Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37C-208-2016.pdf
PDF · 124.88 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/208/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v spore žalobcu Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44 518 684, proti žalovaným 1/ G. K., Q. XX.X.XXXX, U. J. X, X.Š., X/ D. Š., Q. X.X.XXXX, U. J. X, X., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Juristi s.r.o. so sídlom na Popradskej 66 v Košiciach, IČO: 51 941 244, o zaplatenie 729,16 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti, ohľadne zaplatenia úrokov z omeškania nad 5% ročne zo sumy 427,51 eura od 24.6.2016 do zaplatenia, zastavuje.
II. Žalované v 1. a 2. rade sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 729,16 eura spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile z dlžnej sumy za každý deň omeškania, najmenej však 0,83 eura za každý aj začatý mesiac omeškania zo sumy 301,65 eura od 29.6.2016 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 427,51 eura od 24.6.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
IV. Žalobcovi priznáva proti žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 9.12.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalované spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 729,16 eura spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile z dlžnej sumy za každý deň omeškania, najmenej však 0,83 eura za každý aj začatý mesiac omeškania zo sumy 301,65 eura od 24.6.2016 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 427,51 eura od 24.6.2016 do zaplatenia a trovy konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o nájme sociálneho bytu Q. Y. Q. U. Č.. XX Q. I.. Y. Č.. X T. X. stali žalovaní v l. a 2. rade. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 1.6.2014 do 31.5.2015. Od 1.6.2015 žalovaní v l. a 2. rade užívajú predmety byt bez právneho titulu. Žalobca je správcom bytu č. XX Q. I.. Y. Č.. X T. X., ktorý žalovaní v l. a 2. rade užívali v žalovanom období. Žalovanú istinu predstavuje nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2015 do 31.5.2015 vo výške 301,65 eura (na základe platnej nájomnej zmluvy), nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.6.2015 do 31.12.2015 vo výške 427,51 eura (bez platnej nájomnej zmluvy). Nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním bol žalovaným oznámený dňa 24.5.2016.
2. Žalovaná v 1. rade sa k žalobe nevyjadrila.
3. Žalovaná v 2. rade vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 31.7.2017 uviedla, že nesúhlasí so žalobným návrhom, nakoľko vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie 1.1.2015 do 31.12.2015 považuje za nesprávne a rovnako tak za nesprávny považuje nedoplatok, ktorý predstavuje žalovanú sumu. Žalovaná v 2. rade podala podnet na prešetrenie vyúčtovania, nakoľko obe žalované mali za to, že žalobca vyúčtoval spotrebu, ktorú reálne nedodal. Nedoplatok za obdobie 2013 predstavoval sumu 274,38 eura, nedoplatok za rok 2014 predstavoval sumu 475,48 eura a žalovaná suma (nedoplatok za obdobie 2015) je 779,16 eura spolu s príslušenstvom. Poukazuje na skutočnosť, že žalované tento sociálny byt obývajú 10 rokov, pričom počet obyvateľov je nezmenený. Domnieva sa, že nárast spotreby dodávaných služieb (najmä v súvislosti s teplou úžitkovou vodou a ohrevom vody) oproti roku 2013, teda za 2 roky, ktorý predstavuje 3 násobný nárast, nie je možný. Zálohové platby z neznámeho dôvodu neboli zvyšované. Ako vyplýva zo sumárnej analýzy platieb za obdobie 1.1.2014 do 31.10.2016 vypracovanej žalobcom žalovaná v l. rade spolu so žalovanou v 2. rade mali všetky nedoplatky uhradené. Ku dňu 20.4.2016 bola dlžná suma 0 eur. Vyúčtovanie za rok 2015 obdŕžali v máji 2016.
