Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-33Cb/171/2020

Uznesenie

B. súd Y. II v spore žalobcu: S. D., W. dvor A., Y., V.: XX A. A., zastúpeného: Z. & M. W. firm s. r. o., Y. XX, Y., proti žalovanému: Y. poisťovňa, a. s. D. V. K., D. XX, H., V.: XX A. A., zastúpenému: N.. Q. T., advokát, S. nábrežie X/A, H., o zaplatenie A.,XX eura s príslušenstvom, o sťažnosti žalobcu proti uzneseniu č. k. XXCb/XXX/XXXX - XXX z XX. 1. XXXX takto

rozhodol:

G. zamieta.

odôvodnenie:

X. Uznesením č. k. XXCb/XXX/XXXX - XXX z XX. 1. XXXX (ďalej ako „O.“) súd obsadený vyššou súdnou úradníčkou rozhodol o výške trov konania tak, že uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške XXX,XX eura pozostávajúce zo súdneho poplatku XX,XX eura a z trov právneho zastúpenia vo výške XX,XX eura, všetko do pätnástich dní odo dňa doručenia O. na účet právneho zástupcu žalobcu.

X. Uznesenie napadol v zákonnej lehote sťažnosťou žalobca a navrhol zmenu O. tak, že súd uloží žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške XXX,XX eura a tiež trovy sťažnostného konania.

X. Žalobca sa nestotožnil s krátením trov konania oproti vyčíslenej výške o dva úkony právnej služby (záverečná reč a ďalšia porada s klientom) a považoval ho za nesprávne. G. v podstatnom odôvodnil tým, že písomným podaním z XX. XX. XXXX - žiadosť o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, žiadosť o konanie v neprítomnosti , záverečná reč len využil svoju zákonnú možnosť na právo záverečnej reči, a to s poukazom na hospodárnosť a efektívnosť konania, pričom pozornosť žalobca upriamoval na pandemickú situáciu a tvrdil, že za iných okolností by právo účasti na pojednávaní využil. I. za to, že v záverečnej reči uviedol ďalšie relevantné skutočnosti, ktoré dovtedy v konaní neboli uvádzané, podporil svoju argumentáciu aktuálnymi judikátmi týkajúcimi sa úrokov z omeškania a poukázal na nutnosť a nevyhnutnosť aplikovania eurokonformného výkladu práva J. únie. G. argumentácia týkajúca sa krátenia trov za úkon ďalšia porada s klientom obsahovala tvrdenie, že žalovaný podaným odporom vniesol do sporu nové skutočnosti a dôkazy, ktoré musel právny zástupca so svojím klientom vykonzultovať na predmetnej porade a následne zaujať k nim adekvátne stanovisko. F. dal tiež do pozornosti, že po podaní odporu bol na pokračovanie v konaní procesne nevyhnutný návrh, preto právny zástupca svojho klienta musel oboznámiť so situáciou. G. úvahy žalobca rozvinul, keď uviedol, že je úlohou advokáta podať kompletné informácie svojmu klientovi, najmä v prípadoch upomínacieho konania, keď žalovaný podá odpor. F. je tou osobou, ktorá má výlučné právo rozhodovať o tom, či v konaní bude pokračovať. Na podporu svojej argumentácie žalobca citoval z uznesení B. súdu C., B. súdu Y. I, B. súdu Y. - okolie, , Y. súdu v Y., Y. súdu H. i z nálezu A. súdu G. republiky ÚS XXX/XXXX, v ktorom A. súd SR konštatoval, že trovy vzniknuté právnym zastúpením sú spravidla trovami účelne vynaloženými; opačný záver predstavuje výnimku, ktorá by mala byť veľmi presvedčivo zdôvodnená konkrétnymi skutkovými

okolnosťami. I. žalobca argumentoval aj etickým kódexom advokátov, v zmysle ktorého má byť advokát poradcom svojho klienta a slúžiť záujmom spravodlivosti.

X. Podľa § 239 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. X. sporový poriadok (ďalej ako „X.“) je proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, prípustná sťažnosť.

X. Podľa ustanovenia § 248 X. o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

X. Podľa ustanovenia § 249 X. súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania. X. Podľa § 250 ods. X X., ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

X. Podľa ustanovenia § 251 X. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

X. Podstatu sťažnosti v rozsahu vyše jedenástich strán je možné vystihnúť tým, že dôvod na konanie porady po podaní odporu bol, pričom bol nielen procesný (zistenie súhlasu s pokračovaním v konaní), ale spočíval aj v nutnosti zistenia skutočností, ktoré odporom do sporu vniesol žalovaný. F. tiež považoval písomnú záverečnú reč za účelnú, ba až nevyhnutnú, v situácii, keď sa v dôsledku epidemickej situácie právny zástupca žalobcu pojednávania preventívne, resp. v snahe riziko nákazy minimalizovať, nezúčastnil.

XX. K sťažnostnej námietke týkajúcej sa nepriznania náhrady za poradu s klientom súd konštatuje, že aj nazeranie súdu rozhodujúceho o sťažnosti na účelnosť ďalších porád je rovnaký, ako prezentovala vyššia súdna úradníčka v O.. S. krátenia považuje súd za správne a tiež dostatočne a jasne formulované. U. aj na tomto mieste zdôrazniť, že je nevyhnutné rozlišovať medzi tým, čo je účelné pre priebeh a výsledok konania a tým, čo klient požaduje od svojho advokáta. Na podporu takého nazerania súd poukazuje na uznesenie T. súdu G. republiky X M X. XX/XXXX z XX. 2. XXXX, v zmysle ktorého súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov uplatnených úspešným účastníkom konania. A. je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. G. nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc.

XX. Navyše oproti napadnutému uzneseniu súd konštatuje, že vysvetlenie základných procesných inštitútov a načrtnutie priebehu konania a jeho fáz je možné uskutočniť v rámci prevzatia právneho zastúpenia a prvej porady s klientom a na informovanie o súdnom konaní nie je nevyhnutné uskutočniť poradu s klientom. Je to právny zástupca, ktorý vie posúdiť potrebný postup v konaní, a práve preto mu bolo žalobcom udelené splnomocnenie na zastupovanie v konaní. V priebehu konania, ako to konštatovala aj vyššia súdna úradníčka, nedošlo k žiadnemu zvratu, ktorý by bolo nevyhnutné prekonzultovať s klientom za účelom zistenia, či súhlasí so zamýšľaným postupom svojho právneho zástupcu. Z. je zrejmé aj z odôvodnenia rozsudku, skutkovo nebolo spornej skutočnosti; žalovaný v odpore kontroval právnymi argumentmi, súd preto nepovažoval konzultovanie skutočností za potrebné pre ďalší priebeh a výsledok konania.

XX. Aj nepriznanie náhrady za písomné podanie žalobcu, ktoré obsahovalo „záverečnú reč“, bolo správne a dôvody krátenia uvedené v O. sú zákonu (a vyhláške) zodpovedajúce. F. reč nie je samostatným úkonom advokáta, ide o fázu pojednávania, čo súd konštatuje len na dôvažok, keď nazeranie na sporné písomné podanie ako na záverečnú reč je zavádzajúce; ak žalobca po tom, čo mu bolo doručené predvolanie, vediac, že sa pojednávania nezúčastní, adresoval súdu zhrnutie toho, čo už v priebehu konania (ktoré možno označiť sa procesne „pokojné“) uviedol, je to jeho právo, rovnako ako je jeho právom a nie povinnosťou pojednávania sa zúčastniť. T. však očakávať, že každý počin, hoc výslovne nadbytočný pre priebeh a výsledok konania, bude „ocenený“ v zmysle prisúdenia náhrady od protistrany.

XX. Vzhľadom na uvedené sťažnosť nie je dôvodná a O. nadobudne právoplatnosť spolu s právoplatnosťou tohto rozhodnutia.

XX. Keďže sťažnosť žalobcu nebola úspešná, súd nerozhodoval osobitne o trovách sťažnostného konania, ako to navrhol žalobca, keď trovy ním vynaložené v súvislosti s podaním sťažnosti neboli účelné a žalovanému žiadne trovy v súvislosti s podanou sťažnosťou nevznikli - súd jeho sťažnosť nepovažoval za potrebné doručiť a urobí tak až s doručením tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.