Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-8-2018.pdf
PDF · 129.99 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/8/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobcu: Wüstenrot stavebná sporiteľna, a.s., sídlom Grősslingova 77, 824 68 Bratislava, IČO: 31 351 026, právne zastúpeného JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátom, so sídlom Floriánska 19, Košice, proti žalovanej: E.. I. R., F.. XX. XX. XXXX, bytom Š. XX, 082 21 Veľký Šariš - Kanaš, o žalobe žalovanej na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11C/129/2014, takto
rozhodol:
I. Žalobu na obnovu konania z a m i e t a .
II. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalovaná v konaní vedenom na tomto súdu pod sp. zn. 11C 129/2014, ktoré bolo začaté na návrh žalobcu a ktoré bolo ukončené vydaním rozsudku, podala dňa 21.02.2018 žalobu na obnovu daného konania. Po povolení obnovy konania žiadala žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000 eur. Svoju žalobu odôvodnila ustanovením § 397 písm. a/, b/ a d/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Uviedla, že rozsudkom č.k. 11C 129/2014 zo dňa 21.05.2014 bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi 58.970,2 eura s príslušenstvom. Voči uvedenému rozsudku nepodala v stanovenej lehote také odvolanie, ktoré by preukázalo, že nárok žalobcu je bez právneho titulu, že pohľadávka je sporná a že ju neuznáva čo do dôvodu aj výšky. Nenamietala pravosť pohľadávky a na základe toho vznikol nespôsobilý exekučný titul. Poukázala na to, že na základe jej podnetu preskúmalo Ministerstvo spravodlivosti SR predmetnú zmluvu so žalobcom a uviedlo, že sú tam neprijateľné zmluvné podmienky. Navyše po medializácii rozhodnutia Ústavného súdu SR zo dňa 07.02.2018 sp. zn. PL ÚS 11/2016 o ponížení ochrany spotrebiteľa a po jej zisteniach na internetovej stránke štátnej tajomníčky MSSR Moniky Jankovskej
- Brániť sa oplatí dňa 15.02.2018 nadobudla poznanie, že pri vydaní uvedeného rozsudku došlo k porušeniu zákona. Má za to, že sa súd nezaoberal skutočnosťou, či je zmluva je spotrebiteľská, či je v súlade so zákonom a či neobsahuje neprijateľné podmienky. V neprospech ochrany spotrebiteľa je aj súvisiace rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 14Co 82/2014 z 18.06.2015. Ďalej žalovaná popísala uzatvorenie úverovej zmluvy so žalobcom a popísala, ktoré zmluvné podmienky považuje za neprijateľné (nemožnosť oboznámiť sa s textom zmluvy a zmluvnou dokumentáciou pred podpisom zmluvy, právo žalobcu jednostranne zmeniť zmluvné podmienky, nanútenie dohody o vystavení a vyplnení zmenky, poplatky v prospech veriteľa, zmluvná pokuta)
2. K žalobe priložila úverovú zmluvu a záložnú zmluvu zo dňa 04.07.2008, výpis z listu vlastníctva č. XXXX a č. XXX, k.ú. Veľký Šariš, dohodu o vystavení a vyplnení zmenky, rozsudok Okresného súdu
Prešov č.k. 11C 129/2014-103 zo dňa 21.05.2014, vyjadrenie k listu zo dňa 16.01.2018, výpisy z účtu, odpoveď na žiadosť z MSSR zo dňa 31.10.2017, oznámenie o dražbe zo dňa 23.04.2018.