4. Žalovaná v 2. rade vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.11.2017 uviedla, že žalobca a žalovaná v 2. rade uzatvárali zmluvu o nájme sociálneho bytu opakovane od roku 2012 na dobu určitú (vždy 1 rok), ktorej predmetom bolo poskytnutie sociálneho U. Č.. XX na ulici Y. za nájomné, ktorého výška bola stanovená prílohou k nájomnej zmluve. Žalovaná v 2. rade uhrádzala stanovenú výšku zálohové predpisu pravidelne, avšak postupom času nadobudla pocit, že v platbách sú nejasnosti. Vždy keď prišiel prepis žalovaná v 2. rade sumu uvedenú na poštovej poukážke uhradila. Žalovaná v 2. rade však uhrádzala niektoré platby duálne, čo sa pokúsila riešiť osobne priamo v prevádzke žalobcu s jeho povereným zamestnancom. Žalovaná v 2. rade neuznáva a nikdy neuznávala vyúčtovania za roky 2013, 2014, 2015 a 2016, k čomu adresovala viacero sťažnosti. V máji roku 2014 obdŕžala žalovaná v 2. rade od žalobcu vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2013. Nedoplatok za služby spojené s bývaním predstavoval sumu 274,38 eura. V máji roku 2015 obdŕžala žalovaná v 2. rade od žalobcu vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2014. Nedoplatok za služby spojené s bývaním predstavoval sumu 475,48 eura. V máji roku 2016 obdŕžala žalovaná v 2. rade od žalobcu vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2015. Nedoplatok za služby spojené s bývaním predstavoval sumu 779,16 eura. V máji roku 2017 obdŕžala žalovaná v 2. rade od žalobcu vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2016. Nedoplatok za služby spojené s bývaním prestavoval sumu 809,07 eura. V predmetom vyúčtovaní sú uvádzané tzv. pohyblivé položky, ktoré závisia od reálnej spotreby na základe vykonaných odpočtov a tzv. fixných položiek. Poukazuje na skutočnosť, že v prípade fixných platieb ako sú upratovanie alebo spoločná anténa dochádzalo k celkovým navýšeniam v jednotlivých rokoch miestami až o 100%, čo znie nelogicky aj z toho dôvodu, že o týchto nákladoch vie správca vopred a môže upraviť zálohové platby, aby nevznikali vysoké nedoplatky pre nájomcov. Aj v prípade pohyblivých položiek žalovaná v 2. rade nadobudla dojem, že nemôže jednať o správne zaúčtovanie nakoľko podľa jej názoru nemohlo dôjsť k viac ako 50% nárastu spotreby teplej vody v roku 2015 oproti rokom 2013 a 2014 a tiež oproti roku 2016, kde opätovne náklady klesli na teplú vodu. Položka UK (pravdepodobne ústredné kúrenie) v roku 2016 stúpla na náklad 716,- eur až 867,81 eura, pričom každoročne boli tieto náklady neprimerane vysoké oproti nastaveným zálohovým platbám (324,- eur ročne). Podľa názoru žalovanej v 2. rade nemôže ísť o pravdivé položky, nakoľko sa jedná o 1- izbový byt o veľkosti 26m2, ktorý bol obývaný dvoma dospelými osobami a dvoma maloletými deťmi. Žalovaná v 2. rade sa domnieva, že v skutočnosti nemohlo dôjsť k takej vysokej spotrebe energií a navrhuje súdu, aby túto skutočnosť preveril. Žalovaná v 2. rade taktiež uvádza, že predložené vyúčtovania sú nezrozumiteľné, nikdy jej nebolo umožnené nazrieť do dokladov preukazujúcich skutočné dodané služby od dodávateľov energií. Žalovaná v 2. rade v tejto súvislosti tiež uvádza, že podmienky za ktorých boli dojednané podmienky užívania sociálnych bytov odporujú dobrým mravom. Je nelogické nastavovať zálohové platby a celkovo žiadať nízke nájomné od sociálne slabších a navodiť dojem lacného ubytovania, pričom každoročne očakávajú uhradenie nedoplatkov v sumách 800,- eur čo je viac ako ich pol ročný nájom. Podľa názoru žalovanej v 2. rade ide o zavádzajúce podmienky v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná v 2. rade je onkologický pacient, toho času bola opakovane poberateľom dávok v hmotnej núdzi, napriek týmto skutočnostiam predpis uhrádzala aj keď s omeškaním. Ako náhle jej to zdravotný stav dovoľoval riadne sa zamestnala, avšak nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby si našla popri tomto zamestnaní ešte ďalšie zamestnania na splácanie neprimerane vysokého vyúčtovania služieb spojených s bývaním.
5. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 15.12.2017 uviedol, že žalovaná v 2. rade tvrdí, že niektoré platby uhrádzala duálne, čo sa pokúsila riešiť osobne priamo na prevádzke žalobcu. Žiada, aby žalovaná v 2. rade toto svoje tvrdenie preukázala, teda, že niektoré platby platila duálne. Žalobca tvrdí, že všetky jej platby boli zaúčtované riadne. Pokiaľ ide o námietky voči správnosti vyúčtovania uvádza, že v 1. rade žalovaná nehovorí pravdu o počte osôb, ktoré byt užívali. Zistili, že od 7.10.2013 v byte, bez prihlásenia bývalá dcéra žalovanej v l. rade. Od 8.10.2013 v byte, bez ich súhlasu, žila matka žalovanej v 2. rade D. Š., Q. XX.X.XXXX. Položka vyúčtovania ÚK - sa vykonáva na plochu bytu a spotrebované množstvo na meračoch, ktoré sú osadené na radiátoroch v pomere 60% plocha bytu, 40% merače. Fixné jednotkové ceny, ktoré sú uvedené vo vyúčtovaní, boli stanovené Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (maximálna cena za výrobu, distribúciou a tepla) pre W. F. Y.. Y..N..K.. X., ktoré dodávalo teplo na Sládkovičovu 3 boli od 1.1.2014 -262,93 eura/kW (vrátane 20% DPH), od 1.1.2015 - 282,89 eura/ kW (vrátane 20% DPH), od 1.1.2016 - 295,05 eura/kW (vrátane 20% DPH). Pripája rozhodnutia ÚRSO platné pre roky 2013, 2014, 2015 a 2016. Jednak sa zvyšovali fixné jednotkové ceny a aj spotreba žalovaných. V rokoch 2015 a 2016 sa počet užívateľov bytov na Y. X T. X. začal znižovať (žalobca vypratával bytový dom z dôvodu nevyhnutnej rekonštrukcie). Ich počet bol oproti rokom 2013 a 2014 výrazne nižší. Z toho dôvodu bol merný náklad na osobu vyšší ako za predchádzajúce roky, a to pri položke upratovanie, kde mzda domovníčky (ktorá bytový dom aj upratovala) sa neznížila, ale bol menší počet osôb, na ktoré sa náklad rozpočítaval. Žalovaným v l. a 2. rade nebol zvyšovaný zálohový predpis, pretože so zvýšením samé nesúhlasili s odôvodnením, že majú nedostatok finančných prostriedkov. Vyúčtovanie za rok 2015 je vypracované správne. Žalované v l. a 2. rade užívali predmetný byt od 1.6.2015 bez platnej nájomnej zmluvy.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných a oboznámením sa so žalobou a vyjadreniami žalobcu, s vyjadreniami žalovanej v 2. rade so zmluvou o nájme sociálneho bytu č. Q. M. D. XX.X.XXXX, s vyúčtovaniami nákladov za služby spojené s bývaním za roky 2013 až 2016 a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Z výpovede žalovanej v 1. rade vyplynulo, že nesúhlasí s bytovým podnikom. Tú sumu vyplatili, neustále pýtajú penále. Chceli sa s nimi dohodnúť na splátkový kalendár. Napožičiavali si, vyplatili to, zase sú tam, kde boli. Bez náhradného bývania ich vyhodili na ulicu s troma deťmi. Na otázku súdu, či má žalovaná v l. rade nejaký doklad - dôkaz preukazujúci úhradu sumy titulom vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2015, táto uviedla áno. Vyplatili aj vyššie platby nad rámec predpísaného nájomného, resp. zálohy platieb za užívanie bytu. Dlžné sumy uhrádzali priamo na Bytovom podniku. Pokiaľ ide o meranie tepla, tak digitálne merače na radiátoroch boli pokazené. Menené boli v roku 2016, 2017, buď v januári 2016 alebo 2017. Za to ešte zaplatila 20,-eur. Vzhľadom na podanie žalovanej v 2. rade zo dňa 17.9.2018 a obranu v tomto podaní, na otázku súdu, či vedia žalované preukázať, že uhrádzali nájomné za mesiace október a november 2016 nejakým iným spôsobom, napr. cez SIPO, alebo ako uhrádzali toto nájomné, uviedla, že na Bytový podnik chodila sestra platiť nájomné 121,- eur. Užívali predmetný byt do marca 2017.
