Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/69/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom 22. novembra 2018 v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr. Vladimíra Sučika a Mgr. Miroslava Mazúcha, prejednal odvolanie prokurátora a obžalovaného ml. L. M. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6T/70/2017 z 29.5.2018, a takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6T/70/2017 z 29.5.2018.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného ml. L. M., nar. XX. X. XXXX v E., trvale bytom E., M., A. č. XXX/XX,

u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 25.10.2016 v čase okolo 15:00 hod. v E. na sídlisku M. v bytovom dome č. XXX/XX zaklopal na dvere bytu číslo XX, pričom keď vchodové dvere otvoril maloletý O. O. a ktorý keď zbadal, kto je za dverami, sa snažil tieto zavrieť, v tomto mu však vložením nohy medzi dvere a tlačením ramenom zabránil, dvere pretlačil, neoprávnene vošiel do priestorov bytu, kde napriek výzve O. O., aby z bytu odišiel, začal tohto naháňať po byte, chytil ho za pravú ruku, stláčal mu prsty na pravej ruke a opaľoval mu ich zapaľovačom, čím maloletému O. O., nar. X.X.XXXX, spôsobil pomliaždenie I. - IV. prsta pravej ruky, popáleninu dolného článku palca pravej ruky II. stupňa a popáleninu dolného článku II. - IV. prsta pravej ruky I. stupňa s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života do 10 dní,

t e d a

- neoprávnene vnikol do obydlia iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím a na chránenej osobe - dieťati,

- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu v úmysle inému ublížiť na zdraví, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati,

č í m s p á c h a l

- zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák., § 138 písm. d) Tr. zák., 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák.,

- prečin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Z a t o h o o d s u d z u j e

Podľa § 194 ods. 3, § 117 ods. 1, § 37 písm. h), § 41 ods. 1 Tr. zák. na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody mladistvému obžalovanému podmienečne o d k l a d á a u k l a d á probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 51 ods. 2, tretia veta, ods. 4 písm. g) Tr. zák. mladistvému obžalovanému u k l a d á povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom výchovnému programu.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného ml. L. M. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo uznal obžalovaného ml. L. M. za vinného zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Za uvedený zločin mu podľa § 194 ods. 3, § 117 ods. 1, § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov. Podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu vo výmere 18 mesiacov.

Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie prokurátor, aj ml. obžalovaný.

Prokurátor v podanom odvolaní voči výroku o vine aj treste v neprospech obžalovaného ml. M. uviedol, že sa nestotožňuje s dôvodmi, na základe ktorých súd obžalovaného mladistvého uznal za vinného len zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák. a s uloženým trestom pre jeho neprimeranú miernosť. Podľa jeho názoru zranenia, ktoré utrpel maloletý O. majú nepochybne charakter ublíženia na zdraví podľa § 123 ods. 2 Tr. zák., keďže si vyžiadali dobu liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života 10 dní. Vo výroku napadnutého rozsudku uvedené konštatoval aj samotný súd, lebo uviedol dobu liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života do 10 dní. V odôvodnení rozsudku však súd uviedol, že poškodeného tieto zranenia len mierne obmedzovali v obvyklom spôsobe života. S konštatovaním súdu sa nemožno stotožniť, pretože z výpovede matky poškodeného C. vyplynulo, že maloletý mal po uvedenom skutku problémy s písaním a pri všetkých bežných činnostiach pociťoval bolesť. V nemocnici mu ruku obviazali a doma mu potom robila preväzy. Rany sa liečili asi dva týždne, kým sa pľuzgiere zahojili. Známky popálenia na nechtoch mal dlho. Z výpovede vyplýva, že maloletého zranenia obmedzovali v obvyklom spôsobe života počas celej doby liečenia. Mal preto za to, skutok bolo nutné kvalifikovať aj ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. Z týchto dôvodov nebol uložený správny a zákonný trest odňatia slobody, lebo mal byť uložený úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., pri prevahe priťažujúcich okolností, keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zák.). Navrhol, aby odvolací súd na napadnutý rozsudok zrušil v odvolaním napadnutej časti a nahradil ho vlastným rozhodnutím.

