Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Co-105-2017.pdf
PDF · 167 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/105/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobkyne: N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX K., právne zastúpená JUDr. Janou Čepčekovou, advokátkou, so sídlom Námestie Slobody 2, 066 01 Humenné proti žalovanému: P.. Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XX, XXX XX C., právne zastúpený JUDr. Jozefom Pirkovským, advokátom, so sídlom Hlavná 19, 080 01 Prešov, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník, č.k. 4C/247/2002-760 zo dňa 01.08.2017 takto
rozhodol:
Mení rozsudok tak, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí všeobecná hodnota prístavby k rodinnému domu vo výške 17.791,94 eura nachádzajúceho sa na ul. S. č. XXX/X vo K. a majetkové právo žalovaného z podnikania - združenie P.. E. a G. E. - SVIDGAS, ul. S. č. XXX/X, XXX XX K..
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni z titulu vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyrovnávací podiel vo výške 8.895,97 eura v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Stranám sporu nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni z titulu trov dôkazu sumu 331,94 eura v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyňa a žalovaný sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť za konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdny poplatok vo výške 533,50 eura v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Svidník.
Žalobkyňa je povinná zaplatiť z titulu trov dôkazu sumu 121,76 eura v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Svidník.
Žalovaný je povinný zaplatiť z titulu trov dôkazu sumu 121,76 eura v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Svidník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) tak, že uviedol, že do BSM patrí investícia do prístavby k rodinnému domu č. XXX/X vo K., ul. S. a výplata zo spoločnosti - združenia žalovaného. BSM účastníkov vyporiadal tak, že uložil žalovanému na finančné vyporiadanie povinnosť zaplatiť žalobkyni 15.000 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Náhradu trov konania nepriznal. Uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť
štátu za vyporiadanie BSM 450 eur na účet Okresného súdu Svidník do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť štátu za vyporiadanie BSM sumu 266,50 eura na účet Okresného súdu Svidník do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania spojenú so znaleckým dokazovaním v sume 331,94 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania spojenú so znaleckým dokazovaním v sume 121,76 eura na účet Okresného súdu Svidník do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Uložil žalovanému povinnosť štátu nahradiť trovy konania spojené so znaleckým dokazovaním v sume 121,76 eura na účet Okresného súdu Svidník do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko strán sporu, výsledky vykonaného dokazovania, záver znaleckého dokazovania vykonaného znalcom P.. S. N., znalecký posudok č. XX/XXXX, obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 143, § 149 ods. 1-4 a § 150 Občianskeho zákonníka a uviedol, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Svidník č.k. 5C/39/1999-45 zo dňa 26.04.1999. Od rozvodu manželstva ku dňu podania žaloby dňa 10.04.2002 nedošlo medzi účastníkmi k dohode o vyporiadaní BSM. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že počas manželstva žalovaný podnikal ako fyzická osoba, nemal presný súpis majetku, ktorý patril do BSM. Za trvania manželstva nadobudli hnuteľné veci s tým, že doplnila, že v čase vedenia spoločnej domácnosti, túto viedli v rodinnom dome, ktorý bol vo výlučnom vlastníctve žalovaného a počas manželstva vykonali rozsiahlu rekonštrukciu rodinného domu, ktorý sa nachádzal na ul. S. č. XXX/X vo K.. Okrem rekonštrukcie domu vykonali prístavbu k rodinnému domu o rozmeroch 8 x 6 m, ktorá slúžila ako obývacia izba, pod ktorou bola dvojgaráž. Ďalej vykonali úpravu dvora, a to dlaždenie chodníka, vegetačnú dlažbu a prístupovú cestu pre motorové vozidlá z vegetačnej dlažby. Žalovaný vykonával živnostenskú činnosť ako fyzická osoba pod obchodným menom SVIDGAS s ďalším spoločníkom P.. E.. Pôvodne sa žalobkyňa domáhala úplného finančného vyporiadania vo výške 99.581,76 eura. Počas konania žalobkyňa upravila žalobu o investície do prístavby k rodinnému domu na ul. S. č. XXX/X vo K. a výplatu zo spoločnosti - združenia žalovaného s tým, že na finančné vyrovnanie sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému sumy 15.000 eur. Zo záverov znaleckého dokazovania za účelom zistenia hodnoty majetku združenia žalovaného a G. E. - Svidgas k 07.05.1999, a to znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou v odbore ekonomika a riadenie podnikov zo dňa 22.12.2006, SK ACTIVE, s. r. o. znalecký posudok č. XX/XXXX/SKK vyplýva, že všeobecná hodnota podniku združenia P.. E. a G. E. - SVIDGAS k 07.05.1999 na základe predložených dokladov je v zápornej výške (-25.830,25 eura), do spoločnosti Svidgas, s. r. o. nebol vložený žiadny majetok zo združenia P.. E. a G. E. - Svidgas. Spoločnosť Svidgas s.r.o. bola založená v zmysle spoločenskej zmluvy zo dňa 09.12.1999 peňažnými vkladmi spoločníkov P.. E. a G. E.. K výške pohľadávok združenia P.. E. a G. E. - SVIDGAS k 07.05.1999, zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že podľa predložených dokladov bola výška pohľadávok združenia 73.107,25 eura, vo vzťahu k hnuteľným veciam, ktoré mali byť zakúpené do firmy, a to motorové vozidlo Opel Vectra 2,2 l v plnej výbave v hodnote cca 900.000 Sk, Ford Escord 1,4 l v hodnote cca 650.000 Sk, Ford Tranzit v hodnote cca 450.000 Sk, kopací mechanizmus KOMATSU v hodnote 1.800 000 Sk, UMC - malý kopací mechanizmus v hodnote 200.000 Sk, AVIA - 2 ks v hodnote 400.000 Sk, V3S - 3 ks v hodnote 500.000 Sk, zásoby materiálu v hodnote 3.000.000 Sk, zariadenia kancelárie majiteľa, ktoré pozostávalo z koženej sedacej súpravy v hodnote 60.000 Sk, kancelársky nábytok v hodnote cca 30.000 Sk, kancelárske stoly v hodnote cca 30.000 Sk, kožené kancelárske kreslo v hodnote 8.000 Sk, zariadenie kancelárie sekretárky a ekonóma, ktoré pozostávalo zo skriňovej zostavy a stolov v hodnote cca 30.000 Sk, počítače 3 ks v hodnote 150.000 Sk, notebook v hodnote 70.000 Sk, mobilné telefóny 6 ks v hodnote 1.000.000 Sk, investície do rekonštrukcie firmy v hodnote 300.000 Sk, pohľadávky v hodnote 10.000.000 Sk, vyplatené pri privatizácii SPP zrejme v roku 2001. Ďalej zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že podľa predložených dokladov bolo zistené, že motorové vozidlá Opel Vectra, Ford Escord, Ford Tranzit a kopací mechanizmus Komatsu WB 93 R boli do združenia zakúpené a sú predmetom hodnotenia v znaleckom posudku znalca P.. F. K., ktorý je v prílohovej časti. UMC malý kopací mechanizmus nebol k 07.05.1999 v majetku združenia, AVIA A31N, ev. č. K 1 ks bola zakúpená do združenia a je predmetom hodnotenia v znaleckom posudku znalca P.. F. K., ktorý je v prílohovej časti. Podľa vyjadrenia žalovaného, bola ďalšia AVIA využívaná v podnikateľskej činnosti, avšak bola vo vlastníctve p. E. a nebola vznesená do majetku združenia. Nákladné automobily V3S 3 ks neboli k 07.05.1999 v majetku združenia. Podľa vyjadrenia žalovaného, bola zakúpená jedna V3S v novembri v roku 1999. Zariadenie charakteru kancelárskeho nábytku, sedačky a stoličky boli zistené len v rozsahu hodnotených zložiek (bod 1.1.1.4 bytové zariadenia), a to kuchynská zostava, nábytková zostava RODOS a regály na 2 roky,
