Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6To-46-2021.pdf
PDF · 96.44 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/46/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci proti obžalovanej Mgr. S. G., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom E., O. Y. XXXX/XX, pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 08.06.2021, č. k. 2T/71/2016-224, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.03.2022 v Trnave takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovanej Mgr. S. G. zamieta.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 08.06.2021, č. k. 2T/71/2016-224 bola obžalovaná Mgr. S. G. uznaná za vinnú z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v mesiaci december 2012 v sídle spoločnosti LEMM Dlhá nad Váhom, spol. s r.o. v obci Dlhá nad Váhom č. 386 si ústne dohodla zhotovenie diela, a to trojdielnej šatníkovej skrine s posuvnými dverami, štvordielnej šatníkovej skrine a interiérových dverí do bytu na ulici O. Y. č. XX, E. s úmyslom za dodanie a montáž uvedeného nábytku neuhradiť dohodnutú cenu za dielo, pričom konečná montáž objednaného nábytku bola realizovaná začiatkom v mesiaci jún 2013, pričom po dokončení montáže nábytku zamestnancami spoločnosti LEMM Dlhá nad Váhom, spol. s r.o. si obvinená zobrala bytu dodací list, J. Y., E. W. a N. T. nechala stáť pred dverami a o chvíľku im doniesla podpísaný dodací list, do ktorého uviedla číslo občianskeho preukazu: Y. XXXXXX, ktoré však nebolo aktuálnym číslom jej občianskeho preukazu a do termínu splatnosti a ani neskôr neuhradila faktúru za dodaný tovar číslo 13294 zo dňa 12.08.2013, splatnú dňa 19.08.2013, znejúcu na sumu 6.607,07 eur, čím obvinená spoločnosti LEMM Dlhá nad Váhom, spol. s r.o. spôsobila škodu vo výške 6.607,07 eur.
Okresný súd za to obžalovanej uložil podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Trestného zákona a § 56 ods. 1 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 700 eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona bol obžalovanej pre prípad, že by výkon uloženého trestu bol úmyselne zmarený, uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku bola poškodená spoločnosť LEMM Dlhá nad Váhom, spol. s r.o. so svojim nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.
Tomuto rozsudku predchádzalo uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 10.03.2020, č. k. 6To/120/2019 - 214, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 09.04.2019, č. k. 2T/71/2016-198 podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku zrušený v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec bola vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že po zrušení napadnutého rozsudku a vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie okresný súd na nariadenom hlavnom pojednávaní hodnotil vykonané dôkazy v zmysle pokynov odvolacieho súdu. Výpovede svedkov Ing. J. T., Mgr. Art. J. H., E. W., J. Y.
ako aj N. T. prehodnotil, pričom poukázal na skutočnosť, že v podstatných okolnostiach sa zhodujú, resp. navzájom sa dopĺňajú, čo sa týka riadneho vyhotovenia diela a jeho odovzdávanie obžalovanej, montovanie objednaného diela. Je pravdou, že nie všetci svedkovia vnímali okolie, kde sa nachádzal byt obžalovanej, resp. samotné zariadenie a rozloženie bytu, avšak v podstatných a rozhodujúcich skutočnostiach vypovedali presvedčivo a konzistentne. Čo sa týka výpovede svedka N. X. okresný súd poukázal, že v jeho osobe ide o dlhoročného priateľa obžalovanej, ktorú skutočnosť nemohol súd nevnímať pri hodnotení jeho výpovede v prospech obžalovanej. P. Y. ako svedok sa objavil až v súdnom konaní, a v prípravnom konaní spomenutý ani nebol. Žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal vyhotovenie diela pre obžalovanú, predložil na hlavnom pojednávaní iba rukou vyhotovený nákres diela, bez fakturácie. Výpovede svedkov X. a Y. bolo potrebné hodnotiť ako účelové, ktoré majú jediný cieľ a to zbaviť obžalovanú trestnoprávne zodpovednosti. Na základe prehodnoteného dokazovania okresný súd konanie obžalovanej, uvedené vo výrokovej časti rozsudku kvalifikoval ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.
Okresný súd pri ukladaní trestu zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona, pričom priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona nevzhliadol. Vzhľadom k tomu, že obžalovaná sa snažila svojim konaním získať majetkový prospech, okresný súd bol názoru, že peňažný trest vo výmere 700 eur bude postačujúci na jej prevýchovu. Pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, uložil jej okresný súd náhradný trest odňatia slobody v trvaní dva mesiace. Takto uloženým trestom podľa názoru okresného súdu bude dosiahnutá tak individuálna ako aj generálna prevencia.