Ml. obžalovaný v písomnom odvolaní voči výroku o vine aj treste napadnutého rozsudku prostredníctvom obhajkyne uviedol, že stíhaného skutku sa nedopustil. Okresný súd bez posúdenia svedeckých výpovedí v odôvodnení rozsudku stanovil čas spáchania skutku na 15.00 hod., pričom zo samotných výpovedí svedkov - sestier poškodeného J. C., M. C. i jeho matky T. C. vyplynulo, že ku skutku došlo skôr. Svedkyňa M. C. vypovedala, že 29.3.2017 okolo 14.15 hod. odišla z domu. Už o nejakých 10 minút jej volala sestra J. či vie, čo sa stalo ich bratovi O.. Svedkyňa J. C. vypovedala, že O. jej volal hneď po začatí nadčasu v práci, ktorý začínal po 14.00 hod. Matka poškodeného T. C. vypovedala, že dcéra J. jej telefonovala pred treťou hodinou. Hodinu potrebovala k tomu, aby mohla odísť domov, pretože mala popoludňajšiu smenu. Z práce musela odísť asi o 15.10, alebo o 15.20 hod. O 15.45 hod. už mala konflikt s obžalovaným ml. M., ktorý stál pred základnou školou spolu s kamarátmi. Ďalej poukázal na výpoveď C., že maloletý O. mal pľuzgiere a opálené nechty. Naproti tomu maloletý vypovedal, že obžalovaný mu držal ruku v jej hornej časti. Znaleckým posudkom však bolo objasnené, že poškodený utrpel popáleniny dolných článkov palca pravej ruky a II. až IV. prsta pravej ruky, čo bolo v rozpore s výpoveďou svedkyne. Okresný súd tieto výpovede nebral do úvahy. Nezaoberal sa výpoveďami svedkov K., M., O., ktorí zhodne vypovedali, že išiel smerom od Námestia Sv. Michala, čo sa zhoduje s jeho výpoveďou i svedka L., že boli na polícii v Tvrdošíne, kde sa chcel poradiť ohľadom problémov s neuhradením peňazí za mobil zaslaný na dobierku. Rozhodnutie o priestupku sa nachádza v spise. V ďalšej časti odvolania namietal, že maloletý O., jeho matka i sestry zhodne vypovedali, že ich pes bol na neho alergický a preto vždy na neho brechal. Maloletý však vypovedal, že pes na po jeho vniknutí do bytu nebrechal. Podľa vzneseného obvinenia malo dôjsť k spáchaniu zločinu okolo 14.50 hod. a v byte sa mal zdržať do 15.00 hod. Poškodený sa nevedel vyjadriť, či v tom čase mal v ruke telefón. V tejto súvislosti predložil súdu výpis zo svojich telefonických hovorov z ktorých vyplýva, že telefonoval kamarátovi L. o 14.51 hod. a o 14.59 hod., čo potvrdzuje jeho výpoveď, že sa s L. mali stretnúť. Obžalovaný sa domnieval, že poškodený si spôsobil zranenie sám. Zapaľovačom manžela svojej matky zapálil papierovú vreckovku, neuvedomujúc si, že vreckovka rýchlo horí. K vode prísť nestihol, aby ju uhasil a bál sa ju pustiť na podlahu. Tomu zodpovedá aj výpoveď znalca, ktorý uviedol pred súdom, že pôsobenie plameňa trvalo 1 až 3 sekundy. Znalec nevylúčil, že zranenia si poškodený mohol spôsobiť aj sám. Okresný súd preto skutok právne neposúdil aj ako prečin ublíženia na zdraví. Čas spáchania trestného činu mohol byť preukázaný výpismi z telefonických hovorov poškodeného, svedkýň C., J. a M. C. z 26.10.2016 v čase od 14.00 do 16.00 hod. Napriek tomu, že žiadal o zaobstaranie dôkazu vyšetrovateľa, prokuratúru aj súd, jeho návrhy boli zamietnuté. Na hlavnom pojednávaní 29.5.2018 súd len skonštatoval, že uplynula lehota uchovávania údajov o telefonických hovoroch. Takýmto postupom vyšetrovateľ, prokuratúra a súd znemožnili preukázať presný čas spáchania skutku. Ďalej uviedol, že už vyšetrovateľovi predložil potvrdenie školy, že 26.10.2018 sa zúčastnil vyučovania do 14.00 hod. Prvý autobus, ktorým sa mohol dostať domov, odchádzal zo Slanicej Osady o 14.22 hod. s príchodom do M. o 14.42 hod. Tento autobus takmer vždy meškával a prichádzal minimálne s 5 minútovým oneskorením. Tomu zodpovedajú aj telefonické hovory s L., s ktorým bol dohodnutý, že s ním pôjde na políciu. Na polícii síce potvrdili, že v ten deň u nich nebol, ale o jeho návšteve nemali žiadny záznam, lebo jeho údaje nezapisovali. Výpoveď svedka L., ktorý túto návštevu potvrdil, okresný súd spochybnil a považoval ju za nedôveryhodnú. Súd uveril výpovedi poškodeného, pretože ju označil za spontánnu. Ak súd uveril výpovedi poškodeného za takej dôkaznej situácie, odoprel mu právo na spravodlivý proces. Podľa jeho názoru výpoveď poškodeného bola vopred naučená. Vo svojej výpovedi pred súdom poškodený uviedol taký postreh, že mal červené očné bielka, alebo použil výraz, že „šli podať trestné oznámenie“. Vykonanými dôkazmi pritom nebolo preukázané, či sa vôbec nachádzal v čase skutku v bytovom dome. V tomto smere poukázal na výpoveď svojej matky T. M., ktorá vypovedala, že prišiel domov až okolo 16.00 hodiny. Na základe všetkých uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne ho spod obžaloby oslobodil.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadol aj na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania a zistil, že odvolania boli podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenými osobami, odvolanie prokurátora je v prevažnej časti dôvodné a odvolanie ml. obžalovaného nie je dôvodné.