8. Z výpovede žalovanej v 2. rade vyplynulo, že sú sociálne slabšia rodina. Zavádzali ju pri okienku, nevedela, čo má platiť, resp. platila niekedy aj trikrát nájom. Nepamätá si presne tie dátumy, oni tú sumu zaplatili, napríklad aj z požičaných peňazí. Teraz musí vracať aj ľuďom, ktorí im požičali na úhradu týchto nedoplatkov za bývanie. Táto suma bola zaplatená. Na otázku súdu, či na podporu svojich tvrdení vie identifikovať konkrétne listinné dôkazy, napríklad príjmové pokladničné doklady alebo iné úhrady dlžnej sumy, ktorá je predmetom tohto konania, uviedla, že nevie na to odpovedať. Na otázku súdu, ako uhrádzali platby - nedoplatky vo vyúčtovaniach za roky 2013 a 2014, uviedla, že na bytovom podniku a menšie sumy šekom. Veľké sumy všetko na bytovom podniku. Na otázku súdu, kedy uhradili žalované nedoplatok vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2013 vo výške 274,38 eura, uviedla, že k tejto sume poslala 72,- eur šekom, tú zvyšnú sumu chcela na splátky, bol jej odnímaný invalidný dôchodok, takže nemala z čoho zaplatiť. Tými platbami, ktoré uhrádzala naraz vo väčších množstvách, uhrádzala aj priamo u žalobcu, uhrádzala nedoplatky od roku 2013. Užívali predmetný byt do marca 2017. Vzhľadom na podanie žalovanej v 2. rade zo dňa 17.9.2018 a obranu v tomto podaní, na otázku súdu, či vedia žalované preukázať, že uhrádzali nájomné za mesiace október a november 2016 nejakým iným spôsobom, napr. cez SIPO, alebo ako uhrádzali toto nájomné, uviedla, že z ich strany všetky dôkazy, ktorými disponujú, sa nachádzajú v spise.
9. Zo zmluvy o nájme sociálneho bytu č. Q. M. D. XX.X.XXXX súd zistil, že žalované boli v období od 1.6.2014 do 31.5.2015 nájomcami bytu Č.. XX, nachádzajúceho sa na ul. Y. X T. X.Š..
10. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2015 súd zistil, že za zúčtovacie obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015 predstavovali celkové náklady zálohovateľných služieb (predpis) sumu 1.107,96 eura, pričom skutočné náklady za tieto služby boli vo výške 1.887,12 eura. Žalované uhradili sumu 1.107,96 eura. Mali teda nedoplatok na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu celkom vo výške 779,16 eura.
11. Z mesačného zálohového predpisu platieb súd zistil, že mesačná zálohová úhrada za užívanie predmetného bytu nachádzajúceho sa na I.. Y.Á. X T. X. bola stanovená vo výške 121,- eur.