počítače v počte 3 ks a notebook boli majetkom združenia a sú predmetom hodnotenia v znaleckom posudku znalca P.. N. S., ktorý je v prílohovej časti. Na základe zmluvy o prenájme nebytových priestorov s prenajímateľom Lesy Prešov, š. p. zo dňa 04.02.1998 sa v článku VI. účastníci dohodli, že prostriedky spojené s úpravami prenajatých priestorov prenajímateľ odpočíta od dohodnutého nájomného v druhom a treťom roku nájmu. Z toho vyplýva, že vynaložené finančné prostriedky neboli majetkom združenia a boli započítané na ťarchu prevádzkových nákladov. V majetku združenia k 07.05.1999 neboli zistené pohľadávky voči SPP cca 10 mil. Sk. Pohľadávky z titulu plynofikácie obce sa k 07.05.1999 nevyskytovali z dôvodu, že rozsah vykonaných prác bol realizovaný len do výšky poskytnutých finančných prostriedkov z obcí a tie sú evidované ako došlé platby v peňažnom denníku združenia. Zo záveru znaleckého posudku ohľadne evidencie hnuteľných vecí vrátane pohľadávok vyplýva, že účtovná evidencia zložiek majetkovej hodnoty je uvedená v časti 1.1.1 neobežný majetok, v časti 1.1.2.1 zásoby a v časti 1.1.2.2 v časti pohľadávky. Zo záveru znaleckého posudku znalca P.. S. N., znalecký posudok č. XX/XXXX vo vzťahu k stanoveniu všeobecnej hodnoty prístavby rodinného domu nachádzajúceho sa na ul. S. č. XXX/X vo K. zo dňa 04.12.2005 vyplýva, že prístavba k rodinnému domu bola zrealizovaná v roku 1994 a pozostávala z dvoch nadzemných podlaží a povalového priestoru. Prvé nadzemné podlažie je využívané na garáž a druhé na bývanie. Na potrebné média, a to kúrenie, lektor je napojený z pôvodného domu. Komunikačne je každé podlažie napojené na pôvodný dom. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva všeobecná hodnota prístavby rodinného domu vo výške 525.346,56 Sk, všeobecná hodnota spevnenej plochy - vstup do garáže vo výške 10.671,21 Sk, t.j. spolu 536.017,76 Sk po zaokrúhlení na sumu 536.000 Sk a prepočte konverzným kurzom vo výške 17.791,94 eura. Do žaloby o vyporiadanie BSM boli pôvodne zahrnuté ďalšie hnuteľné veci, ako napr. obývacia stena, televízor SONY, sedacia súprava, kuchynská linka, rohová lavica, zariadenie detskej izby, HIM, NIM, motorové vozidlá, zostatok na podnikateľskom účte a iné, ktoré účastníci nadobudli za trvania manželstva, fakticky po podaní žaloby sa vzájomne doriešili a teda predmet sporu ohľadne týchto hnuteľných vecí odpadol. Súd prvej inštancie poukázal na záver odvolacieho súdu vyplývajúci z uznesenia č.k. 4Co/239/2015-680 zo dňa 13.10.2016, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 4C/247/2002-631 zo dňa 25.03.2015 s tým, že po zrušení rozhodnutia vo veci samej doplnil dokazovanie za účelom zistenia majetku patriaceho do BSM vzhľadom na podnikateľskú činnosť žalovaného. Uviedol, že uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 25R/6/2014-391 zo dňa 04.08.2014 bola povolená reštrukturalizácia dlžníka Svidgas, s.r.o., Pekárenská 11, 917 01 Trnava, IČO: 36464261. Z reštrukturalizačného posudku Svidgas, s.r.o., Pekárenská 11, 917 01 Trnava, IČO: 36464261 vypracovaný k 18.07.2014 A.. G. C., správcom, vyplýva, že v časti X. zhodnotenie veriteľov dlžníka v položke X2 - spriaznení veritelia dlžníka k 30.04.2014 u žalovaného bola výška záväzkov dlžníka 741.910,41 eura. Žalobkyňa v rámci dokazovania doplnila, že žalovaný počas trvania manželstva podnikal ako fyzická osoba na základe živnostenského listu č. j. T IČO: 10781951 a následne dňa 01.02.1992 uzatvoril zmluvu o združení v zmysle ust. § 829
- 831 Občianskeho zákonníka s ďalším účastníkom G. E., podnikateľom, pri spoločnej činnosti mali používať názov Svidgas. V článku IV. majetkové hodnoty vnesené do združenia sa uvádza, že žalovaný poskytol okamžité materiálové zásoby na činnosť združenia v hodnote vyčíslenej inventarizáciou formou dodatku k zmluve o združení. Podotkla, že v prípade, že nedôjde k dohode so žalovaným v rámci vykonaného dokazovania, navrhla, aby za účelom finančného vyrovnania bola uložená žalovanému povinnosť jej zaplatiť z podnikania 15.000,- eur. Zdôraznila, že peňažné prostriedky zo spoločného majetku manželov boli použité do podnikania žalovaného. Za účelom zistenia hodnoty materiálových zásob na činnosť združenia poskytnutých žalovaným súd uviedol, že vyzval žalovaného na zaslanie dodatku k zmluve o združení zo dňa 01.02.1996 s tým, že následne žalovaný oznámil, že od uvedenej doby uplynulo takmer 18 rokov, a preto nedisponuje listinnými dôkazmi, ktoré by sa týkali jeho pôvodných podnikateľských aktivít. Zároveň poukázal na znalecký posudok č. XX/XXXX/SKK SK ACTIVE, s.r.o., jeho záver, že do spoločnosti Svidgas, s.r.o. nebol vložený žiadny majetok zo združenia P.. E. a G. E. - Svidgas. Následne súd prvej inštancie poukázal na doplnenie vyjadrenia žalobkyne týkajúce sa jej stanoviska po doručení reštrukturalizačného posudku, ktorá uviedla, že spoločnosť Svidgas, s.r.o. vykazovala majetok vo finančnej súvahe vrátane zásob v celkovej výške v roku 2011 v sume 3.146.153 eur, v roku 2012 v sume 2.879.608 eur, v roku 2013 v sume 2.377.434 eur a k 30.04.2014 v sume 2.322.416 eur s tým, že na strane 26 posudku k 30.04.2014 je uvedený ako veriteľ žalovaný so záväzkom vo výške 741.910,41 eura. Ďalej uviedla, že spoločnosť Svidgas, s.r.o. ako právnická osoba vznikla na základe plynulého prechodu združenia fyzických osôb, ktoré vzniklo v roku 1996. Žalobkyňa v konaní vyslovila presvedčenie, že záväzok vznikol už pri vzniku spoločnosti Svidgas, s.r.o., a to zo spoločného majetku vloženého žalovaným zo spoločného majetku so žalobkyňou, nakoľko v reštrukturalizačnom posudku sa uvádza, že už v roku 2000 sa podstatne rozširoval výrobný program služieb a to na základe požiadaviek zákazníka. V oblasti materiálno-technického zázemia spoločnosť
zrekonštruovala administratívnu budovu, vybudovala sklad stavebného materiálu a zakúpila strojové a technické zariadenia pre výrobu a skvalitňovanie služieb.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie považoval za preukázané, že účastníci nadobudli počas trvania manželstva do BSM hnuteľné veci, ktoré vzájomne počas konania vyporiadali a tieto už netvoria predmet vyporiadania. Vo vzťahu k týmto hnuteľným veciam nežiadali konať. Predmetom vyporiadania BSM boli len investície do prístavby k rodinnému domu nachádzajúceho sa na ul. S. č. XXX/X vo K.. Podľa znaleckého posudku znalca P.. S. N. č. XX/XXXX, hodnota prístavby predstavovala sumu 17.791,94 eura, pričom podiel každého z účastníkov predstavoval sumu 8.895,97 eura. Ďalej predmetom vyporiadania bola výplata zo spoločnosti združenia žalovaného, kde zo znaleckého posudku SK ACTIVE, s. r. o. znaleckej organizácie v odbore ekonomika a riadenie podnikov, znalecký posudok č. XX/XXXX/SKK vyplýva, že všeobecná hodnota podniku združenie P.. E. a G. E. - Svidgas k 07.05.1999, na základe predložených dokladov, je v zápornej výške - 25.830,25 eura. Voči znaleckému posudku účastníci nemali námietky. Zo záveru znaleckého posudku je evidentné, že všeobecná hodnota zo združenia žalovaného bola v zápornej hodnote -25.830,25 eura, t.j. -12.915,13 eura, v ktorej časti žalobkyňa nenavrhovala pribratie znalca, ani žalovaná strana sa nestotožnila s potrebou ďalšieho znaleckého dokazovania. Podiel žalovaného zo združenia podľa záveru znaleckého posudku predstavuje zápornú hodnotu, a teda v merite veci by ani prípadné ďalšie ustanovenie znalca, prípadne odborné posúdenie veci nezmenilo stav, ktorý bol daný znaleckým posudkom, t.j. vyčíslením zápornej hodnoty, z ktorého vyplýva, že bez ďalšieho dokazovania sa nejaví výplata podielu v súlade s názorom odvolacieho súdu, nakoľko zo zápornej hodnoty výplata nie je možná, pričom súd pôvodne dospel k záveru, že z titulu vykonaného znaleckého dokazovania v časti 1 Svidgas združenie fyzických osôb v článku 1.1 majetkovej metódy stanovenia hodnoty podniku, bod 1.1 neobežný majetok, odseku bodu 1.1.1.1 strojové zariadenia v hodnote 8.679,35 eura, odseku bodu 1.1.1.2 elektrotechnické zariadenia, kde výsledná všeobecná hodnota je 9.730,86 eura, ods. 1.1.1.3 dopravné prostriedky, kde výsledná všeobecná hodnota je 76.640,91 eura, ods. 1.1.1.4 bytové zariadenia - dlhodobý majetok HIM nadobudnutý k 07.05.1999, HIM k 31.12.1999, HIM k 31.12.2000, kde je všeobecná hodnota 1.971,35 eura, bodu 1.1.2 obežný majetok, odseku 1.1.2.1 zásoby, kde v evidencii stavu zásob v jednotlivých skladoch sú centrálny sklad v hodnote 11.100,77 eura, sklad HWG materiálu v hodnote 3.825,30 eura, sklad servisu v hodnote 1.631,03 eura, ktoré hodnotené zásoby materiálu na skladoch boli na účely stanovenia hodnoty považované za použiteľné v podnikateľskej činnosti hodnoteného majetku. Aj napriek zápornej všeobecnej hodnote podniku súd považoval za potrebné z pohľadu záverov znaleckého posudku doplniť, že výplata v rozsahu 6.104,03 eura je primeraná. Neobežný a obežný majetok slúžil žalovanému ako fyzickej osobe v podnikateľských aktivitách. Súd poukázal na stanovisko účastníkov konania, ako aj závery znaleckého dokazovania najmä doplneného dokazovania s tým, že následne vyporiadal BSM tak, že uložil žalovanému povinnosť na finančné vyrovnanie žalobkyne zaplatiť jej sumu 15.000 eur, ktorá pozostáva z položky investícií do prístavby k rodinnému domu vo K. na ul. S. č. XXX/X v rozsahu 1 vo výške 8.895,97 eura (17.791,94 : 2 = 8.895,97 eura) a zápornej všeobecnej hodnoty podniku združenia P.. E. a G. E. - Svidgas vo výške -25.830,25 eura. I napriek tomu, že všeobecná hodnota podniku je záporná, nemôže zostať bez povšimnutia skutočnosť vyporiadania podľa zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké. V danej veci vyporiadanie súd zohľadnil matematickou úvahou do žalobkyňou uplatnenej sumy 15.000 eur v rozsahu 6.104,03 eura zo zápornej všeobecnej hodnoty podniku z pohľadu zásady rovnosti podielov pri vyporiadaní BSM, ako aj záverov znaleckého dokazovania v časti Svidgas združenie fyzických osôb článku 1.1 majetková metóda stanovenia hodnoty podniku, bodu 1.1 neobežný majetok (napr. Ford Tranzit, AVIA A-31, Škoda liaz, Komatsu WB 93 R, automobilový príves, Komatsu SK 07 J a iné), ods. bodu 1.1.1.1 strojové zariadenia, kde je výsledná všeobecná hodnota 8.679,35 eura, ods. bodu 1.1.1.2 elektrotechnické zariadenia, kde je výsledná všeobecná hodnota 9.730,86 eura, ods. 1.1.1.3 dopravné prostriedky, kde je výsledná všeobecná hodnota 76.640,91 eura, ods. 1.1.1.4 bytové zariadenia - dlhodobý majetok HIM nadobudnutý do 07.05.1999 a HIM do 31.12.1999, HIM do 31.12.2000, kde je všeobecná hodnota 1.971,35 eura, bodu 1.1.2 obežný majetok, ods. 1.1.2.1 zásoby, kde evidencia stavu zásob v jednotlivých skladoch je centrálny sklad v hodnote 11.100,77 eura, sklad HWG materiálu v hodnote 3.825,30 eura, sklad servisu v hodnote 1.631,03 eura, pričom hodnotené zásoby boli na účely hodnotenia za použiteľné v podnikateľskej činnosti hodnoteného podniku. Ďalej súd poukázal na reštrukturalizačný posudok spoločnosti Svidgas, s.r.o., Pekárenská 11, 917 01 Trnava, IČO: 36464261 vypracovaný k 18.07.2014 správcom A.. G. C., z ktorého vyplýva v časti X. zhodnotenie veriteľov dlžníka v položke X2 - spriaznení veritelia dlžníka k 30.04.2014, P.. Z. E., výška záväzkov dlžníka v sume 741.910,41 eura, dodatok k zmluve o združení zo dňa 01.02.1996, v ktorom je vyčíslená
hodnota materiálových zásob na činnosť združenia poskytnutých žalovaným v hodnote vyčíslenej inventarizáciou. Vzhľadom na uplynutie času (18 rokov) žalovaný nedisponuje potrebnými listinnými dôkazmi na preukázanie jeho pôvodných podnikateľských aktivít. I napriek zápornej všeobecnej hodnoty súd považoval za potrebné z pohľadu finančného vyporiadania BSM priznať výplatu v rozsahu 6.104,03 eura, ktorú považoval za primeranú z titulu neobežného a obežného majetku, ktorý slúži žalovanému ako fyzickej osobe v jeho podnikateľských aktivitách po zohľadnení jeho záväzku dlžníka voči jeho osobe, hodnote materiálových zásob na činnosť združenia. Súd zohľadnil aj stanoviská účastníkov, ktorí ďalšie dokazovanie nepovažovali za efektívne. K vyporiadaniu BSM súd poukázal na ust. § 149 ods. 3, § 150 Občianskeho zákonníka s tým, že podiel každého z účastníkov predstavuje sumu 15.000 eur u žalovaného, to predstavuje zápornú hodnotu 6.104,03 eura, ďalej podiel investícií do prístavby k rodinnému domu nachádzajúcej sa na ul. S.. XXX/X vo K. sumu 8.895,97 eura. Z titulu vyporiadania BSM preto súd uložil žalovanému povinnosť vyplatiť žalobkyni sumu 15.000 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku s tým, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal nakoľko predmet sporu tvorí vyporiadanie BSM, účastníci prejavili snahu o spoluprácu, i napriek niektorým názorovým rozdielom vo veci súd rozhodol, že účastníci si znášajú trovy konania samostatne.
O povinnosti účastníkov zaplatiť súdny poplatok z titulu vyporiadania súd rozhodol tak, že uložil žalobkyni zaplatiť súdny poplatok vo výške 450,- eur a žalovanému vo výške 266,50 eura v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Svidník.
O povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania spojenú so znaleckým dokazovaním v sume 331,94 eura súd rozhodol tak, že túto povinnosť uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni. Jedná sa o náklady spojené so znaleckým dokazovaním vykonaným spoločnosťou SK ACTIVE, s.r.o., Cukrovarská 22, Trebišov, IČO: 36207543. Celkové vyúčtovanie bolo vykonané zo zálohy T vo výške 331,94 eura zloženej žalobkyňou a priznané znalečné, jeho časť vo výške 7736 Sk bolo vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu, a preto každý z účastníkov je povinný zaplatiť štátu sumu 121,76 eura v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
3. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal rozsudok v celom rozsahu. Uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) Civilného sporového poriadku s tým, že podľa názoru právneho zástupcu žalovaného, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na ust. § 390 Civilného sporového poriadku s tým, že navrhol, aby odvolací súd vo veci rozhodol, lebo rozhodnutie bolo už raz zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. K dôvodom odvolania uviedol, že ich doplní v lehote 15 dní. Podaním zo dňa 19.09.2017 právny zástupca žalovaného doplnil dôvody odvolania s tým, že uviedol, že súd prvej inštancie podľa jeho názoru po zrušení rozhodnutia vo veci samej doplnil dokazovanie len oboznámením sa s reštrukturalizačným posudkom spoločnosti Svidgas, s.r.o., Pekárenská 11, Trnava zo dňa 18.07.2014. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nezistil riadne skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. V podstate sa vôbec neriadil pokynmi vyslovenými v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu. Opätovne rozhodol tak, že z nároku uplatneného žalobkyňou na zaplatenie sumy 15.000 eur odpočítal hodnotu predstavujúcu podiel prístavby na každú zo strán a stanovil doplatok vo výške 6.104,03 eura z titulu finančného vyporiadania z podnikateľskej činnosti žalovaného. Súčasný právny poriadok, ani žiadne zákonné ustanovenie Občianskeho zákonníka nepozná inštitút „matematického spôsobu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, ani vyporiadania z podnikateľských aktivít“. Súd si zrejme neozrejmil, že podstatným pre vyporiadanie BSM je ustálenie výšky masy BSM. Z obsahu rozhodnutia nevyplýva, akým spôsobom súd prvej inštancie sa touto otázkou zaoberal, ako ustálil celkovú masu BSM. Nie je možné zistiť na základe čoho a ako ustálil výšku vyporiadavacieho podielu každého z účastníkov. Pokiaľ hodnota týkajúca sa účasti podnikajúceho manžela v rámci znaleckého dokazovania bola ustálená ako záporná, nie je čo do BSM započítať, nie je možné akýmkoľvek spôsobom zaviazať podnikajúceho manžela nahradiť akúkoľvek sumu vo vzťahu k jeho podnikateľským aktivitám. Ani samotné doplnenie dokazovania týkajúce sa reštrukturalizácie spoločnosti Svidgas, s.r.o. na uvedenej skutočnosti nič nemení. Poukázal na záver znaleckého posudku č. XX/XXXX/SKK SK ACTIVE, s.r.o.,
z ktorého vyplýva, že do spoločnosti Svidgas, s.r.o. nebol vložený žiadny majetok zo združenia P.. E. a G. E. - Svidgas. Podotkol, že súd svojím neodôvodneným predstavám o výplate prispôsobil spôsob a výpočet sumy na vyporiadanie. Pre súd nebol rozhodujúci zákonný spôsob vyporiadania, ale snaha nájsť matematický model, ktorým by odôvodnil stotožnenie sa s návrhom žalobkyne na výplatu sumy 15.000 eur. Samotná žalobkyňa po celý čas trvania súdneho konania viac ako 15 rokov nedokázala špecifikovať a náležitým spôsobom odôvodniť výšku masy BSM a vyporiadavacieho podielu. Pokiaľ nebola jasne definovaná masa BSM, hodnota vyporiadavacieho podielu, nie je možné zistiť, ako sa vlastne súd prvej inštancie dopracoval k stanoveniu záväzku pre žalovaného na výplatu sumy 6.104,03 eura, ktoré rozhodnutie považoval za nezákonné. Akcentácia súdu prvej inštancie na tzv. matematické vyporiadanie podnikateľských aktivít bez zistenia celkovej masy BSM sa stala nepochopiteľnou vo väzbe na súčasnú zákonnú úpravu vyporiadania BSM v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ďalej namietal nepreskúmateľnosť a náležité neodôvodnenie napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku s tým, že poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/2003, z ktorého vyplýva, že právo na súdnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 ústavy je potrebné vykladať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Poukázal na právne vety týkajúce sa náležitého odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplývajúce z R 37/1985, Zo súdnej praxe č. 48/2008, č. 56/2008, ako aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/7/2009. Z tohto dôvodu uzavrel, že napadnuté rozhodnutie má vadu, ktorej výsledkom je porušenie práva účastníka na spravodlivý súdny proces. Trval na rozhodnutí vo veci samej odvolacím súdom v zmysle ust. § 390 Civilného sporového poriadku. Na odvolacom pojednávaní zotrval na podanom odvolaní, ako aj uplatnených dôvodov, rozhodnutie vo veci ponechal na úvahu súdu. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil.
4. Právna zástupkyňa žalobkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného, ako aj k doplneným dôvodom odvolania uviedla, že súd prvej inštancie okrem vykonaného dokazovania sa správne vysporiadal aj so závermi reštrukturalizačného posudku vyhotoveného k 30.04.2014 na spoločnosť Svidgas, s. r. o., Pekárenská 11, 917 01 Trnava, ktorý bol vypracovaný A.. G. C. reštrukturalizačným správcom, v ktorom je uvedená celá genéza vzniku spoločnosti Svidgas, s.r.o., Trnava a aj o vkladoch žalovaného do tejto spoločnosti, pričom je v ňom uvedený záväzok tejto spoločnosti voči veriteľovi P.. Z. E. vo výške 741.910,41 eura. Navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a odvolanie žalovaného považovala za nedôvodné. Na odvolacom pojednávaní zotrvala na vyjadrení k odvolaniu žalovaného. Opätovne poukázala na reštrukturalizačný plán spoločnosti Svidgas, s.r.o., Trnava. Navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila.
5. Právny zástupca žalovaného sa v rámci odvolacej repliky k doručenému vyjadreniu právnej zástupkyne žalobkyne k odvolaniu písomne nevyjadril.
6. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového poriadku na všetky začaté a prebiehajúce konania v súlade s princípom justifikácie účinkov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, ktorého následky úkonu sa majú uznávať i vtedy, ak novšia právna úprava už s týmto následkom nepočíta.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, vec prejednal na nariadenom odvolacom pojednávaní so zopakovaním dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie (§ 385 ods. 1 CSP v spojení s §§ 383-384 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je sčasti dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval právne prepisy. Nesprávnym právnym posúdením
veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
8. Podľa § 390 CSP, odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.
Podľa § 380 ods.1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, alebo na jeho zrušenie.
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcií majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa § 149 ods. 1, 4, 5 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Ak do 3 rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou, alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do 3 rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v ods. 4.
Podľa § 150 prvá veta Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva súdom je konaním označovaným ako konanie ,,Iudicium duplex“, v ktorom majú účastníci na oboch stranách sporu postavenie žalobcu aj žalovaného. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Svidník č.k. 5C/39/1999-45 zo dňa 26.4.1999 s právoplatnosťou od 7.5.1999. K uvedenému dňu teda zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v súlade s ust. § 148 Občianskeho zákonníka. V predmetnej veci bolo konanie začaté na súde prvej inštancie dňa 10.4.2002.
9. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, zopakovaním dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie na odvolacom pojednávaní, zistil, že súd prvej inštancie zo skutkových okolností, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania dospel v časti týkajúcej sa vyporiadania majetkového práva z podnikateľskej činnosti - združenia žalovaného k nesprávnym skutkovým záverom. Uplatnená námietka týkajúca sa nesprávnych skutkových zistení vrátane nesprávneho právneho posúdenia bola dôvodná.
Vo vzťahu k zisteniu výšky majetkového práva žalovaného z jeho podnikateľskej činnosti, bolo vykonané súdom prvej inštancie znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou SK ACTIVE, s.r.o. Trebišov, ktorá vypracovala znalecký posudok č. XX/XXXX/SKK. Z jeho záveru (č.l. 33 znaleckého posudku) vyplýva, že všeobecná hodnota podniku združenia P.. E. a G. E. - SVIDGAS k 7.5.1999 na základe predložených dokladov je v zápornej výške -778.162,- Sk, t.j. záväzky prevyšujú majetok podniku. Ďalej zo znaleckého posudku vyplýva, že do spoločnosti Svidgas s.r.o., J. Gagarina č. 224, Svidník, IČO: 36 464 261 nebol vložený žiadny majetok zo združenia P.. E. a G. E. - SVIDGAS. Spoločnosť Svidgas s.r.o. Svidník bola založená v zmysle spoločenskej zmluvy zo dňa 9.12.1999 peňažnými vkladmi spoločníkov P.. E.
a G. E.. Podľa predložených dokladov bola výška pohľadávok združenia P.. E. a G. E. - SVIDGAS k 7.5.1999 vo výške 2.212.428,92 Sk. Odvolací súd vo vzťahu k uplatnenej odvolacej námietke týkajúcej sa nesprávneho stanovenia povinnosti žalovaného vyplatiť žalobkyni z titulu jeho podnikateľskej činnosti sumu rozdielu 15.000,- eur - 8.895,97 eura, t.j. vo výške 6.104,03 eura považoval námietku za dôvodnú. Súd prvej inštancie v tejto časti nesprávne uviedol, že uvedená výška je z titulu podnikateľskej činnosti žalovaného primeraná. Hmotné právo takýto spôsob vyporiadania pri stanovení výšky vyrovnávacieho podielu zo zaniknutého BSM nepozná. Pri vyporiadaní BSM sa vychádza zo zásady vyplývajúcej z ust. § 150 veta prvá Občianskeho zákonníka, že podiely oboch manželov sú rovnaké, ktorá skutočnosť medzi stranami sporná nebola. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor, ktorý vyslovil v zrušujúcom uznesení odvolaciemu súdu č.k. 4Co/239/2015-680 zo dňa 13.10.2016, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 4C/247/2002-631 zo dňa 25.3.2015 s tým, že uviedol, že za nesprávny považoval odvolací súd postup súdu, ak žalobkyni priznal z titulu vyrovnávacieho podielu doplatok vo výške 6.104,03 eura z titulu vyporiadania majetkového práva žalovaného z podnikateľskej činnosti.
Ak podniká jeden z manželov v združení s treťou osobou, môže byť predmetom vyporiadania len to, čo by tomuto manželovi patrilo v prípade, že by jeho účasť v združení bola ukončená k okamihu zániku BSM. Nemožno vychádzať z hodnoty podniku ako súboru hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania združenia, nakoľko takéto ocenenie nevyčísľuje výšku majetkových nárokov podnikajúceho manžela voči združeniu. Predmetom vyporiadania BSM môže byť len čiastka, na ktorej vyplatenie by mal nárok, ak by zanikla jeho účasť v združení ku dňu zániku BSM (§ 839 Občianskeho zákonníka), samozrejme po odpočítaní vkladu vlastných oddelených prostriedkov účastníka. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka nevyplýva, že by spoločným majetkom by mal byť len zisk, chápaný ako rozdiel medzi výnosom z podnikania a nákladmi na podnikanie v súvislosti s ním vynaložené. Zo sporu o vyporiadanie BSM nemožno však urobiť vyúčtovací spor, v ktorom by sa dohľadávali jednotlivé výnosy a výdavky s ich účelovým určením spravidla bez možnosti dospieť ku spoľahlivým záverom. Odvolací súd je toho názoru, že do BSM by bol žalovaný povinný nahradiť tú čiastku, ktorá by sa rovnala pozitívnemu (kladnému) rozdielu medzi aktívami a pasívami z jeho podnikania ku dňu zániku BSM.
Pokiaľ zo záveru znaleckého posudku č. XX/XXXX/SKK vypracovaného znaleckou organizáciou vyplýva, že všeobecná hodnota podniku združenia P.. E. a G. E. - SVIDGAS k 7.5.1999 bola v zápornej výške, je nesporné, že súd prvej inštancie nemohol na základe takto zisteného skutkového stavu priznať sumu rozdielu uplatnenej výšky nároku na finančné vyporiadanie z titulu majetkového práva žalovaného z podnikateľskej činnosti po odpočítaní hodnoty jednej polovice hodnoty prístavby k rodinnému domu. Zo spisu vyplýva, že žalovaný pôvodne začal podnikať ako živnostník na základe živnostenského listu č.j. T IČO: 10 781 951. Dňa 1.2.1996 spolu s G. E., podnikateľom na základe živnostenského listu uzavreli zmluvu o združení podľa §§ 829-831 Občianskeho zákonníka. Z obsahu zmluvy vyplýva, že „žalovaný pre potreby spoločnej činnosti združenia poskytol majetkové hodnoty, a to materiálové zásoby na činnosť združenia v hodnote vyčíslenej inventarizáciou formou dodatku k zmluve o združení (IV. bod 1 zmluvy o združení). Ďalej z obsahu čl. X. a XI. zmluvy o združení vyplýva, že za záväzky zo spoločnej činnosti združenia voči tretím osobám účastníci zodpovedajú spoločne a nerozdielne. Pohľadávky zo spoločnej činnosti voči tretím osobám patria účastníkom spoločne a nerozdielne. Účastníci združenia sa ďalej dohodli, že pri skončení činnosti združenia na základe jeho rozpustenia po dohode účastníkov sa uskutoční v lehote do 1 mesiaca majetkové vyrovnanie tak, že každému účastníkovi sa vrátia ním vložené (vnesené) veci do združenia a v peňažnej forme sa mu vyplatí jeho podiel finančnej sumy nachádzajúcej sa na spoločnom účte, a to po vyrovnaní záväzkov združenia existujúcich ku dňu jeho rozpustenia. Zostávajúce pohľadávky voči tretím osobám patria účastníkom spoločne a nerozdielne (v zmysle ust. § 512 a nasl. Občianskeho zákonníka), pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak“. V súvislosti s podnikateľskou činnosťou pri vyporiadaní BSM je potrebné zohľadniť aj výnosy z podnikania. S ohľadom na výdavky a záväzky jedného z manželov spojených s podnikaním, podnikajúci manžel je povinný do BSM nahradiť takú sumu, ktorá bude spravidla predstavovať cenu podniku ku dňu zániku tohto spoluvlastníctva. Vzhľadom na záver znaleckého posudku nebolo možné z titulu majetkového práva z podnikateľskej činnosti žalovaného v rámci združenia s G. E. - SVIDGAS určiť riadny výnos z podnikania patriaci do BSM. Navyše žalobkyňa sa domáhala z tohto titulu vyplatenia po poslednej úprave sumy vo výške 15.000,- eur bez toho, že by túto výšku preukázala. Konanie o vyporiadanie BSM nie je konaním o plnenie. Pri stanovení výšky hodnoty vyporiadavacieho podielu sa vychádza z hodnoty vecí patriacich do masy BSM, ktoré boli predmetom vyporiadania spravidla zo zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké (§ 150 prvá veta Občianskeho zákonníka), ktorá nebola v konaní namietaná a
spôsobu vyporiadania so stanovením hodnoty vyporiadavacieho podielu. Postup súdu prvej inštancie, ktorý výšku majetkového práva z podnikania žalovaného stanovil matematicky, ktorú považoval za primeranú, nie je správny. Výška hodnoty vyrovnávacieho podielu sa nestanovuje voľnou úvahou súdu, ani výškou uplatneného nároku bez jeho preukázania. Žalobkyňa hodnotu majetkového práva z podnikania žalovaného nepreukázala, a preto k tejto uplatnenej výške neuniesla dôkazné bremeno. Žalovaný navrhované listinné dôkazy žalobkyňou týkajúce sa podnikania v združení nepredložil z dôvodu, že vzhľadom na uplynulý čas (18 rokov) ich nemá k dispozícii.
Vo vzťahu k spoločnosti Svidgas s.r.o. Svidník odvolací súd uvádza, že táto bola založená spoločenskou zmluvou dňa 9.12.1999, t.j. po zániku BSM, ktoré zaniklo nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva dňa 7.5.1999. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd nepovažoval za dôvodné a súvisiace s predmetom vyporiadania BSM skúmať aj majetok tejto spoločnosti, vrátane genézu jej vzniku, na ktorú skutočnosť poukázala právna zástupkyňa žalobkyne.
10. Vo vzťahu k uplatnenej námietke týkajúcej sa nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj náležitého neodôvodnenia odvolací súd uvádza, že na túto námietku neprihliadal, lebo bolo povinnosťou odvolacieho súdu v zmysle ust. § 390 CSP vec rozhodnúť. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy, je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu v súlade s právom na spravodlivý proces zaručeným čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (nález Ústavného súdu SR z 25. októbra 2017, č.k. III.ÚS 379/2017-35).
Navyše odvolací súd dodáva, že po zrušení a vrátení veci súdu prvej inštancie, bol súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie vo veci konal, doplnil dokazovanie oboznámením sa s reštrukturalizačným plánom spoločnosti Svidgas s.r.o. Trnava. Vzhľadom k tomu, že strany sporu po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom nepovažovali ďalšie dokazovanie za efektívne, najmä nie znalecké dokazovanie za účelom zistenia hodnoty majetkového podielu z titulu podnikania žalovaného ku dňu zániku BSM, súd prvej inštancie vyhlásil procesným uznesením dokazovanie za skončené a vo veci samej rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania. Je pravdou, že i napriek vyslovenému právnemu názoru odvolacieho súdu, ako mal vo veci ďalej postupovať, opätovne vo veci rozhodol tak, ako predchádzajúcim rozhodnutím vo veci samej s tým, že do uplatnenej výšky 15.000,- eur po odpočítaní všeobecnej hodnoty prístavby k rodinnému domu (nesprávne uvedených investícií) uložil žalovanému povinnosť z titulu jeho podnikania vyplatiť žalobkyni rozdiel vo výške 6.104,03 eura, ktorý považoval za primeraný. Takýto spôsob vyporiadania zaniknutého BSM z titulu majetkového práva z podnikania žalovaného nie je v súlade so zákonom.
11. Vo vzťahu k uplatnenej odvolacej námietke, a to nestanovenia masy BSM počas celého konania pred súdom prvej inštancie, ako aj podľa vyjadrenia žalovaného nezohľadnenia, napr. úspor, na ktorú skutočnosť poukázal žalovaný na odvolacom pojednávaní, odvolací súd uvádza, že pôvodne sa v aplikačnej praxi bezvýnimočne presadzovala zásada tzv. úplného vyporiadania BSM, čo malo ten dôsledok, že ak sa nevyporiadal všetok majetok, malo to za následok neplatnosť dohody ako celku a v prípade súdneho vyporiadania to bol dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu. V dôsledku postupných zmien hmotnoprávnej úpravy, ale najmä posilňovania zmluvnej voľnosti, aplikačná prax upustila od požiadavky úplného vyporiadania BSM. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z citovaného ust. § 149 ods. 5 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak sa po vyporiadaní BSM rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v ods. 4, t.j., že o ostatných hnuteľných veciach a nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch sú rovnaké.
Žalovaný v rámci konania pred súdom prvej inštancie predložil zoznam vecí patriacich do masy BSM (č.l. 36 spisu), z ktorého vyplýva, že do masy BSM patrí mladomanželská pôžička XXXXXXXXXX vo výške 50.000 ,-Sk, ktorú po rozvode splácal, ďalej hnuteľné veci - obývacia stena Palermo, sedacia súprava - bordový zamat, televízor SONY, konferenčné stolíky 2 ks, študentský stolík 1 ks, válendy 2 ks, kuchynská linka, rohová lavica a 2 ks stoličiek, video SONY, súprava riadu ROYAL 12 ks, HI-FI veža SCHNEIDER, klavír PETROF, obrazy od akademického maliara Michaliča - 1 ks kvety, 1 ks „býk-súboj“, 1 ks jeseň lístie, 1 ks rysy,1 ks kryštálový luster - sviečky, stojan na drevo /krb/, kozubová súprava, 2 ks bielych kobercov (1,5 x 2,5m), 1 ks hnedý koberec plyšový (3 x 4m), jedálenská súprava bielej farby - porcelánová, kryštálová váza, porcelánová misa, ružový porcelán 6 ks, 12 ks kryštálových pohárikov (šampusové,
likérové), 6 ks vínové poháre kryštálové, 6 ks kávová súprava bielo-čierna, veľká biela váza, 9 ks bielych porcelánových kvetináčov, garniža a biela záclona v obývačke, mraznička SAMSUNG CALEX, červený koberec plyšový, keramická váza na chodbe, luster v kuchyni, žehlička Moulinex, žehliaca doska 1 ks, drevené hodiny v kuchyni, sporák MORA 2130, zelená keramika v kuchyni, dózy keramické na potraviny malé, stredné, veľké, fritovací hrniec, súpravy príborov, riadov, hrncov, 6 ks obrazov motýľov, 6 ks obrazov grafika, veľký počet kníh, 2 ks prútených košov, svietnik porcelán, 11 ks živých kvetov v obývačke, luster chróm sklo v kúpeľni, luster na chodbe stropný, luster na verande stropný, ktoré špecifikoval vrátene roku ich nadobudnutia, nadobúdacej ceny, ako aj zostatkovej ceny, ďalej stavebná pôžička SLSP Svidník č. úveru XXXXXXX z 1.1.1996 po 1.500,- Sk, po rozvode splácal, prístavba
- obývacia izba a dvojgaráž, pôžička 100.000,-Sk - investície zo spoločného majetku 350.000,- Sk, rekonštrukcia domu, stavebné sporenie VÚB Wüstenrot č. XXXXXXXX/XXXX, cieľová suma 237.000,- Sk. K detskej stene Karyda uviedol, že nepatrí do masy BSM. K rekonštrukcii rodinného domu uviedol, že bola hradená z finančných prostriedkov jeho rodičov v čase, keď on nebol vlastníkom, a to v roku 1991 kúpeľňa 30.000,- Sk, kotol na kúrenie 18.000,- Sk, podlahy v kuchyni, v chodbe 3.000,- Sk. Následne v rámci dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie strany sporu predkladali svoje stanoviská k určeniu masy BSM s tým, že po vypracovaní znaleckého posudku P.. N. č. XX/XXXX o stanovení všeobecnej hodnoty prístavby k rodinnému domu na ul. S. XXX/X vo K., strany sporu k vypracovanému znaleckému posudku nevzniesli námietky (č.l. 497 spisu). Hodnotu prístavby k rodinnému domu súd prvej inštancie považoval za nespornú. K hnuteľným veciam žalobkyňa podaním zo dňa 10.3.2010 (č.l. 443 spisu) súdu písomne oznámila, že hnuteľné veci boli na základe vzájomných návrhov vyporiadané tak, ako to bolo prezentované na pojednávaniach s tým, že nebudú predmetom vyporiadania BSM. Trvala na vyporiadaní hodnoty prístavby k rodinnému domu určenej znaleckým posudkom a z firmy žalovaného žiadala na vyrovnanie sumu 1.500.000,- Sk. Ďalej v priebehu konania žiadala na vyrovnanie sumu 20.000,- eur (č.l. 530 spisu). Vo vzťahu k takto upravenému návrhu súd prvej inštancie uznesením na pojednávaní konanom dňa 5.3.2013 (č.l. 544 spisu) pripustil úpravu návrhu z č.l. 443 spisu a konanie v prevyšujúcej časti zastavil. Právny zástupca žalovaného prítomný na pojednávaní takýto postup súdu nenamietal, len žiadal zdôvodnenie výšky nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 20.000,- eur. Podaním zo dňa 31.7.2014 právna zástupkyňa žalobkyne navrhla na vyrovnanie vyplatiť žalobkyni sumu 15.000,- eur, ktorú považovala za primeranú.
Odvolací súd vzhľadom na procesný postup súdu prvej inštancie, jeho rozsah dokazovania, nepreukázanie skutkových tvrdení stranami sporu vo vzťahu k stanoveniu masy BSM, pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu veci zisteného súdom prvej inštancie, po jeho zopakovaní na odvolacom pojednávaní v potrebnom rozsahu. Uplatnenú vadu konania nepovažoval za dôvodnú, lebo v zmysle § 380 ods. 2 CSP, odvolací súd prihliada na vady konania, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. V zmysle Civilného sporového poriadku možno procesné podmienky rozdeliť na procesné podmienky na strane súdu, strán sporu, vecné procesné podmienky a negatívne procesné podmienky. Namietaná vada nie je procesnou podmienkou konania v sporovom konaní.
12. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že určil že do BSM strán sporu patrí všeobecná hodnota prístavby k rodinnému domu vo výške 17.791,94 eura nachádzajúceho sa na ul. S. č. XXX/X vo K., a majetkové právo žalovaného z podnikania - združenie P.. E. a G. E. -SVIDGAS, ul. S. č. XXX/X, XXX XX K.. Z titulu vyporiadania zaniknutého BSM strán sporu odvolací súd uložil žalovanému povinnosť vyplatiť žalobkyni vyrovnávací podiel v sume 8.895,97 eura v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
13. Pri stanovení masy BSM odvolací súd vychádzal z preukázaných skutkových tvrdení, ktoré vo vzťahu k hodnote prístavby rodinného domu na ul. S. č. XXX/X vo K. neboli sporné, aplikujúc princíp parity, ktorý znamená, že podiely oboch manželov sú rovnaké, lebo strany sporu k aplikácii tohto princípu nevzniesli námietky, ani neuviedli žiadne relevantné skutkové tvrdenia (§ 150 veta prvá Občianskeho zákonníka). Ďalej odvolací súd prihliadal na záver č.l. 18 znaleckému posudku P.. N. č. XX/XXXX, voči ktorému strany sporu nemali žiadne námietky (č.l. 497 spisu), a preto pri stanovení hodnoty veci patriacej do masy BSM vychádzal zo všeobecnej hodnoty prístavby k rodinnému domu vrátane spevnených plôch, ktorá výška nebola spochybnená, a preto sa stala nesporným tvrdením v spore. Právna zástupkyňa žalobkyne v konaní pred súdom prvej inštancie súhlasila v priebehu konania s tým, aby do majetku patriaceho do BSM bola zahrnutá všeobecná hodnota prístavby (č.l. 167 spisu). Zo stavebného povolenia vydaného Obvodným úradom životného prostredia - oddelenie pre územný rozvoj
a štátnu stavebnú správu vo Svidníku č. OÚRaŠSS XXX/XX Chk zo dňa 4.5.1984 vyplýva, že bolo vydané stavebné povolenie na prístavbu rodinného domu č.p. XXX/X na ul. S. vo K. pre žalovaného na pozemku parc. č. KN XXX, XXX svojpomocne so stanovením celkového rozpočtového nákladu vo výške 208.500,- Sk (č.l. 15 spisu). Je pravdou, že žalobkyňa sa pôvodne domáhala určenia do BSM investícií do rekonštrukcie domu a stanovenia hodnoty prístavby, avšak na základe pokynu súdu prvej inštancie znalec vypracoval znalecký posudok so stanovením všeobecnej hodnoty prístavby a spevnených plôch k rodinnému domu, ktorého sa neskôr stal výlučným vlastníkom žalovaný, ktorý rodinný dom vrátane prístavby predal. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 384 ods. 2, 3 CSP, v zmysle ktorých by odvolací súd mohol vykonávať dokazovanie dôkazov, ktoré navrhla strana sporu len vtedy, ak ich nevykonal súd prvej inštancie, resp., ak by boli splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 366 CSP týkajúce sa novôt v odvolacom konaní. Podmienky pre doplnenie dokazovania v odvolacom konaní v danej veci splnené neboli, a preto odvolací súd len v zmysle ust. § 383 v spojení s § 384 ods. 1 CSP zopakoval dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci. Po zrušení rozhodnutia vo veci samej a vrátení veci strany sporu nepovažovali za efektívne doplnenie dokazovania, návrhy nepredložili, a preto súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené (§ 182 CSP). Otázka všeobecnej hodnoty prístavby k rodinnému domu nachádzajúceho sa vo K., ul. S. č. XXX/ X nebola v odvolaní žalovaným namietaná (§ 380 ods.1 CSP).
14. Ďalej do masy BSM odvolací súd určil majetkové právo žalovaného z podnikania - združenie P.. E. a G. E. - SVIDGAS, ktoré bolo založené počas trvania manželstva zmluvou o združení zo dňa 1.2.1996 (č.l. 87 spisu). V rámci finančného vyporiadania majetkového podielu žalovaného z podnikania - v združení P.. E. a G. E. - SVIDGAS, odvolací súd nezahrnul žiadnu finančnú čiastku z dôvodu, že zo znaleckého posudku znaleckej organizácie SK ACTIVE s.r.o. Trebišov znalecký posudok č. XX/XXXX/SKK vyplýva, že k 7.5.1999, t.j. k zániku BSM bola všeobecná hodnota podniku v zápornej výške - 25.830,25 eura.
Predmetom vyporiadania BSM z titulu majetkového práva žalovaného podnikajúceho v združení môže byť len čiastka, na ktorej vyplatenie by mal nárok, ak by zanikla jeho účasť v združení ku dňu zániku BSM ( § 839 Občianskeho zákonníka).
Jednou zo základných procesných povinností strán sporu je povinnosť tvrdiť. Vo všeobecnosti platí, že dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý (čl. 8 základných princípov CSP v spojení s § 150 CSP). V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom účelom a zmyslom procesnej povinnosti strán sporu je, aby dokazovanie prebehlo vyvážene, spravodlivo, účelne a hospodárne (čl. 1 základných princípov CSP). Po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom strany sporu považovali vykonávanie dokazovania k otázke výšky majetkového podielu žalovaného z podnikania v združení s treťou osobou ku dňu zániku BSM k 7.5.1999 za neefektívne, a preto nenavrhli žiadne dôkazy. Súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené v zmysle § 182 CSP. Odvolací súd pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie s tým, že so spôsobom stanovenia výšky majetkového práva žalovaného z podnikania v združení s treťou osobou sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožnil, lebo o výške podielu v konaní o vyporiadanie BSM sa nerozhoduje voľnou úvahou, ani sa výška neposudzuje z hľadiska primeranosti. Z týchto dôvodov preto odvolací súd v rámci vyporiadania BSM na vyrovnanie podielu žalobkyne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 8.895,97 eura predstavujúcu 1 všeobecnej hodnoty prístavby k rodinnému domu určenej znaleckým posudkom.
V súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP odvolací súd vzhľadom na výšku vyrovnávacieho podielu 8.895,97 eura, uložil na plnenie lehotu 15 dní ako súd prvej inštancie, ktorá zo strany žalobkyne namietaná pred odvolacím súdom nebola a v súlade s čl. 16 ods. 3 základných princípov CSP platí, že v konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila.
15. Podľa § 396 ods. 1, 2 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
O nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu vyplývajúcou z ust. § 255 CSP. Strany sporu si trovy konania na súde prvej inštancie, ani
na odvolacom súde neuplatnili, a preto odvolací súd v súlade s princípom rozumného usporiadania procesných nárokov strán sporu v súlade s čl. 4 ods. 2 základných princípov CSP, stranám sporu nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, ani nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
16. O povinnosti strán sporu nahradiť trovy konania spojené s vykonaním znaleckého dokazovania, odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 251 v spojení s § 253 ods. 1 CSP tak, že z titulu vyplatenej časti znalečného vo výške 7.336,- Sk po prepočte konverzným kurzom 30,126 v sume 243,50 eura z rozpočtových prostriedkov súdu uznesením č.k. 4C/247/2002-334 zo dňa 30.1.2007, uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Svidník sumu 121,76 eura žalobkyni, aj žalovanému v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Strany v spore navrhli vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré bolo vykonané znaleckou organizáciou SK ACTIVE s.r.o., Trebišov s tým, že žalobkyňa zložila preddavok na trovy dôkazu vo výške 10.000,- Sk vedený pod reg. Zk XX/XX (č.l. 152 spisu), ktorý bol použitý na vyplatenie preddavku na znalecké dokazovanie, a to uznesením č.k. 4C/247/2002-328 zo dňa 8.12.2006. Žalobkyňa zložila na trovy dôkazu aj sumu 10.000,- Sk vedené pod reg. Zk X/XX (č.l. 333 spisu), ktorá suma bola poukázaná na výplatu znalečného pre SK ACTIVE, s.r.o. Trebišov uznesením č.k. 4C/247/2002-334 zo dňa 30.1.2007.
V súlade so zásadou rozumného usporiadania procesných nárokov strán sporu (čl. 4 ods. 2 základných princípov CSP) v spojení s ust. § 252 CSP, odvolací súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu trov dôkazu na vyrovnanie výdavkov spojených s vykonaním znaleckého dokazovania sumu 331,94 eura, ktorá predstavuje výšku zloženého preddavku žalobkyňou na trovy dôkazu vedeného pod reg. T v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (§ 232 ods. 3 CSP v spojení s čl. 16 ods. 3 základných princípov CSP).
17. O súdnom poplatku za konanie o vyporiadanie BSM odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 2 ods. 1 písm. b), ods. 3 zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 71/1992 Zb.) tak, že vychádzajúc z hodnoty predmetu vyporiadania BSM vo výške 17.791,94 eura a výšky súdneho poplatku 3 % z dôvodu, že konanie sa skončilo rozsudkom (položka 6b Sadzobníka súdnych poplatkov), odvolací súd stanovil výšku súdneho poplatku vo výške 533,50 eura po zaokrúhlení sumy 533,7582 eura v súlade s ust. § 7a písm. c) zákona č. 71/1992 Zb., v zmysle ktorého sa vypočítaný poplatok zaokrúhli s presnosťou na eurocenty tak, že ak suma prevyšujúca celé číslo je väčšia ako 50, poplatok sa zaokrúhli na 0,50 eura nadol.
V konaní o vyporiadanie BSM sú poplatníkmi obe strany sporu, alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu (§ 2 ods.1 písm. b), ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb.), odvolací súd vzhľadom na rozhodnutie vo veci samej, uložil stranám sporu povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 533,50 eura spoločne a nerozdielne v lehote 15 dní na účet Okresného súdu Svidník.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.