Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/96/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Ľuboša Kunaya vo veci EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným 1. H. C., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XX, XXX XX P., 2. A. C., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XX, XXX XX P., oboch zastúpených JUDr. Zsoltom Suverom, advokátom so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, 3. H. G. nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX P., 4. E. G., nar. XX.XX.N., bytom Dénešova XX, XXX XX P., o zaplatenie 29.933,35 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 3. a 4. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 10.11.2017 č.k. 41 Csp/48/2016-295

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o vyhovení žalobe proti žalovaným v 3. a 4.rade a súvisiacom výroku o nároku žalobcu na náhradu trov konania proti žalovaným v 3. a 4.rade.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným v 3. a 4. rade v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví I. výrokom zastavil konanie voči žalovaným v 1. a v 2.rade, II. výrokom uložil žalovaným v 3. a 4. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 29.933,35 € s úrokom z omeškania 8,05 % ročne z dlžnej sumy 21.883,50 eur od 30.10.2014 až do zaplatenia, III. výrokom nepriznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi proti žalovaným v 1. a 2. rade a IV. výrokom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v 3. a 4.rade v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo žaloby, ktorou bol uplatnený nárok voči žalovaným ako spoludlžníkom zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej dňa 15.11.2010 s právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou a.s., na základe ktorej zmluvy bol žalovaným spoločne a nerozdielne poskytnutý úver na bývanie vo výške 45.100 € s dohodnutou trojročnou fixnou úrokovou sadzbou 6,49 % ročne, ktorú pohľadávku mali uhradiť v 315-tich splátkach vo výške 252,70 € mesačne, od 15.12.2010 do 15.2.2037. Splnenie záväzku žalovaných zo zmluvy o úvere bolo zabezpečené zriadením záložného práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX Z. P. - R., kat. územie R. ako byt č. X v bytovom dome na W. ulici v P. a podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a priľahlého pozemku v rozsahu 202/10000-in.

3. Súd prvej inštancie mal preukázané, že pôvodný veriteľ žalovaných pre neplnenie ich povinnosti riadne a včas uhrádzať dohodnuté splátky, uplatnil právo na zosplatnenie celého úveru ku dňu 2.10.2013, ktorá pohľadávka na istine predstavovala 49.119,37 €. Záväzok žalovaných z úverovej zmluvy po

