Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Sa-13-2018.pdf
PDF · 89.74 KB
Case nature
Subarea
6Sa/13/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu G.. T. P., bytom F., F. nábrežie XXX/XX, práv. zastúpeného U.. Pavlom Zavackým, advokátom, Hradné námestie 29, Kežmarok proti žalovanému Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, Špitálska 22, Bratislava v konaní o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie vyjadrenia žalovaného zo dňa 15. marca 2018 č.k. VÚSZ-918-6/2018 takto
rozhodol:
I. O d m i e t a žalobu.
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Tunajšiemu správnemu súdu bola dňa 24.05.2018 doručená žaloba v sociálnych veciach, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia opatrenia - rozhodnutia žalovaného zo dňa 15.03.2018, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania.
2. Týmto opatrením - rozhodnutím je vyjadrenie žalovaného k žiadosti žalobcu o započítanie doby štúdia na Vojenskom gymnáziu do I. kategórie funkcií.
3. Poukázal na to, že v období od 01.09.1969 do 26.08.1973 absolvoval Vojenské gymnázium SNP v Banskej Bystrici. Počas štúdia absolvoval plnohodnotnú prípravu na budúce povolanie vojaka z povolania. Požiadal preto žalovaného, aby jeho štúdium na Vojenskom gymnáziu minimálne v rozsahu 3. a 4. ročníka bolo pre potreby sociálneho zabezpečenia započítané do I. pracovnej kategórie (resp. do I. kategórie funkcií).
4. Jeho žiadosti o započítanie doby štúdia na Vojenskom gymnáziu do I. kategórie funkcií číslo VÚSZ-918-6/2018 zo dňa 15.03.2018, vyjadrením ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 24.03.2018, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia v Bratislave ako príslušný orgán štátnej správy nevyhovel.
5. Žalobca poukázal na dôvody vo vyjadrení žalovaného. V nadväznosti na dôvody žalovaného žalobca popísal status žiaka vojenských škôl, jeho označovanie, aj hodnosťami, opísal účel vojenského školstva, charakter, vzdelávania, štúdia a výcviku, venoval sa otázkam zdravotnej spôsobilosti žiakov strednej vojenskej školy, žoldu, služieb v rotách, pohotovostí, poplachov, výjazdov, organizácie celodenných zmien a činnosti počas nich, ubytovania žiakov v regulárnych kasárňach, podliehaniu žiakov vojenským predpisom, nariadeniam, smerniciam, režimu opúšťania kasární a podmienkam pre opustenie, výstroja žiakov totožného s riadnymi vojakmi, zadelenie do rôznych útvarov, sústredeniam za účelom zabezpečenia taktickej prípravy, streleckej, spojovacej, zdravotníckej, tylovej a chemickej prípravy, totožnosti denného poriadku žiakov a príslušníkov armády. Do pozornosti dal nesúladnú prílohu 3 smerníc (zák. č. 100/1988 Zb.), v ktorej sa doba štúdia poslucháčov (žiakov) do dovŕšenia veku 17 rokov započítavala do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky [pozri § 10 ods. 1 písm. d) zák. č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov], t. j. v III. pracovnej kategórii. Branný zákon však stanovil nižšiu vekovú hranicu 16 rokov a 1 deň.
