Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Csp/170/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, zastúpený JUDr. Ján Šoltés advokát, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovaným 1/ L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, 2/ Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, obaja právne zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Halagan, s.r.o., so sídlom Framborská 253/21, Žilina, o zaplatenie 6 978,30 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie voči žalovanému 2/ z a s t a v u j e .

II. Žalovaná 1/ j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 2.395,28 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 3.3.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Súd žalobu voči žalovanej 1/ vo zvyšku z a m i e t a .

IV. Žalovaná 1/ má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 32 %.

V. Žalovaný 2/ má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 09.12.2015 sa právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok, domáhal voči žalovaným v 1/ a 2/ rade zaplatenia 6.978,30 eur, úroku z omeškania vo výške 8,05 % p.a. z dlžnej sumy od 3.3.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Návrh odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné nám. 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 a žalovaní v 1/ a 2/ rade spoločne uzavreli dňa 24.8.2012 zmluvu o pôžičke č. 8010138, na základe ktorej im poskytol celkovú sumu pôžičky 10.000,- eur, ktorú sa zaviazali splácať v 72 mesačných splátkach v sume 246,77 eur a to až do celkovej sumy 17.267,04 eur. Z pôžičky uhradili len sumu 7.604,72,- eur. Nakoľko dlžníci porušili povinnosť riadne splácať pôžičku, veriteľ ich listom z 25.02.2015 vyzval na okamžitú úhradu všetkých splátok so zosplatnením úveru k 19.2.2015, ktoré nasledovalo po zaslaní upomienky z 31.12.2014.

3. Žalovaný v 2/ rade namietal jeho pasívnu legitimáciu v konaní, nakoľko žiadnu pôžičku so žalobcom neuzavrel, o záväzku sa dozvedel až zo žaloby, nikdy mu žiadne podanie nebolo doručené ani zo strany veriteľa.

4. Vo veci súd nariadil pojednávanie.

5. Žalovaná v 1/ rade uviedla, že v konaní ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je nutné aplikovať zák. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Obč. zák. musí obsahovať mimo iného aj náležitosti, súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny. V predloženej zmluve predovšetkým absentuje splatnosť jednotlivých splátok, teda z celej zmluvy nie je možné zistiť aj vzhľadom na túto skutočnosť nie je možné teda posudzovať základnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zák. 129/2010 Z.z., teda členenie splátok, pretože ak nemáme splatnosť jednotlivej splátky, nemôžeme členiť splátky na istinu, úrok a poplatky. Ak nie je známa vôbec splatnosť akejkoľvek splátky, tak nie je možné zistiť ani splatnosť jednotlivých častí splátok, teda aj keď sú zahrnuté v samotnej istine. Ak sa nepreukáže niečo iné, táto zmluva sa musí posudzovať za bezodplatnú, teda bez poplatkov. Podľa obsahu žalobného návrhu žalobca požičal žalovanej pôžičku vo výške 10.000 eur. pričom žalovaná uhradila žalobcovi do dňa podania žaloby sumu vo výške 7.604,72 eur. žalovaná teda je povinná uhradiť žalobcovi sumu 2395,28 eur. Žiadala preto aby súd zaviazal žalovanú 1/ uhradiť túto sumu a vo zvyšnej časti návrh zamietol ako neopodstatnený. Mimo iného namietala aj s poukazom na ust. § 7 ods. 1 zák. 129/2010 Z.z., že veriteľ mal posúdiť z odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s povinnosťou brať do úvahy najmä dobu na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru, pričom túto skutočnosť žalobca žiadnym spôsobom v tomto konaní aj napriek tomu, že ho súd vyzval, nepreukázal. Táto skutočnosť má preto za následok, že veriteľ nemal právo podľa § 11 ods. 2 cit. zákona žiadať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru tak ako to urobil listom doručeným žalovanej 1/ zo dňa 21.2.2015.

6. K okolnostiam uzavretia zmluvy uviedla, že mala nejaké dlžoby a brala pôžičku na to, aby ich mohla splácať. Vlastne brala pôžičku na pôžičku. Pri uzatváraní pôžičky nebol prítomný jej manžel a ani o nej nevedel. Podpísala to ona alebo zástupkyňa veriteľa S. U.. Urobili tak preto, že inak by na pôžičku nemala nárok z dôvodu nízkeho príjmu a zadlženosti. Osobné údaje získala tak, že ich spolu s výplatnými páskami prefotila na kopírke od kamarátky.

7. Žalovaný v 2/ rade uviedol, že ním tvrdené skutočnosti potvrdila žalovaná v 1/ rade. S poukazom na repliku žalobcu, že absenciu jeho podpisu nepreukázal, navrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva a vypočuť S. U., sprostredkovateľku, ktorá zmluvu podpísala za veriteľa a uzatvárala a dojednávala jej uzavretie.