zosplatnení bol čiastočne uspokojený z výťažku dražby založenej nehnuteľnosti podľa zákona č. 527/02 Z.z. dobrovoľných dražbách. Dražbou nehnuteľnosti dosiahnutá suma 29.900 € bola v rozsahu 23.116,50 € započítaná na úhradu istiny dlhu, v zostatku vydražená suma slúžila na úhradu nákladov dražby. Pôvodný veriteľ žalovaných Slovenská sporiteľňa a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014 postúpila na žalobcu zostatok neuhradeného záväzku žalovaných zodpovedajúci na istine sume 21.883,50 €, na úrokoch z úveru sume 4.011,97 €, v sume 4.006,47 € úrokom z omeškania a vo výške 31,41 € neuhradeným poplatkom. Súd prvej inštancie konanie voči žalovaným v 1. a 2. rade zastavil v súlade s § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej zákon č. 7/05 Z. z) po zistení, že na základe návrhu žalovaných v 1. a v 2.rade ako dlžníkov, bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie konkurzného súdu (Okresného súdu Košice I) o vyhlásení konkurzu na žalovaného v 1. rade dňa 11. 8. 2017 a na žalovaného v 2. rade dňa 14. 8. 2017, keď vyhlásením konkurzu žalovaní boli oddlžení, teda zbavení všetkých dlhov a pohľadávky vzniknuté pred vyhlásením konkurzu sa voči nim stali nevymáhateľné, na čo súd prihliada ex offo aj bez námietok dlžníka (§166e zákona č. 7/05Z.z.). Súd prvej inštancie zohľadnil, že žalovaní v 1. až 4.rade, ktorým z hmotného práva vyplývala povinnosť na plnenie dielom spoločným a nerozdielnym, mali vo vzájomnom pomere v konaní pred súdom postavenie samostatného procesného spoločenstva, keď žalovaní v 1. a 2. rade len všeobecne namietali správnosť vyčíslenia nároku žalobcu na úroky z úveru a úroky z omeškania, pričom žalovaní v 3. a 4. rade boli v konaní procesne pasívni, keď sa v konaní nevyjadrili, voči nároku žalobcu nenamietali. Súd prvej inštancie zaviazal na úhradu žalovanej pohľadávky žalovaných v 3. a 4. rade, majúc preukázanú existenciu a rozsah nesplneného záväzku výpisom platobnej histórie z účtu žalovaných a špecifikáciou pohľadávky žalobcu vo vyjadreniach z 15.5.2017 a 18.5.2017 a 26.9.2017 a 5.10.2017, podľa obsahu ktorých žalovaní v 1. až 4. rade na záväzok z úveru uhradili 28.237,74 €, z toho na istinu úveru 45.000 € sumu vo výške 23.116,50 €, ktorá suma v rozsahu 23.052,90 € pochádzala z výťažku dražby založenej nehnuteľnosti, úroky z úveru a úroky z omeškania boli vyčísľované v nadväznosti na rozsah dlžnej sumy, dobu splatnosti a počet dní omeškania. Právne vec posudzoval ako záväzok vyplývajúci zo zmluvy spotrebiteľskej podľa § 52 založenej na zmluve o úvere uzavretej podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ex offo sa vysporiadal tiež s plynutím premlčacej doby v zmysle v tom čase platného a účinného ustanovenia § 5b zákona č. 250/07 Z.z. konštatujúc, že k uplynutiu premlčacej lehoty podľa ustanovení § 103 nedošlo. Žalovaných v 3. a 4. rade zaviazal na úhradu žalobou uplatneného nároku spolu s úrokmi z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 1 vo výške 8,05% vyplývajúcej z §3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013, v ktorom období došlo k vzniku omeškania žalovaných s plnením záväzku. Úroky z omeškania priznal žalobcovi v súlade s jeho návrhom od 30. 10. 2014, tj odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky na žalobcu.

4. Výrok o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade súd prvej inštancie založil na konštatovaní, že k zastaveniu konania voči žalovaným v 1. a 2. rade došlo na základe zákona, ktoré zastavenie žalobca nezavinil. O nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovanými v 3. a 4. rade rozhodol zohľadňujúc zásadu úspešnosti v spore podľa § 255 ods. 1 CSP, keď procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov.

5. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní v 3. a 4. rade, ktorým napadli výrok ukladajúcim im povinnosť na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom, ako aj súvisiaci výrok o ich povinnosti na náhradu trov konania žalobcovi. Podľa obsahu odvolania uplatnili odvolacie dôvody vyplývajúce z § 365 ods. 1 písm. f/ Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. V odvolaní uviedli, že pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere uzavretej so Slovenskou sporiteľňou, a.s. bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti, ktorej cena dosiahnutá vydražením predstavovala 29.900 €. Namietali, že nie je zrejmé, ako žalobca vyčíslil žalovanú pohľadávku, v akej výške bol započítaný na uspokojenie ich záväzku zo zmluvy výťažok dosiahnutý dražbou a tiež, že nebolo preukázané príslušenstvo žalovanej pohľadávky obzvlášť s ohľadom na čiastočné uspokojenie z výťažku dosiahnutého dražbou.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zopakoval svoje stanoviská týkajúce sa rozsahu vyčíslenej pohľadávky ako vyplývali z jeho podaní doručených súdu 15.5.2017, 18.5.2017, 26.9.2017 a 5.10.2017, v zmysle ktorých čerpané finančné prostriedky vo výške 45.100 € žalovaní uhrádzali v časti splátkami, v

