Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_28P-148-2014.pdf
PDF · 104.95 KB
No categories available
28P/148/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú T. X., nar. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky G.. B. X., nar. X.X.XXXX, bytom O. XX, W., zastúpenej advokátkou U.. P. M., Advokátska kancelária HUTTA & PARTNERS s. r. o., so sídlom Bezekova 13, Bratislava a otca G.. F. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, W., zastúpeného AK Neuschlová, s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej na čas do rozvodu manželstva, takto
rozhodol:
Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej T. X., nar. XX.X.XXXX sumou XXX,- eur mesačne od 1.9.2014 do 8.1.2018.
Zročné výživné za obdobie od 1.9.2018 do 8.1.2018 vo výške 2524,95 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach, z toho 9 splátok v sume 250,- eur a 10. splátka v sume 274,95 eur, ktoré je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci pod následkom straty výhody splátok, počnúc vykonateľnosťou rozhodnutia.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 4.8.2014, sa matka domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností rodičov k maloletej dcére na čas po rozvode. Súčasne s návrhom na rozvod žiadala aj o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by boli upravené práva a povinnosti rodičov k maloletej na čas do rozvodu manželstva tak, že maloletá bude zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bude povinný prispievať na výživu maloletej sumou 100,- eur mesačne a bude oprávnený stretávať sa s maloletou každý utorok v čase od 18.00 hod. do štvrtka do 8.00 hod. a každú sobotu v párny víkend v roku v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod.
2. Uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/143/2014-40 zo dňa 7.8.2014 bol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia vylúčený na samostatné konanie a zapísaný pod novou sp. zn. 28P/148/2014 z dôvodu, že v konaní o rozvode možno upravovať práva a povinností k maloletým deťom len po rozvode, avšak nie do okamihu rozvodu.
3. Uznesením č.k. 28P/148/2014-5 zo dňa 27.8.2014 súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a súčasne ex offo začal konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletej na čas do rozvodu manželstva. Na základe matkou podaného odvolania proti zamietnutiu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 11CoP 463/2014-33 zo dňa 10.10.2014 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že na čas do právoplatného skončenia konania o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností sa maloletá T. dočasne zveruje do starostlivosti matky. Otec je povinný predbežne prispievať na výživu maloletej sumou 100,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc 10.10.2014. Otec má predbežne právo stretávať sa s maloletou každý týždeň v utorok od 18.00 hod. do štvrtka do 8.00 hod. s tým, že v utorok si dieťa vyzdvihne v mieste bydliska matky a vo štvrtok ho odovzdá v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje a každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. kedy si dieťa vyzdvihne aj odovzdá v mieste bydliska matky. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.10.2014.
4. Matka na čas do rozvodu manželstva navrhovala zveriť maloletú do svojej výlučnej starostlivosti, otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 300,- eur mesačne a sumou 100,- eur mesačne na pravidelnú tvorbu úspor, ktorá bude poukazovaná na osobitný účet maloletej dcéry. Styk otca s maloletou navrhovala upraviť každý týždeň v kalendárnom roku v čase od stredy od 16.00 hod. do štvrtka do 18.00 hod. a každý párny týždeň v kalendárnom roku v čase od piatku od 16.00 hod. do pondelka do 08.00 hod a osobitne počas sviatkov a školských prázdnin.
5. Otec navrhoval zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá by sa vykonávala v týždňových intervaloch so striedaním vždy v nedeľu o 19.00 hod a s osobitnou úpravou starostlivosti počas sviatkov a školských prázdnin, bez určenia vyživovacej povinnosti rodičov.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka maloletej, oboznámil sa s potvrdeniami o príjme a výdavkovými dokladmi oboch rodičov, výpismi z účtu, zmluvou o nájme bytu, výpismi z listov vlastníctva, mailovou komunikáciou rodičov, správou zo psychologického vyšetrenia maloletej, znaleckým posudkom č. 18/2016, spisom tunajšieho súdu sp. zn. 28P/143/2014, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci.