Poškodenú spoločnosť LEMM Dlhá nad Váhom, spol. s.r.o. okresný súd s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, keďže žalobu na zaplatenie 6.607,07 eur s príslušenstvom zobrali späť (sp. zn. 23C/81/2014) a ďalšie dokazovanie ohľadne náhrady škody už presahuje rámec trestného konania.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie obžalovaná (č. l. 232 - 233 spisu), ktoré bližšie zdôvodnila prostredníctvom obhajcu na verejnom zasadnutí.
Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor, obžalovaná a jej obhajca. Verejného zasadnutia sa nezúčastnil poškodený a jeho splnomocnený zástupca.
Prokurátor na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu žiadal odvolanie obžalovanej podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť.
Obhajca obžalovanej uviedol: „Tento skutok sa mal stať pred 10 rokmi, resp. 9 rokmi, kedy si moja klientka zariaďovala svoj nový byt a oslovila viaceré firmy, aby jej vyhotovili návrhy a nákresy nábytku, o ktorý mala záujem a samozrejme cenové kalkulácie takýchto ponúk. Spoločnosť LEMM s.r.o. bola iba jedna z oslovených spoločností, klientka dostala od nich nejaké grafické návrhy, pripúšťa, že konateľ spoločnosti p. T. a nejaký zamestnanec boli v jej byte za účelom presného zamerania nábytku, ale týmto ich vzťah skončil. Nikdy od nich nedostala nejaký finálny návrh, ktorý by schválila, nebola uzavretá zmluva o dielo, alebo zmluva o zhotovení veci na zákazku, ani jej zhotoviteľ nevydal potvrdenie jej prípadnej objednávky. Čiže náležitosti podľa občianskeho zákonníka neboli splnené. Táto spoločnosť jej hlavne nikdy nedala cenovú ponuku alebo rozpočet, koľko by ju stál takýto nábytok, a preto je absolútne nelogické, aby si obžalovaná vpustila do bytu pracovníkov spoločnosti LEMM, nechala si dodať a zmontovať nábytok bez toho, aby vedela, koľko ju to bude stáť. Nábytok jej dodal p. Y., ktorý vierohodne vypovedal o všetkých okolnostiach, bol poučený pred svojou výpoveďou o povinnosti vypovedať pravdu a nie je nijakým spôsobom zaujatý voči obžalovanej, preto nie je dôvod pochybovať o jeho výpovedi. Čo sa týka výpovedí pracovníkov a bývalých pracovníkov spoločnosti LEMM, tieto obsahujú rôzne odlišnosti, hlavne pri odpovediach na moje otázky, na ktoré neboli zrejme pripravení. Chcem podotknúť v tejto súvislosti, že mám 38 rokov právnej praxe a toto bol jediný prípad, kedy všetci svedkovia po svojej výpovedi zostali sedieť v pojednávačke a počúvali výpoveď ďalšieho svedka. Zo zápisníc to nie je až také zrejmé, ale ja ako osobne prítomný na pojednávaniach som počul, že všetci používali presne rovnaké slovné spojenia, keď označovali, kde sa mal byt nachádzať, na ktorom poschodí, koľko psov bolo v byte a podobne. Ani jeden sa nezmienil o tom, že vchod do bytového domu je na podlaží 0 a výťah má stanicu pol poschodia dole alebo pol poschodia hore a dal sa použiť na vyvezenie menších kusov nábytku alebo políc. Podotýkam, že byt žalovanej je na 5 poschodí. Pri vstupe autom do podzemnej garáže sa dali veci nakladať rovno do výťahu na podlaží mínus 1. Všetky
tieto okolnosti považujem za pochybné a preto podľa zásady v pochybnostiach v prospech obžalovanej navrhujem jej odvolaniu vyhovieť, spod obžaloby ju oslobodiť z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa tento skutok stal. Vzhľadom na časový odstup 10 rokov, pričom dĺžku trvania tohto konania nezavinila obžalovaná, považujem uloženie akéhokoľvek trestu za nevýchovné a zdá sa, zbytočné.
Obžalovaná uviedla, že sa cíti byť nevinná, pretože keby si skrine objednala u akejkoľvek firmy, tak by za to zaplatila. A navrhla jej odvolaniu vyhovieť.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená - obžalovaná, a to v lehote ustanovenej v zákone.
Odvolací súd konštatuje, že okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav veci, vykonal úplné dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom konaní, takže z hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku treba konštatovať, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný. Následne súd I. stupňa všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách § 2 ods. 12 Trestného poriadku správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym skutkovým záverom.
Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčené alebo pochybné, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovanej.
Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaná spáchala skutok v rozsahu skutkových zistení napadnutého rozsudku súdu I. stupňa. Z tohto dôvodu si skutkové závery súdu I. stupňa osvojuje, a keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje.
