Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Ek-2411-2023.pdf
PDF · 81.33 KB
Case nature
Subarea
4Ek/2411/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX B. B., práv. zast.: Lion Law Partners s.r.o., so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, proti povinnému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. A. XXX/X, XXX XX B. B., o vymoženie 1 069,14 EUR, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jana Debnárová, so sídlom exekútorského úradu C. D. E. X, XXX XX F., IČO: 45 029 164, pod sp. zn. 337EX 800/23, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Ek/2411/2023 zo dňa 07.03.2024, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Ek/2411/2023 zo dňa 07.03.2024 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 11.10.2023 domáhal od povinného vymoženia 1 069,14 EUR na poklade exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11C/60/2020 zo dňa 23.03.2023 v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11C/60/2020 zo dňa 07.09.2023 (ďalej len „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 07.11.2023 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Jana Debnárová, so sídlom exekútorského úradu C. D. E. X, XXX XX F., IČO: 45 029 164, ktorý exekúciu vedie pod č. k. 337EX 800/23. 3. Uznesením sp. zn. 4Ek/2411/2023 zo dňa 07.03.2024 vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol. V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník v podstate uviedol, že povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu, že je vo vysokom dôchodkovom veku, poukázal aj na svoj zdravotný stav. Z uvedeného je zrejmé, že povinný sa domáha zastavenia exekúcie z dôvodu nemajetnosti. Podľa nového exekučného poriadku, ktorý nadobudol účinnosť 01.04.2017 je možné exekúciu zastaviť len z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Súd dospel k záveru, že dôvod, ktorý povinný uviedol vo svojom návrhu na vykonanie exekúcie, nemožno subsumovať pod zákonné dôvody na zastavenie exekúcie. Pokiaľ povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na vysoký dôchodkový vek a aktuálny zdravotný stav, súd v tejto súvislosti uváiedol, že nemajetnosť, nepriaznivá finančná situácia ako aj zdravotný stav nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie. Aby mohla byť exekúcia z dôvodu nemajetnosti zastavená musí byť preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a to zisteniami súdneho exekútora. Ak v exekučnom konaní bude preukázané úkonmi súdneho exekútora, na základe výsledkov prešetrenia pomerov povinného súdnym exekútorom, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie zo strany súdneho exekútora v zmysle § 61n ods. 1) písm. d.). Ak súdny exekútor dospeje k záveru, že povinný je preukázateľne nemajetný a sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie, poverený súdny exekútor rozhodne o zastavení exekúcie. Prostredníctvom návrhu na zastavenie exekúcie povinný namietal aj spôsob vedenia exekúcie
povereným súdnym exekútorom. Vyšší súdny úradník uviedol, že o spôsobe výkonu exekúcie rozhoduje výlučne súdny exekútor a súd nie je oprávnený do výkonu exekúcie zasahovať. Voľba konkrétneho spôsobu vykonávania exekúcie sa spája s rozsahom vymáhanej pohľadávky a objemom a druhom majetku povinných. Vhodnosť a primeranosť jednotlivých spôsobov posudzuje sám súdny exekútor. K tvrdeniu povinného, že nemá vedomosť o tom, kto v tomto exekučnom konaní vystupuje v pozícii oprávneného, exekučný súd uviedol, že dňa 20.02.2024 bolo povinnému doručené upovedomenie o začatí exekúcie, v ktorom je uvedené, že v predmetnom exekučnom konaní vystupuje v pozícii oprávneného A. B., C. XX, XXX XX B. B., nar. XX.XX.XXXX. Čo sa týka nároku oprávneného vymáhaného v tomto exekučnom konaní, exekučný súd konštatoval, že pohľadávka oprávneného titulom náhrady trov konania vo výške 1 069,14 EUR je judikovaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Bol to práve samotný povinný, kto zapríčinil vznik exekučného titulu, pretože práve on vystupoval v základnom konaní v pozícii žalobcu. A keďže bol žalobca (povinný) v konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 11C/60/2020 so svojou žalobou neúspešný, bol zaviazaný nahradiť žalovanému (oprávnenému) trovy konania. Súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti brániaci vymáhateľnosti exekučného titulu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol. 4. Proti uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že odôvodnenie uznesenia je nedostatočné, nakoľko v ňom nie je uvedené meno navrhovateľa exekúcie. Povinný tvrdil, že súdne konanie nie je skončené, preto nezanikla povinnosť zlodejovi vrátiť mu 10.000 EUR. I keď uvedené finančné prostriedky mu zlodej dodnes nevrátil, sú i naďalej jeho majetkom. Žalobca nepredložil hodnoverný titul na základe ktorého sa stal platiteľom trov konania. Povinný namietal základné konanie. Uviedol, že v rozhodnutí 11C/60/2020 nie je uvedené žiadne meno podvodníka, zlodeja a klamára ako poberateľa akýchkoľvek náhrad. Zároveň uviedol, že odôvodnenie neodpovedá na všetky ním predostreté argumenty. Záverom povinný žiadal o zrušenie exekúcie, nakoľko zástupca Lion Law Partners s.r.o. nemá právo navrhnúť exekúciu. 5. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného v podstate uviedol, že ani jeden z čiastkových dôvodov uvedených v sťažnosti povinného nie je relevantný na to, aby viedol k zastaveniu exekúcie. Oprávnený naďalej zotrval na návrhu na vykonanie exekúcie, považuje ho za dôvodný a zákonný. 