7. Zo znaleckého posudku č. 18/2016, vypracovaného súdnym znalcom PhDr. Karolom Kleinmannom, PhD. ku dňu 3.5.2016, súd zistil, že vzťah maloletej k obom rodičom je pozitívny. Na rozvod rodičov má maloletá svoj názor, nechce ublížiť ani jednej strane a svojim neutrálnym postojom ku konfliktu rodičov sa snaží eliminovať napätie, ktoré tam vládne. Kvôli jednému alebo dvom dňom, ktoré by maloletá mohla stráviť s otcom navyše, nechce ísť do konfliktu s vlastnou matkou. Vo vzťahu k rodičom sú preferencie u maloletej približne rovnaké, väčší rešpekt má maloletá pred matkou, pričom otec má voľnejšiu výchovu. Maloletá si želá bývať s matkou aj s otcom. Maloletá sa pred znalcom vyjadrila, že by chcela byť v starostlivosti rodičov tak ako to je - z utorka na stredu a každú druhú sobotu cez deň u ocka, zvyšok s mamou. Maloletá podľa znalca súhlasí so všetkým, lebo nechce vnášať napätie do vzťahu otec - mama. Osobnostné predpoklady na výchovu maloletej majú obaja rodičia podobné, osobné spory však značne znižujú racionalitu ich rozhodnutí. Vo výchove treba dať väčší priestor otcovi. Znalec za optimálnu starostlivosť o maloletú považoval kombinovanú starostlivosť, a to každý utorok s prespávaním u otca a každý druhý víkend piatok až nedeľa s prespávaním u otca, kedy si otec vyberie maloletú zo školy a v pondelok ju odvedie do školy. Počas akýchkoľvek prázdnin si rodičia rozdelia starostlivosť o maloletú tak, aby počet dní starostlivosti bol vždy 1:1.
8. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/143/2014 - 491 zo dňa 26.10.2017 v spojení s opravným uznesením č.k. 28P/143/2014-496 zo dňa 23.1.2018 súd rozviedol manželstvo rodičov maloletej a na čas po rozvode zveril maloletú T. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa bude zabezpečovať tak, že počas školského roka bude maloletá v osobnej starostlivosti matky od nedele v nepárnom kalendárnom týždni od 19.00 hod. do nedele nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa do 19.00 hod. a v osobnej starostlivosti otca od nedele v párnom kalendárnom týždni od 19.00 hod. do nedele nasledujúceho nepárneho kalendárneho týždňa do 19.00 hod. s tým, že prevzatie maloletej sa uskutoční v mieste bydlisko toho rodiča, u ktorého sa maloletá nachádza. Osobitne bol upravený výkon striedavej osobnej starostlivosti o maloletú počas školských prázdnin. Obidvaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumou 100,- eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia, a to vždy k 15-temu dňu v kalendárnom mesiaci vopred k rukám matky. Účastníkom súd nepriznal nárok na náhradu trov konania. V časti výroku o rozvode nadobudol rozsudok právoplatnosť dňa 8.1.2018. V časti zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti a určenia výšky vyživovacej povinnosti podala matka odvolanie, o ktorom zatiaľ nebolo rozhodnuté.
9. Maloletá T. bola v čase začatia tohto súdneho konania žiačkou 3. ročníka základnej školy, od septembra 2018 nastúpila do 7. ročníka. Spočiatku matkou vyčíslené mesačné výdavky na potreby maloletej pozostávali zo: školská družina 15,82 eur, školské obedy 28,- eur, tanečný krúžok 12,- eur, ošatenie, hygienické potreby a hračky 150,- eur, pomerné náklady na bývanie 325,- eur, strava 150,- eur, ostatné náklady (škola v prírode, zubár, DVD) 26,74 eur. Po prechode na 2. stupeň základnej školy medzi mesačné výdavky na maloletú matka zahrnula: strava doma 150 eur, oblečenie a obuv 66,67 eur, hygienické potreby 15 eur, joga 18,33 eur, školské pomôcky a poplatok škole 40 eur, školské obedy 32 eur, školské exkurzie a výlety 10 eur, ošetrenie u zubára, lieky a vitamíny 69,42 eur, pomerné náklady na bývanie 52,80 eur, voľnočasové aktivity (divadlo, kino, detské centrá) 20 eur, mobilný telefón 7 eur, sporenie 50 eur, výlety a rodinné dovolenky 83,33 eur. Maloletá mala mimoriadne výdavky na zabezpečenie okuliarov, zubného strojčeka a s tým súvisiacich ošetrení u zubára.
