Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Cb/9/2017

Potvrdené rozhodnutím 41Cob/53/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a Miriam Boborovej Sninskej, v právnej veci žalobcu T. Q., Y. XXXX/XE., XXX XX N., IČO:47 357 789, zastúpeného Mgr. Henrietou Slavkovskou, advokát, s. r. o. so sídlom Ľudovíta Štúra 19, 934 01 Levice, IČO:47 256 401 proti žalovanému: WELDING ENERGO INDUSTRI, s. r. o. so sídlom Veľká Lehota 457, Veľká Lehota 966 41, IČO:46 981 071, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol.s r. o. Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO:47 234 148, o zaplatenie 3.600,--eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 20Cb/9/2017-77 zo dňa 22.novembra 2018 takto rozhodol: I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 20Cb/9/2017-77 zo dňa 22.novembra 2018 potvrdzuje. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: T. Q., Y. XXXX/XA, XXX XX N., IČO: 47 357 789, v konaní právne zastúpený Mgr. Henrieta Slavkovská, advokát s.r.o., so sídlom Ľudovíta Štúra 19, 934 01 Levice, IČO: 47 256 401, proti žalovanému: WELDING ENERGO INDUSTRI s.r.o., so sídlom Veľká Lehota 457, Veľká Lehota 966 41, IČO: 46 981 071, v konaní právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 234 148, o zaplatenie 3.600,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.600,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 500,- Eur od 16.12.2014 do 09.01.2015, zo sumy 1.000,- Eur od 16.12.2014 do 13.02.2015, zo sumy 1.416,- Eur od 16.12.2014 do zaplatenia a zo sumy 2.184,- Eur od 16.01.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.600,- Eur s úrokmi z omeškania ako sú tieto uvedené vo výroku rozsudku tvrdiac, že v rámci obchodného styku ako zhotoviteľ uzavrel dňa 01.10.2014 so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo vykonanie zváračských prác. Tieto pre žalovaného vykonal a za to mu vystavil faktúru č. 15/2014 na sumu 2.916,- Eur so splatnosťou dňa 15.12.2014 a faktúru č. 16/2014 na sumu 2.184,- Eur so splatnosťou dňa 15.01.2015. Prvú faktúru mu žalovaný uhradil len čiastočne, a to dňa 09.01.2015 v sume 500,- Eur a dňa 13.02.2015 v sume 1.000,- Eur, druhú faktúru mu neuhradil vôbec. Neuhradený zvyšok v sume 3.600,- Eur mu potom žalovaný nezaplatil ani po písomnej výzve.

2. Obrana žalovaného spočívala v tvrdeniach, že žalobcom vyfakturované sumy nezodpovedajú počtu skutočne ním odpracovaných hodín a zváračské práce boli vykonané nekvalitne. Žalobca porušoval svoje zmluvné povinnosti na čo bol písomne upozorňovaný, konkrétne sa neriadil pokynmi vedúceho montéra a nepostupoval v súlade s technickými normami, čo žalovaný dokazoval písomnými prehláseniami pracovníkov firmy Potrubie a.s. K.. H. E. T. V.. K vystaveným faktúram žalobca v zmysle zmluvných požiadaviek nepriložil potvrdený pracovný výkaz ani montážny denník, čím nebol schopný preukázať skutočný výkon prác, pretože prehľad odpracovaných hodín predložený žalobcom hoci aj podpísaný vedúcim montérom, vedúcim stavby a kompetentným zamestnancom spoločnosti Potrubie, a.s. netvorí v zmysle zmluvy o dielo prílohu, ktorá mala byť k faktúre priložená a navyše sa tento dokument týka všetkých pracovníkov na danej stavbe, nielen žalobcu. Ohľadne dvoch čiastočných úhrad žalovaný uviedol, že ich realizoval na základe ústnej dohody so žalobcom, že po týchto úhradách sa vzájomné záväzky považujú za urovnané, čím žalovaný nárok zanikol dohodou strán. Ďalej tvrdil, že nekvalitným prevedením prác žalobcom (v rozpore s STN) mu vznikla škoda vo výške 4.589,- Eur a