časti bola pohľadávka uspokojená v dražbe a to tak, že celkovo poukázaná suma 28.237,74 € (5.184,54 € splátkami, 23.052,90 € výťažkom z dražby) bola v rozsahu 23.116,50 € započítaná na úhradu istiny, vo výške 4.482,02 € na úroky z úveru, v sume 622,29 € na splatné poplatky z úveru a v rozsahu 16,93 € na úhradu úrokov z omeškania. Zohľadňujúc úhradu istiny úveru 45.000 € v sume 23.116,50 €, zostatok neuhradenej čiastky na istine predstavoval 21.883,50 €. Výťažok z dražby vo výške 23.052,90 € bol započítaný na istinu pripísaním na účet veriteľa ku dňu 18.6.2014. Predpis riadneho úroku z úveru zodpovedal neuhradenej časti úrokov z úveru za obdobie od 23.5.2012 do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru 2.10.2013, ktorý úrok bol uplatňovaný z výšky čerpaných a neuhradených finančných prostriedkov na istine v hodnote 44.936,03 € pri dohodnutej úrokovej sadzbe 6,49% ročne, zohľadňujúc počet kalendárnych dní v jednotlivých mesiacoch. Prihliadajúc na obdobie trvania finančného roku 360 dní, počet kalendárnych dní v mesiaci a výšku dlžnej sumy, povinnosť žalovaných na úhradu úroku v hodnote 243,029 € mesačne zodpovedala 30-dňovému kalendárnemu mesiacu, pri kalendárnom mesiaci s počtom 31 dní suma úroku z úveru predstavovala 251,129 €, pri počte 28 kalendárnych dní úroky zodpovedali sume 226,826 €, za obdobie 22 dní omeškania od 23.5.2012 do 14.6.2012 úrok predstavoval sumu 178,221 €, a za 17 dní omeškania v čase od 15.9.2013 do 2.10.2013 úroky z úveru činili 137,716 €. Neuhradený zostatok úroku z omeškania vo výške 139,59 € bol určený v zákonnej sadzbe 5% z dlžnej sumy ročne z každej splátky s úhradou ktorej boli žalovaní v omeškaní od vzniku záväzku do času poslednej výzvy pred zosplatnením dlhu, a následne od 19.9.2013 do 18.6.2014 (úhrada z výťažku z dražby nehnuteľnosti) bol úrok z omeškania v hodnote 5% ročne vyčíslený z neuhradeného záväzku istiny úveru, úrokov z úveru a neuhradenými splatnými poplatkami v úhrnnej sume 102.692,90 €, čo predstavovalo za 272 dní omeškania sumu 3.866,88 €. Celkovo tak úrok z omeškania zodpovedal hodnote 4.006,47 € (139,59 € + 3.866,88 €). Žalobca považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a žiadal, aby ho odvolací súd potvrdil.

8. Žalovaní k stanovisku žalobcu v odvolacom konaní nepodali žiadne vyjadrenie.