10. Matka maloletej bola zamestnaná v spoločnosti Asseco Central Europe, a.s., kde dosahovala priemerný príjem vo výške cca 1700,- eur mesačne netto. Od júla 2016 do marca 2017 čerpala materskú dovolenku, zo Sociálnej poisťovne jej boli za toto obdobie vyplatené materské dávky v celkovej sume 7721,- eur. Odo dňa 10.3.2017 je na rodičovskej dovolenke s maloletým synom Branislavom, ktorá stále trvá. Odvtedy jej príjem tvoril rodičovský príspevok vo výške 213,20 eur a prídavky na dve deti. Spolu s otcom maloletej vlastní matka byt, ktorý je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov a v ktorom počas trvania manželstva viedli spoločnú domácnosť. V auguste 2014 sa aj s maloletou dcérou odsťahovala zo spoločnej domácnosti do prenajatého bytu, za ktorý uhrádzala nájomné spolu s energiami v celkovej výške 621,89 eur mesačne. Od júla 2016 žije v spoločnej domácnosti so svojím súčasným partnerom a maloletým synom Branislavom, ktorý sa narodil z tohto vzťahu. Tento byt je vo vlastníctve partnera matky. Medzi mesačné výdavky matky patria: pomerné náklady na bývanie 52,80 eur, strava 250 eur, životná poistka 30,75 eur, kozmetika a čistiace prostriedky 70 eur, mobil, internet a TV 65 eur, oblečenie a obuv 70 eur, náklady na benzín 60 eur, rodinné dovolenky a výlety s dcérou 83,33 eur.
11. Otec maloletej bol zamestnancom spoločnosti TESCO STORES SR, a.s., kde dosahoval priemerný mesačný príjem vo výške 1255,64 eur netto. Pracovný pomer bol ukončený dohodou ku dňu 1.2.2017, dôvodom boli organizačné zmeny u zamestnávateľa a s tým súvisiace zrušenie jeho pracovnej pozície. V súvislosti so skončením pracovného pomeru mu bolo vyplatené odstupné vo výške 10.675,05 eur a v mesiaci máj 2017 mu bola dodatočne vyplatená ročná odmena vo výške 110,- eur. Bol dlhodobo práceneschopný, zo Sociálnej poisťovne mu boli vyplácané nemocenské dávky vo výške cca 950,- eur mesačne. Následne bol nezamestnaný, od septembra 2017 až do februára 2018 poberal dávku v nezamestnanosti priemerne vo výške cca 920,- eur mesačne. Opätovne sa zamestnal dňa 23.1.2018 a dosahuje mesačný príjem vo výške 1000,- eur netto. Otec maloletej momentálne býva spoločne so svojou partnerkou a jej dvomi deťmi v byte, ktorý patrí ich známej a za ktorý uhrádzajú len náklady na réžiu bytu. Dňa 23.11.2017 sa otcovi a jeho partnerke narodila dcéra U.. Medzi mesačné výdavky otca patria: hypotéka 71,12 eur, poplatky za byt 110 eur, elektrina 34 eur, plyn a rozhlas 13,64 eur, strava 200 eur, pohonné hmoty 148 eur, ošatenie 80 eur, mobil a internet 25 eur, voľný čas 80 eur, životné poistenie 29,74 eur, poistenie maloletej T. 31,67 eur, poistenie DAS 179 eur ročne.
12. Podľa matkou predloženého sumáru platieb otca nad rámec určeného výživného prispel otec za obdobie rokov 2014 - 2017 na potreby maloletej sumou 1.070,50 eur. Otec výšku svojich príspevkov nad rámec určeného výživného vyčíslil za toto obdobie na sumu 2.286,76 eur.