6. Štúdium v l. a 2. ročníku VSOŠ, alebo ani štúdium na VŠJŽ a VG je podľa jeho názoru možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, pretože činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, bola výkonom služby. Podľa jeho názoru treba vždy mať na zreteli, že do I. resp. II. pracovnej kategórie sa zaraďujú zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne alebo aspoň prevažne práce uvedené v rezortnom zozname vydanom MNO ČSSR (t. j. zoznamu druhov prác, ktoré odôvodňujú, aby služba, ktorá sa takto vykonávala, bola zaradená do I. alebo II. kategórie funkcií pre účely dôchodkového zabezpečenia). Konštatoval, že pojem „mladistvý" je analogický s pojmom „neplnoletý" podľa § 8 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o mladistvých, títo majú v pracovnoprávnych vzťahoch osobitné oprávnenia a ich zamestnávatelia zasa osobitné právne povinnosti (pozri zákonník práce č. 65/1965 Zb.). Práce, ktoré mladiství vykonávajú v pracovnom pomere, by nemali neprimerane preťažovať ich organizmus, aby neohrozili ich ďalší vývoj. Na základe toho tvrdil, že preferovaná I. a II. kategória funkcií v armáde, sa musí hodnotiť rovnako a to už odo dňa nástupu do vojenskej strednej školy, pretože vždy (od termínu nástupu) pretože jednoznačne išlo o náročnú službu v ťažkom rizikovom prostredí, ktorá mala negatívny vplyv na kondíciu, telesný vývoj a zdravotný stav žiaka a jeho psychiku, bezpečnosť a hygienu pri výkone služby. Práve preto bola podľa neho táto vojenská služba oprávnene zaradená do preferovaných kategórií. Pri ich posudzovaní by sa malo na ne pozerať rovnako, súladne a nediskriminovať absolventov vojenských stredných škôl. Od tohto dňa nástupu do Vojenskej strednej školy sa musí začať odpočítavať telesná, psychická, duševná, fyzická a iná záťaž, vypätie a stres žiakov a toto kontinuitné vyčerpávanie osobnosti nepretržite trvalo až po skončení vojenskej služby, do jeho odchodu do zálohy (civilu) a nie iba od jeho nástupu na vojenskú základnú službu. Služba v masovej armáde (v tom čase ČSĽA) sa musí počítať od termínu jeho nástupu na vojenskú strednú školu a v tom čase bola u stredného vojenského managementu chápaná ako celoživotná. Navrhol zrušiť rozhodnutie.
7. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že nie je možné jeho vyjadrenie z 15.3.2018 považovať za opatrenie v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Práva a právom chránené záujmy žalobcu neboli vyjadrením dotknuté. Poukázal na to, že v administratívnom konaní koná a rozhoduje len o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia podľa zák. č. 328/2002 Z.z. Žiadosť žalobcu nie je možné považovať za podanie preskúmateľné v konaní o dávkach alebo službách, nevzťahuje sa na konanie o nej administratívne konanie, vyjadrenie žalovaného nemôže byť predmetom preskúmania podľa Správneho súdneho poriadku - § 7 písm. a) v spojení s § 178 ods. 1. Nejde ani o žalobu v sociálnych veciach, nešlo o rozhodnutie. Ďalej argumentoval k veci samej totožne s obsahom napadnutého vyjadrenia, oprel sa o zák. č. 92/1949 Zb., zák. č. 121/1975 Zb. a neskorší zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, zák. č. 76/1959 Zb., a poukázal na to, že obdobie štúdia na vojenskom gymnáziu nie je zaradené do I. pracovnej kategórie, ale v II. podľa Smernice k NNGŠ č. 11/1985. Navrhol žalobu odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP alebo zastaviť konanie podľa § 99 písm. b) SSP, inak ju zamietnuť ako nedôvodnú.
8. V replike žalobcu zotrval na žalobných dôvodoch v celom rozsahu.
9. Správnou žalobou je napadnuté vyjadrenie žalovaného k žiadosti žalobcu o započítanie štúdia na Vojenskom gymnáziu do I. kategórie funkcií zo dňa 15.03.2018. Žalovaný v ňom uviedol, že podľa výkazu dôb a kategórií funkcií na vojenskom gymnáziu študoval od 1.9.1969 do 26.8.1973, od 27.8.1973 do 26.8.1975 vykonal základnú vojenskú službu, od 27.8.1975 do 15.7.1977 ďalšiu službu, od 16.7.1977 do 31.12.1991 bol v služobnom pomere vojaka z povolania. V I. kategórii funkcií tak mal 18 rokov 4 mesiace a 4 dni a v III. 3 roky 11 mesiacov a 26 dní. Pri prepustení nevykonával službu v ozbrojených silách najmenej 20 rokov a nedosiahol vek aspoň 40 rokov, nemal nárok na príspevok za službu podľa § 33 ods. 1 zák. č. 76/1959 Zb. Počas štúdia žiaci vojenských gymnázií neboli vojakmi v činnej službe, t.j. nevykonávali ani základnú (náhradnú) vojenskú službu. Podľa § 5 ods. 2 Branného zákona branná povinnosť vznikla 1.1. roku, v ktorom občan dovŕšil 17. rok. Až v prvom polroku 4. ročníka sa podroboval odvodu. Žiaci vojenských gymnázií vykonávali základnú vojenskú službu až dňom nástupu na vojenskú vysokú školu, a to v 1. a 2. ročníku štúdia. Štúdium na vojenskom gymnáziu nie je ani ostatnou vojenskou službou podľa § 132 ods. 1 písm. b) zák. č. 100/1988 Zb., lebo činnosť nebola výkonom vojenskej služby. Štúdium na vojenskom gymnáziu nie je vojenskou činnou službou § 20 ods. 2 branného zákona, ani inou vojenskou službou podľa § 9 ods. 1 písm. b) zák. č. 100/1988 Zb. v spojení s § 4 ods. 1 nariadenia vlády č. 149/1988 Zb. V ďalšej službe bol až v 3. a 4 . ročníku vojenskej vysokej školy. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 76/1959 Zb. vojaci z povolania - až po vykonaní základnej (náhradnej) vojenskej služby - teda študenti vojenského gymnázia nemohli byť vojakmi z povolania. Štúdium na vojenskom gymnáziu nebolo možné zaradiť do I. alebo II. kategórie funkcií na účely dôchodkového zabezpečenia. Doba štúdia nemohla byť zaradená do doby služby v ozbrojených silách ani doby trvania služobného pomeru a preto ani do doby služby na účely výsluhového príspevku podľa § 33 ods. 1 zák. č. 76/19659 Zb. , a nemohla by byť ani podľa nasledujúcej právnej úpravy. Podľa bodu 1 prílohy 3 Smernice k Nariadeniu Náčelníka Generálneho štábu č. 11/1985 žiaci vojenských škôl do 17 roku boli vedení ako chovanci a doba sa započítavala do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky t.j. v II. pracovnej kategórii. Podľa tabuľky Smernice sa pri štúdiu na vojenskom gymnáziu základná vojenská škola vykonávala až od nástupu na vysokú školu, preto štúdium na vojenskom gymnáziu nie je výkonom základnej vojenskej služby.
10. Správne súdnictvo je upravené zákonom č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.7.2016.
11. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
14. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka,
15. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
16. Z predložených podkladov správny súd zistil, že dňa 02.02.2018 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu o priznanie rokov 1969-1973 absolvovaných štúdiom na vojenskom gymnáziu minimálne v rozsahu 3. a 4. ročníka ako rokov odpracovaných v I. kategórii, a to pre potreby sociálneho zabezpečenia.
17. Podľa § 33 ods. 1 zák. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov príspevok za službu (ďalej len "príspevok") patrí vojakom z povolania prepusteným zo služobného pomeru podľa § 26 ods. 1 písm. a) až c), e) a f) a ods. 2, ktorí vykonávali službu v ozbrojených silách najmenej 20 rokov a pri prepustení dosiahli vek aspoň 40 rokov. Minister národnej obrany Československej socialistickej republiky a minister vnútra Československej socialistickej republiky môžu vojakom prepusteným podľa § 26 ods. 1 písm. d) alebo vojakom, ktorých služobný pomer zanikol odňatím vojenskej hodnosti alebo vyslovením jej straty, priznať príspevok, ak sú pre to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Podľa § 9 ods. 1 Zák. č.100/1988 Zb. ak zamestnanie trvalo aspoň rok započítavajú sa doňho tieto náhradné doby: a) doba služby v československých ozbrojených silách, pokiaľ sa táto doba už nehodnotí ako služba vojaka z povolania, b) doba inej vojenskej služby.
19. Podľa § 129 tohto zákona pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby hmotne zabezpečení ako vojaci z povolania, pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienku nároku na dôchodok podľa tejto časti (ďalej len "vojaci z povolania"), platia ostatné ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak.
20. Podľa § 130 ods. 1 tohto zákona služba vojakov z povolania (ďalej len "služba") vykonávaná pred 1. januárom 2000 je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. alebo II. kategórie. Služba vykonávaná po 31. decembri 1999 sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje za zamestnanie III. pracovnej kategórie.
21. Podľa § 130 ods. 2 tohto zákona Ministri obrany, vnútra a spravodlivosti Slovenskej republiky môžu vo svojej pôsobnosti stanoviť, ktoré funkcie sa zaraďujú do I. kategórie a ako sa zaradenie vykonáva. Pritom môžu stanoviť, v akom rozsahu sa započítava doba služby výkonného letca a doba výkonu funkcií osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečnosti do doby zamestnania.