tak nemohol odovzdať predmet zmluvy konečnému užívateľovi spoločnosti Potrubie, a.s,, čo žalovaný dokazoval čestným prehlásením bývalej zamestnankyne menovanej firmy Y.. X. Y. a e- mailovou komunikáciou. Porušovanie zmluvných povinností žalobcom potom bol aj dôvodom, pre ktorý s ním žalovaný ukončil zmluvný vzťah okamžitým odstúpením.

3. Z dôvodu, že obrana žalovaného obsahovala nedostatočne konkretizované skutkové tvrdenia (najmä ohľadne tvrdeného rozsahu porušovania povinností žalobcom vo vzťahu ku kvalite prác a upozorneniam v tomto smere) a to neumožňovalo súdu bez ďalšieho posúdiť, ktoré dôkazy je potrebné vykonať a ktoré nie (lebo nebolo súdu zrejmé, čo konkrétne mieni žalovaný vlastne nimi preukázať, keď tvrdí, že žalobca nemá nárok na úhradu zvyšku fakturovaných súm, lebo samotné porušovanie povinností neznamená, že právo na plnenie nevzniklo, resp. zaniklo), nariadil vo veci predbežné prejednanie sporu na deň 15.11.2018. Na toto sa dostavili len právni zástupcovia oboch strán, hoci súd v zmysle § 169 ods. 1 predvolal aj samotného žalobcu a žalovaného, pričom strany prejavili vôľu uzavrieť zmier. Súd preto stanovil ďalší termín takéhoto procesného úkonu na deň 22.11.2018, kedy dňa 21.11.2018 strany písomne oznámili, že k uzavretiu zmieru nedošlo. Preto súd predbežne prejednal vec dňa 22.11.2018 (opätovne v neprítomnosti samotného žalovaného, ktorý sa nedostavil), pričom právna zástupkyňa žalovaného nevedela odpovedať takmer na žiadnu relevantnú otázku zo strany súdu, ktoré v zmysle § 150 ods. 2 smerovali k doplneniu (skonkretizovaniu) skutkových okolností obsiahnutých v obrane. Súd tak využil postup sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 (keďže obe strany plne využili možnosť svojej písomnej argumentácie garantovanej § 167 a boli poučené aj o znení § 153 - uznesenie na č.l. 42 spisu), ktorej hlavnou myšlienkou je to, že strany sú povinné prostriedky procesného útoku, či obrany uplatniť včas. Ak potom ani na druhý termín predbežného prejednania sporu sa žalovaný nedostavil a jeho právna zástupkyňa nebola schopná uviesť požadované skutkové tvrdenia tak, aby súd mohol posúdiť, či je potrebné doplniť dokazovanie (len) o dovtedy navrhovaný výsluch Y.. X. Y. (pričom právna zástupkyňa žalovaného dokonca až na tomto termíne začala navrhovať výsluchy osôb, ktorých písomné prehlásenia boli žalovaným predložené, hoci tak bolo možné urobiť dávno predtým a hoci nebolo vôbec zrejmé, aké pre obranu právne relevantné tvrdenia by mali byť nimi preukázané, pretože súd dáva do pozornosti žalovanej strane, že filozofia je jasná potiaľ, že dôkazom sa má preukazovať určité konkrétne skutkové tvrdenie a nie naopak, teda najskôr je nutné niečo tvrdiť a až potom je to možné určitým dôkazom verifikovať), tak súd postupoval podľa § 171 ods. 2 a na predbežnom prejednaní sporu meritórne rozhodol, pretože žalovaná strana mala dostatok času a priestoru, aby prostriedky procesnej obrany predložila včas.