13. Matka maloletej pred súdom vypovedala, že styk otca s dieťaťom prebiehal podľa predbežného opatrenia. Spočiatku sa stávalo, že maloletá mala po návrate od otca výbuchy, bola nervózna a chvíľu jej trvalo, kým sa preorientovala na prostredie u matky. Dieťa chce byť s otcom, ale matka mala za to, že týždňový interval je pre dieťa veľa. Zo spoločného bytu matka musela odísť, nakoľko medzi rodičmi dochádzalo k hádkam. Od augusta 2014 do júla 2016 bývala s maloletou v prenajatom byte, preto boli jej náklady na bývanie vyššie. Matka trvala na určení vyživovacej povinnosti otca na maloletú vo výške 400,- eur mesačne, vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletej a príjmu otca, ktorý dosahoval za rozhodné obdobie. Čo sa týka platieb otca nad rámec určeného výživného, tak tieto platby dosiahli podľa matky sumu 1070,50 eur. Niektoré príspevky zo strany otca, napríklad poplatok za električenku, by nemali byť zohľadnené pri stanovení zročného výživného. Je predsa prirodzené, že rodič zabezpečuje dopravu dieťaťa do školy a na krúžky. Taktiež je otázne, komu vlastne otec kupoval niektoré knihy, keďže maloletej dcére boli niektoré úplne neznáme. Suma 100,- eur mesačne, ktorou otec prispieval na
základe predbežného opatrenia, predstavovala určenie výživného len v nevyhnutnej miere. Matka preto nesúhlasila s tým, aby za rozhodné obdobie nebolo určené zročné výživné, keďže výživné stanovené vo veci samej by sa malo líšiť od výživného určeného v neodkladnom opatrení. Žiadala, aby bol otec zaviazaný zaplatiť zročné výživné do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Otec si predsa musel byť vedomý toho, že raz bude určené aj výživné nielen v nevyhnutnej miere a mal sa na to pripraviť. Jeho príjem mu umožnil našetriť peniaze potrebné na úhradu zročného výživného. Čo sa týka prenájmu spoločného bytu, matka nemá záujem na takýto spôsob nakladania s nehnuteľnosťou a to jednak preto, že otcovi vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti nedôveruje a aj preto, lebo s prenájmom sa spájajú ďalšie investície.
14. Otec maloletej vo svojich výpovediach pred súdom uviedol, že matka ho obmedzovala v styku s dieťaťom. Presťahovanie do podnájmu s ním nekonzultovala, bolo to prekvapenie pre neho aj pre maloletú dcéru. S maloletou dcérou sa však otec stretával aj po tom, ako sa matka s dcérou odsťahovali zo spoločnej domácnosti. Medzi otcom a maloletou nikdy neboli problémy, otec sa vie o ňu postarať a vykonáva aj domáce práce. Maloletá otcovi nikdy nepovedala, že by u neho nechcela byť. Od začiatku mal záujem o striedavú starostlivosť, ale nikdy netvrdil, že musí ísť o týždenný interval. Otec nesúhlasil s výživným navrhnutým matkou, pretože niektoré vyčíslené výdavky považoval za nadhodnotené (napr. 150,- eur na ošatenie, hračky, hygienické potreby a darčeky). Otec tvrdil, že si plnil vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére. Od októbra 2014 na základe predbežného opatrenia prispieval na výživu maloletej sumou 100,- eur mesačne, pričom prispieval aj nad rámec súdom určeného výživného. Pritom išlo o vyššiu sumu, ako uviedla matka vo svojom vyčíslení. Otec tiež kupoval dcére oblečenie, obuv, knihy, papiernické potreby, hradil detské tábory či návštevy u zubára. Rovnako aj otec má výdavky na prázdniny, rodinné dovolenky, výlety či kultúru, ktoré absolvuje s maloletou. Zároveň poukázal na to, že v rozhodnom období uhrádzal aj hypotekárny úver a poplatky spojené s bytom, ktorý je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nie je pravda, že matka bola nútená z tohto bytu odísť. Otec nebránil matke a dcére v užívaní tohto bytu, konanie matky bolo účelové a jeho cieľom bolo vylúčiť otca zo starostlivosti o maloletú dcéru. Matka išla bývať do nadštandardnej novostavby, pričom na hypotéku a nájom otcovi neprispievala. To, že matka nesúhlasí s prenájmom tohto bytu, otec považuje za nehospodárne konanie, ktoré pripravuje oboch rodičov o príjmy. Pritom otec to matke dlhodobo navrhuje. V prípade určenia zročného výživného otec žiadal o započítanie výdavkov, ktoré vynaložil na maloletú dcéru s tým, aby mu bolo umožnené uhradiť zročné výživné v splátkach.