Preskúmaním spisu nadriadený súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval prvostupňový súd podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ktorých zmyslom je zabezpečiť náležité zistenie skutkového stavu veci a možnosť uplatnenia práv obžalovaného na obhajobu, pričom okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie. V odôvodnení rozsudku v súlade s § 168 Tr. por. stručne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a vysvetlil na základe akých dôvodov dospel k rozhodnutiu o vine obžalovaného. Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej časti napadnutého rozsudku týkajúce sa skutkových zistení a vysvetlenie týchto záverov v jeho odôvodnení si krajský súd v celom rozsahu osvojil, a preto v zásade na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v tejto časti v celom rozsahu odkazuje.

Obžalovaný bol z konania usvedčovaný najmä výpoveďami svedkov - maloletého O. O., T. C., M. C., J. C., znaleckým posudkom a výpoveďou znalca z odvetvia zdravotníctva MUDr. Jána Jelenčíka a lekárskymi správami. Svedok maloletý O. v celom priebehu trestného konania zhodne vypovedal, že obžalovaný sa natlačil do dverí, vošiel do ich bytu, začal ho naháňať okolo stola v obývačke, chytil ho ľavou rukou za jeho pravú ruku a začal mu štípať prsty. Z vrecka potom vytiahol zapaľovač a začal mu opaľovať prsty. Následne vytiahol vreckovku, zapálil ju a behal s ňou za ním po byte, okrem detskej izby. Vreckovku potom hodil do misky. Po odchode obžalovaného ihneď zavolal sestre J., ktorá volala mame a niektorá z nich zavolala aj druhej sestre M.. Keď sa sestra M. vrátila domov, povedal jej, čo sa stalo. V súlade s jeho výpoveďou boli výpovede jeho príbuzných - matky a sestier. Svedkyňa J. C. potvrdila, že jej volal s plačom brat. Povedal jej, čo mu spôsobil obžalovaný. Ihneď volala matke a sestre. Svedkyňa M. C. vypovedala, že keď sa vrátila domov, brat O. sedel na gauči a plakal. Povedal jej, že obžalovaný vbehol do ich bytu, naháňal ho v obývačke a zapaľovačom mu začal páliť prsty. Potom zapálil aj vreckovku a hodil ju do koša. Svedkyňa T. C. vypovedala, že jej dcéra J. oznámila, že obžalovaný napadol v ich byte O.. Mal mu popáliť prsty. Keď prišla domov, syn jej všetko rozpovedal. Potvrdil, že ho v byte naháňal obžalovaný a zapaľovačom mu popálil prsty. V zhode s týmito výpoveďami boli i závery znaleckého skúmania z odboru zdravotníctva MUDr. Jelenčíka. Znalec objasnil, že maloletý utrpel pomliaždenie I. a IV. prsta pravej ruky a popáleniny dolných článkov palca pravej ruky druhého stupňa a II. a IV. prsta pravej ruky s dobou liečenia do 10 dní. Mierne bolesti však pociťoval iba prvých 4 až 5 dní, pričom neboli veľmi intenzívne. Mechanizmus vzniku zranení zodpovedal údajom poškodeného. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s hodnotením vykonaných dôkazov okresným súdom týkajúcim sa jeho skutkových zistení. Výpoveď maloletého svedka v plnom rozsahu zodpovedá záverom znalca z odboru zdravotníctva. V týchto súvislostiach je potrebné predovšetkým poznamenať, že obžalovaný neutrpel iba popáleniny, ale aj pomliaždenie prstov. Práve pomliaždenie prstov mohlo vzniknúť držaním jeho ruky obžalovaným tak, ako o tom maloletý vypovedal.

Nadriadený súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s úvahami okresného súdu, ktorý obranu obžalovaného vyhodnotil ako nedôveryhodnú a účelovú. Odvolacie námietky obžalovaného sú nedôvodné. Svedok L. vypovedal odchylne od obžalovaného. L. vypovedal, že sa s obžalovaným stretli na autobusovej stanici. Obžalovaný naopak, že boli so svedkom na stretnutí dohodnutí už v predchádzajúci deň. L. uviedol, že na polícii ich vybavovali dvaja policajti, obžalovaný bol v nejakej miestnosti asi hodinu. Obžalovaný uviedol naopak jedného policajta s tým, že bol vybavený v krátkosti iba na chodbe. Navyše svedkovia E. a K., príslušníci Obvodného oddelenia PZ Tvrdošín nepotvrdili, že by sa obžalovaný bol v ten deň informovať v budove polície v inej trestnej veci. Dokonca uviedli, že keď ho na základe oznámenia Kozákovej oslovili pri základnej škole oznámil im, že nič neurobil a nepodával žiadne oznámenie. Podľa písomného oznámenia OO PZ Tvrdošín obžalovaný 25.10.2016 nepodával na oddelení trestné oznámenie, ani nebol oznamovateľom iného skutku. Obžalovaný a svedkovia O., K. a M. sa rozchádzali vo svojich výpovediach ohľadom skutkových okolností, či obžalovaný mal, alebo nemal pri ich stretnutí na sebe školskú tašku a nejaký papier od policajtov. Všetky tieto okolnosti a rozpory, na ktoré okresný súd pri hodnotení vykonaných dôkazov veľmi podrobne a presne poukázal odôvodňujú jeho správny záver, že obrana obžalovaného bola iba účelová.