4. V konaní tak bolo nesporným, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli dňa 01.10.2014 zmluvu označenú ako „zmluva o dielo“, ktorej predmetom bol záväzok zhotoviteľa vykonávať pre objednávateľa zváračské práce v JE Mochovce podľa pokynov vedúceho montéra alebo ním poverenej osoby. V čl. III označenom ako „Termín realizácie diela“ sa uvádza, že sa zmluva uzatvára na dobu od 01.10.2014 do 31.12.2014 alebo do ukončenia zákazky na výkon prác pre objednávateľa. V čl. IV označenom ako „Cena dielo“ je uvedené, že cena za zhotovenie predmetu zmluvy v rozsahu článku II. tejto zmluvy je stanovená dohodou zmluvných strán na sumu 12 Eur/hod na základe skutočne odpracovaných hodín potvrdených v pracovnom výkaze a z ďalšej vety vyplýva, že tento je po ukončení mesiaca potrebné doručiť podpísaný na adresu objednávateľa. Čl. V zmluvy potom stanovuje, že cenu za zhotovenie diela uhradí objednávateľ na základe faktúr, ktoré zhotoviteľ vystaví a odošle objednávateľovi po ukončení mesiaca s priloženým montážnym denníkom, pričom faktúra musí obsahovať všetky náležitosti daňového dokladu a lehota splatnosti faktúry je 45 dní po ukončení mesiaca. V čl. VI zmluvy sa zhotoviteľ zaviazal, že práce budú vykonané kvalitne a v súlade s STN a v dohodnutých termínoch, zhotoviteľ zodpovedá za vady počas záručnej doby 24 mesiacov a je povinný odstrániť ich na vlastné náklady. Čl. VII zmluvy potom obsahuje okrem iného povinnosť zhotoviteľa viesť si pracovný výkaz.

5. Takisto nebolo sporným, že žalobca na základe uvedenej zmluvy vykonal pre žalovaného zváračské práce a že tieto boli vykonávané pre konečného odberateľa firmu Potrubie, a.s. Žalovaný síce popieral, že žalobca skutočne odpracoval toľko hodín koľko mu žalovanými faktúrami vyfakturoval, no v priebehu konania ani v písomných vyjadreniach a ani cestou právnej zástupkyne neuviedol, koľko hodín teda žalovaný podľa neho skutočne odpracoval. Ohľadne popretia skutkových tvrdení protistrany potom platí ust. § 151 CSP. Ten v ods. 2 určuje, že ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Aplikujúc toto ustanovenie súd preto uzavrel, že žalovaný síce poprel žalobcom uvádzaný (fakturovaný) počet odpracovaných hodín zváračských prác, no takéto popretie je neúčinným.