15. Kolízny opatrovník maloletej navrhoval na čas do rozvodu manželstva rodičov maloletej určiť výživné vo výške 220,- eur mesačne.
16. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
17. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
18. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Nakoľko v priebehu tohto konania bolo právoplatne rozhodnuté o rozvode manželstva a úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, súd rozhodol v tomto konaní len o výživnom za obdobie od podania návrhu do rozvodu manželstva. Pri určení vyživovacej povinnosti súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej ako aj z možnosti a majetkových pomerov otca. Odôvodnenými potrebami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie, výživné slúži aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Súd nezohľadnil pri určení vyživovacej povinnosti výdavok na bývanie v takej výške ako ho uviedla matka. Tento výdavok bol dôsledkom rozhodnutia matky, ktorá opustila aj s dcérou spoločnú domácnosť a prenajala si byt za relatívne vysokú cenu. Súd nepovažuje za správne, aby sa otec finančne podieľal na nákladoch, ktorá spôsobila matka svojim rozhodnutím, ktorým závažným spôsobom zasiahla aj do práv otca, ktorý tak bol odkázaný na stretávanie sa s dcérou len v rozsahu neodkladného opatrenia, prípadne rozsahu aký schválila matka. Matka nepreukázala svoje tvrdenia, že bývanie s otcom bolo v rozpore so záujmami maloletej. Pokiaľ sa rodičia hádali, bol to prejav ich nezrelosti a neschopnosti sa ovládať. Čo sa týka ďalších nákladov uvádzaných matkou s nimi sa súd stotožnil, s výnimkou výdavkov ako sporenie a nákladov na dovolenku a ustálil sa na výške nákladov cca 400-450,- eur mesačne. Táto suma je primeraná výdavkom 8 až 11 ročného dievčaťa. Súd bral do úvahu aj tú skutočnosť, že otec sa podieľal na výdavkov maloletej aj nepeňažnými plneniami ( tým nie sú myslené výdavky, ktoré boli započítané), kupoval maloletej oblečenia, knihy, prispieval na voľnočasové aktivity. Pokiaľ za uvedené obdobie rovnakou výškou výživného prispela aj matka, tak výdavky na maloletú by mali byť bezpochyby pokryté. ( 200 eur otec, 200 eur matka, cca 23,- eur prídavok na dieťa )
22. Zročné výživné k maloletej deťom tvorí súčet plnení za obdobie od 1.9.2014 do 8.1.2018 ( 40 mesiacov + alikvótna časť za mesiac január 2018 ) a dosahuje výšku 8.045,15 Eur ( 40 mesiacov x 200,- eur -určené výživné =8.000 eur + alikvótna časť za mesiac január 45,15 eur). Voči sume zročného výživného započítal súd plnenia otca vo výške 5.520,20 eur, z toho 3.922,54 eur predstavujú pravidelné mesačné plnenia otca vo výške 100,- eur na základe neodkladného opatrenia a to od októbra 2014.( 39 mesiacov x 100=3900 + alikvótna časť za mesiac január 2018 vo výške 22,54). Ďalej súd započítal plnenia otca nad rámec výživného vo výške 1.597,66 eur. Otec síce uvádzal príspevky vo výške 2286,76 eur za uvedené obdobie, súd však nezapočítal všetky plnenia napr. oblečenie, knihy, CD a potreby do školy. Tieto plnenia otca zohľadnil pri určovaní výšky výživného. Do zročného výživného započítal začítal len platby na účet matky, platby u zubára, platby škole, platby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou a letný tábor ( rok 2015 platby vo výške 273,50 eur, rok 2016 platby vo výške 749,16 eur a rok 2017 platby vo výške 575,- eur) . Po započítaní dosahuje výška zročného výživného sumu 2.524,95 eur.
23. O povinnosti uhradiť zročné výživné súd rozhodol podľa § 232 Civilného sporového poriadku.
24. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.