12. Podľa prvej vety ustanovenia § 685 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“), nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
13. Podľa ustanovenia § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.
14. Podľa ustanovenia § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
15. Podľa ustanovenia § 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka poplatok z meškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania.
16. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
17. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
18. Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
19. Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
20. Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
21. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Na pojednávaní dňa 24.5.2018 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania nad 5% ročne zo sumy 427,51 eura od 24.6.2016 do zaplatenia späť. Žalované s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasili.
24. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
25. Podľa ust. § 145 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
26. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
27. Podľa ust. § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
28. Súd preto konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania nad 5% ročne zo sumy 427,51 eura od 24.6.2016 do zaplatenia zastavil.
29. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby je zaplatenie 729,16 eura spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile z dlžnej sumy za každý deň omeškania, najmenej však 0,83 eura za každý aj začatý mesiac omeškania zo sumy 301,65 eura od 24.6.2016 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 427,51 eura od 24.6.2016 do zaplatenia.
30. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je v podstatnej časti dôvodná a žalobca predložil na preukázanie svojich tvrdení relevantné dôkazy. Zo zmluvy o nájme sociálneho bytu Č.. Q. M. D. XX.X.XXXX, ako aj z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2015 má súd za preukázané, že žalované boli v rozhodnom období od 1.1.2015 do 31.12.2015 najprv nájomcami U. Č.. XX, Q. Y. Q. I.. Y. X T. X. a to od 1.1.2015 do 31.5.2015, teda mali povinnosť platiť prenajímateľovi nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu a následne od 1.6.2015 do 31.12.2015 užívali predmetný byt bez právneho titulu. Žalované neuhradili žalobcovi úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za zúčtovacie obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015 celkovo vo výške 729,16 eura. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie sumy vo výške 729,16 eura titulom nedoplatku na úhradách za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu za zúčtovacie obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015.
31. Pokiaľ ide o príslušenstvo tejto pohľadávky žalobcu voči žalovaným, súd konštatuje, že žalobca má nárok na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 0,5 promile z dlžnej sumy za každý deň omeškania, najmenej však 0,83 eura za každý aj začatý mesiac omeškania a to zo sumy 301,65 eura, ktorá je alikvotnou časťou celkovej dlžnej sumy za obdobie, počas ktorého trval nájomný vzťah (za 5 mesiacov roku 2015; 729,16 / 12 mesiacov od 1.1.2015 do 31.12.2015 x 5 mesiacov od 1.1.2015 do 31.5.2015) a následne nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 427,51 eura, ktorá je alikvotnou časťou celkovej dlžnej sumy za obdobie, počas ktorého užívali žalované byt bez právneho dôvodu, t.j. za obdobie od 1.6.2015 do 31.12.2015.
32. V nadväznosti na vyššie uvedené, pokiaľ ide o určenie dňa omeškania žalovaných s plnením peňažného dlhu, má súd za to, že vyúčtovanie nákladov za plnenia poskytované s užívaním bytu za rok 2015 prevzali žalované dňa 24.5.2016, pričom nedoplatok mali uhradiť do 30 dní, t.j. do 23.6.2016. Žalované síce boli v omeškaní od 24.6.2016, avšak žalobca má zmysle ustanovenia § 697 Občianskeho zákonníka nárok na poplatok z omeškania po piatich dňoch po splatnosti vyúčtovania, teda pokiaľ ide o alikvotnú časť nedoplatku vo výške 301,65 eura za obdobie, počas ktorého trval nájomný vzťah, t.j. od 1.1.2015 do 31.5.2015, má žalobca nárok na poplatok z omeškania počnúc dňom 29.6.2016 až do zaplatenia istiny (nedoplatku). Dňom splatnosti nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 427,51 eura, ktorá suma je alikvotnou časťou celkovej dlžnej sumy za obdobie, počas ktorého užívali žalované byt bez právneho dôvodu, t.j. za obdobie od 1.6.2015 do 31.12.2015, bude (ako je vyššie uvedené) deň 23.6.2016. Prvým dňom omeškania v tejto časti preto bude nasledujúci deň po dni splatnosti, t.j. 24.6.2016.