Ak totiž žalovaný toto skutkové tvrdenie poprel, bol povinný uviesť, koľko teda žalobca odpracoval a to žalovaný počas celého tohto konania neurobil. Súd tak v tejto situácii považoval žalobcom uvedený počet odpracovaných hodín za nespornú skutočnosť a navyše žalobca k žalobe priloženými prehľadmi odpracovaných hodín preukázal, že v mesiaci október 2014 odpracoval 243 hodín a v mesiaci november 2014 mal odpracovaných 182,5 hodín, pričom z výkazov za oba mesiace vyplýva, že sú podpísané osobou vedúceho montéra, ďalej vedúcim stavby ako osobou, ktorá prácu kontrolovala a prevzala a napokon sú podpísané (a opatrené odtlačkom pečiatky) aj osobou z firmy Potrubie, a.s. ako konečného odberateľa a tak sa nemožno stotožniť s tým, že by žalobca fakturoval počet odpracovaných hodín v rozpore s uzavretou zmluvou o dielo. Zmluva pritom nijak bližšie nedefinuje čo má presne obsahovať pracovný výkaz, ktorý bol žalobca ako zhotoviteľ povinný viesť podľa zmluvy, neurčuje kto ho mal podpisovať a ani nevylučuje, aby bol súčasťou dokumentu vedeného ohľadne výkonu prác viacerých osôb vykonávajúcich práce pre žalovaného. Dokonca aj z čestného prehlásenia Y.. X. Y. predloženého žalovaným je zrejmé, že takto odsúhlasený dokument bol podkladom rozsahu fakturácie prác žalovaným pre firmu Potrubie, a.s. Pokiaľ ide o montážny denník, ktorý mal byť podľa zmluvy žalobcom priložený k ním vystaveným faktúram, tak nebolo sporné, že žalobca tento k faktúram nepriložil. Žalobca ale tvrdil, že žalovaný mal montážny denník k dispozícii prostredníctvom firmy Potrubie, a.s., pre ktorú boli v konečnom dôsledku práce vykonávané a žalovaný akceptoval a preplácal faktúry aj bez montážneho denníka (a bola to zavedená obchodná prax). Toto tvrdenie žalovaný vôbec nepoprel, nepoprel teda, že mal k dispozícii montážny denník od svojho zmluvného partnera firmy Potrubie, a.s. a preto aj toto skutkové tvrdenie bolo podľa § 151 ods. 1 nesporným. Navyše ani v tomto smere zmluva nestanovuje, že nepriloženie montážneho denníka k faktúre je dôvodom oprávňujúcim žalovaného ako objednávateľa neuhradiť, resp. uhradiť len čiastočne žalobcom vystavenú faktúru inak zodpovedajúcu počtu skutočne ním odpracovaných hodín.

6. Z uvedených dôvodov mal súd preukázané, že sporové strany ako podnikatelia uzavreli platnú zmluvu o dielo podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý určuje, že zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. V zmluve bol jasne a určito vymedzený tak predmet zmluvy (realizácia zváračských prác v JE Mochovce podľa pokynov určenej osoby) ako aj cena za jeho vykonanie (12 Eur/za odpracovanú hodinu).

7. Žalobca preto v súlade so zmluvou vzhľadom na rozsah skutočne odpracovaných hodín vystavil žalovanému faktúru č. 15/2014 za mesiac október 2014 na sumu 2.916,- Eur (243 hod x 12,- Eur/hod) splatnú dňa 15.12.2014 a faktúru č. 16/2014 za mesiac november 2014 na sumu 2.184,- Eur (182 hod x 12,- Eur/hod) splatnú dňa 15.01.2015, kedy splatnosť faktúr bola v súlade so zmluvou určená na 45. deň po skončení príslušného mesiaca.

8. Nebolo potom tiež sporným, že žalovaný v súvislosti s uzavretou zmluvou o dielo uhradil žalobcovi len ním tvrdené sumy, t.j. sumu 500,- Eur dňa 09.01.2015 a sumu 1.000,- Eur dňa 13.02.2015, keď tieto úhrady dokazujú aj žalobcom doložené výpisy z jeho účtu. Sporným bol právny dôvod platieb, lebo žalovaný tvrdil, že nešlo o úhrady faktúr ale o platby realizované na základe ústnej dohody o tom, že týmito úhradami sa vzájomné záväzky považujú za urovnané.

9. Žalobca takúto vzájomnú dohodu popieral. Žalovaný existenciu žiadnej takejto dohody nepreukázal, žalovaný ani len nešpecifikoval kedy, za akých okolností a s akým konkrétnejším obsahom mala byť dohoda uzavretá. Vykonané dôkazy práve nasvedčujú tomu, že nič také medzi stranami dohodnuté nebolo, pretože podľa výpisov z účtu žalobcu označil žalovaný pri realizácii obe platby variabilným symbolom „XXXXXXXXXX“, t.j. totožným ako číslo prvej faktúry 15/2014 (teda čiastočne uhrádzal prvú faktúru a nie plnenie z akejsi dohody o urovnaní) a v predsporovej korešpondencii oboch strán (výzva žalobcu na úhradu datovaná dňom 17.02.2015 a najmä odpoveď žalovaného zo dňa 23.02.2015) nie je žiadna zmienka o dohodnutom urovnaní. Podľa verzie žalovaného by však dohoda musela existovať predtým než uhradil obe platby (t.j. najneskôr do 09.01.2015), ak podľa neho išlo o platby, ktoré mali znamenať urovnanie vzájomných záväzkov, namiesto toho žalovaný vo svojom liste zo dňa 23.02.2015 ako dôvod nezaplatenia faktúr uvádzal nesprávnu fakturáciu zo strany žalobcu, nekvalitnú prácu a pozastavenie úhrady faktúr do vyhodnotenia (podľa žalovaného žalobcom spôsobených) škôd. Čiže táto obrana žalovaného bola takisto nedôvodná.