8. Žalobca s poukazom na skutkové tvrdenia žalovaných vzal žalobu proti žalovanému v 2/ rade späť.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa ust. § 2 písm. a) a b) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

14. Podľa ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia predmetných zmlúv, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

15. Podľa § 11 ods. 1 zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

16. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a z vykonaných dôkazov vyvodil nasledujúce skutkové zistenia.

17. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaní v 1/ a 2/ rade ako spoludlžníci uzatvorili dňa 24.8.2012 zmluvu o pôžičke č. 8010138. Následne medzi stranami prestalo byť sporné, že zmluvu ako spoludlžník neuzavrel žalovaný v 2/ rade, pričom aj z tohto dôvodu bola žalobcom žaloba voči žalovanému v 2/ rade vzatá späť. V konaní sa súd preto zaoberal len nárokom voči žalovanej v 1/ rade.

18. Súd z obsahu zmluvy zistil, že právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding a.s. sa ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej v 1/ rade ako dlžníčke, na základe jej žiadosti o poskytnutie manželskej pôžičky vo výške 10.000 eur pri splatnosti 72 mesiacov, úrokovej sadzbe 22,00% ročne, RPMN 22% za priemernej RPMN 11,4%, vo výške splátky 239,82 eur, splátky s poistením 246,77 eur, mesačná výška poistenia 6,95% a pri celkových nákladoch spotrebiteľa 7267,04 eur. Hoci zmluva bola vyhotovená na 4 stranách, podrobne sa veriteľ venoval poisteniu, súčasnému poskytnutiu ďalšieho úveru vydaním platobnej karty, súd zistil, že zmluva neobsahovala splatnosť splátky, teda deň ku ktorému bola splátka splatná ani splatnosť prvej splátky. Konečná splatnosť bola označená len ako 08/2018.

19. Súd zistil, že v zmluve absentujú základné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase podpisu zmluvy.

20. Podľa vtedy platného znenia cit. ust. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

21. Súd teda nezistil, že by obsahom dohody bolo určenie termínov splátok, teda tak aby zo zmluvy vyplývala splatnosť jednotlivých splátok, prípadne splátok istiny, úrokov a poplatkov či poistenia. Súd vlastným skúmaním zistil (bez toho aby žalobca vôbec sa vyjadril k naplneniu materiálnych náležitostí zmluvy), že splatnosť splátok bola určovaná len vo Všeobecných obchodných podmienok v článku 6. Podmienky splácania, bod. 6.2, tak, že splatnosť splátok bola určená do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci ak zmluva neurčí inak.

22. Podľa obsahu zmluvy, čl. VIII tvoria Podmienky a Všeobecné obchodné podmienky súčasť uzatvorenej Zmluvy o pôžičke.

23. Podľa výkladu Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, v zmysle ktorého článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že: zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči.

24. Obdobne podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

25. Pri danom posúdení však súd poukazuje na skutočnosť, že ak má dôjsť k platnému uzavretiu zmluvy, táto okrem formálnych náležitostí musí spĺňať aj materiálne náležitosti, teda musí obsahovať základné náležitosti zmluvy, ináč zmluva (mimo prezumpcie existencie § 11 z.č. 129/2010 Z.z.) nemôže vzniknúť. Teda všetky podstatné náležitosti zmluvy musia byť obsiahnuté v návrhu zmluvy, musia z neho určite a zrozumiteľne vyplývať, v opačnom prípade nemôže dôjsť k účinnému prijatiu návrhu. V danom prípade súd poukazuje na to, že musí byť v záväzkovoprávnom vzťahu zachovaná požiadavka dobrej viery. Tá predstavuje vieru respondenta, že všetky podstatné náležitosti tvoria základ rokovaní a sú jasne a zrozumiteľne uvedené v obsahu zmluvy.

26. Podstatná náležitosť nemôže byť vopred určenou vôľou len jednej strany bez toho aby bola výslovnou súčasťou kontraktačného konania - rokovaní o prijatí návrhu. Nie je možné, aby základné náležitosti zmluvy boli určené vopred voči neurčenému širokému okruhu respondentov a neboli predmetom vôle strán pri uzatváraní právneho úkonu, prípadne že jedna zo strán nemá o existencii takejto náležitosti vedomosť. Totiž zmluva (dohoda) musí predstavovať vzájomnú vôľu strán dohodnúť sa na základných náležitostiach zmluvy a preto tieto sa nemôžu nachádzať vo všeobecných podmienkach, ktorých úlohou je spresňovať či vykladať ostatné práva a povinnosti strán (výkladové pravidlá). Súd poznamenáva, že vôľou dlžníka môže byť aj nastavenie inej splatnosti splátok, napr. z dôvodu výplatného termínu a pod. a vnútenie svojvoľnej a neodôvodnenej predstavy veriteľa bez ohľadu na vôľu dlžníka by mohlo byť považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nejasnosť pri splatnosti splátok a napr. pri predpoklade splatnosti do konca mesiaca či v inom období môže spôsobiť nástup sankcií spojených s omeškaním dlžníka, plnením peňažného dlhu či predpokladom pre možnosť odstúpenia od zmluvy. Neurčenie splatnosti splátok neumožňuje ani určenie výšky úrokov v splátke, výšky istiny či iných zložiek a má zásadný vplyv aj na výšku RPMN. Súd nezistil jediný dôvod pre to, aby veriteľ nezahrnul do obsahu zmluvy splatnosť splátok tak, aby bola jasne a úplne stanovená a dlžník mal o jej obsahu vedomosť aj bez detailného oboznámenia sa s obsahom všeobecných podmienok, kde je splatnosť uvádzaná len v podmienkach splácania v čl. 6, teda ustanoveniach majúcich za úlohu upravovať iné vzájomné povinnosti a práva pri splácaní úveru. Hoci zákonodarca aj veriteľ môžu počítať s určitým meridiánom dlžníka, teda bežným priemerným dlžníkom ktorý sa zaujíma o jeho povinnosti so základnými znalosťami, veriteľ musí predpokladať, že nie každý dlžník sa podrobne oboznámi z obsahom všeobecných a osobitných podmienok pri hľadaní základných náležitostí zmluvy, podrobí ich skutkovému a právnemu rozboru a v prípade nesúhlasu bude navrhovať ich zmenu, zmluvné výluky a pod.. Veriteľ sa s dlžníkom musí dohodnúť na všetkých podstatných náležitostiach úkonu, nie len výške úveru, počte splátok, výške úroku, ale musí umožniť aj prípadnú zmenu či úpravu základných náležitostí návrhu zmluvy, prípadne určité náležitosti riadne v zmluve označiť ako dané a nemenné, resp. ako podmienka poskytnutia úveru, v opačnom prípade by postačovalo v zmluve uvedenie zmluvných strán a všetky ostatné náležitosti, a to aj výšku úveru, úrokovú sadzbu, počet splátok upraviť podľa vôle veriteľa, pričom dlžník by mal na výber len prijať jeho vôľu alebo úkon odmietnuť (všetko by diktoval veriteľ). V danom rozsahu súd odkazuje aj na výrok Súdneho dvora EÚ - tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15, kde sám výslovne uviedol, že „nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok“, čo súdu obdobne umožňuje vysloviť názor, že spotrebiteľ musí byť schopný bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok, čo nie je možné, ak nie je v zmluve uvedená aspoň splatnosť splátok. Vyhľadávanie úpravy vo všeobecných či osobitných podmienkach však neznamená možnosť identifikácie dátumov bez ťažkostí. Uviesť základné náležitosti v súvisiacich dokumentoch je možné len vtedy, ak v zmluve nedošlo k dohode o tejto náležitosti a ustanovenia zmluvy pre tento prípad výslovne odkazujú na ustanovenia VOP.

27. V tomto smere súd pripomína závery Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp. zn. I ÚS 3512/11 cit.: „Je třeba zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od obchodních smluv mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat ujednání technického a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často nepřehledné, složitě formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro spotřebitele nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například rozhodčí doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v právním vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu.“

28. Súd preto považoval úver podľa § 11 ods. 1 zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

29. Nakoľko žalobca tvrdil úhradu 7.604,72 eur, žalovaná v 1/ rade inú výšku úhrady nepreukázala, súd zaviazal žalovanú na zaplatenie rozdielu medzi prijatou sumou 10.000,- eur a úhradou, t.j. vo výške 2.395,28 eur.

30. Zároveň súd priznal v zmysle ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. aj nárok na úhradu úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 3.3.2015 do zaplatenia. Súd nemohol žalobcovi priznať nárok s poukazom na ust. § 10c zák. č. 87/1995 Z.z. vo výške ku dňu vzniku právneho vzťahu, nakoľko sa nejedná o plnenie zo zmluvy ale vydanie bezdôvodného obohatenia po odstúpení od zmluvy.

31. Súd preto nároky nad rozsah povinnosti uhradiť 2.395,28 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 3.3.2015 do zaplatenia zamietol.

32. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Nakoľko úspech žalovanej v 1/ rade bol čiastočný, prevažujúci úspech žalobcu, súd priznal žalovanej náhradu trov konania v rozsahu rozdielu hodnoty úspechov v spore. (§ 255 ods. 2 ).

35. Zároveň s poukazom na ust. § 256 ods. 1 podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane, súd priznal žalovanému v 2/ rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd pritom poukazuje aj na skutočnosť, že nezistil, že by žalovaný v 2/ rade akokoľvek zavinil vznik sporu a podanie žaloby voči jeho osobe.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).