33. Výška základne úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola k 24.6.2016 0%.
34. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe v podstatnej časti vyhovel a zaviazal žalované spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 729,16 eura spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile z dlžnej sumy za každý deň omeškania, najmenej však 0,83 eura za každý aj začatý mesiac omeškania zo sumy 301,65 eura od 29.6.2016 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 427,51 eura od 24.6.2016 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti, ohľadne požadovaného poplatku z omeškania zo sumy 301,65 eura za obdobie od 24.6.2016 do 28.6.2016, súd žalobu zamietol.
35. Pokiaľ ide o obranu žalovaných, ktoré tvrdia, že sumu, ktorá je predmetom žaloby, uhradili, súd konštatuje, že žalované na podporu týchto svojich tvrdení súdu predložili listinné dôkazy a to fotokópie platobných dokladov Y. M. K. X/XX, X/XX, X/XX M. Č..S.. XXX-XXX, príjmový pokladničný doklad zo dňa X.XX.XXXX M. Č..S.. XXX, príjmový pokladničný doklad zo dňa XX.XX.XXXX M. Č..S.. XXX a príjmový pokladničný doklad zo dňa 5.1.2017 z č.l. 109, z ktorých je jednoznačne zrejmé, aj v nadväznosti na mesačný zálohový predpis platieb, že platbami na základe týchto platobných a pokladničných dokladov uhrádzali žalované mesačné nájomné, a to pokiaľ ide platobný doklad Y. Q. Č..S.. XXX nájomné za mesiac august 2016 (na platobnom doklade SIPO je uvedené 09/2016, pričom však sa za užívanie bytu platí mesačne pozadu), platobný doklad Y. Q. Č..S.. XXX nájomné za mesiac marec 2016, platobný doklad Y. Q. Č..S.. XXX nájomné za mesiac júl 2016, príjmový pokladničný doklad zo dňa 7.12.2016 na č.l. 108 nájomné vo výške 121,- eur, príjmový pokladničný doklad zo dňa 16.11.2016 na č.l. 108 nájomné vo výške 121,- eur a penále vo výške 0,97 eura a príjmový pokladničný doklad zo dňa 5.1.2017 na č.l. 109 nájomné vo výške 121,- eur a penále vo výške 0,83 eura, teda nie dlh, ktorý je predmetom konania.
36. Pokiaľ ide o platby uhradené žalovanými na základe príjmových pokladničných dokladov zo dňa 7.12.2016 a zo dňa 5.1.2017 vo výške 242,- eur, tieto žalobca započítal na nájomné resp. zálohu za plnenia spojené s užívaním bytu za mesiace október a november 2016. Žalované síce tvrdia, že ich vôľa uhradiť nájomné práve za toto obdobie z týchto dokladov nevyplýva, avšak na otázku súdu, či zálohu za plnenia spojené s užívaním bytu za mesiace október a november 2016 uhradili iným spôsobom, nevedeli relevantne odpovedať.
37. Pokiaľ ide o platbu vo výške 1.253,91 eura preukázanú pokladničným dokladom zo dňa XX.X.XXXX Q. Č..S.. XXX, súd konštatuje, že táto suma bola uhradená dňa 20.4.2016, teda pred časom, kedy bolo žalovaným doručené vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2015 (24.5.2016). Z uvedeného má súd za to, že predmetom tejto platby nemohol byť dlh, ktorý je predmetom tohto konania, keďže tento dlh (titulom nedoplatku za služby spojené s bývaním za rok 2015 vo výške 779,16 eura) v tom čase (v čase úhrady platby vo výške 1.253,91 eura) ešte neexistoval resp. nebola známa jeho výška.