V posudzovanom prípade podľa názoru krajského súdu vykonané dokazovanie vytvára ucelenú, ničím nenarušenú, logickú štruktúru o tom, že skutok sa stal a spáchala ho obžalovaná.
Obžalovanú zo spáchania trestného činu usvedčujú priami svedkovia - zamestnanci poškodenej spoločnosti, ktorí spáchanie skutku popísali v zhode s jeho popisom vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku. Títo svedkovia sú aj pre odvolací súd dôveryhodní, ich výpovede sa v podstatných skutočnostiach zhodujú. Odvolací súd nezistil žiadne porušenie zákona pri výsluchu týchto svedkov a navyše v tomto smere je podstatné, že svedkovia neboli na hlavnom pojednávaní prítomní ešte pred ich výsluchom (ich prípadné zotrvanie v pojednávacej miestnosti po výsluchu je irelevantné, ktoré so zápisnice o hlavnom pojednávaní ani nevyplýva).
Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že pred okresným súdom obžalovaná tvrdila, že jej poškodená spoločnosť nevedela urobiť v termíne ani nákres, ani dodať cenovú ponuku, avšak na verejnom zasadnutím jej obhajca deklaroval, že od poškodenej spoločnosti dostala grafické návrhy a že konateľ spoločnosti a nejaký zamestnanec boli v jej byte za účelom presného zamerania nábytku. Odvolací súd postráda logiku v tom, že ak sa obžalovaná s poškodenou spoločnosťou nedohodla na ničom, ako sama prezentuje, prečo by konateľ a zamestnanec spoločnosti navštívili byt obžalovanej za účelom presného zamerania nábytku.
Podľa názoru odvolacieho súdu sa obžalovaná snaží účelovo zbaviť trestnoprávnej zodpovednosti za svoj skutok, o čom svedčí aj označenie osoby, ktorá mala jej vstavanú skriňu vyhotoviť, až na hlavnom pojednávaní.
Ako už bolo vyššie konštatované boli vykonané všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie. Vo výpovedi svedkov - zamestnancov poškodenej spoločnosti ani odvolací súd nezistil také logické nezrovnalosti, ktoré by mali ich výpovede spochybniť, ako sa o to snažila obžalovaná.
Ku kritike obžalovanej ohľadne spôsobu, akým okresný súd hodnotil vykonané dôkazy, je potrebné vo všeobecnosti uviesť, že v trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Trestný poriadok nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Inak povedané, Trestný poriadok neupravuje otázku minimálneho množstva a kvality dôkazov potrebných na preukázanie viny obžalovaného. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Krajský súd tiež opakovane vo svojich rozhodnutiach prízvukuje, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn. 4Tdo/36/2015).
Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku, táto zodpovedá stavu veci a zákonu. Skutok tak ako bol zistený zodpovedá prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, pretože obžalovaná na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla poškodenú spoločnosť do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu (obžalovaná právnu kvalifikáciu napokon ani nenamietala - pozn. odvolacieho súdu).
Pokiaľ ide o výrok o treste, okresný súd sa riadne nezaoberal priznanou poľahčujúcou okolnosťou v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona, pretože poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že páchateľ pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, je možné priznať v prípade, ak páchateľ dodržiaval
právny poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu aj voči spoločnosti, nezneužíval svoje práva voči spoluobčanom, nenarušoval občianske spolužitie v bydlisku ani v zamestnaní, nedopúšťal sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov. Touto otázkou sa okresný súd vôbec nezaoberal. Keďže odvolanie bolo podané len v prospech obžalovanej, odvolací súd potom ďalej dôsledné splnenie tejto okolnosti neskúmal.
K samotnému trestu je potrebné ešte uviesť, že je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.
Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
Majúc na zreteli vyššie uvedený účel trestu a jednotlivé hľadiská pre jeho ukladanie, dospel krajský súd k záveru, že okresným súdom uložený peňažný trest je trestom neprimerane miernym, avšak pre absenciu odvolania prokurátora v neprospech obžalovanej, toto pochybenie okresného súdu nemohol napraviť.
Rovnako tak nie je zrejmé, prečo okresný súd napriek správne uplatnenej škody čo do dôvody i výšky (t. j. riadne) a včas poškodenou spoločnosťou, obžalovanú nezaviazal k povinnosti túto škodu nahradiť ignorujúc ustanovenie § 287 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého „ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená“. Ani toto pochybenie nemohol odvolací súd napraviť pre absenciu odvolania v neprospech obžalovanej.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že v predmetnej trestnej veci krajský súd nezistil žiadny zákonný dôvod na zrušenie či prípadnú zmenu napadnutého rozsudku, preto odvolanie obžalovanej Mgr. S. G. ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.