9. Podľa § 367 ods. 2 CSP, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

10. Odvolanie voči rozsudku podali iba žalovaní v 3. a 4. rade vo vzťahu k výrokom, ktoré sa týkajú ich právneho postavenia. Z obsahu žaloby i zmluvy o úvere, z ktorej nárok žalobcu vyplýva je zrejmé, že sa jedná o záväzok, ktorý mal povahu deliteľného plnenia (peňažné plnenie), vo vzťahu ku ktorému mali žalovaní vystupovať ako solidárni (spoloční a nerozdielni) dlžníci. V zmysle ustanovení hmotného práva solidárny záväzok dlžníkov znamená, že veriteľ mal oprávnenie žiadať o plnenie ktoréhokoľvek z týchto dlžníkov samostatne, alebo aj všetkých súčasne (§ 511 . O založení procesného spoločenstva medzi žalovanými ako solidárnymi dlžníkmi bolo teda rozhodnuté iba na základe vôle veriteľa. V danom spore sa preto nejedná o tzv. nútené spoločenstvo žalovaných vyplývajúce zo zákona, charakterizované nerozlučnosťou žalovaných vyplývajúcou z hmotného práva, keď úkony jedného z nich sa vzťahujú aj na ostatných žalovaných (§ 77 ods. 1, § 78 . V prípade žalovaných ide o spoločenstvo dobrovoľné a samostatné podľa § 76 CSP, keď vyhovenie žalobe vo vzťahu k jednému zo žalovaných nevylučuje odlišné (zamietavé) rozhodnutie vo vzťahu k druhému žalovanému. Z uvedeného plynie záver o samostatnosti postavenia žalovaných na účely konania o opravnom prostriedku, ako aj vo vzťahu ku uskutočňovaniu ďalších úkonov v spore (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/544/2015). Vzhľadom na uvedené predmetom odvolacieho prieskumu boli výroky rozsudku len v časti týkajúcej sa žalovaných v 3. a 4. rade, so zreteľom na ich postavenie samostatných spoločníkov, ktorí majú samostatné práva a povinnosti, každý koná sám za seba a súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne.

11. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keď práva a povinnosti žalovaných vyplývajúce z ich hmotnoprávneho vzťahu založeného zmluvou o spotrebiteľskom úvere vychádzali zo samostatných skutkových okolností a hmotnoprávnou úpravou nie je predpísaný spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami, odvolaním boli dotknuté výrok rozsudku iba vo vzťahu k žalovaným v 3. a 4. rade. Vo vzťahu k žalovaným v 1. a v 2. rade výroky rozsudku neboli napadnuté opravným prostriedkom, preto nadobudli právoplatnosť.

12. Krajský súd v Košiciach prejednal odvolanie žalovaných v 3. a 4. rade ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 a contrario, v rozsahu danom § 379 a § 380 z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

13. Rozsudok je v napadnutých výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22.11.2018, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1,3 CSP, § 378 ods. 1 CSP.

14. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods. 1 písm f) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§ 191 ods 1,2 alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192,193 a 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

15. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

16. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nebol naplnený. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Súd prvej inštancie skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich tiež správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, zohľadňujúc rozsah splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti dôkaznej. Nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok vo vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil.

17. Základom odvolacích námietok žalovaných v 3. a 4. rade je tvrdenie, že nie je zrejmý spôsob stanovenia záväzku, na plnenie ktorého boli zaviazaní, nie je zrejmé ako bolo prihliadnuté k výťažku z dražby založenej nehnuteľnosti, ktorý bol dosiahnutý v sume 29.900 €, ktoré námietky žalovaní v 3. a 4. rade uplatnili prvýkrát až v priebehu odvolacieho konania.

18. Každá strana sporu má povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú v závislosti od hmotnoprávnej úpravy vzťahujúcej sa k právam a povinnostiam, ktoré sú predmetom sporu a ktorá sa v súdnom konaní na posudzovaný právny vzťah aplikuje.

19. Podľa § 149 prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

20. Podľa § 150 ods. 1 strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

21. Podľa § 151 ods. 1 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Podľa § 151 ods. 2 ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

22. Podľa § 296 v konaniach s ochranou slabšej strany sporu, kam patria aj spory so spotrebiteľom ako je aj uvedený spor, spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

23. Na účely zefektívnenia a zrýchlenia sporového konania Civilný sporový poriadok zdôrazňuje princíp kontradiktórnosti a zakotvuje procesnú povinnosť riadne a včas uplatniť prostriedky procesného útoku a obrany, nesplnenie ktorých povinností je sankcionované stratou sporu. Porušenie povinnosti tvrdenia je prejavom procesnej pasivity strany sporu, s ktorou sa spája sankcia buď vo forme nespornosti popretých skutkových tvrdení (§ 151 ods. 1 alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 . Pokiaľ strana splní svoju procesnú povinnosť tvrdenia, nastupuje povinnosť dôkazná na označenie dôkazov, ktoré sú spôsobilé preukázať pravdivosť ňou uvádzaných skutočností. Stranu sporu teda následne zaťažuje dôkazné bremeno v konaní, predstavujúcu procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, prípadne navrhla dôkazy, ktoré nepotvrdili pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu, je rovnako postihnutá neúspechom v súdnom konaní a teda stratou sporu. Súd rozhoduje v neprospech strany, ktorej záujmom bolo podľa hmotného práva tvrdiť a preukázať tvrdenú skutočnosť.

