedkovia - poškodení S. J. a S. P. v priebehu konania zomreli, súd v zmysle § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku prečítal ich výpovede z prípravného konania. Obaja svedkovia - poškodení boli síce vypočutí aj na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.03.2015 pred zmenou osoby samosudcu, ale zo zápisnice z tohto hlavného pojednávania je zrejmé iba ich poučenie v zmysle § 131 ods. 1 Trestného poriadku, avšak absentuje poučenie v zmysle § 130 Trestného poriadku. Absencia tohto podstatného poučenia svedka týkajúceho sa práva odoprieť výpoveď spôsobuje nezákonnosť týchto výpovedí svedkov - poškodených na hlavnom pojednávaní a teda ich procesnú nepoužiteľnosť v rámci dokazovania. Z tohto dôvodu súd nemohol oboznámiť obsah ich výpovedí na hlavnom pojednávaní ich prečítaním v zmysle § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku.

Svedok - poškodený S. J.Š. bol vypočutý v prípravnom konaní dňa 28.11.2013, kedy uviedol, že dňa 25.11.2013 pricestoval ako bezdomovec do Mesta Kežmarok, pretože sa dozvedel, že mesto poskytuje lacné ubytovanie pre bezdomovcov. Po podaní žiadosti o ubytovanie sa potuloval s ostatnými bezdomovcami po meste Kežmarok vrátane priestorov železničnej stanice. Dňa 27.11.2013 v čase okolo 21.30 hod. sa nachádzal vo vestibule železničnej stanice s K. C., s ktorým sedeli na zemi pre radiátore a ohrievali sa. V priestoroch stanice sedel na zemi ešte jeden bezdomovec, ktorý sa volal S. P.. Svedok

- poškodený videl, ako k S. P. pristúpili dvaja muži rómskej národnosti, jeden vo veku 50 až 55 rokov a druhý vo veku 12 až 14 rokov. Starší róm žiadal od P., aby mu dal svoju bundu, avšak ten to odmietol. Preto ho starší róm začal fackať po tvári a neskôr ho udierať päsťami do tváre. Na to začal Chovan na toho róma kričať „W. J., ja ti žiadnu bundu nedám, daj mi pokoj“. Na to ho začal ten róm ešte intenzívnejšie udierať, pričom mladší róm sa len prizeral. Potom podľa svedka - poškodeného W. J. strhol z P. hlavy čiapku a odišiel preč zo stanice. Po ňom zo stanice odišiel aj P.. Podľa svedka sa W. J. vrátil do priestorov stanice, prišiel k nim a K. C. povedal, že ho nechá na pokoji, lebo ho pozná. Ukázal však na svedka - poškodeného a povedal mu, že má peknú bundu a že má s nimi ísť do parku. Svedok - poškodený to odmietol a tak ho W. J. chytil za ruku a začal ho ťahať von. Vytiahol ho z priestorov stanice do blízkeho parku, kde svedkovi - poškodenému stiahol jeho bundu a následne ju podal mladšiemu rómovi a ten s ňou utekal preč. Svedok - poškodený stále vravel W. J., že nech mu neberie bundu, že je bezdomovec, žobrák a invalid. Po tomto incidente išiel svedok - poškodený za výpravcom, ktorý ho poslal na políciu. Na policajnom oddelení spoznal obžalovaného W. J. a svedok - poškodený jeho označil za páchateľa.

Svedok - poškodený S. J.Š. bol opätovne vypočutý v prípravnom konaní aj dňa 07.08.2014, kedy opísal osoby prítomné v tom čase na stanici ako vo svojej predchádzajúcej výpovedi ale staršiemu rómovi odhadol vek na 30 až 40 rokov, pričom P. mal tomuto staršiemu rómovi povedať „W., nechaj ma na pokoji, nič ti nedám“ To, že sa starší róm volá W. J. vie len z toho dôvodu, že to meno vyslovil S. P.. Následne vypovedal zhodne ako vo svojej predchádzajúcej výpovedi s tým, že W. J. mu bundu vyzliekol

násilím s tým, že on sa ako invalid nemohol tomu brániť. Len slovne útočníka vyzýval, aby ho nechal na pokoji. K. C. na stanici len tak sedel a nič neurobil, aby mu pomohol. Osobu menom W. J. nepozná a videl ho iba prvý krát vtedy na stanici a meno vie iba od S. P., ktorý ho vyslovil.