Odvolací súd sa stotožnil aj s rozhodnutím okresného súdu, ktorým odmietol návrh na doplnenie dokazovania o vyžiadanie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke medzi blízkymi osobami maloletého. Prvostupňový súd však správne určil čas spáchaného skutku okolo 15.00 hod. vychádzajúc najmä zo svedeckých výpovedí a listinných dôkazov. Svedkyne o presnom čase stíhaného skutku nevypovedali, lebo prvýkrát v prípravnom konaní vypovedali až po uplynutí niekoľkých mesiacov a čas telefonických hovorov neuvádzali podľa údajov z mobilných telefónov. Uvedené menšie nezrovnalosti o čase vzájomných telefonátov ani podľa názoru odvolacieho súdu neboli tak závažného charakteru, že by z nich bolo možné, po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov v ich súhrne vyvodiť záver, že obžalovaný sa stíhaného skutku nedopustil. Rovnaký záver možno konštatovať o ďalších odvolacích námietkach obžalovaného, že pes zatvorený v jednej izbe bytu nebrechal, iné osoby, rozdielne od maloletého ho v čase činu v bytovom dome nevideli a možnosti, že popáleniny mohli vzniknúť aj vlastným konaním maloletého. Tieto skutočnosti vôbec nevylučujú ani nespochybňujú záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako bol z neho uznaný vinným vo výrokovej časti rozsudku.

Nadriadený súd sa stotožnil aj s právnou kvalifikáciou skutku ako zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák., § 138 písm. d), § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pretože vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný neoprávnene vnikol do obydlia iného, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím, teda použitím fyzickej sily a voči chránenej osobe - dieťaťu. Prvostupňový súd však porušil zákon, keď konanie ml. obžalovaného právne neposúdil aj ako prečin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Odvolací súd sa v prevažnej miere stotožnil s odvolacími dôvodmi prokurátora s tým, že k dokonaniu označeného prečinu nedošlo. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný spôsobil maloletému O.u pomliaždenie aj popáleniny prstov pravej ruky s intenzívnejším sťažením obvyklého spôsobu života 4 až 5 dní, pričom v tomto ohľade bolo relevantným pre rozhodnutie súdu o tejto skutkovej okolnosti znalecké skúmanie a nie výpoveď svedkyne, matky maloletého, ktorá uvádzala dlhší čas bolestí, lebo práve znaleckým skúmaním sa objasňujú skutočnosti, pre ktoré sú potrebné odborné znalosti. Podľa zaužívanej súdnej praxe sa za ublíženie na zdraví považuje sťaženie obvyklého spôsobu života minimálne 7 dní, pričom sa prihliada najmä na povahu poškodenia zdravia, jeho príznaky, na bolestivosť, jej intenzitu a v akej miere i ako dlho sťažili obvyklý spôsob života postihnutého. Vyhodnotením týchto okolností odvolací súd dospel k záveru, že k spôsobeniu následku ublíženia na zdraví maloletému v zmysle § 123 ods. 2 Tr. zák. nedošlo, pretože ublížením na zdraví sa rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Podľa znaleckého skúmania však maloletý pociťoval bolesti iba 4 až 5 dní, aj keď doba liečenia bola do 10 dní. Práve dĺžka času pociťovania bolestí a ich intenzita vylučujú možnosť právne posúdiť konanie obžalovaného ako dokonaný prečin ublíženia na zdraví. Konanie obžalovaného i jeho úmysel podľa odvolacieho súdu však nepochybne bezprostredne smerovali k ublíženiu na zdraví maloletému, vyžadujúce si lekárske ošetrenie so sťažením obvyklého spôsobu jeho života nie iba na krátky čas, lebo otvorený oheň v oblasti prstov ruky bol rozhodne spôsobilý také poškodenie zdravia spôsobiť. Z týchto dôvodov a úvah nadriadený súd skutok, pre ktorý bol obžalovaný uznaný za vinného právne posúdil aj ako prečin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pretože konanie obžalovaného bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu v úmysle maloletému ublížiť na zdraví, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo, lebo nebol spôsobený následok predpokladaný uvedenou skutkovou podstatou, keďže maloletý bol bolesťami obmedzovaný v obvyklom spôsobe života iba 4 až 5 dní. K dokonaniu prečinu ublíženia na zdraví nedošlo iba preto, že maloletý sa konaniu obžalovaného aktívne bránil útekom. Obžalovaný sa konania dopustil voči chránenej osobe - dieťaťu (§ 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.), ktorým je podľa je podľa § 127 ods. 1 Tr. zák. osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak nenadobudla plnoletosť už skôr. Z charakteru jeho konania (použitie otvoreného ohňa) vyplýva, že obžalovaný konal v priamom úmysle tak, ako je to uvedené v § 15 písm. a) Tr. zák.