24. Žalobca v konaní tvrdil existenciu záväzku žalovaných, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere uzavretej s právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a. s. v rozsahu, ktorý ostal nesplnený aj po zohľadnení finančných zdrojov získaných z predaja majetku, ktorým bolo splnenie dlhu zabezpečené, kde výťažok z dražby mal predstavovať 29.900 €. Žalobca svojimi podaniami z mesiaca máj 2017 a október 2017 (č. l. 177, 266 spisu) upresnil spôsob stanovenia dlžnej sumy. Ako vyplýva z obsahu spisu, uvedené podania boli riadne doručené žalovaným v 3. a 4. rade, a to žalovanému v 3. rade 20.10.2017 (doručenka pri č. l. 275 spisu) a žalovanej v 4. rade dňa 13.10.2017 (doručenka pri č. l. 261 súdneho spisu). Žalovaní boli riadne a včas poučení o svojich procesných právach i povinnostiach, riadne predvolávaní na pojednávanie, ktorého sa opakovane bez ospravedlnenia nezúčastnili, prípadne sa zásielky vrátili z miesta ich bydliska neprevzaté, keď súd prvej inštancie správne vychádzal z § 112 považujúc doručenie za účinné. Žalovaní v 3. a 4. rade mali vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade postavenie samostatných spoločníkov v konaní, vo vzťahu medzi ktorými platí, že úkony jedného zo žalovaných sa nevzťahujú bez ďalšieho na ostatných žalovaných. Námietky voči výške dlhu mali iba žalovaní v 1. a 2. rade, voči ktorým bolo konanie zastavené. Žalobca nárok tvrdený žalobou pritom preukazoval obsahom listinných dôkazov, okrem iného tiež výpisom z účtu žalovaných, na ktorý boli zasielané splátky dlhu. Rovnako vo svojich podaniach špecifikoval, akým spôsobom boli zohľadnené splátky dlhu, započítaná pohľadávka z výťažku dražby i ako boli určené úroky z úveru i úroky z omeškania, zohľadňujúc obdobie omeškania i výšku dlžnej sumy. Nakoľko žalovaní v 3. a 4. rade ako samostatní procesní spoločníci voči pohľadávke veriteľa nenamietali, s ohľadom na existujúci dôkaznú situáciu v spore, súd vyhodnotil pohľadávku žalobcu ako nespornú (§ 151 súčasne odkazujúc v bodoch 20., 36. svojho odôvodnenia z čoho vychádzal pri posudzovaní výšky pohľadávky uplatnenej žalobcom.

25. Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

26. Z § 366 vyplýva, že zákon pripúšťa nové skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní, iba v obmedzenom rozsahu. Strana sporu zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohla uplatniť, ale neurobila tak v konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto dôkazy a skutočnosti nemôže vziať do úvahy ani odvolací súd. V zmysle citovaných ustanovení právo tzv. novôt v odvolacom konaní je nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Dôkazy a skutočnosti, ktoré môžu byť odvolacími dôvodmi aj keď neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú charakteristické tým, že sa považujú za výnimočné a viažu sa na konkrétne vymedzené procesné situácie v konaní pred súdom prvého stupňa. Uvedené znamená, že odvolací súd môže prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len v prípadoch uvedených v § 366 CSP.

27. S poukazom na uvedené odvolací súd ako prvé skúmal, či žalovaní v 3. a 4. rade uplatnili novoty v súlade s § 366 CSP, a či tieto nemohli bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

28. V zmysle ustálenej judikatúry nemožnosťou označenia alebo predloženia skutočnosti alebo dôkazov bez viny strany sporu treba rozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia v procese dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie, t.j. situáciu, keď strana sporu bez svojej viny, skutočnosti alebo dôkazy označiť alebo predložiť nemohla, pretože o nich nevedela, a ani inak z procesného hľadiska nezavinila nesplnenie svojej povinnosti tvrdenia alebo predloženia. V prípade keď odvolateľ v odvolaní neuvedie žiadne skutočnosti - tvrdenia vzťahujúce sa na situáciu - osvedčenie, že nemohol, ten ktorý v odvolaní uplatnený dôkaz bez svojej viny označiť alebo predložiť a neuvedie žiadne okolnosti, kedy a za akých okolností sa o tomto dôkaze dozvedel, nie je možné posúdiť, či bola splnená táto zákonom stanovená podmienka pre možnosť uplatnenia nových dôkazov a skutočností v odvolacom konaní a nie je možné ani posúdiť, či došlo k takémuto neoznačeniu, resp. nepredloženiu pred súdom prvej inštancie bez zavinenia odvolateľa .

29. Žalovaní v 3. a 4. rade, ktorí mali možnosť aj povinnosť riadne a včas uplatniť prostriedky procesnej obrany v konaní pred súdom prvej inštancie, neuvádzajú vo svojom odvolaní žiadne okolnosti, ktoré by im objektívne bránili splniť si túto svoju procesnú povinnosť ako to vyžaduje § 366 CSP. Tým je vylúčené, aby sa odvolací súd zaoberal procesnou obranou žalovaných v odvolaní, keď pre takýto postup neboli splnené zákonom vyžadované podmienky. Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že odvolatelia vo svojom odvolaní neuvádzajú žiadne také tvrdenia, ktoré by spochybňovali skutkový stav, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie, pretože neuviedli, v čom spočíva nesprávnosť tvrdení žalobcu o spôsobe vyčíslenia dlhu. Žalovaní boli priamo účastníkmi zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z ktorého vznikla dlžná pohľadávka, bol im doručený spôsob vyčíslenia pohľadávky žalobcu, v ktorom jednoznačne vymedzil, z akej istiny vychádzal, za aké dlžné obdobia, v akej výške si uplatňoval príslušenstvo pohľadávky, voči čomu neuviedli žiadne konkrétne výhrady. Ich všeobecné vyjadrenia, že im nie je zrejmé, ako bola určená výška dlžnej sumy, tak majú povahu neúčinnej procesnej obrany (§151 . Žalovaní boli pritom povinní splniť svoju povinnosť procesnej obrany v zmysle § 296 do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, teda do 10.11.2017, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci samej, ktorého pojednávania sa bez ospravedlnenia nezúčastnili ( predvolanie riadne doručené 13.10.2017 a 20. 10. 2017), a prostriedky procesného útoku a obrany neuplatnili ani pred týmto termínom, aj keď mali vedomosť o existencii a rozsahu záväzku, ktorý je predmetom žaloby. Žalovaní v 3. a 4. rade, ktorí neuplatnili prostriedky procesnej obrany riadne a ani včas, nespochybnili žiadnym relevantným spôsobom správnosť záverov súdu prvej inštancie, z ktorých dôvodov bolo napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdené.