10. Napokon čo sa týka tvrdenej nekvality práce zrealizovanej žalobcom, tak išlo opätovne o všeobecné tvrdenia, ktoré bez bližšej konkretizácie (čo sa súd neúspešne pokúšal odstrániť v rámci predbežného

prejednania sporu) nemali vo vzťahu k žalovanému nároku takú výpovednú hodnotu, aby súd bol schopný posúdiť relevanciu takejto obrany a aby predovšetkým mohol aj žalobca k tomu zodpovedajúco argumentovať - ten samozrejme poprel takéto tvrdenia žalovaného dodávajúc, že nielenže písomne ale ani ústne nebol ohľadne kvality vykonaných prác upozorňovaný. Z toho dôvodu boli pre rozhodnutie irelevantnými žalovaným predložené písomné prehlásenia T. V. a K.. R. H., v ktorých sa len pomerne neurčito uvádza, že žalobca mal slabý pracovný výkon a výsledok jeho práce nezodpovedal STN. Ak tomu tak skutočne bolo, tak žalovaný mal vo vzťahu k žalobcovi postupovať podľa § 560 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorý upravuje vady diela pri zmluve o dielo, pričom z týchto ustanovení nevyplýva oprávnenie objednávateľa bez ďalšieho nevyplatiť zhotoviteľovi dojednanú cenu diela (súd tu ani neuvádza konkrétnejšie príslušné zákonné ustanovenie, lebo to vzhľadom na nedostatok žalovaným uvedených skutkových okolností nie je možné). Ešte súd dodáva, že tvrdenie žalovaného o tom, že mu žalobca mal spôsobiť škodu vo výške 4.589,- Eur takisto nemalo bez ďalšieho právny význam vo vzťahu k žalovanému nároku (žalovaný nevzniesol napr. kompenzačnú námietku) a takisto žalovaný nijak nespresnil akým spôsobom a kedy mal zmluvný vzťah so žalobcom ukončiť „okamžitým odstúpením“. Keďže žalovaný nepreukázal dôvodnosť svojej obrany, súd žalobe vyhovel vzhľadom na skutočnosť, že zo žalovaných faktúr žalobca uhradil len sumu 1.500,- Eur a tak neuhradená ostala ešte suma 3.600,- Eur (2.916,- Eur plus 2.184,- Eur mínus 1.500,- Eur).

11. Nakoľko sa žalovaný so zaplatením faktúr dostal do omeškania (§ 340 ods. 1 Obchodného zákonníka), žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013 v spojení s § 1 ods. 1 vykonávacieho nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. v znení účinnom do 01.01.2015 (znejúceho, že sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, pričom takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku). Žalobca si uplatnil úroky z omeškania v súlade s touto právnou úpravou v správnej výške (správne zohľadniac aj obe čiastočné úhrady), pretože sadzba ECB bola ku dňu 16.12.2014 aj ku dňu 16.01.2015 na hodnote 0,05 % ročne, čo po zvýšení o 9 percentuálnych bodov je 9,05 % ročne. Preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a v celom rozsahu úspešnému žalobcovi súd priznal plnú náhradu trov konania, t.j. v rozsahu 100 %. Výška trov konania bude určená samostatným uznesením ako to vyplýva z § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.