Svedok - poškodený S. P. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 28.11.2013 uviedol, že dňa 27.11.2013 sedel vo vestibule železničnej stanice v Kežmarku, aby sa ako bezdomovec ohrial a oddýchol si. Vo vestibule sedel aj ďalší bezdomovec, ktorý sa volá S. J. a ktorého poznal asi týždeň. Do vestibulu železničnej stanice prišiel W. J., ktorého osobne poznal spolu s mladším rómom vo veku asi 12 rokov a asi 140 cm vysokým, ktorého nepoznal. W. J. k nemu prišiel a povedal mu, aby mu svedok - poškodený dal svoju bundu, čo on odmietol. Na to W. J. zareagoval tak, že ho fyzicky napadol, kedy mu dal štyri facky do oblasti tváre. Na to mu svedok - poškodený povedal, aby nerobil hlúposti, kedy on na to žiadnym spôsobom nereagoval a strhol mu z hlavy čiapku a pobral sa za S. J.. Svedok - poškodený stanicu opustil. V ten istý deň sa stretol s K. C., ktorý je tiež bezdomovec a ktorý sa v tom čase tiež nachádzal v priestoroch stanice. Ten mu povedal, že W. J. vytiahol z vestibulu stanice S. J.O., ktorému mali zobrať bundu, ktorú mal oblečenú na sebe. Útočníka, ktorý ho napadol spoznal v priestoroch policajnej stanice a je to obžalovaný W. J..

Svedok - poškodený S. P. vypovedal v prípravnom konaní aj dňa 27.05.2014, kedy uviedol, že do priestorov stanice prišiel W. J., ktorého pozná aj so svojím kamarátom. Napadnúť ho však mal tento jeho kamarát, ktorého meno nepozná ale mohol mať asi 17 rokov a vysoký bol 160 cm. Ten mu zobral čiapku. O tom, čo sa dialo na stanici potom sa dozvedel priamo do S. J., ktorý mu povedal, že mu ukradli vetrovku a za páchateľa označil W. J..

S. P. vypovedal v pozícii svedka - poškodeného aj dňa 23.07.2014, kedy opätovne potvrdil, že osoba, ktorá ho napadla, bola tá, čo prišla s W. J. do priestorov stanice. W. J. označil iba preto, že ho pozná. W. J. tam iba stál a neurobil nič. Tá jemu neznáma osoba mu dala facky a následne zobrala čiapku, pričom on sa nebránil a sám bez ďalší obmedzení potom opustil priestory železničnej stanice.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.11.2018 bol vypočutý svedok K. C., ktorý uviedol, že z výpovede v prípravnom konaní si nič nepamätá a obžalovaného videl prvý krát iba na predchádzajúcich hlavných pojednávaniach. Vedel, že v tú dobu bol na stanici s P. a s tým druhým bezdomovcom, ktorého nepoznal a s ktorým sa ohrievali pri radiátoroch. P. mali zobrať víno a toho druhého bezdomovca vyviesť zo stanice. Najprv mu P. hovoril, že to bol W. J. ale potom povedal, že to nebol on, lebo J. pozná a ten by mu neublížil. V ten deň bolo na stanici veľa rómov, ktorí sa ohrievali. Poprel, že by vôbec niekto P.O. napadol, pričom svedok uviedol, že P. bol v tom čase opitý a spal tam. Nevie o žiadnom incidente a ani napadnutí na stanici. Potom sa rozprával iba s P., ktorý mu povedal, že mu zobrali víno a on išiel preč. Obžalovaného, ktorý bol prítomný na hlavnom pojednávaní nepoznal a prvý krát ho videl až na hlavných pojednávaniach súdu. V čase svojho pobytu na stanici bol opitý a vôbec si nepamätá ani výsluch na polícii.

Súd následne vypočul svedkov, ktorých navrhla obhajoba.

Ž. J., manželka obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný bol dňa 27.11.2013 na oslave u svojho švagra N. N. a bol v ten večer tak opitý, že mu musela pomáhať prejsť domov cez rigol a na pomoc si zavolala aj O. N.. Na oslavu išiel obžalovaný okolo 11- tej hodine dopoludnia a pre neho prišla okolo dvanástej hodine večer. Vie to pretože, že v ten deň mal meniny K. a tak sa volá sestrin syn, ktorého meniny oslavoval švagor, jej sestra a obžalovaný.

Svedok N. N., švagor obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 27.11.2013 mal jeho syn K. meniny. Preto kúpil občerstvenie a na oslavu pozvali aj obžalovaného. Potom oslavovali a okolo 23.00 hod až 23.30 hod bol už obžalovaný poriadne opitý a to tak, že sa nemohol ani postaviť. Preto ho postavil do chodby a zavolal jeho manželku Ž., aby si po neho prišla. Obžalovaný potom odišiel a svedok už nevie, čo sa s obžalovaným dialo. Na oslave, ktorá sa začala asi okolo 16.00 hod. bol prítomný on, jeho manželka Ž. N., ich syn K. a obžalovaný. Obžalovaný sa počas oslavy nikde nevzdialil s výnimkou využitia toalety.

Svedkyňa O. N., sesternica manželky obžalovaného vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že okolo polnoci jej volala Ž. J.X., aby jej prišla pomôcť, lebo obžalovaný bol na oslave u N. N., je opitý

a je tam rigol, cez ktorý ho treba preniesť. Keď prišla k N. N., ten držal opitého obžalovaného. Preto obžalovaného spolu so Ž. chytili za ruky, previedli ho po kameňoch cez ten rigol a odviedli domov, kde ho uložila spať. Obžalovaný bol podľa svedkyne tak opitý, že nevládal chodiť. Svedkyňa videla, ako obžalovaný asi okolo 11 hodine dopoludnia na tú oslavu išiel.

Svedok K. K., švagor obžalovaného uviedol, že počul, ako mu Q. V., ktorá je matkou J. V. hovorila, že trestný čin mala spáchať osoba menom N., a to asi tri mesiace po tej lúpeži.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul na návrh obhajoby svedka J. V. za prítomnosti jeho zákonnej zástupkyne Q. V.J. a zástupcu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, nakoľko sa jednalo o svedka mladšieho ako 18 rokov. Svedok vypovedal, že na stanici v Kežmarku boli traja chlapci, ktorí mali niekoho na stanici zbiť a zobrať mu 10,- Eur. Nevedel však uviesť, kedy sa tak stalo a to ani z hľadiska dátumu, času alebo ročného obdobia. Tí chlapci mali s niekým na stanici piť, potom mu zobrať čiapku, montérky a okradnúť ho o 10,- Eur.

Súd odmietol návrh obhajkyne obžalovaného na vypočutie svedkov Q. V., matky svedka J. V. a A. N., jeho starej mamy, pretože podľa dôvodov návrhu na vykonanie ich výsluchu mali mať informácie o trestnej činnosti, ktoré im mal povedať svedok J. V.. Nakoľko súd J.Á. V. vypočul ako autentického svedka, nepovažoval za potrebné vykonávať dokazovanie výsluchom svedkov, ktorí mali len reprodukovať informácie získané od súdom vypočutého svedka. Výsluchom týchto svedkýň by sa teda nezistili žiadne podstatné okolnosti potrebné pre objasnenie skutkového stavu veci, ktoré by nebolo možné zistiť z výpovede svedka J. V..

Súd na návrh prokurátora a so súhlasom obžalovaného prečítal na hlavnom pojednávaní výpoveď svedkyne O. D. z prípravného konania. Táto svedkyňa, ako príslušníčka vtedajšej železničnej polície uviedla, že dňa 27.11.2013 v čase okolo 19.30 hod. do 07.30 hod. nasledujúceho dňa mala spolu s kolegom Š. K. službu v meste Kežmarok, pričom na ich úseku, do ktorého patrila aj železničná stanica v Kežmarku, sa v ten deň nič nestalo, nakoľko sa v priestoroch stanice nikto nenachádzal. Nemá teda žiadnu vedomosť o lúpeži alebo o inej mimoriadnej udalosti.

Súd ďalej vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi v zmysle návrhu prokurátora. Z odborného vyjadrenia vypracovaného Záložňou - Bazár prevádzkovanom X.. D. V. vyplýva, že hodnota zimnej čiapky poškodeného S. P. je 0,30 Eur a 1 ks nepremokavej zimnej čiernej bundy, ktorú mal mať poškodený S. J. je 25,- Eur. Z úradného záznamu vypracovaného R.. K.. E. K., príslušníkom OR PZ Kežmarok vyplýva, že svedok - poškodený S. J. nie je držiteľom preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Zo zápisov o dychovej skúške vykonanej u obžalovaného dňa 28.11.2013 vyplýva, že v čase o 10.58 hod. mal obžalovaný 1,24 mg/l alkoholu v dychu, o 11.08 hod. 0,50 mg/l a 11.13 hod. 0,44 mg/l alkoholu v dychu. Zo správy o priestupkoch v prípravnom konaní vyplýva, že obžalovaný bol dvakrát priestupkovo postihnutý a to za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu za skutky, ktoré sa stali dňa 14.08.2011 a 07.05.2014. Uvedený priestupok zo dňa 07.05.2014 vyplýva aj z aktuálneho výpisu z registra priestupkov. Zo správy o povesti vypracovanej obcou H. vyplýva, že obžalovaný býva v rómskej osade v murovanej chatrči so siedmimi deťmi, ktoré si plnia povinnú školskú dochádzku. Hygiena domácnosti je na slabej úrovni a v rodine bolo zistené požívanie alkoholu. Z aktuálneho odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ sedemkrát súdne trestaný, z toho v prípade troch posledných odsúdení mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.

Súd v súlade s návrhmi strán trestného konania vykonal dokazovanie, ktoré strany navrhli, resp., ktoré sám považoval za dôležité pre zákonné a spravodlivé rozhodnutie v tejto trestnej veci. Vyhodnotiac každý z týchto dôkazov jednotlivo, zároveň však v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k jednoznačnému záveru, ktorý našiel svoj odraz vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný už v prípravnom konaní ako aj vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, na ktorej zotrvával aj na ďalších odročených hlavných pojednávaniach, svoju vinu popieral s tým, že v ten deň, kedy malo v zmysle obžaloby ku skutku dôjsť, nebol v meste Kežmarok, ale zdržiaval sa v mieste svojho bydliska v obci H., kde bol na oslave u svojho švagra N. N., a to po celý deň, pričom vo večerných hodinách bol tak opitý, že nevládal ani chodiť a domov ho musela odniesť jeho manželka spolu s jej sesternicou. Uvedené tvrdenia obžalovaného vo svojich výpovediach potvrdili aj svedkovia N. N., Ž.R. J. O. O. N.. Za toho stavu, kedy sa dokazovaním vytvorila jednu skupina dôkazov svedčiacich v

prospech obžalovaného v tom, že obžalovaný uvedené skutky nespáchal, bolo pri zachovaní zásady kontradiktórnosti konania úlohou prokurátora, aby súdu predložil a navrhol vykonať také dôkazy, ktoré bez akýchkoľvek pochybností preukážu, že obžalovaný sa dopustil skutkov, ktoré sú uvedené v obžalobe a ktoré prokurátor právne kvalifikoval ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona.

Z pohľadu súdu sú takýmito ťažiskovými výpovede svedkov - poškodených S. P. a S. J.O., ktoré však vzhľadom na ich úmrtie mohol vykonať len formou prečítania ich výpovedí z prípravného konania. Pokiaľ sa jedná o výpoveď S. P. zo dňa 28.11.2013, v tejto ako páchateľa skutku č. 1 obžaloby označil obžalovaného s tým, že toho pozná. Vo svojich ďalších dvoch neskorších výpovediach zásadne zmenil svoju prvotnú výpoveď, keď ako páchateľa označil inú, jemu neznámu osobu rómskeho pôvodu, ktorá bola s obžalovaným v priestoroch stanice. Na otázku vyšetrovateľa, z akého dôvodu najprv označil ako páchateľa obžalovaného tento svedok - poškodený uviedol, že poznal iba obžalovaného a preto uviedol jeho meno. Ako osobu, s ktorou mal byť obžalovaný v priestoroch stanice najprv uviedol róma vo veku 12 rokov s výškou 140 cm, neskôr ako róma vo veku 17 rokov s výškou 160 cm. Uvedené tak zásadné rozpory v jeho výpovediach vedú súd nutne k záveru o nedôveryhodnosti jeho prvotnej usvedčujúcej výpovede a to do takej miery, že na základe nej nie je možné, aby súd bez ďalších dôkazov vyslovil vinu obžalovaného z tohto čiastkového útoku pokračujúceho zločinu. Pochybnosť o dôveryhodnosti, resp. právny názor súdu o nedôveryhodnosti výpovede svedka - poškodeného S. P. potvrdzuje aj výpoveď svedka K. C., ktorý sa v tom čase nachádzal v priestoroch železničnej stanice, čo potvrdili obaja svedkovia - poškodení. Ten na hlavnom pojednávaní jednoznačne uviedol, že v ten večer sa na železničnej stanici nič, čo je opísané v skutkoch obžaloby nestalo. Ako však uviedol, on aj P. boli opití a od P. niekto chcel víno. Obžalovaného videl prvý krát až na pojednávaniach súdu v tejto trestnej veci a aj Chovan mu po výsluchoch na polícii hovoril, že sa musel zmýliť, že obžalovaný to neurobil, lebo obžalovaného pozná z výkonu trestu.

Pokiaľ sa jedná o rozpory vo výpovediach svedka K. C. s jeho výpoveďou v prípravnom konaní, súd akcentuje už spomínanú zásadu kontradiktórnosti vyjadrenú v tomto kontexte v ustanovení § 264 ods. 1 Trestného poriadku, kedy sa rozpory odstraňujú len na návrh prokurátora, obhajcu alebo obžalovaného. V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že v kontradiktórnom trestnom procese, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou práva obžalovaného na spravodlivý proces, nie je na mieste, aby súd samoiniciatívne nahrádzal aktivitu strán v trestnom konaní a pristupoval k čítaniu skorších zápisníc z prípravného konania, pretože tým narúša kontradiktórnosť procesu a tým de facto porušuje práva obžalovaného na spravodlivý proces. Tu je však na mieste uviesť, že na strane druhej musí súd chrániť práva obžalovaného garantované Trestným poriadkom, Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto pokiaľ by striktné dodržiavanie kontradiktórneho procesu viedlo k porušeniu rovnako dôležitého alebo dôležitejšieho práva obžalovaného, pričom dôsledky tohto narušenia týchto práva by mali za následok porušenie práva obžalovaného na spravodlivý proces, bolo by samoiniciatívny postup súdu podľa § 2 ods. 11 Trestného poriadku namieste. Výpoveď svedka K. C. z prípravného konania však bola v neprospech obžalovaného. V tomto prípade musel súd vyčkať na návrh strán na odstraňovanie rozporov medzi jeho výpoveďou v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní. To sa však nestalo a súd ako dôkaz vzal do úvahy iba výpoveď K. C. z hlavného pojednávania. Otázne tiež je, akým spôsobom bola výpoveď svedka K. C. realizovaná v prípravnom konaní, keď sám svedok uviedol, že nielen v čase skutku ale aj pri svojej výpovedi mal požité alkoholické nápoje a na obsah svojej výpovede v prípravnom konaní si vôbec nepamätá. V kontexte uvedenej výpovede svedka K. C. súd poukazuje aj na výpoveď svedkyne O. D., ktorá ako príslušníčka vtedajšej železničnej polície vykonávala aj v priestoroch železničnej stanice hliadkovú činnosť a ktorá jednoznačne uviedla, že v ten večer sa v priestoroch stanice nikto nenachádzal a nebol zaznamenaný žiadny incident.

Na to, aby súd mohol uznať obžalovaného za vinného z trestného činu, musí byť z vykonaných dôkazov bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba stal, je trestným činom a že tento skutok spáchal obžalovaný. Súd pritom musí mať zabezpečené také množstvo priamych a nepriamych dôkazov, ktoré vo vzájomnej súvislosti vylučujú akúkoľvek pochybnosť o správnosti uvedených záverov. Existencia takých dôkazov, ktoré by tieto závery akýmkoľvek, čo aj minimálnym spôsobom spochybňovali, musí mať nutne za následok oslobodenie obžalovaného spod obžaloby prokurátora. Vzhľadom na absenciu akéhokoľvek priameho alebo nepriameho dôkazu svedčiaceho o tom, že skutok uvedený v bode jeden obžaloby sa vôbec stal, pričom výpoveď svedka

- poškodeného S. P. je v kontexte ďalších svedeckých výpovedí ako aj jej zmeny zo strany samotného svedka - poškodeného v prípravnom konaní natoľko nedôveryhodná, že nemôže byť použiteľná ako

usvedčujúci dôkaz ani vo vzťahu k existencii samotného skutku. Súdu tak neostávalo v zmysle zásady in dubio pro reo nič iné, ako obžalovaného spod obžaloby oslobodiť z dôvodu, že nebolo preukázané, že sa tento skutok skutočne stal.

Pokiaľ sa jedná o druhý skutok tvoriaci súčasť pokračujúceho trestného činu, v tomto prípade súd tiež musí nutne poukázať na zásadné rozpory vo výpovediach poškodeného S. J. v prípravnom konaní. Ten vo svojej prvotnej výpovedi 28.11.2013 opísal osobu, o ktorej mu mal S. P. povedať, že je obžalovaným, ako osobu vo veku 50 až 55 rokov, pričom obžalovaný mal v čase skutku 32 rokov. Až neskôr vo svojej druhej výpovedi zmenil vek a opis osoby, ktorá ho mala násilím vyzliecť z bundy a označil ju ako osobu vo veku asi 30 až 40 rokov. Ako páchateľa svedok - poškodený označil osobu menom W.F. J., avšak ako uviedol, túto osobu nepozná a jeho meno vie od S. P., ktorý útočníka predtým takto oslovil. Tu súd opätovne poukazuje na zmeny vo výpovediach S. P. a výpoveď svedka K. C. spochybňujúcich účasť obžalovaného na tomto skutku do takej miery, že je vôbec pochybnosť, či sa prvotný čiastkový útok vôbec stal. Teda svedok S. J. sa opiera o informáciu o identite páchateľa, ktorú mu poskytol S. P., ktorý však neskôr v prípravnom konaní označil za páchateľa inú osobu. Tu súd zdôrazňuje, že v zmysle výpovede S. P. mal byť týmto páchateľom voči jeho osobe spoločník obžalovaného, mladší neznámy róm vo veku 17 rokov. Svedok - poškodený S. J. označil ako spoločníka obžalovaného róma vo veku 12 až 14 rokov. Svedok - poškodený S. J. uviedol, že páchateľ mal S. P. udierať päsťami do tváre a tento útok mal byť intenzívny, čo však nepotvrdzoval samotný S. P. a intenzite útoku zmieňovaného S. J. nezodpovedal ani jeho následok, nakoľko S. P. nemal žiadne zranenia, hoci útok päsťami do tváre od dospelého muža musí nutne zanechať následky v podobe zranení. Teda už v tejto časti výpovedí svedka - poškodeného S. J. v časti útoku na svedka - poškodeného S. P. sa objavujú zásadné rozpory, čo výrazne znižuje dôveryhodnosť výpovede svedka - poškodeného S. J..

Svedok K. C. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že toho, čo pri ňom ležal (podľa názoru súdu pravdepodobne to bol S. J.Č.) zobrali vonku. Kto to urobil alebo čo sa vonku dialo, už svedok uviesť nevedel. Svedok K. C. nepotvrdil výpoveď svedka - poškodeného S. J., že od neho mal niekto požadovať v priestoroch železničnej stanice bundu, hoci svedok C. pri ňom ležal. Aj vo vzťahu k tomuto skutku súd poukazuje na výpoveď O. D., ktorá nezaznamenala žiaden incident v priestoroch a v okolí železničnej stanice. Preto okrem výpovede svedka - poškodeného S. J., ktorá je rozporná ohľadom toho, čo sa stalo a tiež vo vzťahu k osobe páchateľa, ktorého identitu odvodzuje iba od mylnej informácie od S. P., neexistuje žiaden iný priamy dôkaz o tom, že skutok sa skutočne stal, nakoľko tento nepotvrdzujú žiadne ďalšie dôkazy.

Pokiaľ sa jedná o tvrdenia oboch svedkov - poškodených, že obžalovaného spoznali v priestoroch policajného oddelenia, súd zdôrazňuje, že v tomto prípade nebola vykonaná rekognícia v zmysle pravidiel upravených v ustanovení § 126 Trestného poriadku, hoci vzhľadom na zmenu výpovede svedka

- poškodeného S. P. ešte v priebehu prípravného konania a na výpoveď obžalovaného v prípravnom konaní v tom zmysle, že na stanici v ten deň vôbec nebol, bolo by vykonanie tejto rekognície viac ako žiadúce. Je neprípustné, aby v priebehu vykonávania procesných úkonov v prípravnom konania boli svedkovia - poškodení a obžalovaný konfrontovaní vzájomnou prítomnosťou na chodbe pred samotným výsluchom. Takýto postup polície upiera obžalovanému právo na spravodlivý proces, kedy je ako podozrivý svojou prítomnosťou priamo konfrontovaný s tým, že ho uvideli svedkovia - poškodení, ktorí ho tak mali možnosť označiť za páchateľa aj bez toho, aby to vychádzalo z iných dôkazov v snahe zdôveryhodniť svoje výpovede. Preto súd tieto tvrdenia svedkov - poškodených, že obžalovaného spoznali na chodbe pred výsluchom neakceptoval ako usvedčujúci dôkaz voči obžalovanému.

Preto súd na základe týchto právnych úvah založených na vykonanom dokazovaní, obžalovaného W. J.O. spod obžaloby prokurátora oslobodil, a to z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Vzhľadom na tento dôvod obžaloby súd bližšie neodôvodňoval dôkazy, ktoré vyplynuli z výsluchov svedkov N. N., Ž. J. O. O. N., nakoľko tieto by svedčili v prospech oslobodenia obžalovaného spod obžaloby v zmysle § 285 písm. c) Trestného poriadku, ak by mal súd zistené, že skutok sa stal a že tento je trestným činom. Súd vo vzťahu k týmto dôkazom v kontexte potreby náležitého odôvodenia svojho rozhodnutia uvádza, že všetci títo svedkovia sú príbuzní obžalovaného, a teda nie je vylúčená možnosť účelovosti ich výpovedí v prospech obžalovaného v snahe pomôcť mu v tejto trestnej veci poskytnutím alibi, ktoré už vzhľadom na odstup času nie je možné overiť inými nezaujatými svedkami. Obžalovaný

už v pri svojej výpovedi v prípravnom konaní síce popieral, že bol na železničnej stanici v čase, kedy sa mali skutky stať, ale ako dôvod neuviedol, že bol na oslave, pričom s touto verziou prišiel až po podaní obžaloby pri dokazovaní na hlavnom pojednávaní. To z pohľadu súd len zvyšuje pochybnosti o dôveryhodnosti uvedenej obrany obžalovaného.

Nakoľko súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, v zmysle § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkázal právnu nástupkyňu zomrelého svedka - poškodeného S. J. - U. J.V. s nárokom na náhradu škody, ktorý si do skočenia vyšetrovania uplatnil S. J. na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.