3. Žalobca vo vyjadrení k žalobe zastal názor, že žaloba žalovanej na obnovu konania bola podaná oneskorene a je zjavne dôvodná a z toho dôvodu navrhol žalobu uznesením odmietnuť alebo rozsudkom zamietnuť. Podľa názoru žalobcu nie je splnená podmienka ustanovenia, že skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania nemohla žalovaná bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní. Poukázal na skutočnosť, že až do momentu vyhlásenia rozsudku pre zmeškanie dňa 21.05.2014 bola žalovaná v pôvodnom konaní Okresného súdu Prešov, č. k. 11 C/129/2014 úplne pasívna a so súdom prvej inštancie vôbec nekomunikovala, a to napriek tomu, že jej preukázateľne bolo dňa 07.04.2014 doručené uznesenie s výzvou, aby sa k žalobe žalobcu v súdom stanovenej lehote vyjadrila a to spolu s poučením o následkoch nesplnenia si tejto povinnosti. Žalovaná ako sporová strana v danom konaní disponovala všetkými žalobcom predloženými dôkazmi, predovšetkým fotokópiou Úverovej zmluvy zo dňa 04.07.2008, a teda už v čase plynutia lehoty na vyjadrenie k žalobe mala možnosť namietať neprijateľnosť zmluvných podmienok. Žalovaná k žalobe na obnovu konania ako nový dôkaz/skutočnost' týkajúci sa strán a predmetu pôvodného konania pripojila Stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 31.10.2017 (ďalej len „Stanovisko") ktoré na podnet žalovanej posudzovalo predmetnú Úverovú zmluvu a v písomnom Stanovisku vyslovilo svoj právny názor na existenciu/neexistenciu neprijateľných zmluvných podmienok v tejto Úverovej zmluve. Predmetné Stanovisko je však len právny názor inej inštitúcie ako súdu a nemá všeobecne záväzný právny charakter. Príslušný Okresný súd Prešov, ktorý spor medzi sporovými stranami už rozhodoval, s potvrdením Krajského súdu v Prešove, dospel jednoznačne k záveru, že Úverová zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Nie je preto možné, aby prijali záver, že predmetné Stanovisko niečo mení na veci, nakoľko rozhodnutie súdu je, na rozdiel od Stanoviska, záväzné pre sporové strany. Vo vzťahu k poukazu žalovanej na verejne medializované rozhodnutie Ústavného súdu ÚS 11/2016 zo dňa 07.02.2018 uviedol, že toto rozhodnutie nezakladá žiaden dôvod žalovanej na podanie žaloby na obnovu konania a to predovšetkým z toho dôvodu, že sa nejedná o rozhodnutie týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania. Spomínané rozhodnutie len vyslovuje záver k ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vo vzťahu k dôvodu uvedenému pod písm. b/ uviedol, že ten je obdobne neaplikovateľný, pretože žalovaná v pôvodnom konaní vôbec nenavrhla vykonať dôkazy, ktoré teraz navrhuje vo svojej žalobe o obnovu konania, aj keď žalobca zastáva názor, že na to v pôvodnom konaní mala možnosť aj dostatočný priestor. V prípade, že by žalovaná v priebehu konania navrhla vykonanie dôkazov na preukázanie existencie neprijateľných zmluvných podmienok, súd by sa takýmito dôkazmi musel v pôvodnom konaní zaoberať, žalovaná však žiadne dôkazy vykonať nenavrhla. Žalovaná ďalej k žalobe na obnovu konania nepredložila ani nepoukázala na žiadne rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúce sa rozhodnutí v konaní sporových strán č. 11 C/129/2014, v ktorom by sa konštatovalo, že rozhodnutím alebo procesným postupom bezprostredne predchádzajúcim a súvisiacim s rozhodnutím Okresného súdu Prešov č. 11 C/129/2014 alebo Krajského súdu v Prešove č. 14Co/82/2014 boli porušené základné ľudské práva alebo slobody žalovanej. Na základe vyššie uvedených dôvodov žalobca zastáva názor, že žaloba žalovanej na obnovu konania je zjavne nedôvodná a neprípustná.
4. Ďalej uviedol, že žaloba na obnovu konania je podaná oneskorene, pretože už v čase prebiehajúceho pôvodného konania žalovaná mala vedomosť o tom, že brániť sa môže aj poukázaním na možnú existenciu neprijateľnosti zmluvných podmienok, nakoľko aj v danom čase mala možnosť oboznámiť sa s právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv ako aj s inými platnými a účinnými právnymi predpismi natoľko, aby bola schopná už v prípadnom vyjadrení k žalobe (ktorú možnosť nevyužila) alebo v prípadnom odvolaní voči vyhlásenému rozsudku uviesť všetky svoje námietky týkajúce sa možnej existencie neprijateľnosti zmluvných podmienok. Toto svoje právo však nevyužila v čase, kedy o všetkých týchto skutočnostiach podľa názoru žalobcu mala možnosť vedieť. Ak by aj pripustil, že z nejakého dôvodu žalovaná v lehote na podanie odvolania nemala a nemohla mať vedomosť o možnej neprijateľnosti zmluvných podmienok, túto vedomosť bezpodmienečne mala dňa 10.07.2014, kedy bolo Okresnému súdu Prešov doručené podanie žalovanej - doplnenie odvolania, v ktorom už bez akýchkoľvek pochybností namieta možnú existenciu neprijateľnosti zmluvných podmienok v Úverovej zmluve, a teda je zrejmé, že tieto informácie mala aj v čase, kedy sa rozsudok stal právoplatným (11.11.2015), teda v čase, kedy bolo možné prvýkrát podať žalobu na obnovu konania. Na základe uvedeného žalobca usudzuje, že žalovaná mala túto vedomosť už dňa 11.11.2015, a teda jej subjektívna trojmesačná lehota na podanie žaloby na obnovu konania začala plynúť dňa 11.11.2015 a skončila dňom
11.02.2016. Odmietol tvrdenie žalovane, že sa o existencii neprijateľných podmienok dozvedela až zo stanoviska MSSR a poukazuje na skutočnosť, že ešte dňa 23.04.2014 podala žalovaná na žalobcu žalobu o zdržanie sa výkonu záložného práva, v ktorej zároveň žalovaná žiadala o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok v Úverovej zmluve. Konanie sa viedlo pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 28C/129/2014 a skončilo sa zamietnutím žaloby podanej žalovanou. Rozhodnutie Okresného súdu potvrdil aj Krajský súd v Prešove. Na základe uvedeného nie je možné dospieť k záveru, že žalovaná sa až zo Stanoviska dozvedela o tom, že sa môže v konaní pokúsiť namietať neprijateľnosť zmluvných podmienok, nakoľko žalovaná neprijateľnosť zmluvných podmienok už namietala, a to viackrát, avšak neúspešne. Ak by sme aj pripustil možnosť, že subjektívna lehota plynie od momentu vydania Stanoviska (ktorú na základe vyššie uvedeného vôbec nepripúšťa), žalobca zastáva názor, že žalovaná podala žalobu na obnovu konania oneskorene. Rovnako popiera, že sa mala dozvedieť o existencii dôvodu na obnovu konania až 15.02.2018, kedy bolo údajne verejne medializované rozhodnutie Ústavného súdu ÚS 11/2016 zo dňa 07.02.2018. Zopakoval, že existencia, vydanie a obsah tohto rozhodnutia nijakým spôsobom nesúvisí s námietkou žalovanej, že Úverová zmluva podľa jej názoru obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ani nijakým spôsobom nepodporuje jej právo podať žalobu na obnovu konania.
5. Žalovaná v replike naviac uviedla, že v konaní sp. zn. 11C 129/2014 nebola tak dobre informovaná o neprijateľnosti zmluvných podmienok a nekalých obchodných praktikách žalobcu ako dnes. Navyše mala plnú hlavu starostí o bývanie svojej rodiny. Poukázal na to, že moment, kedy sa mala dozvedieť sa o dôvode na obnovu konania sa neodvíjal od dátumu vydania predmetného stanoviska, ale od zistenia informácií z internetovej stránky Moniky Jankovskej.
6. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že podala žalobu na obnovu konania sp. zn. 11C 129/2014 s ohľadom na to, že v tomto konaní neboli zohľadnené všetky neprijateľné zmluvné podmienky a o tom, že tam nejaké neprijateľné zmluvné podmienky podľa jej názoru sú, boli informovaní až po tomto konaní. K žalobe v danej veci sa nevyjadrili, pretože im to tak odporučilo Občianske združenie na ochranu spotrebiteľa a z toho dôvodu pôsobili ako pasívni žalovaní. O dôvodoch, ktoré teraz uvádza v žalobe na obnovu konania v tom čase, čiže v čase pôvodného konania 11C 129/2014, nevedela. Uviedla, že síce mala v tom čase advokáta, on aj zaujal stanovisko k danému rozsudku s tým, že ju advokát JUDr. Šafranko upozornil, že v podstate došlo k zmeškaniu 15. dňovej lehoty na podanie vyjadrenia. Má za to, že súd v tom čase neprejednal zmluvné podmienky a ich neprijateľnosť, resp. prijateľnosť v takom rozsahu, v akom to potom vyjadrilo Ministerstvo spravodlivosti vo svojom stanovisku.
7. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní namietal, že nie sú splnené predpoklady na povolenie obnovy konania. Žalovanou uvádzané dôvody nie sú prípustné. Zdôraznil, že žalovaná bola prítomná tak v konaní na súde I. inštancie, ako aj na odvolacom súde. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prešov 11C 129/2014 a Krajského súdu v Prešove 14C 82/2014. Poukázal na to, že žalovaná vzniesla svoje námietky v podanom odvolaní voči rozsudku súdu I. inštancie, kde namietala neprijateľné zmluvné podmienky. Krajský súd sa týmito dôvodmi zaoberal. V tomto smere odkázal na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Prešove stranu 4 a to, že súd nezistil existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Žalovaná uviedla viaceré dôvody podľa § 397 CSP, avšak ich nepreukázala. Naviac tiež poukázal na to, že žaloba je podaná oneskorene, pretože uplynula subjektívna trojmesačná lehota. Rovnako poukázal aj na výpoveď žalovanej, ktorá uviedla, že sa riadila v pôvodnom konaní pokynmi tretích osôb v tom smere, že sa vyjadrovať nemá s tým, že už v tom čase mala vedomosť o ňou namietaných dôvodoch, ktoré uvádza v podanej žalobe na obnovu konania. Poukázal tiež na to, že žalovaná bola v pôvodných konaniach zastúpená advokátom. Prípadné pochybenie advokáta nemôže byť na ujmu žalobcu, ale otvárajú sa tu iné možnosti pre žalovanú. Doplnil, že prípadné pochybenie advokáta tiež nezakladá prípustnosť obnovy konania.
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise (vyjadreniami sporových strán, úverovou a záložnou zmluvou zo dňa 04.07.2008, výpisom z listu vlastníctva č. 6297 a č. 699, k.ú. Veľký Šariš, dohodou o vystavení a vyplnení zmenky, rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 11C 129/2014-103 zo dňa 21.05.2014, vyjadrením k listu zo dňa 16.01.2018, výpismi z účtu, odpoveďou na žiadosť z MSSR zo dňa 31.10.2017, oznámením o dražbe zo dňa 23.04.2018), ďalej z pripojeného spisu 11C 129/2014 oboznámil rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co 82/2014, ktorým bol potvrdený rozsudok rozsudok Okresného súdu Prešov 11C 129/2014. Rovnako oboznámil z pripojeného spisu sp. zn. 28C 129/2014 rozsudok v tejto veci, ktorý bol
vydaný dňa 30.11.2015 a nadobudol právoplatnosť dňa 15.12.2016 v spojení s rozhodnutím krajského súdu, ako aj pripojený spis 20Csp 227/2017 a zistil tento skutkový stav:
9. Dňa 26.02.2014 podal žalobca na tunajší súd žalobu voči žalovanej a jej bývalému manželovi Ing. Miroslavovi Vargovi, ktorou sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 58.970,02 eura s úrokmi z úveru vo výške 6,39 % ročne od 29.12.2012 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo žalovanej sumy taktiež od 29.12.2012 do zaplatenia. Nárok uplatnil na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 26497748/7930, ktorú uzavrel so žalovanými ako dlžníkmi dňa 26.6.2008. Nakoľko žalovaní prestali úver splácať vo februári 2011 v súlade s o zmluvnými podmienkami, žalobca ich požiadal listom zo dňa 28.12.2012 o okamžité splatenie celého zostatku úveru v žalovanej sume. Uznesením tohto súdu č.k. 11C 129/2014-71 zo dňa 2.4.2014 súd okrem iného uložil žalovaným, aby sa v lehote 15 dní vyjadrili k žalobe, súčasne ich poučil o tom, že podľa § 114 ods. 5 O.s.p. v prípade, ak bez vážneho dôvodu nesplnia povinnosť uloženú im týmto uznesením, môže bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153 b O.s.p. Citované uznesenia bolo dourčené žalovanému v 1. rade 13.4.2014 a žalovanej v 2. rade 7.4.2014. Žalovaní sa však doposiaľ k žalobe nevyjadrili. V danom prípade boli podľa názoru súdu splnené všetky vyššie uvedené procesné podmienky, súd preto rozhodol dňa 21.05.2014 rozsudkom pre zmeškanie č.k. 11C 129/2014-103 bez nariadenia pojednávania tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 58.970,02 eur, úroky vo výške 6,39 % ročne zo sumy 58.970,02 eur od 29.12.2012 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 58.970,02 eur od 29.12.2012 do zaplatenia a trovy konania vo výške 3.538 eur, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Nebol totiž dôvod aplikovať ustanovenie § 153 b ods. 5 písm. d/ O.s.p., keďže súd v danom prípade nezistil neprijateľnú zmluvnú podmienku, na základe ktorej by bol uplatňovaný nárok. Využijúc skrátenú formu písomného vypracovania rozsudku súd poukázal na to, že nárok žalobcu bol posúdený podľa Obchodného zákonníka, nakoľko vzhľadom na vymedzený účel použitia daného úveru s poukazom na § 1 ods. 2 VOP je vylúčené použitie špeciálneho právneho predpisu a to zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona.
10. Proti tomuto rozsudku podala dňa 16.06.2014 odvolanie žalovaná uvádzajúc, že podáva odvolanie „voči výroku o trovách konania rozsudku zo dňa 21.5.2014 a z dôvodu nesplnených podmienok na vydanie rozsudku vychádzajúceho z nesprávneho právneho posúdenia veci“. Na výzvu súdu prvého stupňa realizovanú uznesením z 18.6.2014 č.k. 11C/129/2014-110, aby upresnila svoje podanie označené ako odvolanie, odpovedala žalovaná podaním doručeným súdu prvej inštancie 10.7.2014, v ktorom uviedla, že podala odvolanie proti celému rozsudku, nielen proti výroku o trovách. Podľa jej názoru v súdenej veci ide o vec spotrebiteľskú, a preto nebolo možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, pretože zmluva uzavretá so žalobcom obsahuje neprijateľné podmienky. Vytkla súdu prvej inštancie, že neskúmal neprijateľnosť zmluvných podmienok v uzavretej zmluve. Podľa jej názoru neprijateľnými sú zmluvné podmienky obsiahnuté v čl. V bod 1, bod 3, bod 7 a v čl. VI bod 7, a to ustanovenia o zodpovednosti za omeškanie prekračujúce kogentnú právnu úpravu o ďalších 25 % p.a., ustanovenia o zosplatnení v dôsledku neuhradenia zmluvnej pokuty, ustanovenia o samotnej zmluvnej pokute i ustanovenia o rozhodcovskej doložke.
11. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd dňa 18.06.2015 rozsudkom č.k. 14Co 82/2014-126 napadnutý rozsudok potvrdil uvádzajúc, že pokiaľ ide o dodatočne uplatnené odvolacie dôvody, spočívajúce v tom že zmluva obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, je pre rozhodnutie odvolacieho súdu určujúcim to, či z takýchto tvrdených neprijateľných zmluvných podmienok žalobca uplatnil nároky v predmetnom konaní, resp. či žalobca, ktorý vystupoval v zmluvnom vzťahu so spotrebiteľom, na základe takýchto neprijateľných podmienok v súdnom konaní uplatňuje nároky. Z obsahu žalobného návrhu i vôbec samotného obsahu spisu vyplynulo, že žalobca neuplatňoval nároky v rozhodcovskom konaní na základe namietanej neplatnej rozhodcovskej doložky. Žalobca neuplatňoval zmluvnú pokutu, skutkovo netvrdil, že by sa zosplatňoval poskytnutý úver v dôsledku neuhradenia zmluvnej pokuty, resp. že by sa uplatňovali nároky zo zodpovednosti za omeškanie prekračujúce kogentnú právnu úpravu o 25 % p.a.. Obsah žalobného návrhu svedčí o uplatňovaní riadneho úroku z úveru vo výške 6,39 % p.a. a úrokov z omeškania vo výške 5 % p.a.. Uviedol, že aj aplikácia ust. § 153b ods. 5 písm. d) O.s.p. v konkrétnej veci nemôže byť nikdy samoúčelná. Ak dodatočne namietané neprijateľné podmienky samé o sebe nemali vplyv na posúdenie uplatnených nárokov, nemôžu byť ani prekážkou pre rozhodnutie veci rozsudkom pre zmeškanie. Za takéhoto stavu žiadané kasačné rozhodnutie odvolacieho súdu nemá opodstatnenie. V konečnom dôsledku ani odvolateľka v
podaní, ktoré bolo realizované po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehote neuvádza, aký vplyv na záväzok žalovaných vo vzťahu k žalobcovi mali ňou vytýkané uplatnené odvolacie dôvody.
12. Rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 21.05.2014 č.k. 11C 129/2014-103 nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.06.2015 č.k. 14Co 82/2014-126, dňa 11.11.2015.
13. Z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C 129/2014 súd zistil, že dňa 23.04.2014 podala žalovaná spolu s O.. E. R. proti žalobcovi žalobu o zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zo Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 4.7.2008 uzavretej medzi navrhovateľmi a odporcom a zároveň žiadali určiť neprijateľné zmluvné podmienky v úverovej zmluve č. XXXXXXXX/XXXX uzatvorenej dňa 4.7.2008 na str. č. 4, čl. V., v bode č. 6. Okresný súd Prešov v predmetnej veci rozhodol rozsudkom dňa 30.11.2015 tak, že žalobu žalovanej zamietol a voči Ing. Vargovi konanie zastavil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.12.2016 v spojení s rozhodnutím krajského súdu.
14. Z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 20Csp 227/2017 bolo zistené, že zo strany žalovanej bola dňa 20.09.2017 podaná voči žalobcovi žaloba o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmluve č. 26497748/7930 a o určenie neplatnosti zmluvných odplát s tým, že v tejto veci bolo konanie zastavené uznesením zo dňa 18.7.2018 pre nedostatok procesných podmienok, a to pre res iudicatu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 9.8.2018.
15. Zo stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 31.10.2017 adresovaného žalovanej vyplýva, že odbor ochrany spotrebiteľa posúdil na základe žiadosti žalovanej úverovú zmluvu uzavretú so žalobcom dňa 04.07.2008 s tým, že uviedol, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá obsahuje popísané neprijateľné zmluvné podmienky. V závere je konštatované, že stanovisko je len odporúčaním a vyjadruje právny názor, ktorý nemá všeobecne záväzný právny charakter. Právomoc rozhodovať konkrétne spory má súd, ktorý je vo svojom rozhodovaní nezávislý a na ktorý sa má právo obrátiť.
16. Žalovaná pri svojom výsluchu uviedla, že o dôvodoch obnovy sa oficiálne dozvedela v podstate zo stanoviska Ministerstva spravodlivosti zo dňa 31.10.2017. Neoficiálne sa o existencii neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré teraz namieta v podanej žalobe na obnovu konania, dozvedela po súdnom konaní 11C 129/2014, konkrétne keď s právnym zástupcom preberala podanie odvolania voči rozsudku vo veci 11C 129/2014. Hrubý príjem žalovanej je v priemere 1.100 eur mesačne, má príjmy aj zo spoločnosti, ktorej je spoločníkom. Ide o spoločnosť Bestreality & Drawart, s. r. o. Má tri dospelé deti, ktoré sú už samostatné. Stará sa už teda len o jedno maloleté dieťa. Jej výdavky predstavujú splátky na úvery z nebankoviek a bánk, teda zo Slovenskej sporiteľne, Providentu. Na úvery platí mesačne do 200 eur. Potom má bežné výdavky.
17. Podľa § 397 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
18. Podľa § 399 CSP, žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak.
19. Podľa § 400 CSP, žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
20. Podľa § 403 ods. 1 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.
21. Podľa § 403 ods. 2 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
22. Podľa § 406 CSP, v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje.
23. Podľa § 409 CSP, na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie.
24. Podľa § 411 ods. 1 CSP rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný.
25. Podľa § 414 CSP, ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu konania povolí alebo zamietne.
26. Pri posudzovaní návrhu na obnovu konania je potrebné vychádzať zo zásady záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, čo je zárukou princípu právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu. Náprava rozhodnutia sa spravidla môže docieliť v riadnom dvojinštančnom postupe formou riadneho opravného prostriedku. Výnimkou z tohto pravidla sú mimoriadne opravné prostriedky, medzi ne patrí aj obnova konania z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 397 CSP. Podmienkami prípustnosti každej žaloby na obnovu konania sú spôsobilý predmet, voči ktorému žaloba smeruje; zákonný dôvod obnovy, o ktorý sa žaloba musí opierať; lehoty, počas ktorých musí byť žaloba na obnovu konania podaná; osoba spôsobilá k podaniu žaloby; osobitné náležitosti návrhu na obnovu konania a príslušnosť súdu k prejednaniu žaloby na obnovu konania. Splnenie, resp. nesplnenie týchto podmienok je súd povinný skúmať z úradnej moci.
27. Súd sa v prvom rade zaoberal uplatnenými dôvodmi na obnovu konania, ktorými bol viazaný.
28. Žalovaná v podanej žalobe tvrdila, že dôvodom pre povolenie obnovy konania je to, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré nemohla žalovaná bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, pričom za takéto skutočnosti považovala stanovisko vydané MSSR dňa 31.10.2017, ktoré na podnet žalovanej posudzovalo úverovú zmluvu, ktorá bola podkladom pre konanie sp. zn. 11C 129/2014. V tomto stanovisku vyslovilo MSSR svoj právny názor na existenciu/neexistenciu neprijateľných zmluvných podmienok v tejto úverovej zmluve. Predmetné stanovisko je však len právny názor inej inštitúcie (nie súdu), pričom v jeho závere sa uvádza, že je len odporúčaním a vyjadruje právny názor, ktorý nemá všeobecne záväzný právny charakter a že právomoc rozhodovať konkrétne spory má súd. Je pritom zrejmé, že príslušný Okresný súd Prešov spor medzi sporovými stranami už rozhodoval, pričom v rozsudku dospel k záveru, že úverová zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Uvedený záver bol potvrdený aj Krajským súdom v Prešove v rozsudku č.k. 14Co 82/2014-126 zo dňa 11.11.2015. V tomto smere súd poukazuje tiež na to, že v súlade s § 397 ods. 1 písm. a/ CSP sa musí jednať o také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré existovali v čase pôvodného konania (čo vyplýva z toho, že ich bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní), čo v danom prípade nesporne naplnené nie je. V konečnom dôsledku je tiež potrebné uviesť, že s ohľadom na vyššie uvedené predmetné stanovisko pre svoj nezáväzný charakter zároveň ani nemôže privodiť pre žalovanú priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
29. Pokiaľ žalovaná ďalej vo svojej žalobe na obnovu konania odkazuje na verejne medializované rozhodnutie Ústavného súdu ÚS 11/2016 zo dňa 07.02.2018, podľa názoru súdu ani toto rozhodnutie nezakladá dôvod na povolenie obnovy konania, a to z dôvodu, že sa nejedná o rozhodnutie týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania. Spomínané rozhodnutie len vyslovuje záver, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s Ústavou SR, nesúvisí však s námietkou žalovanej, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Pokiaľ ide o poukaz na zistenia z internetovej stránky štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej o porušení zákona v konaní sp. zn. 11C
129/2014, ktoré mala nadobudnúť dňa 15.02.2018, uvedené skutočnosti neboli bližšie špecifikované a ani preukázané.
30. Vo vzťahu k dôvodu uvedenému pod písm. b/ je potrebné uviesť, že v tomto prípade ide o procesnú situáciu, keď strana riadne splnila svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda riadne označila dôkaz, ktorý navrhla vykonať, avšak z objektívnych dôvodov nebolo takýto dôkaz v pôvodnom konaní možné vykonať. Nie je sporné, že žalovaná v pôvodnom konaní nesplnila svoju povinnosť tvrdenia (k žalobe sa nevyjadrila žiadnym spôsobom) a zároveň ani nepredložila, ani nenavrhla vykonať nejaké dôkazy, pričom v pôvodnom konaní mala preukázateľne možnosť a dostatočný priestor tak urobiť, čo však nevyužila. Súd opätovne poukazuje na to, že Okresný súd Prešov v konaní č. 11C/129/2014 pred tým, ako samotný rozsudok vyhlásil, ex offo preskúmal žalobcom predloženú úverovú zmluvu z hľadiska možnej existencie neprijateľnosti zmluvných podmienok.
31. Rovnako je zrejmé, že žalovaná k žalobe na obnovu konania nepredložila ani nepoukázala na žiadne rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúce sa konania alebo rozhodnutia v spore sp. zn. 11 C/129/2014, v ktorom by sa konštatovalo, že rozhodnutím alebo procesným postupom bezprostredne predchádzajúcim a súvisiacim s rozhodnutím Okresného súdu Prešov č. 11 C/129/2014 alebo Krajského súdu v Prešove č. 14Co/82/2014 boli porušené základné ľudské práva alebo slobody žalovanej.
32. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že žalobou na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávnosti procesnej povahy. Na nápravu týchto nesprávností slúžia iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozhodnutia napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR 3Cdo 98/11 zo dňa 11.8.2011). Tento uhol pohľadu je pre posúdenie žaloby na obnovu konania smerodajný. Žalovaná totiž v podanej žalobe nenamieta nedostatočne zistený skutkový stav, ale nesprávne právne posúdenie.
33. Súd považuje za potrebné naviac dodať aj to, že žaloba na obnovu konania by ani nebola podaná včas. Na podanie žaloby na obnovu konania pritom zákon stanovil subjektívnu a objektívnu lehotu. Subjektívna lehota na podanie tohto návrhu je 3-mesačná. Jej začiatok plynie od času, keď sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania je 3-ročná a začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Obe lehoty (subjektívna i objektívna) sú lehotami zákonnými a nie je možné ich predlžiť ani skrátiť.
34. Žalovaná pri svojom výsluchu uviedla, že o dôvodoch obnovy sa oficiálne dozvedela v podstate zo stanoviska Ministerstva spravodlivosti zo dňa 31.10.2017. Neoficiálne sa o existencii neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré teraz namieta v podanej žalobe na obnovu konania, dozvedela po súdnom konaní 11C 129/2014, konkrétne keď s právnym zástupcom preberala podanie odvolania voči rozsudku vo veci 11C 129/2014.
35. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že žalovaná už v odvolacom konaní voči rozsudku sp. zn. 11C 129/2014 argumentovala existenciou neprijateľných zmluvných podmienok v úverovej zmluve, ktorou nesporne disponovala. Krajský súd v Prešove odvolanie žalovanej riadne posúdil, avšak rozhodnutie súdu prvej inštancie napriek jej argumentom potvrdil, pretože dospel k záveru, že pre vydanie rozsudku pre zmeškanie boli splnené všetky zákonom stanovené náležitosti, vrátane podmienky uvedenej v ustanovení § 153b ods. 5, písm. d) OSP a konštatoval, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že úverová zmluva neobsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, na základe ktorej by si žalobca uplatňoval svoj nárok. Z uvedeného je teda zrejmé, že tieto informácie mala aj v čase, kedy sa rozsudok stal právoplatným (11.11.2015), teda v čase, kedy bolo možné prvýkrát podať žalobu na obnovu konania. Subjektívna trojmesačná lehota na podanie žaloby na obnovu konania teda začala plynúť dňa 11.11.2015 a skončila dňom 11.02.2016.
36. V tejto súvislosti súd poukazuje i na tú skutočnosť, že ešte dňa 23.04.2014 podala žalovaná na žalobcu žalobu o zdržanie sa výkonu záložného práva, v ktorej zároveň žalovaná žiadala o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok v úverovej zmluve. Konanie sa viedlo pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 28C/129/2014 a skončilo sa zamietnutím žaloby podanej žalovanou. Predmetné rozhodnutie okresného súdu potvrdil aj odvolací súd.
37. V neposlednom rade je treba upriamiť pozornosť aj na to, že dňa 20.09.2017 bola zo strany žalovanej podaná voči žalobcovi aj žaloba o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok v predmetnej úverovej zmluve č. XXXXXXXX/XXXX a o určenie neplatnosti zmluvných odplát s tým, že v tejto veci bolo konanie zastavené uznesením zo dňa 18.7.2018 pre nedostatok procesných podmienok, a to pre res iudicatu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 9.8.2018.
38. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná neprijateľnosť zmluvných podmienok už namietala, a to viackrát, avšak neúspešne.
39. Ak by súd aj pripustil možnosť, že subjektívna lehota plynie až od momentu vydania stanoviska Ministerstva spravodlivosti, kedy sa mala podľa jej tvrdení oficiálne dozvedieť o dôvode obnovy (ktorý však súd na základe vyššie uvedeného posúdil ako nespôsobilý dôvod obnovy), bolo by potrebné prijať záver, že žalovaná podala žalobu na obnovu konania aj tak oneskorene. Predmetné stanovisko bolo vydané dňa 31.10.2017. Trojmesačná subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania teda žalovanej uplynula už dňa 31.01.2018, pričom žalovaná žalobu podala až dňa 21.02.2018.
40. So zreteľom na to, že žaloba na obnovu konania nebola opodstatnená, súd žalobu na obnovu konania zamietol.
41. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
43. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 CSP. Žalovaná totiž deklarovala, že má hrubý príjem v priemere 1.100 eur mesačne. Zároveň má príjmy aj zo spoločnosti Bestreality & Drawart, s. r. o., ktorej je spoločníkom. Má tri dospelé deti, ktoré sú už samostatné. Stará sa už teda len o jedno maloleté dieťa. Jej výdavky predstavujú splátky na úvery zo Slovenskej sporiteľne a spoločnosti Provident, na ktoré platí mesačne do 200 eur. Okrem toho má ešte bežné výdavky. Zhodnotiac majetkové a sociálne pomery na strane neúspešnej žalovanej dospel súd k záveru, že v danom prípade neexistujú výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov procesne úspešnej strane sporu. S ohľadom na uvedené priznal súd úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.