Po vyhodnotení dôkazov vzťahujúcich sa k osobe ml. obžalovaného a právnom posúdení skutku aj ako vyššie označeného prečinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu dospel odvolací k záveru, že uložený trest odňatia slobody prvostupňovým súdom vo výmere 18 mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov je neprimerane mierny, pričom sa v tomto smere v podstate stotožnil s odvolacími dôvodmi prokurátora. Podľa názoru krajského súdu je nevyhnutné ml. obžalovanému uložiť prísnejší podmienečný trest odňatia slobody aj s probačným dohľadom. Takto uložený trest bude plniť úlohu individuálnej aj generálnej prevencie trestu a prevychová obžalovaného k tomu, aby sa v budúcnosti nedopúšťal trestnej činnosti. K hodnoteniu jeho osoby je potrebné poznamenať, že mal 47 neospravedlnených vyučovacích hodín na Spojenej škole v Námestove a zanedbávanie školskej dochádzky bolo školou oznámené oddeleniu sociálnoprávnej ochrany detí. Pri výmere trestu mu priťažovalo, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zák.). Poľahčujúce okolnosti odvolací súd nezistil. Obžalovanému ml. krajský súd ukladal úhrnný trest odňatia slobody podľa ustanovenia § 194 ods. 3 Tr. zák., teda v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák. podľa zákonného ustanovenia vzťahujúceho sa na trestný čin najprísnejšie trestný, na ktoré zákon ustanovuje trestnú sadzbu vo výmere 3 roky až 8 rokov, u mladistvého zníženú podľa § 117 ods. 1 Tr. zák. na polovicu, teda 18 mesiacov až 4 roky. Podľa § 117 ods. 1 Tr. zák. dolná hranica zníženej trestnej sadzby u mladistvého nesmie prevyšovať dva roky. Pri prevahe priťažujúcich okolností dolnú hranicu trestnej sadzby vo výmere 18 mesiacov preto odvolací súd postupom podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. o jednu tretinu už nezvyšoval, lebo by po zvýšení prevyšovala výmeru 2 roky. S ohľadom na uvedené ml. obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov s podmienečným odkladom a uložením probačného dohľadu nad jeho správaním na skúšobnú dobu vo výmere 2 roky. Takto uložený trest ml. obžalovaného vychová na riadneho občana, zabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti, povedie ho k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a ostatných odradí od páchania obdobných trestných činov. Podľa § 51 ods. 2, tretia veta, ods. 4 písm. g) Tr. zák. ml. obžalovanému uložil aj povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom výchovnému programu so zameraním najmä na to, aby si osvojil a prehĺbil základné pravidlá slušného správania voči iným osobám a v budúcnosti sa už nedopúšťal obdobnej násilnej trestnej činnosti.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, že napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. zrušil a na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol tak, že ml. obžalovaného M. uznal za vinného zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák., § 138 písm. d) Tr. zák., 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prečinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Za to ml. obžalovanému podľa § 194 ods. 3, § 117 ods. 1, § 37 písm. h), § 41 ods. 1 Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov, ktorého výkon podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorej výmeru podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. určil na 2 roky. Podľa § 51 ods. 2, tretia veta, ods. 4 písm. g) Tr. zák. ml. obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom výchovnému programu. Keďže sa odvolací súd, z už vyššie uvedených dôvodov, nestotožnil s odvolacími námietkami ml. obžalovaného, jeho odvolanie podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.