6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. 7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. 8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 9. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. 10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie. 11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania. 12. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. 13. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za vecne správne a sťažnosť povinného proti nemu tak logicky za nedôvodnú. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Vyšší súdny úradník sa v napadnutom uznesení riadne vysporiadal so všetkými relevantnými argumentmi povinného uvádzanými v návrhu na zastavenie exekúcie. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Sudca sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 7 odôvodnenia tohto rozhodnutia,
s poukazom na nesúhlas povinného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sudca nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) dodáva: 14. Súd konajúc sudcom uvádza, že vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že tento nepreukázal žiaden zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Námietky, ktoré povinný označil ako dôvody na zastavenie exekúcie, týkajúce sa postupu Okresného súdu Banská Bystrica v konaní sp. zn. 11C/60/2020, mohli a mali byť predložené povinným najneskôr v základnom konaní, exekučný súd im preto v tomto štádiu konania (vo vykonávacom konaní) nemôže pripísať žiadnu relevanciu. Súd opätovne uvádza, že exekúcia sa vedie na podklade exekučného titulu, ktorý je spôsobilým a vykonateľným exekučným titulom a ktorý dosiaľ nebol zrušený alebo zmenený. Súdu do dňa rozhodnutia o sťažnosti povinného nebol predložený žiaden dôkaz preukazujúci zrušenie exekučného titulu. Exekučný súd tiež konštatuje, že nie je v jeho právomoci preskúmavať priebeh konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt“, podľa ktorej „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas, s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Čo sa týka opätovnej argumentácie povinného súvisiacej s konaním pred vydaním exekučného titulu, sudca k uvedenému poznamenáva, že vymáhané rozhodnutia sa nadobudnutím právoplatnosti stali pre strany záväzné a založili tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol zákonom zavedený ako procesná obrana povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je zrejmé, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo vydané rozhodnutie, ktoré slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie môže byť iba skutočnosť procesného alebo hmotného práva, ktorá nastala po vydaní exekučných titulov. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, v ktorom boli vydané exekučné tituly, čiže exekučný súd už nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučných titulov. Exekučný súd nie je príslušný skúmať vecnú správnosť exekučných titulov, ani nenahrádza orgán v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti, ale je exekučnými titulmi viazaný a musí z nich vychádzať. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie žiadať o vecný prieskum exekučných titulov, pretože exekučný súd naň nemá právomoc, keďže vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu v základnom konaní nepôsobí ako opravná inštancia a jeho úlohou je len zabezpečiť nútený výkon rozhodnutia súdu v základnom konaní, do ktorého obsahu nemôže nijakým spôsobom zasahovať, ani ho inak preskúmavať, keďže je ním viazaný. 15. Sudca má ďalej za to, že vyšší súdny úradník dostatočným spôsobom vysvetlil, prečo nie je možné exekúciu v súčasnosti zastaviť pre nemajetnosť povinného, kedy o nemajetnosti povinného nerozhoduje súd, ale súdny exekútor po splnení zákonných podmienok. K uvedenému sudca opätovne zdôrazňuje, že zlá finančná situácia, resp. sociálne postavenie povinného, ani jeho nepriaznivý zdravotný stav, nezakladá v tomto štádiu konania sama o sebe predpoklad na zastavenie exekúcie a nezbavuje povinného povinnosti vyplývajúcej mu z vykonateľného exekučného titulu. Zisťovanie majetkových pomerov vykonáva súdny exekútor a je na ňom posúdiť, či je pohľadávka oprávneného nevymožiteľná. 16.K námietke povinného ohľadom toho, že zástupca Lion Law Partners s.r.o. nemá právo navrhnúť exekúciu, súd uvádza, že oprávneným v predmetnej exekúcii je A. B., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX B. B., tak ako to vyplýva okrem iného aj z označenia oprávneného v hlavičke tohto uznesenia (a aj v hlavičke napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka). 17. Záverom súd uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami povinného, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti povinného (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16.03.2005). 18. Vzhľadom na skutočnosť, že uznesenie vyššieho súdneho úradníka je vecne správne a zo sťažnosti povinného nevyplývajú žiadne dôvody, pre ktoré by malo byť toto uznesenie zrušené alebo zmenené, súd sťažnosť povinného proti uzneseniu sp. zn. 4Ek/2411/2023 zo dňa 07.03.2024 podľa § 250 ods. 1 Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietol. 17. O trovách sťažnostného konania súd nerozhodoval, keďže neboli účastníkmi konania uplatnené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).