30. Pre úplnosť odvolací súd doplňuje, že tak ako to vyplýva z obsahu vyjadrenia žalobcu k odvolaniu, ako aj z jeho podaní z 15.5.2017 a 18.5.2017 a 26.9.2017 a 5.10.2017 (č.l. 177, 266 spisu), z ktorých vychádzal aj súd prvej inštancie, a ktoré boli žalovaným doručené, čiastka vo výške 29.900 € získaná predajom založenej nehnuteľnosti na dražbe bola v rozsahu 23.052,90 € započítaná na úhradu dlžnej istiny žalovaných (45.000 €) v zostatku slúžila na úhradu nákladov dražby. Predmetom tohto sporu nebola správnosť rozdelenia výťažku z dražby, ani žiadna zo strán netvrdila ani nespochybnila spôsob uspokojenia pohľadávky z výťažku získanom na dražbe. Odvolací súd tiež upriamuje pozornosť žalovaných v 3. a 4. rade na to, že už pri riadnom plnení záväzku zo zmluvy o úvere, rozsah záväzku by zodpovedal sume na úrovni 80.000 € (splátka 252,70 €, počet splátok 315), ktorý záväzok sa v dôsledku omeškania s úhradou splátok navyšoval o úroky z úveru plynúce až do času čiastočného zaplatenia dlhu na sumu 102.692,90 €. Z riadnych splátok uhradených žalovanými na splnenie záväzku v sume 5.184,84

€, bolo v súlade s dohodou strán podľa zmluvy plnenie započítané prvotne na úhradu úrokov z úveru vo výške 4.482,02 €, následne na istinu 63,60 € na úhradu poplatkov vo výške 622,29 € a na úroky z omeškania v sume 16,93 €. Zohľadňujúc výšku úveru 45.000 € a úhrady žalovaných zo splátok a výťažku z dražby na úhradu istiny v celkovej výške 23.116,50 €, neuhradená istina úveru predstavuje 21.883,50 €. Úroky z úveru 6,49% ročne boli uplatňované z rozsahu nesplatenej istiny 44.936 € (45000 € - 63,60 €) od času 23.5.2012, keď žalovaní poukazovali splátky v nižšej než dohodnutej sume nepostačujúcej na úhradu istiny a príslušenstva, do času zosplatnenia záväzku 2.10.2013, čo zodpovedalo sume 3.011,97 € zohľadňujúc finančný rok 360 dní a počet dní úročenia v jednotlivých mesiacoch (5 mesiacov (30dní) x 243,029 €, 9 mesiacov (31dní) x 251,129 € + (22dní)178,221 € + (28dní) 226,826 € + (17dní) 137,716 €). Zhodne k tomu bol vyčíslený úrok z omeškania z jednotlivých splátok dlhu, keď bola uplatnená úroková sadzba 5% ročne, a predmetom úročenia bol celý rozsah omeškaného peňažného plnenia, na ktoré boli žalovaní povinní, teda neuhradená istina úveru vrátane úrokov z úveru v rozsahu 102.692,90 € za čas od zosplatnenia pohľadávky do času úhrady istiny ku dňu 18.6.2014 pri požadovanom úroku vo výške 5% ročne za 272 dni omeškania, čo celkovo zodpovedalo sume 3.866,88 €. Úrok z omeškania zo splátok úveru do času zosplatnenia ostal neuhradený v rozsahu 139,59 €, teda celkovo kapitalizované úroky z omeškania zodpovedali sume 4.006,47 €. K uvedenému spôsobu stanovenia dlžnej čiastky žalovaní neuviedli riadne a včas žiadne skutkové tvrdenia majúce povahu procesnej obrany, keď nebolo zrejmé, ktoré skutočnosti, čo do rozsahu dlžnej sumy, úrokov, úročeného obdobia či omeškania spochybňujú, a z akých dôvodov.

31. Správne rozhodol súd prvej inštancie aj o náhrade trov konania prihliadajúc na plný procesný úspech žalobcu v konaní, ktorému v zhode s ust. § 255 ods.1 priznal náhradu trov proti žalovaným v 3. a 4. rade v rozsahu 100%.

32. Odvolací súd rovnako vychádzajúc zo zásady procesného úspechu v konaní rozhodol o náhrade trov podľa § 396 ods.1 v spojení s § 255 ods.1 CSP. Žalobca ako úspešná strana v odvolacom konaní má nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovaným v 3. a 4. rade. Výška trov konania bude stanovená rozhodnutím súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .