Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-111-2009.pdf
PDF · 82.83 KB
Case nature
Area
Subarea
20Er/111/2009
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava proti povinnému: W., o vymoženie 521,12 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vedenú na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola vedenú pod sp. zn. EX 282/2009 z a s t a v u j e .
II. Oprávneného zaväzuje nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi trovy exekúcie v sume 93,71 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
1. Pôvodný oprávnený Všeobecná zdravotná poisťovňa, pobočka Michalovce podal dňa 19.03.2009 na Exekútorský úrad súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola návrh na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného exekučného titulu - platobný výmer vydaný Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. PV 801/03520/2008 zo dňa 24.09.2008 a č. PV 801/03519/2008 zo dňa 24.09.2008. Súd následne poverením zo dňa 31.03.2009 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
2. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 20Er/111/2009-17 zo dňa 09.04.2014 súd pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného, keď namiesto pôvodného oprávneného vstúpila spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, Bratislava. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10.2014.
3. Podaním zo dňa 30.10.2018 poverený súdny exekútor navrhol exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Svoj návrh odôvodnil tým, že zhodnotil všetky doposiaľ vykonané úkony a vykonané lustrácie vyplývajúce z obsahu spisu. Uviedol, že zisťovaniu majetku k dosiahnutiu účelu exekúcie bola venovaná dostatočne dlhá doba, pričom v záujme oprávneného a vychádzajúc z dlhodobej rozhodovacej praxe súdov táto zohľadňovala aj možnosť, že povinný môže nadobudnúť majetok resp. príjem do budúcnosti. Ani posledné zisťovanie majetku neviedlo k pozitívnemu výsledku, povinný do dnešného dňa žiaden majetok, ani príjem nenadobudol, preto súdny exekútor vychádzajúc zo všetkých doposiaľ zhromaždených informácií dospel k pochybnosti o ďalšej účelnosti vedenia exekúcie voči povinnému z dôvodu jeho nemajetnosti a z dôvodu hospodárnosti vedenia exekučného konania. Keďže exekúcia napriek vykonaným lustráciám, zistenému majetku a vykonaným úkonom úspešná nebola, súdny exekútor dospel k záveru, že sú v súčasnosti splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia ust. § 57 ods.1 písm. h/ Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak „majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.“
4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekučné konanie súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Zastavenie exekúcie je procesný úkon exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním. Jedným z dôvodov pre zastavenie exekúcie je aj skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd v zásade rozhoduje o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného na podnet (návrh) - najmä súdneho exekútora.
7. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. aj z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods.1 Exekučného poriadku) alebo na základe, ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku) upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.
8. Pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia, nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinnej v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). V predmetnej veci súdnym exekútorom nebol zistený majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu.
9. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012, ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, „Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície“) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu.“. Poverený súdny exekútor oznámil súdu v podnete a žiadosti o zastavenie exekúcie, že šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že takéto oznámenie exekútora (ktoré je obsahom podnetu a žiadosti) je dostatočným „dôkazom“ pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Exekútor má postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môže byť podkladom pre rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
10. Z pripojeného zoznamu vykonaných lustrácií a zistení majetkových pomerov povinného, ktorý je súčasťou podania súdneho exekútora zo dňa 30.10.2018 súd dospel k záveru, že súdny exekútor vo veci zákonným spôsobom vykonal šetrenie majetkových a zárobkových pomerov povinného. V konaní neboli zistené také okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť na strane povinného predpoklad nadobudnutia majetku v blízkej budúcnosti a exekútorom nebol zistený majetok, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor zákonným spôsobom prešetril majetkové pomery povinného a zistil, že tento nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok, ktorý by postačoval aspoň na krytie trov exekúcie, preto súd exekúciu z úradnej moci v zmysle hore uvedeného zákonného ustanovenia v celosti zastavil. Súd poznamenáva, že súdna teória aj prax aktuálne zastáva názor, že súhlas oprávneného (ako dominus litus) so zastavením exekúcie nie je nevyhnutným predpokladom pre postup exekučného súdu podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP. Pre rozhodnutie exekučného súdu bol v zmysle § 217 ods. 1 a § 234 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia.
11. Súdny exekútor zároveň v podaní zo dňa 30.10.2018, doplnený podaním zo dňa 19.11.2018 predložil súdu vyčíslenie trov exekúcie v zmysle Vyhlášky MS SR č. 288/95 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. marca 2017, v ktorom si účtuje odmenu a náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 93, 71 Eur s DPH.
12. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. Podľa § 196 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
14. Podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
15. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
16. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
17. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Exekučného poriadku, v exekučných konaniach začatých do 31.03.2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31.03.2017.
18. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení účinnom do 31.03.2017, základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
19. Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
20. Súdny exekútor v podaní zo dňa 16.11.2018, doručenom súdu 19.11.2018, predložil súdu vyúčtovanie trov exekúcie, ktoré mu vznikli v tomto exekučnom konaní, a ktoré si uplatnil v celkovej výške 93,71 Eur. Exekútor si v rámci trov exekúcie uplatnil aj odmenu z vymoženej sumy. Podľa predloženého vyúčtovania si trovy vrátane odmeny, hotových výdavkov a DPH uplatnil nasledovne: odmena podľa §16 ods. 1,2 v náväznosti na §5 Vyhl. č. 288/1995 Z.z.
- vymožené v priebehu exekúcie ........................................................ 172,06 Eur
- zúčtované na trovy exekúcie ............................................................ 0,00 Eur
- uplatňovaná odmena voči oprávnenému .......................................... 35,00 Eur
odmena podľa §14 ods. 1 Vyhl. č. 288/1995 Z.z. ................................. 33,19 Eur náhrada hotových výdavkov (poštovné) ............................................... 9,90 Eur
+20% DPH ............................................................................................ 15,62 Eur.
21. Vychádzajúc z predloženého vyúčtovania, súd priznal exekútorovi odmenu podľa § 16 ods. 2 Vyhlášky v rozsahu 20% z vymoženej sumy 172,06 Eur (po zaokrúhlení s poukazom na § 26 vyhlášky zo sumy 173,00 Eur) odmenu po zaokrúhlení vo výške 35,00 Eur a odmenu podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky vo výške 33,19 Eur (v minimálnej výške), odmena spolu 68,19 Eur. V rámci náhrady hotových výdavkov si súdny exekútor uplatnil náhradu poštovného vo výške 9,90 Eur (1x 0,50 €, 3x 2,40 €, 5x 7,00 €), ktoré súd exekútorovi priznal titulom preukázaných nákladov na poštovné. Keďže súdny exekútor je platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady v zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku o 20 % DPH, teda o sumu 15,62 Eur.
22. Celkovú výšku účelných trov exekúcie súdneho exekútora, na základe exekútorom vykonaných úkonov exekučnej činnosti, pred jej zastavením a hotových výdavkov s nimi súvisiacimi, vyčíslil súd sumou 93,71 Eur.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a zároveň aj rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, tak ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
Poučenie:
1/Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2/Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.