38. To isté platí aj o platbe vo výške 200,69 eura - pokladničný doklad zo dňa 22.4.2016 na č.l. 130, teda platbe, ktorú žalované zaplatili žalobcovi skôr ako vznikol ich dlh titulom nedoplatku za služby spojené s bývaním za rok 2015 vo výške 779,16 eura.
39. Pokiaľ ide o platbu vo výške 245,19 eura preukázanú pokladničným dokladom zo dňa 8.8.2016 na č.l. 131, súd konštatuje, že predmetom tejto platby nebol dlh titulom nedoplatku za služby spojené s bývaním za rok 2015 vo výške 779,16 eura, ale dlh na nájomnom za mesiace máj a jún 2016 a penále vo výške 3,19 eura.
40. Za dôkazy, ktorých označením na preukázanie svojich tvrdení plnia strany svoju dôkaznú povinnosť, môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických a právnických osôb, notárske alebo exekútorské zápisy a iné listiny, ohliadka a výsluch strán. Podľa vzťahu k dokazovanej skutočnosti sa rozlišujú dôkazy priame a nepriame (indície). Priamym dôkazom je ten, ktorý priamo potvrdzuje alebo vyvracia dokazovanú skutočnosť (napr. výpoveď svedka o dokazovanej skutočnosti, ktorú osobne videl).
41. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti, hodnota pravdivosti, poprípade hodnota vierohodnosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) súd určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o ne môže oprieť svoje skutkové zistenia (či sú použiteľné pre zistenie skutkového stavu a v akom rozsahu, prípadne v akom smere). Pri hodnotení dôkazov po stránke ich zákonnosti skúma súd, či dôkazy boli získané (opatrené) a vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu, alebo či v tomto smere vykazujú vady (či ide o dôkazy zákonné alebo nezákonné); na dôkazy, ktoré boli získané (opatrené) alebo vykonané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, súd neprihliadne. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých dôkazy (pre rozhodnutie významné a zákonné) podávajú správu, možno považovať za pravdivé (dokázané) a ktoré nie. Vyhodnotenie dôkazov z hľadiska pravdivosti predpokladá tiež posúdenie vierohodnosti dôkazom poskytovanej správy podľa druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona vykonáva. Výsledky hodnotenia dôkazov umožňujú súdu prijať záver o pravdivosti skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania, ak na ich základe možno nadobudnúť istoty (presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala, bez toho, aby o tom mohli byť rozumné pochybnosti. Ak vytvárajú výsledky hodnotenia dôkazov podmienky iba pre úsudok, že je možné (viac či menej pravdepodobné), že sa dokazovaná skutočnosť stala, a ak teda pripúšťajú aj možnosť (väčšiu či menšiu pravdepodobnosť) toho, že sa dokazovaná skutočnosť naopak nestala, nemožno urobiť záver o pravdivosti tejto skutočnosti. V takom prípade súd rozhodne v neprospech tej strany, v ktorej záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.
42. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktorý stíha tú stranu sporu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená, bola v konaní preukázaná tak, aby ju súd mohol uznať za pravdivú. Keďže je dôkazné bremeno inštitútom procesného práva a má tiež jedine procesný účel, až vo svetle takej dôkaznej situácie, keď aktívna strana bezozbytkov splní si svoju povinnosť tvrdenia aj povinnosť dôkaznú vynikne procesný zmysel dôkazného bremena, pretože jeho pravým zmyslom je umožniť súdu vydať rozhodnutie aj v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť, rozhodná pre výsledok sporu, nebola dokázaná, teda v prípadoch, keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver ani o pravdivosti týchto skutočností, ale ani záver o tom, že boli rozhodne nepravdivé. Avšak aj v týchto prípadoch musí rozhodnúť v neprospech tej strany, v ktorej záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.
43. V predmetnom prípade rozhodujúcou skutočnosťou, ktorú mal súd zisťovať pre záver o dôvodnosti obrany žalovaných, bolo presvedčivo zistiť, či dlh, ktorý je predmetom tohto konania, zaplatili.
44. Z vyššie uvedených dôvodov podľa názoru súdu nie sú tvrdenia žalovaných natoľko presvedčivé a nespochybniteľné, aby umožnili súdu prijať záver o pravdivosti týchto tvrdení. Žalované nesplnili bezo zbytkov svoju dôkaznú povinnosť tomto smere, keď jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom súdu nepreukázali nimi tvrdenú skutočnosť a síce, že dlh, ktorý je predmetom tohto konania, zaplatili. Súd preto rozhodol v neprospech tej strany, v ktorej záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť, teda v neprospech žalovaných a neprihliadol na ich obranu v konaní.
45. Súd nevykonal dôkaz znaleckým dokazovaním z dôvodu, že toto nebolo účelné resp. hospodárne, keďže žalobca súdu riadnym spôsobom preukázal svoju pohľadávku voči žalovaným, ako to vyplýva aj z porovnania jednotlivých vyúčtovaní nákladov za služby spojené s bývaním za roky 2013, 2014 a 2016, z ktorých má súd za preukázané, že žalované mali oproti rokom 2013 a 2014, kedy spotrebovali 54 dielov resp. 53 dielov (odpočty meračov teplej vody), v roku 2015, kedy spotrebovali 64 dielov, zvýšenú spotrebu TÚV, pričom sa v rokoch 2014 až 2016 zvyšovali fixné jednotkové ceny dodávateľa tepla (jednotková cena 239,90 eura/kW, kWh v roku 2013, jednotková cena 262,93 eura/kW, kWh v roku 2014, jednotková cena 282,89 eura/kW, kWh v roku 2015). V roku 2015 došlo u žalovaných taktiež k zvýšeniu spotreby tepla z 28 dielikov v roku 2013 na 32 dielikov v roku 2015.
46. Tak ako uviedol žalobca, položka vyúčtovania ÚK - sa vykonáva na plochu bytu a spotrebované množstvo na meračoch, ktoré sú osadené na radiátoroch v pomere 60% plocha bytu, 40% merače. Fixné jednotkové ceny, ktoré sú uvedené vo vyúčtovaní, boli stanovené Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (maximálna cena za výrobu, distribúciou a tepla) pre W. F. Y.. Y..N..K.. X., ktoré dodávalo teplo Q.
Y. X boli od 1.1.2014 -262,93 eura/kW (vrátane 20% DPH), od 1.1.2015 - 282,89 eura/kW (vrátane 20% DPH), od 1.1.2016 - 295,05 eura/kW (vrátane 20% DPH), ako to vyplýva z rozhodnutí ÚRSO platných pre roky 2013, 2014, 2015 a 2016. Jednak sa zvyšovali fixné jednotkové ceny a aj spotreba žalovaných. V rokoch 2015 a 2016 sa počet užívateľov bytov na Sládkovičovej 3 v Košiciach začal znižovať (žalobca vypratával bytový dom z dôvodu nevyhnutnej rekonštrukcie). Ich počet bol oproti rokom 2013 a 2014 výrazne nižší. Z toho dôvodu bol merný náklad na osobu vyšší ako za predchádzajúce roky, a to pri položke upratovanie, kde mzda domovníčky (ktorá bytový dom aj upratovala) sa neznížila, ale bol menší počet osôb, na ktoré sa náklad rozpočítaval. Vyúčtovanie za rok 2015 je aj podľa názoru súdu vypracované správne.
47. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
48. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
50. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
51. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení ust. § 255 ods. 1 a 2 a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nakoľko žalobca mal vo veci neúspech v nepatrnej časti (príslušenstva pohľadávky) a priznal mu preto proti žalovaným nárok na plnú náhradu trov konania.
52. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach. Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).