22. Podľa § 130 ods. 3 tohto zákona Doba služby vykonávanej od 9. mája 1945 do 31. decembra 1964 sa hodnotí ako výkon funkcie I. kategórie; služba vykonávaná od 1. januára 1965 do 31. decembra 1999 sa zaraďuje do I. alebo II. kategórie funkcií.
23. Podľa § 130 ods. 4 tohto zákona ak vojak z povolania bol pred nástupom služby zamestnaný v zamestnaní zaradenom do I. (II.) pracovnej kategórie, hodnotí sa toto zamestnanie pre nárok na dôchodok ako služba zaradená do I. (II.) kategórie funkcií. Doba odbojovej činnosti sa hodnotí ako doba výkonu funkcie I. kategórie.
24. Ďalej zákon upravuje v § 132 starobný dôchodok, § 134 invalidný dôchodok, § 138 dôchodok za výsluhu rokov.
25. Podľa § 143 ods. 1 tohto zákona Vojak z povolania Česko-slovenskej armády podáva žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia na Vojenskom úrade sociálneho zabezpečenia; to platí aj vtedy, keď žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia podáva občan, ktorý bol vojakom z povolania Česko- slovenskej armády, a iný oprávnený, ak rozhodnúť o tejto dávke je príslušný Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
26. V prvom rade poukazuje správny súd na to, že v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom fyzických osôb pred aktmi (rozhodnutiami, opatreniami, ...) orgánov verejnej správy, ktorými došlo, resp. dochádza k zásahu do týchto práv a právom chránených záujmov.
27. V predmetnej veci povaha samotného aktu žalovaného závisela od povahy samotnej žiadosti žalobcu. Žalobca požiadal o uznanie rokov štúdia v 3. a 4. ročníku vojenského gymnázia za roky v I. kategórii pre potreby sociálneho zabezpečenia. Teda výsledkom činnosti žalovaného mohlo byť na základe tejto žiadosti žalobcu uznanie resp. neuznanie uvedených rokov v I. kategórii. Správny súd dospel k záveru, že bez ohľadu na spôsob vybavenia tejto žiadosti, v oboch prípadoch by išlo o akt, ktorý by vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu nepredstavoval nijaký zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu, a to z dôvodu, že takéto izolované rozhodnutie, ani opatrenie predmetná zákonná úprava v tomto rozsahu nepredpokladá. Uplatnený nárok na priznanie ďalších rokov v I. kategórii nie je samostatným nárokom v zmysle právnej úpravy, ide o skutočnosť tvoriacu základ pre rozhodovanie o jednotlivých dávkach sociálneho zabezpečenia, samostatné konanie o predmetnej žiadosti žalobcu nie je upravené právnymi predpismi. Právomoc Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia bola zákonom upravená v oblasti rozhodovania o konkrétnych dávkach, a preto iba „dávkové“ rozhodnutie, prípadne rozhodnutie vydané v konaní o dávke, by bolo takým, ktoré podlieha prieskumu zo strany správneho súdu.
28. Z uvedených dôvodov preto napadnuté vyjadrenie žalovaného nespadá do kategórie aktov podľa § 3 SSP v spojení s § 2 a § 6 SSP, ktoré by boli predmetom skúmanie v správnom súdnictve. Žalobu preto bolo potrebné odmietnuť, lebo je neprípustná.
29. Na druhej strane, ak by aj správny súd pripustil, že podaním žiadosti žalobcu začalo administratívne dávkové konanie, mohol nanajvýš zhodnotiť tento akt žalovaného - vyjadrenie, ako rozhodnutie o predbežnej otázke, teda rozhodnutie (opatrenie) predbežnej povahy, opäť však bez priameho vplyvu na práva a právom chránené záujmy žalobcu. Aj v takom prípade by však musel žalobu odmietnuť s odkazom na § 7 písm. e) SSP, teda že ide o rozhodnutie (opatrenie) predbežnej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
30. Vzhľadom na to správny súd nemal inú možnosť ako odmietnuť žalobu ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 píásm. G) Správneho súdneho poriadku.
31. O trovách konania rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia, na Krajskom súde v Prešove.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci.