Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cob-61-2018.pdf
PDF · 91.15 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cob/61/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: BENESTRA, s. r. o., so sídlom Einsteinova 24, Bratislava, IČO: 46 303 502, zastúpený: JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, IČO: 30 850 436, proti žalovanému: RADIO ONE, s.r.o., so sídlom Štefánikova 52, Nitra, IČO: 35 949 392, zastúpený: Mgr. Ivan Košťál, advokát, so sídlom Štúrova 11, Nitra, IČO: 37 961 942, o zaplatenie sumy 2.021,90 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/143/2011 - 351 zo dňa 14. júna 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/143/2011 - 351 zo dňa 14. júna 2018 p o t v r d z u j e .
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nitra výrokom I. rozsudku č. k. 23Cb/143/2011 - 351 zo dňa 14.06.2018 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.021,90 eura s príslušenstvom. Výrokom II. tohto rozsudku súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie poukázal na obsah žaloby doručenej súdu dňa 09.08.2011, ktorú žalobca odôvodnil tým, že strany uzatvorili dňa 17.10.2006 zmluvu o pripojení a poskytovaní verejnej elektronickej komunikačnej služby, verejnej telefónnej služby č. 032BB2006PV. V zmluve sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému počas trvania zmluvy verejnú elektronickú komunikačnú službu - verejnú telefónnu službu a žalovaný sa zaviazal žalobcovi zaplatiť odplatu za poskytovanie telefonickej služby vo výške a za podmienok dohodnutých v zmluve a všeobecných podmienkach pre poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby. Žalobca na základe zmluvy poskytoval dohodnuté služby a žalovaný tieto služby prijímal. Za poskytovanie služieb vystavil žalobca žalovanému nasledovné faktúry: č. 4009008133, č. 4009009801, č. 4009011466, č. 4009013186, č. 4009014958, č. 4009016733, č. 4009018505, č. 4009020291, č. 4010001789, č. 4010003599 a č. 4010005401. Žalovaný si svoju povinnosť zo zmluvy nesplnil, vystavené faktúry neuhradil a jeho dlh je spolu 2.021,91 eura.
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku ďalej poukázal na vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav, podľa ktorého dňa 17.10.2006 uzatvorili strany zmluvu o pripojení č. 032BB2006PV, v ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému verejnú elektronickú komunikačnú službu - verejnú telefónnu službu, telefónne číslo XXX/XXXXXXX-X. Žalovaný sa zaviazal platiť za poskytnuté služby odplatu podľa zmluvy, platnej tarify a obchodných podmienok. Žalobca vystavoval za poskytnuté služby faktúry v pravidelných mesačných intervaloch. V konaní sa žalobca domáhal zaplatenia ceny za obdobie od 01.05.2009 do 31.03.2010, spolu vo výške 2.021,90 eura (faktúry č. 4009008133, č. 4009009801, č. 4009011466, č. 4009013186, č. 4009014958, č. 4009016733, č. 4009018505, č. 4009020291, č. 4010001789, č. 4010003599, č. 4010005401). V konaní bolo ďalej preukázané, že účastníci konania uzatvorili okrem zmluvy o pripojení i ústnu zmluvu o odvysielaní reklamy. V tejto zmluve bolo dohodnuté, že žalovaný odvysiela vo svojom rádiu reklamu pre žalobcu. Žalovaný reklamu pre žalobcu odvysielal a dňa 01.05.2008 vystavil faktúru č. 0029/08, ktorou si uplatnil cenu za odvysielanie reklamy za obdobie od 29.10.2007 do 28.11.2007 vo výške 238.000,-- Sk. Žalovaný zároveň na faktúru dopísal poznámku
- neuhrádzať, vzájomný zápočet.
4. Dňa 18.05.2009 vypracoval žalobca návrh dohody o vzájomnom zápočte, v ktorom započítal pohľadávku žalovaného z faktúry č. 0029/08 vo výške 853,59 eura so svojimi pohľadávkami z faktúry č. 4009001583, č. 4009003352, č. 4009005974 a č. 4009006472, s tým, že z faktúry žalovaného zostáva neuhradená suma 309,02 eura. Žalovaný návrh dohody nepodpísal. Žalovaný dňa 07.11.2012 (rok po podaní odporu proti platobnému rozkazu) predložil súdu faktúru č. 0040/08, ktorou si uplatnil zaplatenie ceny za odvysielanie reklamy za obdobie od 04.08.2008 do 15.08.2008 vo výške 57.108,10 Sk (1.895,64 eura) s lehotou splatnosti 03.12.2008. Žalobca namietal doručenie tejto faktúry, žalovaný i napriek tomu v konaní nepreukázal, že túto faktúru žalobcovi doručoval. Žalovaný si v priebehu konania uplatňoval v rámci obrany v súdnom konaní (§ 98 O. s. p.) svoj nárok voči uplatnenému nároku žalobcu. Uplatnený nárok žalovaného pozostával jednak zo sumy 309,02 eura v zmysle návrhu dohody o vzájomnom zápočte, jednak z neuhradenej faktúry č. 0029/08 za odvysielanú reklamu, prípade z faktúry č. 0040/08.
5. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na svoje skoršie rozhodnutia vo veci (rozsudky č. k. 23Cb/143/2011
- 186 zo dňa 19.07.2013 a č. k. 23Cb/143/2011 - 264 zo dňa 12.01.2015), ktoré však boli v rámci odvolacích konaní Krajským súdom v Nitre zrušené.
6. Následne súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že po zopakovanom dokazovaní, vyjadrení advokátov strán sporu a pri hodnotení výsledkov dokazovania v spojení s odôvodnením skorších rozhodnutí odvolacieho súdu v tejto veci, dospel k záveru, že žaloba bola podaná nedôvodne, keďže žalobca nepreukázal existenciu uplatnenej pohľadávky. V konaní zostalo sporným ako a kedy žalobca uhradil žalovanému cenu za odvysielanie reklamy uplatnenú faktúrou č. 0029/08 vo výške 238.000,-- Sk (7.900,15 eura). Žalovaný si časť ceny uplatnil v rámci obrany ako kompenzačnú námietku voči nároku žalobcu vo výške 2.021,09 eura. K faktúre žalovaného č. 0040/08 sa súd prvej inštancie v ostatnom rozhodnutí nemieni vyjadrovať napriek tomu, že nárok z tejto faktúry si žalovaný alternatívne uplatnil voči nároku žalobcu, keďže odvolací súd potvrdil záver súdu prvej inštancie, že plnenie, na základe ktorého žalovaný túto faktúru vystavil, zostalo nepreukázané.
7. K faktúre č. 0029/08 súd prvej inštancie uviedol nasledovné: jednostranným zápočtom zo dňa 18.05.2009 žalobca započítal svoje pohľadávky vo výške 853,59 eura (faktúra č. 4009001583, č. 4009003352, č. 4009005974, č. 4009006472) s pohľadávkou žalovaného vo výške 853,59 eura (faktúra č. 0029/08). Z uvedeného tak vyplýva, že z faktúry žalovaného č. 0029/08 mal žalobca uhradiť ešte sumu 7.046,56 eura. Vzhľadom k tomu, že žalobca napriek zrušujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu nemal návrhy na doplnenie dokazovania, súd na pojednávaní zisťoval od advokáta žalobcu ako žalobca, teda kedy a v akej výške, uhradil žalovanému sumu 7.046,56 eura. Keďže žalobca súdu nepreukázal ako bol zvyšok faktúry žalovanému uhradený, považoval súd obranu žalovaného, v ktorej si uplatnil voči nároku žalobcu sumu 2.021,90 eura na započítanie najneskôr v záverečnom návrhu zo dňa 04.07.2013 za dôvodnú. Žalovaný v konaní nepodal vzájomnú žalobu, ktorou by sa od žalobcu domáhal zaplatenia sumy 5.024,66 eura (7.900,15 eura - 853,50 eura - kompenzačná námietka, zápočet). Žalobca v konaní nepreukázal, že k zániku pohľadávky žalovaného z faktúry č. 0029/08 vo výške 7.046,56 eura došlo pred uplatnením kompenzačnej námietky žalovaným, a to či už jednostranným zápočtom, dohodou o započítaní, alebo jej uhradením žalobcom. Na základe kompenzačnej námietky tak pohľadávka žalobcu, ktorá je predmetom žaloby zanikla okamihom, kedy sa tieto pohľadávky stretli, teda sa stali splatnými.
Tvrdenie žalobcu, že došlo k započítaniu faktúry č. 0029/08 v plnej výške, nepotvrdili ani vypočutí svedkovia O. C. a N. N.. Žalobca v konaní nepreukázal kedy a aký zápočet žalobca vykonal vo vzťahu k pohľadávke žalovaného pred 18.05.2009. Napriek tomu, že advokát žalobcu tvrdil, že k zániku pohľadávky žalovaného malo dôjsť ešte pred 18.05.2009, vykonal zápočet aj v písomnom podaní zo dňa 27.04.2018. Súd sa stotožňuje s tvrdením advokáta žalovaného, že takýto zápočet žalobca nemohol vykonať, resp. je neúčinný, pretože žalobca v konaní nemohol započítať pohľadávku žalovaného z faktúry č. 0029/08, pretože nebola predmetom konania, žalovaný nepodal vzájomnú žalobu, a teda nebolo čo započítať. Na záver súd konštatuje, že obranu žalovaného považoval za dôvodnú, mal ju za preukázanú, žalovaný v priebehu súdneho konania formou kompenzačnej námietky vykonal započítanie svojej existujúcej neuhradenej pohľadávky z faktúry č. 0029/08 vo výške 2.021,91 eura voči pohľadávke žalobcu.
8. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP tak, že plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 CSP.
9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včasné odvolanie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď mal za to, že žalobca nepreukázal ako bol zvyšok faktúry 7.046,56 eura žalovanému uhradený. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 24.04.2018 znova súdu opísal ako prišlo k zániku pohľadávky žalovaného č. 0029/08. Žalobca uviedol, že voči splatnej žalovaného faktúre započítal svoje splatné faktúry až na zvyšnú sumu 309,02 eura v prospech žalovaného. Žalovaný viackrát podľa žalobcu zmätočne menil svoju obranu vo forme kompenzačnej námietky. Keďže z návrhov žalovaného bolo zrejmé, že si uplatňuje celé nároky jednak z faktúry č. 0029/08 vystavenej na sumu 7.900,15 eura, ako aj faktúry č. 0040/08 v sume 1.895,64 eura, rozšíril žalobca svojím podaním zo dňa 24.04.2018 svoju žalobu v zmysle ust. § 388 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka o ďalších 25 faktúr v celkovej sume vo výške 6.737,54 eura a zároveň ich rovno započítal voči nárokom žalovaného, ktoré si v konaní uplatnil podľa faktúry č. 0029/08 a faktúry č. 0040/08. Navyše mal súd prvej inštancie o prípustnosti zmeny žaloby v zmysle ust. § 142 CSP rozhodnúť na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. Právny zástupca žalobcu navyše aj na pojednávaní dňa 28.05.2018 znova zmenil podanú žalobu, avšak súd prvej inštancie nevydal žiadne uznesenie, ktorým by rozhodol o zmene žaloby.
10. Podľa žalobcu rozsudok trpí tiež vadou, keďže súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
Žalovaný neskôr počas konania v rozpore s jeho predchádzajúcimi vyjadreniami prednesenými na pojednávaniach dňa 23.05.2012 a dňa 08.07.2013 začal tvrdiť, že v žalobe uplatnená pohľadávka mala údajne zaniknúť započítaním pohľadávky žalovaného, a to započítaním s faktúrou č. 0029/08 vo výške 7.900,15 eura.
Keďže žalovaný ním novú tvrdenú skutočnosť ani nepreukázal, tak z uvedeného dôvodu žiadal žalobca, aby súd zabezpečil z účtovníctva žalovaného, a to jednak históriu pohľadávky č 0029/08 - ako si ju žalovaný finálne započítal. Či ju mal vedenú na strane príjmu alebo nákladov.
Ďalej žalobca navrhol zabezpečiť aj knihu záväzkov, či si žalovaný najprv ponížil svoje náklady o pohľadávky žalobcu (t. j. 25 faktúr, ktoré žalobca započítal voči faktúre č. 0029/08), a či po uplynutí premlčacej doby ich po správnosti znova zahrnul na stranu príjmu a odviedol z nich príslušnú daň z príjmu.
Žalobca ďalej navrhol predvolať zamestnankyňu žalovaného pani R. U., ktorá vystavovala faktúru žalovaného č. 0029/08 a vo faktúre uviedla poznámku „neuhrádzať vzájomný zápočet“ a mohla bližšie vysvetliť okolnosti, prečo na faktúru uviedla danú poznámku.
Žalobca má za to, že súd prvej inštancie bez toho, aby mal dostatočne preukázanú pravdivosť nových tvrdení žalovaného, ktorými si v podstate poprel svoje predchádzajúce vyjadrenia uvádzané na pojednávaniach dňa 23.05.2012 a dňa 08.07.2013, nemohol dospieť k záveru, že považoval obranu žalovaného za dôvodnú.
11. Z uvedených dôvodov sa žalobca podaným odvolaním domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zmenil tak, že žalobe vyhovie.
12. Žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril. Zopakoval svoju argumentáciu uvádzanú už počas konania pred súdom prvej inštancie. Navyše zdôraznil, že je nepravdivé tvrdenie žalobcu uvedené v odvolaní, že by bol podaním zo dňa 24.04.2018 (alebo neskôr na pojednávaní 28.05.2018) rozšíril žalobou uplatnený nárok. Sám žalobca sa v podaní zo dňa 24.04.2018 iba snažil preukázať zánik faktúry žalovaného č. 0029/08 uplatnenej žalovaným v rámci kompenzačnej námietky tak, že si voči takejto pohľadávke žalovaného chcel započítať svojich 25 faktúru. Sám žalobca vždy poukazoval len na ustanovenie § 388 ods. 2 Obchodného zákonníka (o započítaní pohľadávok) a nikdy nenaznačil, že by svoju žalobu menil alebo rozširoval.
13. Žalovaný sa stotožnil so zamietavým rozhodnutím súdu ohľadne žalobcom navrhovaného dokazovania s poukazom na koncentračnú zásadu a zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania. Predmetné dôkazy žalobca navrhol vykonať až na pojednávaní 28.05.2018, pričom ich mohol navrhnúť hneď potom, čo odvolací Krajský súd v Nitre v uznesení zo dňa 02.03.2017 poukázal na to, že žalobca doposiaľ v konaní nepredložil dôkaz, ktorý by spoľahlivo preukazoval žalobcom tvrdený zánik pohľadávky vyplývajúcej z faktúry č. 0029/08.
14. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok ako vecne správny potvrdil.
15. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril vo svojej replike, v ktorej už iba opätovne zopakoval skôr uvádzané tvrdenia.
16. Vo svojej duplike k replike žalobcu žalovaný neuviedol žiadne podstatné nové skutočnosti.
17. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec dňa 22.11.2018 bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Odvolací súd po prejednaní veci v medziach podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v danom prípade neopodstatnené, keďže rozsudok prvoinštančného súdu je vecne správny.
18. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj v rozhodujúcom rozsahu správne odôvodnil. Keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v súlade s § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku.
19. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje so závermi prvoinštančného súdu tak v oblasti skutkových zistení, ako aj vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci. Súd prvej inštancie sa v rozsiahlom a vyčerpávajúcom odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vo svojom odvolaní neprichádza so žiadnymi novými tvrdeniami, rozhodnutie súdu prvej inštancie vo svojom odôvodnení dáva vyčerpávajúcu odpoveď na všetky žalobcom použité prostriedky procesného útoku, pričom odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje.
20. Vzhľadom na obsah žalobcom podaného odvolania sa zo strany odvolacieho súdu ešte žiada zdôrazniť, že sa mu ako nepochopiteľná javí argumentácia právneho zástupcu žalobcu, keď tvrdí, že súd prvej inštancie mal opomenúť o akejsi žalobcom podanej zmene žaloby. Žalobca a ani jeho právny zástupca v priebehu konania žiaden procesný úkon obsahovo napĺňajúci inštitút zmeny žaloby v zmysle § 95 O. s. p. a následne § 139 a nasl. CSP nevykonal a odvolací súd sa plne stotožňuje s argumentáciou prvoinštančného súdu v tomto smere. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje s argumentáciou prvoinštančného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku ohľadne zamietnutia návrhu právneho zástupcu žalobcu na vykonanie ďalšieho dokazovania.
21. O nároku na trovy odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v súvislosti s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní v zmysle § 262 ods. 2 samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.